Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 657/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 7. septembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej

(sudkyňa spravodajkyňa) a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

obchodnej spoločnosti HEROLD TELE MEDIA s. r. o., Buková 2, Bratislava, zastúpenej

advokátom JUDr. Janom Kotlíkom, Karloveské rameno 6, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia jej základného práva podľa postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. Zsro 8725/2002 a jeho

uznesením z 19. októbra 2011, postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. novembra 2013 a postupom Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením

z 30. apríla 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti HEROLD TELE MEDIA s. r. o., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. októbra

2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti HEROLD TELE MEDIA s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich základných

práv podľa (ďalej len „“) postupom

Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

Zsro 8725/2002 a jeho uznesením z 19. októbra 2011 (ďalej len „uznesenie okresného

súdu“), postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. a jeho uznesením z 29. novembra 2013 (ďalej len „uznesenie

krajského súdu“) a postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. a jeho uznesením z 30. apríla 2015

(ďalej aj „uznesenie najvyššieho súdu“).

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka bola uznesením okresného súdu zrušená bez

likvidácie z dôvodov podľa a Obchodný

zákonník v znení neskorších predpisov. Uznesenie okresného súdu bolo uznesením

krajského súdu potvrdené. Dovolanie sťažovateľky proti uzneseniu krajského súdu bolo

odmietnuté.

Sťažovateľka cituje a uvádza, že «[t]ýmto ústavným príkazom

zaručujúcim právo na spravodlivý proces sa ani jeden vo veci konajúci a rozhodujúci súd

neriadil a tým porušil jedno zo základných ústavných práv sťažovateľa a odňal mu tak

možnosť konať pred súdom a vyjadriť sa ku všetkým skutočnostiam podstatným pre

rozhodnutie vo veci. Ani jeden súd nezistil náležite skutkový stav a tento stav vôbec neopísal

ani v jednom zo svojich rozhodnutí. Ani v jednom rozhodnutí súd neopísal, k akým

skutkovým zisteniam dospel, na základe ktorých následne rozhodoval, čiže ani jedno

rozhodnutie nespĺňa požiadavky na preskúmateľnosť rozhodnutia vyjadrené

v ust. , resp. .

Okrem toho súdy pri svojom rozhodovaní nedodržali zákonnú podmienku pre

vydanie rozhodnutia o zrušení spoločnosti sťažovateľa uvedenú v ust. § 68 ods. 10

, „Súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti podľa

odseku 9 zverejní oznámenie v Obchodnom vestníku, že sa vedie konanie o zrušení

spoločnosti bez likvidácie; rozhodnutie o zrušení spoločnosti bez likvidácie môže súd vydať

až po uplynutí šiestich mesiacov od zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku.“

Ako je zrejmé z príkladmo priloženého výpisu z obchodného registra inej spoločnosti,

spoločnosť sťažovateľa vlastní majetok. Na takéto zistenie súd nepotreboval žiadne

potvrdenia od sťažovateľa, nakoľko ide o vlastnú evidenciu súdu. Zrušenie spoločnosti

sťažovateľa bez likvidácie je preto nezákonné a to aj z toho pohľadu, že toto rozhodnutie sa

2

priamo dotkne aj ďalších osôb, ktoré nie sú účastníkmi konania a ktoré budú nútené sa po

právnej stránke s týmto rozhodnutím vyporiadať, aj keď k nemu nezadali žiaden dôvod.».

Sťažovateľka ďalej uvádza, že „[n]emožno súhlasiť s právnym názorom Krajského

súdu v Bratislave, že o zrušení spoločnosti sťažovateľa možno rozhodnúť aj za situácie, ak

registrový súdny spis zrušovanej spoločnosti neobsahuje jej spoločenskú zmluvu.

Taktiež nemožno súhlasiť s tým, že konanie pred EHCR týkajúce sa porušení práv

sťažovateľa pri zápise kúpy podniku do obchodného registra, nie je dôvodom na prerušenie

konania o zrušení spoločnosti sťažovateľa.“.

