Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 193/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 28. januára 2010 v senáte

zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a zo sudcov Juraja Horvátha a Sergeja Kohuta

prerokoval prijatú sťažnosť P. B., B., zastúpeného advokátom JUDr. J. H., B., vo veci

namietaného porušenia základného práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

právo P. B. na prejednanie veci v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. P. B. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € (slovom

šesťtisíc eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý vyplatiť mu do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. P. B. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,70 € (slovom

dvestoštyridsaťpäť eur a sedemdesiat centov), ktoré j e Okresný súd Bratislava III

p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho advokáta JUDr. J. H., B., do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-7 zo 14. mája 2009 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť P. B., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie svojho práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

Zo sťažnosti vyplýva, že: „Predmetom tejto sťažnosti je porušovanie práv

sťažovateľa garantovaných(...) v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd(...).

Navrhovateľ som sa návrhom zo dňa 30. 9. 1991 domáhal úpravy užívania

nehnuteľností v kat. úz. T., ktoré sú zapísané na LV č. 312.(...)

Sťažovateľ mám za to, že za 18 rokov trvania tohto konania súd nevykonal dostatok

úkonov a spôsobenými prieťahmi boli porušené moje ústavné práva na spravodlivý proces

bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ na základe uvedeného, mám za to, že primeranou náhradou škody

spôsobenej mi postupom Okresného súdu Bratislava III. je 10 000,- Sk za každý rok trvania

tohto konania, teda 180 000,- Sk /5974,90,- EUR(...)

(...) Navrhovateľ mám za to, že doterajším postupom Okresného súdu Bratislava III

bolo porušené moje ústavné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov čím mi

vznikla priama finančná škoda pozostávajúca z nemožnosti nakladania s mojím

vlastníctvom tak, ako má na mysli § 123 Obč. zák. a teda navrhovatelia nemôžeme predmet

svojho vlastníctva držať, používať a zaobchádzať sním a nemôžme tento predmet dať do

nájmu tretej osobe podľa svojho uváženia a za obvyklých podmienok.

Nakoľko v doterajšom konaní súdov bolo porušené právo sťažovateľa na(...) súdne

konanie v primeranej lehote v zmysle(...) čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a

základných slobôd navrhujem, aby Ústavný súd Slovenskej republiky(...) vydal tento nález:

Základné právo sťažovateľa, a to právo na spravodlivé súdne konanie podľa(...) čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd bolo porušené postupom Okresného

súdu Bratislava III v konaní vedenom pod č. k. .

Podľa § 36 ods. 2 zák. č. 38/93 Z. z. o organizácii Ústavného súdu priznáva sa

sťažovateľovi náhrada trov jeho právneho zastúpenia, splatná do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu na účet právneho zástupcu sťažovateľa JUDr. J. H.,

advokáta(...).

Z týchto dôvodov žiadam Ústavný súd SR, aby po oboznámení sa so spisom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod č. k. podľa článku 56

ods. 3 písm. a zák. č. 38/93 Z. z. tejto sťažnosti vyhovel a prikázal Okresnému súdu

Bratislava III, ktorý podľa nášho posúdenia porušil naše základné práva a slobody svojou

nečinnosťou, aby vo veci konal a aby mi bola podľa § 56 ods. 4 cit. zák. priznaná náhrada

nemajetkovej ujmy vo výške 180.000,- Sk /5 974,90 EUR platná do dvoch mesiacov od

právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu SR.“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho podpredsedníčkou listom sp. zn. Spr. 3462/09

z 11. augusta 2009, a právny zástupca sťažovateľa oznámením z 21. septembra 2009.

2.1 Podpredsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu

úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Nečinnosť súdu konštatujem v období od roku 1998 do mája 2007.

Na ústnom prejednaní veci netrvám.

(...) K sťažovateľom vytýkaným prieťahom v konaní zo strany Okresného súdu

Bratislava III môžem len uviesť, že pokiaľ ide o porušenie práva sťažovateľa na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, takýto stav pokladám v prvom rade za

dôsledok dlhodobo preťaženého Okresného súdu Bratislava III, ktorý od roku 1997 prevzal

agendu (všetky spisy) po zrušenom Okresnom súde Bratislava - vidiek (ktorý bol do

zrušenia príslušným súdom pre tri okresy a to Pezinok, Senec a Malacky) a jeho

nedostatočného personálneho obsadenia, ktorý stav pretrvával ďalších desať rokov. Táto

situácia, keď sudcovia OS Bratislava III od roku 1997 vybavovali súdne oddelenia

s neprimerane vysokým počtom 500 až 700 vecí (spisy OS Ba III a OS Ba - vidiek), sa

presne odzrkadlila na stave a dĺžke konania v predmetnej veci.

