Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 566/2016
PDF · 197.18 KB
No categories available
I. ÚS 566/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
14. septembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť , ,
zastúpeného advokátom , ,
vo veci namietaného porušenia práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa
čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského
súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 474/2012 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2016
doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou
namieta porušenie svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)
postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 14 Co 474/2012 (ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „sa návrhom zo dňa 30.9.1991 domáhal úpravy
užívania nehnuteľností v kat. úz. Trnava, ktoré sú zapísané na . Prvostupňový súd
za obdobie od roku 1991 až po rok 2008 vykonal iba 12 úkonov a z uvedeného dôvodu som
podal ústavnú sťažnosť, pričom ústavný súd SR nálezom zo dňa 28.01.2010 mojej sťažnosti
vyhovel. Od tohto rozhodnutia však súd opätovne nekonal, pričom konanie sa nachádza
v súčasnosti na Krajskom súde v Bratislave č. k. 14Co 474/12.
... mám za to, že za 6 rokov ďalšieho trvania tohto konania súd nevykonal dostatok
úkonov a spôsobenými prieťahmi boli porušené moje ústavné práva na spravodlivý proces
bez zbytočných prieťahov.
... dávam do pozornosti súdu, že v súčasnosti už nie som vlastníkom 1/10
nehnuteľnosti v kat. Úz, Trnava s poukazom na rozsudok Okresného súdu Trnava,
č. k. 8C 203/09 zo dňa 10.09.2015, a preto zanikol predmet sporu v konaní na Krajskom
súde Bratislava č. k. 14 Co 474/12 ku dňu právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Trnava.
Napriek uvedenej skutočnosti mám... však za to, že v období od roku 2010 do novembra
2015, kedy som prestal byť vlastníkom spoluvlastníckeho podielu, došlo v konaní
k nečinnosti súdov.“.
3. Sťažovateľ je toho názoru, že „doterajším postupom Krajského súdu v Bratislave
bolo porušené moje Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov čím mi
vznikla priama finančná škoda pozostávajúca z nemožnosti nakladania s mojím
vlastníctvom tak, ako má na mysli § 123 Obč. zák. a teda... som nemohol predmet svojho
vlastníctva držať, používať a zaobchádzať s ním a nemohol som tento predmet dať do nájmu
tretej osobe podľa svojho uváženia a za obvyklých podmienok“.
4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal sťažnosť
na ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol:
„Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod č. k 14Co 474/12 porušilo právo
na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
Krajskému súdu v Bratislave vo veci vedenej pod č. k 14Co 474/12 prikazuje konať
bez zbytočných prieťahov.
priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- Eur,
ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť mu do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,70 Eur,
ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet , advokáta,
advokátska kancelária ...“
5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril krajský súd zastúpený
jeho predsedom podaním sp. zn. Spr. 3333/16 z 1. júla 2016, ktorý uviedol, že v uvedenej
veci je referujúcou sudkyňou členka senátu 14 Co , ktorá vo svojom
vyjadrení z 30. júna 2016 uviedla, že „... vec sp. zn. 14Co/474/2012 bola tunajšiemu súdu
predložená dňa 01.10.2012 z dôvodu podaného odvolania sťažovateľa - navrhovateľa
v 2. rade, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. 9C/127/1992-258
zo na 19.05.2011, pričom sa so spisom ihneď ako jej bol pridelený predbežne oboznámila.
Z napadnutého rozsudku zistila, že v konaní o návrhu navrhovateľov: 1.
..., 2. ,... proti odporcom: 1. ..., 2.
..., 3. ..., o určenie rozsahu užívania nehnuteľnosti, súd prvého
stupňa rozhodol tak že zastavil konane v časti týkajúcej sa návrhu sťažovateľa proti
odporcom v 2. a 3. rade. V zostávajúcej časti súd návrh zamietol a odporcom náhradu trov
konania nepriznal.
Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania súd prvého stupňa odôvodnil tým, že
sťažovateľ vzhľadom na zmenu vlastníckych vzťahov zobral svoj návrh proti odporcom
v 2. a 3. rade späť, a preto súd v tejto časti konanie zastavil... V zamietajúcej časti vo
vzťahu k navrhovateľke v 1. rade súd prvého stupňa konštatoval, že táto viac nedisponuje
aktívnou legitimáciou v spore. V priebehu konania došlo k zmene vlastníckych vzťahov do
tej miery, že došlo k zmene spoluvlastníckych podielov na predmetnej nehnuteľnosti, keď sa
odporca v 1. rade stal takmer výlučným vlastníkom nehnuteľnosti (výška podielu 9/10) po
tom, čo mu navrhovateľka v 1. rade svoje spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti previedla v
rámci konania vedeného na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. 8C/203/2009. V
zamietajúcej časti vo vzťahu k sťažovateľovi súd prvého stupňa konštatoval že zo záverov
znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynulo, že predmetný rodinný dom nie je reálne
deliteľný, navrhovaný petit by ani nebol vykonateľný, keď na tento prípad nie je možné
aplikovať ustanovenie § 139 ods. 2 zákona č 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, pretože
spôsob hospodárenia so spoločnou vecou tak, ako to navrhovali navrhovatelia v tomto
konaní, nie je možný, okrem toho, vzhľadom na podiel sťažovateľa (výška podielu 1/10) a
prebiehajúce rokovania medzi ním a odporcom v 1. rade je reálny predpoklad, že dôjde k
prevodu vlastníckeho práva na odporcu v 1. rade, ktorý sa stane výlučný vlastnom
nehnuteľnosti. Proti rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
sťažovateľ s tým, že jedna izba v rodinnom dome je právne oddeliteľná od zvyšku domu a
možnosť užívania tejto jednej izby v spornom dome je nepochybne daná.