Sťažovateľka poukazuje na skutočnosť, že «podnet na zrušenie spoločnosti

sťažovateľa bol podaný osobou politicky spriaznenou s exekutívou, ktorá vykonala prvú

privatizáciu Slovenských telekomunikácií, š.p. a podala ju na jej politickú objednávku.

Z tohto pohľadu, pri zohľadnení vád a neprehľadného priebehu celého súdneho konania

sa jedná o „politickú justičnú vraždu nepohodlnej právnickej osoby“.».

Na základe týchto skutočností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd po prejednaní sťažnosti sťažovateľa nálezom

vyslovil sťažovateľom namietané porušenie jeho základných práv a slobôd v sťažnosťou

napadnutých súdnych konaniach vedených pred Okresným súdom Bratislava 1, Krajským

súdom v Bratislave a Najvyšším súdom SR a v týchto konaniach vydanými rozhodnutiami

(Uznesenie Okresného súdu Bratislava I zo dňa 19.10.2011 č. k. Zsro 8725/2002 v spojení

s uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 29.11.2013 č. k. v spojení

s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. zo dňa

30. 4. 2015) a súčasne navrhuje, aby Ústavný súd SR sťažnosťou napadnuté rozhodnutia

uvedených súdov zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie a súčasne, aby

Ústavný súd SR zakázal pokračovať v porušovaní základných práv a slobôd sťažovateľa

vpredu označenými porušovateľmi.

Súčasne sťažovateľ žiada nahradiť trovy konania a právneho zastúpenia v súlade

s príslušnými právnymi predpismi.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka tvrdí, že uznesením okresného súdu, uznesením krajského súdu

a uznesením najvyššieho súdu, ako aj postupom, ktorý predchádzal ich vydaniu, boli

porušené jej práva garantované .

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy.

Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

4

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou návrhu (v konaní podľa )

sťažnosti, v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania pred

ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. V súlade

so stabilizovanou judikatúrou môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ

domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil

za porušovateľa svojich práv (m. m. , , ,

). Uplatniac materiálne chápanie ústavnosti, ústavný súd na základe obsahu

sťažnosti ustálil návrh na rozhodnutie tak, že sťažovateľka namieta porušenie svojho

základného práva podľa (nie práva podľa ako

uvádza v texte sťažnosti) uznesením okresného súdu, uznesením krajského súdu

a uznesením najvyššieho súdu a postupu, ktorý predchádzal ich vydaniu, a dožaduje sa

vyslovenia porušenia týchto svojich práv.

II.1 K namietanému porušeniu označeného základného práva podľa

postupom a uznesením okresného súdu, ako aj postupom a uznesením krajského súdu

Vo vzťahu k namietanému porušeniu označeného základného práva podľa

postupom a uznesením okresného súdu ústavný súd v súlade so svojou stabilnou

judikatúrou týkajúcou sa otázky právomoci ústavného súdu na prerokovanie sťažnosti v

konaní podľa uvádza, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ).

Sťažovateľka mala k dispozícii na ochranu označených práv proti postupu okresného

súdu a jeho uzneseniu riadny opravný prostriedok, ktorý aj využila. Príslušným súdom

na poskytnutie ochrany proti namietanému porušeniu práv sťažovateľky bol v odvolacom

konaní krajský súd. Ústavný súd preto konštatuje, že nemá právomoc na prerokovanie

sťažnosti v časti smerujúcej proti uzneseniu okresného súdu a postupu predchádzajúcemu

jeho vydaniu, a preto sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Vzhľadom na dôvod odmietnutia sťažnosti sa ústavný súd ďalšími zákonom

o ústavnom súde ustanovenými dôvodmi na odmietnutie sťažnosti nezaoberal.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa sťažnosť okrem všeobecných náležitostí

uvedených v § 20 musí obsahovať označenie,

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

Podľa k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného

rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že sťažovateľka nepripojila k sťažnosti

uznesenie okresného súdu ani uznesenie krajského súdu, ktorými malo dôjsť k porušeniu

jej práv. V uvedenej podobe ústavný súd preto nemohol prerokovať tú časť sťažnosti

sťažovateľky, ktorou namieta porušenie svojich práv uznesením okresného súdu

a uznesením krajského súdu, ktorých právne závery namieta, pretože námietky sťažovateľky

nemohol z dôvodu absencie týchto rozhodnutí vyhodnotiť. Absencia jednoznačne

formulovaného petitu je ďalším nedostatkom v náležitostiach sťažnosti. Pritom

6

sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom zastúpená kvalifikovaným právnym

zástupcom – advokátom.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nedostatky v zákonom predpísaných

náležitostiach, aké vyplývajú z podania sťažovateľky, nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , ).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie postupovať s odbornou starostlivosťou,