Potom množstvo pridelených vecí objektívne bránilo sudcom prejednať ich bez toho,

aby v konkrétnych jednotlivých veciach nevznikali prieťahy, a to bez ohľadu na samotný

charakter toho - ktorého sporu (viac alebo menej právna alebo skutková zložitosť sporu),

pričom uvedený spor (určovacia žaloba týkajúca sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti a

žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia) možno označiť za skutkovo a právne zložitejšiu

vec.

Ďalším dôvodom neprimeranej dĺžky predmetného konania je s ohľadom na obsah

spisu aj prístup účastníkov ku konaniu, najmä odporcov, ktorý sa od začiatku konania na

pojednávania nedostavovali, ale aj právneho zástupcu navrhovateľov, keď z uvedených 12

pojednávaní, na 7 pojednávaní (9. 9. 1997, 30. 10. 1997, 15. 5. 2007, 2. 10. 2007,

30. 11. 2007, 31. 1. 2008 a 27. 3. 2008) sa právny zástupca navrhovateľov (sťažovateľov)

ospravedlnil alebo sa nedostavil bez ospravedlnenia, z ktorého dôvodu bolo pojednávanie

odročené.

Ako vyplýva zo spisu právny zástupca navrhovateľov sa aktívne zaujímal o stav

konania do roku 1997-1998, naposledy tým, že dňa 08. 01. 1998 doplnil a rozšíril žalobu

o vydanie bezdôvodného obohatenia. V roku 2007 zmenil okruh účastníkov na strane

odporcu avšak, na pojednávania, ktoré súd vo veci od tej doby vytýčil (7 pojednávaní) sa na

5 pojednávaní nezúčastnil.

Týmto vyjadrením samozrejme v žiadnom prípade nespochybňujem základné

garantované právo každého občana na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a v primeranej lehote a vo vzťahu k navrhovateľovi v 2. rade, ako účastníkovi

súdneho konania sa s ním plne stotožňujem.“

2.2 Právny zástupca sťažovateľa vo svojom oznámení uviedol, že:

„Vo veci sťažnosti P. B.(...) oznamujem, že netrváme na tom, aby sa v predmetnej

veci konalo ústne pojednávanie.“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav

konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 3. októbra 1991 podala N. H., bytom v USA (ďalej aj „navrhovateľka 1“),

a sťažovateľ na Okresnom súde Trnava návrh na „určenie rozsahu užívania nehnuteľností

ideálnymi podielovými spoluvlastníkmi podľa § 139 Obč. zák.“ proti Ing. M. H., T. (ďalej aj

„odporca 1“), M. H. (ďalej aj „odporkyňa 2“), S. V., B. (ďalej aj „odporkyňa 3“), JUDr.

Š. B. (ďalej aj „odporca 4“) a Ing. M. V., B. (ďalej aj „odporca 5“ a spolu aj „odporcovia“).

Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 15 C 202/91.

Dňa 29. novembra 1991 Krajský súd v Bratislave (ďalej len „krajský súd“)

uznesením č. k. -11 rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Trnava sú vylúčení

z prerokovávania a rozhodovania v tejto veci a vec prikázal na prerokovanie a rozhodnutie

bývalému Okresnému súdu Bratislava - vidiek.

Dňa 5. mája 1992 bol spis postúpený Okresnému súdu Bratislava - vidiek. Vec bola

zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 22. júna 1992 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 8. júl 1992.

Dňa 8. júla 1992 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 22. júl

1992.

Dňa 22. júla 1992 bolo pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu vypočutia

odporcov dožiadaným Okresným súdom Trnava.

Dňa 4. septembra 1992 bol spis doručený Okresnému súdu Trnava z dôvodu

realizácie dožiadania.

Dňa 7. decembra 1992 bol spis po vybavení dožiadania vrátený Okresnému súdu

Bratislava - vidiek.

Dňa 8. decembra 1992 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 13. január 1993.

Dňa 13. januára 1993 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, na ktorom Okresný súd

Bratislava – vidiek proti odporcovi 3 a odporcovi 5 konanie zastavil. Pojednávanie bolo

odročené na neurčito z dôvodu výsluchu odporcu 1 a odporcu 2 dožiadaným Okresným

súdom Trnava.

