Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 566/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

14. septembra 2016 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátom , ,

vo veci namietaného porušenia práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského

súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. mája 2016

doručená sťažnosť , (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojho práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“ alebo „odvolací súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že „sa návrhom zo dňa 30.9.1991 domáhal úpravy

užívania nehnuteľností v kat. úz. Trnava, ktoré sú zapísané na . Prvostupňový súd

za obdobie od roku 1991 až po rok 2008 vykonal iba 12 úkonov a z uvedeného dôvodu som

podal ústavnú sťažnosť, pričom ústavný súd SR nálezom zo dňa 28.01.2010 mojej sťažnosti

vyhovel. Od tohto rozhodnutia však súd opätovne nekonal, pričom konanie sa nachádza

v súčasnosti na Krajskom súde v Bratislave č. k. .

... mám za to, že za 6 rokov ďalšieho trvania tohto konania súd nevykonal dostatok

úkonov a spôsobenými prieťahmi boli porušené moje ústavné práva na spravodlivý proces

bez zbytočných prieťahov.

... dávam do pozornosti súdu, že v súčasnosti už nie som vlastníkom 1/10

nehnuteľnosti v kat. Úz, Trnava s poukazom na rozsudok Okresného súdu Trnava,

č. k. zo dňa 10.09.2015, a preto zanikol predmet sporu v konaní na Krajskom

súde Bratislava č. k. ku dňu právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Trnava.

Napriek uvedenej skutočnosti mám... však za to, že v období od roku 2010 do novembra

2015, kedy som prestal byť vlastníkom spoluvlastníckeho podielu, došlo v konaní

k nečinnosti súdov.“.

3. Sťažovateľ je toho názoru, že „doterajším postupom Krajského súdu v Bratislave

bolo porušené moje Ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov čím mi

vznikla priama finančná škoda pozostávajúca z nemožnosti nakladania s mojím

vlastníctvom tak, ako má na mysli § 123 Obč. zák. a teda... som nemohol predmet svojho

vlastníctva držať, používať a zaobchádzať s ním a nemohol som tento predmet dať do nájmu

tretej osobe podľa svojho uváženia a za obvyklých podmienok“.

4. Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal sťažnosť

na ďalšie konanie a nálezom takto rozhodol:

„Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod č. k porušilo právo

na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Krajskému súdu v Bratislave vo veci vedenej pod č. k prikazuje konať

bez zbytočných prieťahov.

priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 6.000,- Eur,

ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť mu do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,70 Eur,

ktoré je Krajský súd v Bratislave povinný vyplatiť na účet , advokáta,

advokátska kancelária ...“

5. Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadril krajský súd zastúpený

jeho predsedom podaním sp. zn. Spr. 3333/16 z 1. júla 2016, ktorý uviedol, že v uvedenej

veci je referujúcou sudkyňou členka senátu 14 Co , ktorá vo svojom

vyjadrení z 30. júna 2016 uviedla, že „... vec sp. zn. bola tunajšiemu súdu

predložená dňa 01.10.2012 z dôvodu podaného odvolania sťažovateľa - navrhovateľa

v 2. rade, proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III č. k. -258

zo na 19.05.2011, pričom sa so spisom ihneď ako jej bol pridelený predbežne oboznámila.

Z napadnutého rozsudku zistila, že v konaní o návrhu navrhovateľov: 1.

..., 2. ,... proti odporcom: 1. ..., 2.

..., 3. ..., o určenie rozsahu užívania nehnuteľnosti, súd prvého

stupňa rozhodol tak že zastavil konane v časti týkajúcej sa návrhu sťažovateľa proti

odporcom v 2. a 3. rade. V zostávajúcej časti súd návrh zamietol a odporcom náhradu trov

konania nepriznal.

Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania súd prvého stupňa odôvodnil tým, že

sťažovateľ vzhľadom na zmenu vlastníckych vzťahov zobral svoj návrh proti odporcom

v 2. a 3. rade späť, a preto súd v tejto časti konanie zastavil... V zamietajúcej časti vo

vzťahu k navrhovateľke v 1. rade súd prvého stupňa konštatoval, že táto viac nedisponuje

aktívnou legitimáciou v spore. V priebehu konania došlo k zmene vlastníckych vzťahov do

tej miery, že došlo k zmene spoluvlastníckych podielov na predmetnej nehnuteľnosti, keď sa

odporca v 1. rade stal takmer výlučným vlastníkom nehnuteľnosti (výška podielu 9/10) po

tom, čo mu navrhovateľka v 1. rade svoje spoluvlastnícke právo k nehnuteľnosti previedla v

rámci konania vedeného na Okresnom súde v Trnave pod sp. zn. . V

zamietajúcej časti vo vzťahu k sťažovateľovi súd prvého stupňa konštatoval že zo záverov

znaleckého dokazovania jednoznačne vyplynulo, že predmetný rodinný dom nie je reálne