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú

na to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.

, , ).

Uvedený nedostatok zákonom predpísaných náležitostí sťažnosti bol dôvodom na jej

odmietnutie v tejto časti podľa . Vzhľadom

na kvalifikované právne zastúpenie ústavný súd sťažovateľku na odstránenie nedostatkov

sťažnosti nevyzýval, primerane aplikujúc v znení

účinnom do 30. júna 2016 (ďalej len „OSP“) [od 1. júla 2016 aplikujúc § 160 ods. 3

písm. b) (ďalej len „“)] v spojení

s .

II.2 K namietanému porušeniu označeného základného práva podľa

postupom a uznesením najvyššieho súdu

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1

postupom a napadnutým uznesením najvyššieho súdu, ktorým bolo ňou podané

dovolanie odmietnuté ako neprípustné. Ústavný súd sa sústredil na posúdenie otázky,

či sťažovateľkou namietané porušenia v postupe a uznesení najvyššieho súdu mohli mať

za následok porušenie základného práva sťažovateľky podľa .

Právo na súdnu ochranu sa v občianskoprávnom konaní účinne zaručuje len vtedy,

ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých občianskoprávny súd môže

konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym

súdom vrátane dovolacích konaní. V dovolacom konaní procesné podmienky upravoval

v čase rozhodovania najvyššieho súdu o dovolaní sťažovateľky a nasl. .

V rámci všeobecnej úpravy prípustnosti dovolania proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu z výslovne vyplýva, že dovolanie je prípustné, len pokiaľ ide

o prípady uvedené pod písmenom a) až g) tohto zákonného ustanovenia. Dovolanie je

prípustné aj proti rozhodnutiu odvolacieho súdu v prípadoch uvedených v .

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu

všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti

účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami

o ľudských právach a základných slobodách (, mutatis mutandis ,

, , ).

8

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

Ústavný súd z tohto hľadiska preskúmal napadnuté uznesenie najvyššieho súdu,

pričom nezistil žiadnu skutočnosť, ktorá by signalizovala svojvoľný postup najvyššieho

súdu nemajúci oporu v zákone.

Najvyšší súd napadnuté uznesenie odôvodnil takto:

„Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po

zistení, že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený

advokátom ( veta druhá ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania

v zmysle najskôr skúmal, či tento opravný prostriedok smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa. Dospel k záveru, že dovolanie smeruje proti

rozhodnutiu, proti ktorému dovolanie nie je prípustné, preto je potrebné ho podľa § 243b

ods. 5 veta prvá v spojení s odmietnuť.

Z príslušných ustanovení je zrejmé, že dovolaním, ako jedným

z mimoriadnych opravných prostriedkov, nemožno napadnúť každé rozhodnutie súdu, ale

možno ním napadnúť právoplatné rozhodnutie odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa

( ).

Podľa veta prvá , ust. , , a platia

pre konanie na dovolacom súde obdobne.

Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré smeruje

proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je prípustné.