Dňa 26. januára 1993 bol spis doručený Okresnému súdu Trnava z dôvodu realizácie

dožiadania.

Dňa 30. marca 1993 bol spis po vybavení dožiadania vrátený Okresnému súdu

Bratislava - vidiek.

Dňa 23. januára 1995 Okresný súd Bratislava – vidiek vyzval právneho zástupcu

sťažovateľa, či trvajú na podanom návrhu.

Dňa 30. januára 1995 právny zástupca sťažovateľa oznámil Okresnému súdu

Bratislava - vidiek, že trvajú na podanom návrhu.

Dňa 21. marca 1995 Okresný súd Bratislava – vidiek vyzval právneho zástupcu

sťažovateľa, aby oznámil, kedy sa bude môcť navrhovateľka 1 dostaviť na pojednávanie

„vzhľadom na to, že v danej veci nebola doposiaľ vypočutá“, a dožiadal Okresný súd

Trnava o zaslanie súvisiacich dedičských spisov.

Dňa 24. júla 1995 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 9. august 1995.

Dňa 9. augusta 1995 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito z dôvodu, aby sa účastníci konania pokúsili uzatvoriť mimosúdnu dohodu.

Dňa 28. decembra 1995 Okresný súd Bratislava – vidiek vyzval právneho zástupcu

sťažovateľa, aby oznámil, či došlo k mimosúdnej dohode.

Dňa 5. februára 1996 právny zástupca sťažovateľa po opakovanej výzve oznámil

Okresnému súdu Bratislava - vidiek, že k mimosúdnej dohode medzi účastníkmi konania

nedošlo a požiadal o poskytnutie primeranej lehoty na upresnenie návrhu.

Dňa 25. apríla 1996 právny zástupca sťažovateľa doručil Okresnému súdu Bratislava

– vidiek doplnenie návrhu, podľa ktorého mali byť odporcami Ing. M. H., T., M. H.

a JUDr. Š. B.

Dňa 5. februára 1997 okresný súd zaslal odporcom „doplnený návrh“ na vyjadrenie.

Dňa 24. februára 1997 sa odporca 1 a odporca 2 vyjadrili k doplnenému návrhu.

Dňa 18. apríla 1997 okresný súd doručil uvedené vyjadrenie právnemu zástupcovi

sťažovateľa.

Dňa 28. mája 1997 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 9. september 1997.

Dňa 9. septembra 1997 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

30. október 1997.

Dňa 30. októbra 1997 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito s tým, že bude vyzvaný právny zástupca sťažovateľa, aby upresnil návrh.

Dňa 10. decembra 1997 bol vyzvaný právny zástupca sťažovateľa, aby upresnil

návrh.

Dňa 8. januára 1998 právny zástupca sťažovateľa doplnil a rozšíril predmetný návrh.

Dňa 19. júla 2004 okresný súd nariadil vo veci informatívny výsluch právneho

zástupcu sťažovateľa na 19. august 2004.

Dňa 29. septembra 2004 právny zástupca sťažovateľa v zmysle uskutočneného

informatívneho výsluchu oznámil okresnému súdu, že na podanom návrhu trvajú.

Dňa 22. decembra 2005 okresný súd zaslal odporcom doplnený a rozšírený návrh

s tým, aby sa k nemu vyjadrili.

Dňa 17. februára 2006 sa odporca 1 a odporca 2 vyjadrili k doplnenému

a rozšírenému návrhu.

Dňa 1. marca 2006 odporca 3 namietol „nedostatok miestnej príslušnosti“ okresného

súdu.

Dňa 20. marca 2007 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 15. máj 2007.

Dňa 7. mája 2007 právny zástupca sťažovateľa vzhľadom na zmenu vlastníckych

pomerov opakovane upresnil účastníkov napadnutého konania tak, že za odporcov označil

JUDr. Š. B., R. K., T. (ďalej aj „odporca 2“), a A. K., T. (ďalej tiež „odporkyňa 3“ spolu aj

„odporcovia“).

Dňa 9. mája 2007 odporca 1 opätovne namietal „nedostatok miestnej príslušnosti“

okresného súdu.

Dňa 15. mája 2007 bolo pojednávanie odročené na 15. jún 2007, pretože sa

nedostavili účastníci konania.

Dňa 15. júna 2007 odporca 1 opätovne upozornil okresný súd na to, že ešte

nerozhodol o jeho námietke o „nedostatku miestnej príslušnosti“ okresného súdu.

Dňa 15. júna 2007 bolo pojednávanie odročené na 2. október 2007 pre chybu

v doručení predvolania odporcovi 2 a odporcovi 3.