deliteľný, navrhovaný petit by ani nebol vykonateľný, keď na tento prípad nie je možné

aplikovať ustanovenie zákona č , pretože

spôsob hospodárenia so spoločnou vecou tak, ako to navrhovali navrhovatelia v tomto

konaní, nie je možný, okrem toho, vzhľadom na podiel sťažovateľa (výška podielu 1/10) a

prebiehajúce rokovania medzi ním a odporcom v 1. rade je reálny predpoklad, že dôjde k

prevodu vlastníckeho práva na odporcu v 1. rade, ktorý sa stane výlučný vlastnom

nehnuteľnosti. Proti rozsudku podal prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie

sťažovateľ s tým, že jedna izba v rodinnom dome je právne oddeliteľná od zvyšku domu a

možnosť užívania tejto jednej izby v spornom dome je nepochybne daná.

Po týchto zisteniach referujúca sudkyňa zaradila vec do bežného poradia

na vybavenie, keďže predmetom konania je určenie rozsahu užívania nehnuteľnosti, t. j.

nejednalo sa o konanie vyžadujúce osobitnú alebo výnimočnú rýchlosť v zmysle Osobitných

zásad pre všetky úseky Krajského súdu v Bratislave, stanovených v rozvrhu práce na rok

2012. Uznesením č. k. -316 zo dňa 14.02.2014 vyzval súd sťažovateľa

na odstránenie vád odvolania a zároveň požiadal Okresný súd Trnava o informáciu o stave

konania vedeného na ňom pod sp. zn. , resp. o zapožičanie uvedeného súdneho

spisu. Dôvodom na zisťovanie stavu konania na Okresnom súde Trnava, resp. na vyžiadanie

ich spisu bola skutočnosť, že súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku

konštatoval, že na Okresnom súde Trnava je vedené konanie sp. zn. o návrhu

(odporcu v 1. rade) na zrušenie a vyporiadanie podielového

spoluvlastníctva, pričom uvedené konanie bolo prerušené na základe vzájomnej žiadosti

a sťažovateľa, za účelom mimosúdneho rokovania a uzavretia

dohody. Ďalšie úkony v spise referujúca sudkyňa nevykonala vzhľadom na množstvo

pridelených vecí a z toho vyplývajúcu pracovnú zaťaženosť. Referujúca sudkyňa má

pridelených viac ako 220 neskončených spisov (celý senát 14Co má cca 580 neskončených

spisov) a na základe pokynu predsedníčky senátu 14Co sa prednostne venovala veciam,

v ktorých bola konštatovaná opodstatnenosť sťažnosti na prieťahy v konaní.

V závere svojho vyjadrenia... tiež poukázala na skutočnosť, že sťažovateľ vo svojej

sťažnosti zo dňa 25.04.2016 podanej na Ústavný súd SR sám konštatuje, že zanikol predmet

sporu v konaní vedenom na Krajskom súde v Bratislava pod sp. zn. .

Napriek uvedenému však sťažovateľ nezobral svoje odvolanie späť a žiada od Ústavného

súdu SR, aby prikázal odvolaciemu súdu konať bez zbytočných prieťahov.“.

6. Sťažovateľ v replike doručenej ústavnému súdu 1. augusta 2016 uviedol, že

„nálezom Ústavného súdu SR -24 zo dňa 28.1.2010 bolo okrem iných

rozhodnuté tak, že Okresnému súdu Bratislava III. vo veci vedenej pod sp. zn. sa

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ mám za to, že od uvedeného

nálezu Ústavného súdu SR až do právoplatnosti rozsudku Okresného súdu v Trnave,

č. k. zo dňa 10.9.2015 právoplatnosťou ktorého zanikol predmet sporu v konaní

na Krajskom súde v Bratislave, č. k. , teda za obdobie od roku 2010

do novembra 2015 tu došlo k ďalšej neodôvodnenej nečinnosti súdov, pričom práve

uvedené obdobie je predmetom mojej sťažnosti.“.

II.

7. Podľa (ďalej len „“) ústavný súd je

nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti. Podľa ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. Sťažovateľ v petite sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný (§ 20 ods. 4 zákona

o ústavnom súde), namieta porušenie práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v odvolacom konaní vedenom

pod sp. zn. . Tvrdenia o porušení základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a 3

postupom krajského súdu v napadnutom konaní, ktoré sťažovateľ uvádza v texte

sťažnosti mimo petitu, ústavný súd považoval iba za súčasť jeho argumentácie (obdobne

, ). Ústavný súd sa taktiež nezaoberal porušením označených

práv postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní

sp. zn. , keďže sťažovateľ, ktorý je kvalifikovane právne zastúpený, v petite

sťažnosti neoznačil okresný súd za porušovateľa svojich práv.

10. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

11. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. ).