V zmysle ust. (v znení účinnom do 31. 12. 2014) platí, že ak dovolanie

smeruje proti uzneseniu, je prípustné, ak je ním napadnuté zmeňujúce uznesenie

odvolacieho súdu ( ) alebo ak odvolací súd rozhodoval vo veci

postúpenia návrhu Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev na zaujatie stanoviska (§ 239

ods. 1 písm. b/ veta prvá ). Podľa O. s .p. je dovolanie prípustné tiež

proti uzneseniu odvolacieho súdu, ktorým bolo potvrdené uznesenie súdu prvého stupňa, ak:

a) odvolací súd vyslovil vo svojom potvrdzujúcom uznesení, že je dovolanie

prípustné, pretože ide o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu,

b) ide o uznesenie o návrhu na zastavenie výkonu rozhodnutia na podklade

cudzozemského rozhodnutia,

c) ide o uznesenie o uznaní (neuznaní) cudzieho rozhodnutia alebo o jeho vyhlásení

za vykonateľné (nevykonateľné) na území Slovenskej republiky.

Dovolaním napadnuté uznesenie znaky vyššie uvedených ustanovení nemá. Odvolací

súd potvrdil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým zrušil obchodnú spoločnosť

HEROLD TELE MÉDIA s. r. o., Buková 2, 811 02 Bratislava.

S prihliadnutím na ust. § 242 ods. 1 druhá veta O. s .p. (v znení účinnom do

31. 12. 2014) ukladajúce dovolaciemu súdu povinnosť prihliadnuť vždy na prípadnú

procesnú vadu uvedenú v § 237 O. s .p. bez ohľadu, či to účastník namieta alebo nie,

zaoberal sa dovolací súd otázkou, či je dovolanie prípustné podľa Uvedené

zákonné ustanovenie pripúšťa dovolanie proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak

konanie, v ktorom bolo vydané, je postihnuté jednou z procesných vád, t. j. ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania,

c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo

konanie,

e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto

samosudcu rozhodoval senát.

Dovolateľ v dovolaní prípustnosť dovolania odôvodnil tým, že postupom odvolacieho

súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle ust. a to

z dôvodu, že pri prerokovaní veci sa súd neriadil

10

a obidva súdy nedostatočne odôvodnili rozhodnutie, resp. sa nedostatočne vysporiadali

s jeho tvrdeniami a nezistili náležité skutkový a právny stav, a preto takéto rozhodnutie

nespĺňa požiadavky na preskúmateľnosť rozhodnutia v zmysle

Podľa (v znení účinnom do 31. 12. 2014) dovolanie

je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak účastníkovi konania

sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom.

Pojem odňatie možnosti konať pred súdom zákon bližšie v žiadnom zo svojich

ustanovení nedefinuje, ani nešpecifikuje. Pod odňatím možnosti konať pred súdom je preto

potrebné vo všeobecnosti rozumieť taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní,

ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv, ktoré mu Občiansky

súdny poriadok priznáva, za účelom zabezpečenia účinnej ochrany jeho práv a právom

chránených záujmov. O vadu, ktorá je z hľadiska významná, ide

najmä vtedy, ak súd v konám postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s ďalšími

všeobecne záväznými právnymi predpismi a týmto postupom odňal účastníkovi konania jeho

procesné práva, ktoré mu právny poriadok priznáva. Citované ustanovenie odňatie

možnosti konať pred súdom výslovne dáva do súvisu s faktickou činnosťou súdu a nie s jeho

právnym hodnotením veci vysloveným v napadnutom rozhodnutí. Z hľadiska § 237 písm. f)

je rozhodujúce len to, či účastník konania v dôsledku nesprávneho postupu súdu bol

ukrátený na svojich procesných právach alebo nie.

V danom prípade sa jedná o konanie vo veciach registrového súdu, ktoré môže súd

začať i bez návrhu, čo je v súlade s ust. . Podľa ust. O. s.

p., konanie vo veciach obchodného registra je konanie, ktorým sa má dosiahnuť zhoda

medzi zápisom v obchodnom registri a skutočným stavom inak, ako na základe návrhu na

zápis, zmenu zápisu alebo výmaz údajov podľa osobitného zákona. Dovolateľ bol uznesením

č. k. -187 zo dňa 09. 01. 2008, ktoré mu bolo doručené dňa 05. 02. 2008

(č. l. 187) oboznámený, že súd začína konanie o zrušenie obchodnej spoločnosti HEROLD