Po týchto zisteniach referujúca sudkyňa zaradila vec do bežného poradia
na vybavenie, keďže predmetom konania je určenie rozsahu užívania nehnuteľnosti, t. j.
nejednalo sa o konanie vyžadujúce osobitnú alebo výnimočnú rýchlosť v zmysle Osobitných
zásad pre všetky úseky Krajského súdu v Bratislave, stanovených v rozvrhu práce na rok
2012. Uznesením č. k. 14Co/474/2012-316 zo dňa 14.02.2014 vyzval súd sťažovateľa
na odstránenie vád odvolania a zároveň požiadal Okresný súd Trnava o informáciu o stave
konania vedeného na ňom pod sp. zn. 8C/203/2009, resp. o zapožičanie uvedeného súdneho
spisu. Dôvodom na zisťovanie stavu konania na Okresnom súde Trnava, resp. na vyžiadanie
ich spisu bola skutočnosť, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku
konštatoval, že na Okresnom súde Trnava je vedené konanie sp. zn. 8C/203/2009 o návrhu
(odporcu v 1. rade) na zrušenie a vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva, pričom uvedené konanie bolo prerušené na základe vzájomnej žiadosti
a sťažovateľa, za účelom mimosúdneho rokovania a uzavretia
dohody. Ďalšie úkony v spise referujúca sudkyňa nevykonala vzhľadom na množstvo
pridelených vecí a z toho vyplývajúcu pracovnú zaťaženosť. Referujúca sudkyňa má
pridelených viac ako 220 neskončených spisov (celý senát 14Co má cca 580 neskončených
spisov) a na základe pokynu predsedníčky senátu 14Co sa prednostne venovala veciam,
v ktorých bola konštatovaná opodstatnenosť sťažnosti na prieťahy v konaní.
V závere svojho vyjadrenia... tiež poukázala na skutočnosť, že sťažovateľ vo svojej
sťažnosti zo dňa 25.04.2016 podanej na Ústavný súd SR sám konštatuje, že zanikol predmet
sporu v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislava pod sp. zn. 14Co/474/2012.
Napriek uvedenému však sťažovateľ nezobral svoje odvolanie späť a žiada od Ústavného
súdu SR, aby prikázal odvolaciemu súdu konať bez zbytočných prieťahov.“.
6. Sťažovateľ v replike doručenej ústavnému súdu 1. augusta 2016 uviedol, že
„nálezom Ústavného súdu SR II. ÚS 193/09-24 zo dňa 28.1.2010 bolo okrem iných
rozhodnuté tak, že Okresnému súdu Bratislava III. vo veci vedenej pod sp. zn. 9C 127/92 sa
prikazuje konať bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ mám za to, že od uvedeného
nálezu Ústavného súdu SR až do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu v Trnave,
č. k. 8C 203/09 zo dňa 10.9.2015 právoplatnosťou ktorého zanikol predmet sporu v konaní
na Krajskom súde v Bratislave, č. k. 14Co 474/12, teda za obdobie od roku 2010
do novembra 2015 tu došlo k ďalšej neodôvodnenej nečinnosti súdov, pričom práve
uvedené obdobie je predmetom mojej sťažnosti.“.
II.
7. Podľa čl. 124 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) ústavný súd je
nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd
rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie
svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd
vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola
vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje
iný súd.
8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
9. Sťažovateľ v petite sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný (§ 20 ods. 4 zákona
o ústavnom súde), namieta porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom
pod sp. zn. 14 Co 474/2012. Tvrdenia o porušení základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3
ústavy postupom krajského súdu v napadnutom konaní, ktoré sťažovateľ uvádza v texte
sťažnosti mimo petitu, ústavný súd považoval iba za súčasť jeho argumentácie (obdobne
III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07). Ústavný súd sa taktiež nezaoberal porušením označených
práv postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní
sp. zn. 9 C 127/92, keďže sťažovateľ, ktorý je kvalifikovane právne zastúpený, v petite
sťažnosti neoznačil okresný súd za porušovateľa svojich práv.