12. Sťažovateľ namieta nečinnosť súdov v období „od roku 2010 do novembra

2015“, teda v období od právoplatnosti nálezu ústavného súdu sp. zn.

z 28. januára 2010, ktorým ústavný súd vyslovil porušenie práva zaručeného v čl. 6 ods. 1

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. a zároveň

prikázal okresnému súdu konať v ňom bez zbytočných prieťahov; až do právoplatnosti

rozsudku Okresného súdu Trnava sp. zn. z 10. septembra 2015, ktorou zanikol

predmet napadnutého konania.

13. Ako už ústavný súd uviedol, predmetom posúdenia v tomto konaní nemôže byť

obdobie, počas ktorého vo veci konal okresný súd ako súd prvého stupňa, pretože

sťažovateľ postup okresného súdu v petite sťažnosti nenamietal. Z vyjadrenia krajského

súdu vyplýva, že napadnuté konanie začalo 1. októbra 2012 predložením veci krajskému

súdu z dôvodu sťažovateľom podaného odvolania proti rozsudku okresného súdu. Krajský

súd uznesením zo 14. decembra 2014 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov

odvolania a zároveň požiadal o informáciu o stave konania vedeného na Okresnom súde

Trnava pod sp. zn. . Uvedené konanie o návrhu odporcu v 1. rade na zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorej sa napadnuté konanie

týka, bolo prerušené na základe žiadosti jeho účastníkov (teda aj sťažovateľa) pre účel

uzavretia mimosúdnej dohody. Rozsudkom Okresného súdu Trnava sp. zn.

z 10. septembra 2015, ktorý nadobudol právoplatnosť 3. novembra 2015, bolo zrušené

a vyporiadané podielové spoluvlastníctvo sťažovateľa a odporcu v 1. rade. Keďže

sťažovateľ už nie je podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, nedisponuje už

aktívnou legitimáciou v spore o určenie rozsahu jej užívania, a preto, ako sám uvádza,

zanikol predmet napadnutého konania. Uvedenému zodpovedajú aj v súčasnej dobe

realizované úkony krajského súdu, ktorý 12. júla 2016 vyzval sťažovateľa na oznámenie, či

trvá na podanom odvolaní, resp. 16. augusta 2016 na vyjadrenie k názoru odvolacieho súdu

o nedostatku aktívnej legitimácie sťažovateľa.

14. Sťažovateľom namietané obdobie nečinnosti tak v skutočnosti trvalo

od predloženia veci krajskému súdu v októbri 2012 do decembra 2014, keď krajský súd

odstraňoval nedostatky odvolania a zisťoval stav konania vedeného Okresným súdom

Trnava pod sp. zn. . Aj keď v ďalšom období krajský súd vo veci odvolania

sťažovateľa nekonal, tento postup krajského súdu ústavný súd nepovažuje za neodôvodnenú

nečinnosť, a to aj vzhľadom na prebiehajúce rokovania medzi sťažovateľom a odporcom

v 1. rade a z nich vyplývajúci reálny predpoklad, že dôjde k prevodu spoluvlastníckeho

podielu sťažovateľa k spornej nehnuteľnosti na odporcu v 1. rade, k čomu napokon aj došlo.

15. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže podľa štandardnej

judikatúry ústavného súdu vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (,

).

16. Z judikatúry ústavného súdu taktiež vyplýva, že nie každý zistený prieťah

v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa (napr. , ,

).

17. V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu sa

nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako

„zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného práva

zaručeného týmto článkom (napr. ), prípadne návrhu buď nevyhovel

(napr. ), alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. ,

, ). K takémuto záveru dospel ústavný súd aj pri predbežnom

prerokovaní tejto sťažnosti, a preto ju podľa odmietol

z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

18. Okrem uvedeného podľa sťažnosť podľa

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

19. V nadväznosti na to ústavný súd podľa doterajšej judikatúry vyžaduje, aby

v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred

všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, na uplatnenie

ktorého má právo podľa ustanovenia a a nasl. Z.

z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „zákon o súdoch“), t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi príslušného

súdu.

20. Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ),

že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a rovnako aj dohovoru, koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ

preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa zákona o súdoch alebo ak sa

preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa

( ).

21. Keďže z ústavnej sťažnosti nevyplýva, že by sťažovateľ sťažnosť na prieťahy

v konaní podal predsedovi príslušného súdu, a teda ani netvrdí, že sťažnosť nepodal

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ústavný súd opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru

(napr. , , ) dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti

prípadu niet dôvodu predpokladať, že by využitie sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona

o súdoch neumožnilo účinnú ochranu práva sťažovateľa priznaného mu podľa čl. 6 ods. 1

dohovoru, a preto podľa v spojení s

prichádzalo do úvahy odmietnutie sťažnosti aj z dôvodu jej neprípustnosti.

22. Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

23. V dôsledku odmietnutia sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. septembra 2016