TELE MEDIA s. r. o., Bratislava a to na základe podnetu Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky zo dňa 10. 10. 2002, v zmysle ust. § 68 ods. 6 písm. c/ Obchodného

zákonníka, nakoľko táto si nesplnila svoju povinnosť v zmysle ust. § 768 ods. 2 Obchodného

zákonníka a neprispôsobila výšku základného imania spoločnosti výške ustanovenej v ust.

a neprispôsobila výšku vkladov spoločníkov v zmysle

ust. § 109 ods. 1 citovaného zákona. Zároveň bol dovolateľ vyzvaný, aby predložil súdu

v lehote 30 dní potvrdenie z Centrálneho depozitára cenných papierov, a. s. o tom, že

spoločnosť nie je majiteľom cenných papierov, potvrdenie Geodetického a kartografického

ústavu, či uvedená spoločnosť je evidovaná ako vlastník nehnuteľností na území Slovenskej

republiky, potvrdenie Dopravného inšpektorátu o držbe motorového vozidla, v uvedenej

lehote taktiež bol povinný oznámiť súdu čísla účtov v peňažných ústavoch spolu

s aktuálnymi výpismi, v prípade ak tieto boli zrušené spolu s potvrdením o tejto skutočnosti

a listiny preukazujúce skutočnosti, že spoločnosť nedoplnila rezervný fond. Zároveň mal

uviesť, či žiada, aby súd v zmysle určil lehotu na

odstránenie dôvodu, pre ktorý začal konanie o zrušenie spoločnosti, ak je jeho odstránenie

možné. Dovolateľ bol povinný, resp. mal možnosť vyjadriť, prípadne zaslať požadované

doklady v zmysle doručeného uznesenia. Taktiež sa súd náležité vysporiadal s jeho návrhom

na prerušenie konania, dôkazom čoho je uznesenie Okresného súdu Bratislava I č. k.

-203 zo dňa 01. 03. 2011, ktorým bol návrh na prerušenie konania

zamietnutý ako nedôvodný a toto rozhodnutie odvolací súd uznesením zo dňa 11. 08. 2011

č. k. -219 ako vecne správne potvrdil. Prvostupňový súd rozhodol o zrušení

obchodnej spoločnosti formou uznesenia, čo je v súlade s ust. a preto

námietky dovolateľa, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, nemá

právne opodstatnenie. Taktiež nezverejnenie oznámenia súdu o zrušení obchodnej

spoločnosti v Obchodnom vestníku v zmysle ust. nemá

za následok porušenie ust.

Procesnú vadu konania v zmysle zakladá okrem iného

aj nedostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, pre ktoré je toto nepreskúmateľné, ktorú

vadu však do volací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, ako aj konania, ktoré

jeho vydaniu predchádzalo, nezistil.

Povinnosť súdu svoje rozhodnutie náležité odôvodniť je jedným z princípov

predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces v zmysle

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Štruktúra práva na odôvodnenie súdneho rozhodnutia je rámcovo upravená v § 157

ods. 2 , pričom táto norma sa uplatňuje aj v odvolacom konaní (

). Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými

12

zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane

druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho

rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť. Ústavný súd Slovenskej republiky

vo svojej ustálenej judikatúre zdôraznil, že odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu

a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (napr. , ,

, ), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska

predmetu konania tvoria jeden celok ().

Dovolací súd po preskúmaní oboch vo veci vydaných rozhodnutí, tak

prvostupňového, ako aj odvolacieho, dospel k záveru, že uznesenie odvolacieho súdu

v spojení s potvrdeným uznesením súdu prvého stupňa vyššie uvedené kritériá pre

odôvodňovanie rozhodnutia v zmysle spĺňa, a preto ho možno

považovať za preskúmateľné a ústavne akceptovateľné. Rozhodnutie odvolacieho súdu tak

nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné.

Za porušenie základného práva zaručeného v

nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv

dovolateľa.