Dňa 2. októbra 2007 bolo pojednávanie odročené na 30. november 2007 pre

neprítomnosť účastníkov konania; právny zástupca sťažovateľa sa ospravedlnil.

Dňa 12. októbra 2007 okresný súd zisťoval adresy odporcu 2 a odporcu 3

prostredníctvom registra obyvateľov Slovenskej republiky a Generálneho riaditeľstva Zboru

väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky.

Dňa 30. novembra 2007 bolo pojednávanie odročené na 31. január 2008 pre

neprítomnosť účastníkov konania.

Dňa 31. januára 2008 bolo pojednávanie odročené na 4. marec 2008 pre

neprítomnosť účastníkov konania.

Dňa 26. februára 2008 došlo k zmene termínu nariadeného pojednávania zo 4. marca

2008 na 27. marec 2008 „z dôvodu školenia sudcu“.

Dňa 27. marca 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

9. september 2008.

Dňa 9. septembra 2008 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na

neurčito z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania.

Dňa 12. decembra 2008 okresný súd uznesením č. k. -162 ustanovil vo

veci znalca z odboru geodézie a kartografie–Ing. J. B.

Dňa 10. februára 2009 vyššia súdna úradníčka dala kancelárii pokyn doručiť

uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania odporcovi 2 a odporcovi 3 prostredníctvom

polície.

Dňa 18. marca 2009 polícia okresnému súdu oznámila, že odporca 2 a odporca 3 na

udanej adrese nebývajú.

Dňa 11. marca 2009 vyššia súdna úradníčka dala kancelárii pokyn vykonať šetrenie

pobytu odporcu 2 a odporcu 3 prostredníctvom S. p.

Dňa 23. apríla 2009 okresný súd uznesením č. k. -185 a č. k. 9 C 127/92-

186 ustanovil odporcovi 2 a odporcovi 3 opatrovníka.

Dňa 5. mája 2009 ustanovený znalec Ing. J. B. oznámil okresnému súdu, že v roku

2007 ukončil znaleckú činnosť.

Dňa 28. mája 2009 okresný súd uznesením č. k. -189 zmenil svoje

pôvodné uznesenie a za znalca z odboru geodézie a kartografie ustanovil Výskumný ústav

geodézie a kartografie v Bratislave (ďalej len „VÚGaK“).

Dňa 25. júna 2009–znalecká organizácia VÚGaK oznámila okresnému súdu dôvody,

pre ktoré nemôže vypracovať znalecký posudok.

III.

Podľa (ďalej len „“) ústavný súd

rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie

svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje

iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. dochádza k porušovaniu práva sťažovateľa

na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná(...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v a rovnako aj podľa Listiny základných

práv a slobôd, osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto

v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. , ).

Judikatúra ESĽP a rovnako aj ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či

v konkrétnom prípade bolo, alebo nebolo porušené právo na prejednanie veci v primeranej

lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci,

správanie účastníka a postup súdu (napr. ). Ústavný súd pritom prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr.

, , ). Podľa rovnakých kritérií postupoval ústavný súd aj

v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

v okolnostiach danej veci môže predstavovať určitý stupeň skutkovej zložitosti súvisiaci

najmä s pobytom navrhovateľky 1 v USA, a tým, že počas konania dochádzalo k úmrtiam

účastníkov konania. Doterajší neobyčajne zdĺhavý priebeh napadnutého konania však

ústavný súd nemôže pripísať iba na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, treba poukázať predovšetkým na to, že ako to z chronológie úkonov vykonaných

v napadnutom konaní vyplýva (pozri bod II tohto nálezu), k predĺženiu napadnutého

konania prispel aj samotný sťažovateľ (jeho právny zástupca) tým, že opakovane požiadal

o odročenie pojednávaní, podal nekvalifikovaný návrh, preto musel upresňovať predmet

žalobného návrhu. V týchto súvislostiach už ústavný súd konštatoval, že požiadavka na

konanie bez zbytočných prieťahov v zmysle a rovnako aj podľa

ods. 1 dohovoru môže mať svoju plnú relevanciu len pri takom návrhu na začatie konania,

ktorý spĺňa všetky zákonom predpísané obsahové a formálne náležitosti (napr. ,

). A fortiori mohol ústavný súd na túto okolnosť prihliadnuť v danej veci aj

vzhľadom na to, že sťažovateľ je v napadnutom konaní kvalifikovane právne zastúpený.