10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.
11. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom
prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,
reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný
súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez
najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).
12. Sťažovateľ namieta nečinnosť súdov v období „od roku 2010 do novembra
2015“, teda v období od právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 193/09
z 28. januára 2010, ktorým ústavný súd vyslovil porušenie práva zaručeného v čl. 6 ods. 1
dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 127/1992 a zároveň
prikázal okresnému súdu konať v ňom bez zbytočných prieťahov; až do právoplatnosti
rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. 8 C 203/09 z 10. septembra 2015, ktorou zanikol
predmet napadnutého konania.
13. Ako už ústavný súd uviedol, predmetom posúdenia v tomto konaní nemôže byť
obdobie, počas ktorého vo veci konal okresný súd ako súd prvého stupňa, pretože
sťažovateľ postup okresného súdu v petite sťažnosti nenamietal. Z vyjadrenia krajského
súdu vyplýva, že napadnuté konanie začalo 1. októbra 2012 predložením veci krajskému
súdu z dôvodu sťažovateľom podaného odvolania proti rozsudku okresného súdu. Krajský
súd uznesením zo 14. decembra 2014 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov
odvolania a zároveň požiadal o informáciu o stave konania vedeného na Okresnom súde
Trnava pod sp. zn. 8 C 203/09. Uvedené konanie o návrhu odporcu v 1. rade na zrušenie
a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorej sa napadnuté konanie
týka, bolo prerušené na základe žiadosti jeho účastníkov (teda aj sťažovateľa) pre účel
uzavretia mimosúdnej dohody. Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn. 8 C 203/09
z 10. septembra 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 3. novembra 2015, bolo zrušené
a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo sťažovateľa a odporcu v 1. rade. Keďže
sťažovateľ už nie je podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, nedisponuje už
aktívnou legitimáciou v spore o určenie rozsahu jej užívania, a preto, ako sám uvádza,
zanikol predmet napadnutého konania. Uvedenému zodpovedajú aj v súčasnej dobe
realizované úkony krajského súdu, ktorý 12. júla 2016 vyzval sťažovateľa na oznámenie, či
trvá na podanom odvolaní, resp. 16. augusta 2016 na vyjadrenie k názoru odvolacieho súdu
o nedostatku aktívnej legitimácie sťažovateľa.
14. Sťažovateľom namietané obdobie nečinnosti tak v skutočnosti trvalo
od predloženia veci krajskému súdu v októbri 2012 do decembra 2014, keď krajský súd
odstraňoval nedostatky odvolania a zisťoval stav konania vedeného Okresným súdom
Trnava pod sp. zn. 8 C 203/09. Aj keď v ďalšom období krajský súd vo veci odvolania
sťažovateľa nekonal, tento postup krajského súdu ústavný súd nepovažuje za neodôvodnenú
nečinnosť, a to aj vzhľadom na prebiehajúce rokovania medzi sťažovateľom a odporcom
v 1. rade a z nich vyplývajúci reálny predpoklad, že dôjde k prevodu spoluvlastníckeho
podielu sťažovateľa k spornej nehnuteľnosti na odporcu v 1. rade, k čomu napokon aj došlo.
15. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže podľa štandardnej
judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa
namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy
netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (IV. ÚS 343/04,
16. Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah
v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03,
17. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa
nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako
„zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného práva
zaručeného týmto článkom ústavy (napr. II. ÚS 57/01), prípadne návrhu buď nevyhovel
(napr. I. ÚS 11/00), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. I. ÚS 41/01,
I. ÚS 57/01, III. ÚS 59/05). K takémuto záveru dospel ústavný súd aj pri predbežnom
prerokovaní tejto sťažnosti, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol
z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
18. Okrem uvedeného podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa
čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné
právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne
poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.
19. V nadväznosti na to ústavný súd podľa doterajšej judikatúry vyžaduje, aby
v prípadoch sťažností podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, v ktorých je namietané porušenie
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred
všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, na uplatnenie
ktorého má právo podľa ustanovenia § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.
z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného
súdu.
20. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/99, I. ÚS 21/99),
že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy
v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav
zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a rovnako aj čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ
preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch alebo ak sa
preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa
(§ 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
21. Keďže z ústavnej sťažnosti nevyplýva, že by sťažovateľ sťažnosť na prieťahy
v konaní podal predsedovi príslušného súdu, a teda ani netvrdí, že sťažnosť nepodal
z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru
(napr. IV. ÚS 44/03, II. ÚS 7/04, II. ÚS 107/04) dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti
prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona
o súdoch neumožnilo účinnú ochranu práva sťažovateľa priznaného mu podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, a preto podľa § 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde
prichádzalo do úvahy odmietnutie sťažnosti aj z dôvodu jej neprípustnosti.
22. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
23. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa
ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. septembra 2016