Vo vzťahu k dovolateľom vytýkanému dovolaciemu dôvodu podľa § 241 ods. 2

písm. b) dovolací súd zdôrazňuje, že tzv. iná vada konania je na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Dovolací súd

síce naň prihliada z úradnej povinnosti, avšak samotná existencia inej vady konania na

založenie prípustnosti dovolania nepostačuje. Je právne relevantná, ak mala za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolací súd môže pristúpiť k posúdeniu opodstatnenosti

tvrdenia o existencii tohto dovolacieho dôvodu až vtedy, keď je dovolanie z určitého

zákonného dôvodu prípustné, o tento prípad však v prejednávanej veci nejde.

Dovolateľ napokon tvrdil, že napadnuté uznesenie odvolacieho súdu spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Právnym posúdením

je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje

konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je

omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych

predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval

správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových

záverov vyvodil nesprávne právne závery. Súd však právnym posúdením veci účastníkovi

konania možnosť uplatnenia jeho procesných práv v zmysle

neodníma. Právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov je Najvyšším súdom Slovenskej

republiky považované za relevantný dovolací dôvod, ktorým možno odôvodniť procesné

prípustné dovolanie, zároveň je ale zhodne zastávaný názor, že ani prípadné nesprávne

právne posúdenie veci súdmi nižších stupňov procesnou vadou konania v zmysle § 237

písm. f) nie je, pretože (ani prípadným) nesprávnym právnym posúdením veci súd

účastníkovi konania realizáciu jeho procesného oprávnenia neznemožňuje. V prejednávanej

veci by uvedený dovolací dôvod bolo možné úspešne použiť, len ak by prípustnosť dovolania

vyplývala z ust. , v posudzovanom prípade, však tomu tak nie je.

Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže v danom prípade dovolanie proti uzneseniu

odvolacieho súdu nie je podľa prípustné a vady uvedené v

zistené neboli, Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací, dovolanie obchodnej

spoločnosti HEROLD TELE MEDIA s. r. o., Bratislava podľa § 243b ods. 5 veta prvá

v spojení s , ako neprípustné odmietol. So zreteľom na

odmietnutie dovolania pre jeho neprípustnosť nezaoberal sa dovolací súd otázkou vecnej

správnosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu.“

Ústavný súd konštatuje, že právny názor najvyššieho súdu o neprípustnosti dovolania

je v napadnutom uznesení najvyššieho súdu zdôvodnený vyčerpávajúcim spôsobom

a presvedčivo. V odôvodnení uznesenia najvyšší súd dostatočným spôsobom uviedol

dôvody, pre ktoré bolo potrebné dovolanie sťažovateľky odmietnuť ako neprípustné,

a to tak podľa , ako aj podľa .

Otázka posúdenia, či sú splnené podmienky, za ktorých sa môže uskutočniť

dovolacie konanie, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu, t. j. najvyššieho súdu, nie

do právomoci ústavného súdu. Pokiaľ sa sťažovateľka s právnym názorom najvyššieho súdu

v otázke akceptácie vyslovenej neprípustnosti ňou podaného dovolania nestotožňuje,

ústavný súd dodáva, že táto skutočnosť nemôže viesť k záveru o porušení ňou označených

práv. K námietkam uvedeným v sťažnosti ústavný súd tiež konštatuje, že najvyšší súd

v rámci dovolacieho konania nerozhodoval o veci meritórne, ale iba procesne, nezistiac

14

dovolacie dôvody podľa . Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy (čl. 124 a čl. 142 ods. 1) vyplýva, že ústavný súd nie je alternatívnou ani

mimoriadnou opravnou inštanciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov,

ktorých sústavu završuje najvyšší súd (mutatis mutandis , ).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd vyhodnotil argumentáciu

sťažovateľky odôvodňujúcu porušenie ako nedostatočnú na to, aby na

jej základe bolo možné v prípade prijatia sťažnosti na ďalšie konanie zistiť vo veci

meritórne rozhodnutie. Napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu nemôže byť v takej

príčinnej súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa

aj preto, že toto porušenie sa nedá vyvodiť iba z určitého výkladu a aplikácie platných

procesných noriem upravujúcich postup občianskoprávnych súdov v opravných konaniach

(podobne aj , ).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky v tejto časti ako

zjavne neopodstatnenú.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd o ďalších návrhoch

sťažovateľky už nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. septembra 2016