Na uvedené správanie sťažovateľa nemohol teda ústavný súd neprihliadnuť pri úvahe

o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v napadnutom konaní

a predovšetkým poukazuje na to, že trvanie napadnutého konania (od podania návrhu

3. októbra 1991, resp. po postúpení veci 5. mája 1992) takmer osemnásť rokov je už samo

osebe celkom jednoznačne neprimerané.

Okrem uvedeného ústavný súd konštatuje, že okresný súd bol v danej veci aj

dlhodobo, ale aj krátkodobo opakovane nečinný, a to konkrétne od 30. marca 1993 do

23. januára 1995 (1 rok a 10 mesiacov), od 25. apríla 1996 do 5. februára 1997

(9 mesiacov), od 8. januára 1998 do 19. júla 2004 (6 rokov a 6 mesiacov) a od

29. septembra 2004 do 22. decembra 2005 (1 rok a 3 mesiace). Uvedená nečinnosť

okresného súdu nie je ničím ospravedlniteľná, pretože minimálne počas desiatich rokov

súdy nevykonávali vo veci úkony, ktoré mali smerovať k odstráneniu právnej neistoty,

v ktorej sa sťažovateľ ako navrhovateľ v predmetnej veci počas súdneho konania nachádza,

čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku dohovoru (pozri napr.

). Uvedené obdobie nečinnosti okresného súdu bez akýchkoľvek zákonných

dôvodov treba považovať za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré sú z ústavnoprávneho

aspektu netolerovateľné, pretože vo svojej podstate už hraničia s odmietnutím

spravodlivosti (denegatio iustitione). K uvedenej nečinnosti, a teda k prieťahom pritom

nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani výrazného nesúčinnostného správania účastníkov, ale

predovšetkým v dôsledku postupu (nečinnosti) okresného súdu. Obranu podpredsedníčky

okresného súdu, podľa ktorej „takýto stav pokladám v prvom rade za dôsledok dlhodobo

preťaženého Okresného súdu Bratislava III, ktorý od roku 1997 prevzal agendu (všetky

spisy) po zrušenom Okresnom súde Bratislava - vidiek (ktorý bol do zrušenia príslušným

súdom pre tri okresy a to Pezinok, Senec a Malacky) a jeho nedostatočného personálneho

obsadenia“, nebolo možné akceptovať. V tejto súvislosti ústavný súd opakovane zdôraznil,

že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené

činnosťou (nečinnosťou) alebo postupom konkrétneho sudcu vybavujúceho danú vec. Preto

pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované

ako objektívne vo vyjadrení podpredsedníčky okresného súdu. V tejto súvislosti ústavný súd

už uviedol, že v a rovnako aj dohovor v zaväzuje

predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné opatrenia umožňujúce

prerokovanie veci, a teda vykonanie spravodlivosti bez zbytočných prieťahov. I keď nie

všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej sfére

vedenia súdu či konajúceho sudcu, nemožno systémové nedostatky v oblasti výkonu

spravodlivosti pripisovať na ťarchu účastníkov súdneho konania a mieru ochrany ich práva

zaručeného v oslabiť poukázaním napr. na dlhodobo obmedzené

personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. ).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva sťažovateľa na

prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je

uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal okresnému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

180 000 Sk, teda 5 974,90 €, pretože je toho názoru, že doterajším postupom okresného

súdu došlo k znemožneniu „nakladania s mojím vlastníctvom tak, ako má na mysli § 123

Obč. zák. a teda navrhovatelia nemôžeme predmet svojho vlastníctva držať, používať a

zaobchádzať sním a nemôžme tento predmet dať do nájmu tretej osobe podľa svojho

uváženia a za obvyklých podmienok“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6

ods. 1 dohovoru nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať mu aj finančné zadosťučinenie podľa citovaného

ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti s prihliadnutím na

všetky okolnosti zisteného porušenia práv sťažovateľa, najmä na neobyčajne dlhú

nečinnosť, považuje za primerané vo výške 6 000 €. Ústavný súd pritom prihliadol aj na

nesúčinnostné správanie sťažovateľ–jeho právneho zástupcu v niektorých štádiách

napadnutého konania (pozri bod III./2 tohto nálezu).

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto

rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému

účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za

dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia z 2. februára 2009 a spísanie

sťažnosti zo 4. februára 2009). Za dva úkony vykonané v roku 2009 patrí odmena v sume

dvakrát po 115,90 € a režijný paušál dvakrát po 6,95 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách

a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov),

preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 245,70 €.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. januára 2010