Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 667/2016
PDF · 187.75 KB
No categories available
III. ÚS 667/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2016
predbežne prerokoval sťažnosť
, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na
prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 PP 86/2015, namietaného porušenia jeho základného práva na obhajobu podľa
čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Trnave v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 Tos 36/2016 a namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva na rovnosť účastníkov
konania podľa čl. 47 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy
Slovenskej republiky, práva na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej
republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych
a politických právach uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. 3 Tos 36/2016 z 12. apríla
2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. apríla
2016 doručená sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len
„dohovor“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 5 PP 86/2015. Zároveň sťažovateľ v sťažnosti požiadal o ustanovenie advokáta
na jeho zastupovanie pred ústavným súdom z dôvodu, že je vo výkone trestu odňatia
slobody, bez príjmu a majetku a právne zastúpenie pred ústavným súdom je obligatórne.
Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že 6. októbra 2015 doručil okresnému súdu žiadosť
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, v ktorej zároveň požiadal súd
o ustanovenie obhajcu. Poukázal na to, že podľa § 415 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z.
Trestný poriadok v znení neskorších predpisov o návrhu na podmienečné prepustenie
rozhodne súd najneskôr do 60 dní od jeho doručenia. Sťažovateľ podal okresnému súdu
sťažnosť pre nečinnosť datovanú na 2. december 2015. Sťažnosť vybavila podpredsedníčka
okresného súdu odpoveďou sp. zn. Spr 2565/15 z 21. decembra 2015, v ktorej uviedla, že
došlo k prieťahom v konaní, za ktoré sa sťažovateľovi ospravedlnila. Okresný súd
uznesením č. k. 5 PP 86/2015-51 z 5. februára 2016 rozhodol o podmienečnom prepustení
sťažovateľa. Uvedené uznesenie nenadobudlo právoplatnosť, pretože prokurátor podal proti
nemu sťažnosť do zápisnice.
Podľa názoru sťažovateľa okresný súd „mal rozhodnúť meritórne (právoplatným
uznesením) najneskôr do 60 dní od doručenia, tzn. že už 05.01.2016, no do dnešného dňa
vo veci nie je rozhodnuté a ku dňu podania ústavnej sťažnosti sú už zbytočné prieťahy
v trvaní 97 dní“.
2
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd
vo svojom rozhodnutí vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 5 PP 86/2015
porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
aby prikázal okresnému súdu zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume
10 000 €, ako aj náhradu trov konania.
2. Dňa 25. apríla 2016 bolo ústavnému súdu doručené ďalšie podanie sťažovateľa
označené ako doplnenie sťažnosti, v ktorom okrem už uvedeného namietal aj porušenie
svojho základného práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. c)
dohovoru postupom Krajského súdu v Trnave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom
pod sp. zn. 3 Tos 36/2016. Zároveň sťažovateľ žiadal „predbežným opatrením“ zrušiť
uznesenie krajského súdu sp. zn. 3 Tos 36/2016 z 12. apríla 2016 a nariadiť „ihneď vykonať
právoplatnosť a vykonateľnosť Uznesenia OS Trnava č. 5 PP 86/2015-51 zo dňa
05.02.2016 a zároveň vydať prednostne a urýchlene príkaz na prepustenie mojej osoby
z VTOS ÚVTOS a ÚVV Sťažovateľ tiež zopakoval svoju žiadosť o ustanovenie
advokáta.
Okresný súd uznesením sp. zn. 5 PP 86/2015 z 5. februára 2016 rozhodol
o podmienečnom prepustení sťažovateľa z výkonu trestu odňatia slobody. Prokurátor podal
proti uvedenému uzneseniu sťažnosť do zápisnice. Sťažovateľ vytkol, že „Zo zápisnice
nebolo zrejmé, proti čomu OP podal sťažnosť (či v prospech alebo neprospech
odsúdeného). Zákonná lehota OP Trnava uplynula dňom 22.02.2016 (na podanie
odôvodnenej sťažnosti) a z podania OP Trnava je zrejmé, že sťažnosť bola osobne podaná
na OS Trnava dňa 07.04.2016, pritom celý spis 5PP/86/2015 sa už nachádzal na KS Trnava
pod sp. zn. 3Tos/36/2016 a vo veci bol vytýčený termín neverejného zasadnutia na deň
12.04.2016.“. Sťažovateľ namieta pochybenie okresného súdu, pretože podľa názoru
sťažovateľa sťažnosť nebola podaná v lehote, a teda uznesenie okresného súdu o jeho
podmienečnom prepustení malo byť právoplatné a vykonateľné. „OS Trnava však spis
odoslal na nadriadený súd, ktorý vo veci rozhodol dňa 12.4.2016 Uznesením sp. zn.
3Tos/36/2016 tak, že uznesenie OS Trnava č. 5PP/86/2015-51 zo dňa 05.02.2016 zrušil
a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie.“ Sťažovateľ vytkol, že vzhľadom na nepodanie
3
sťažnosti v lehote a nenaplnenie dôvodov sťažnosti krajský súd nebol oprávnený vo veci
konať a rozhodnúť. K namietanému porušeniu práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy
a čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru malo dôjsť podľa sťažovateľa z dôvodu, že „nemal
možnosť vyjadriť sa k odôvodnenej sťažnosti OP Trnava, pretože zo spisu je zrejmé, že
odôvodnená sťažnosť mi bola doručená 13.04.2016 a KS Trnava rozhodol už 12.04.2016“.
Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd
vo svojom rozhodnutí vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 5 PP 86/2015
porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
zároveň krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tos 36/2016 porušil jeho základné
právo podľa čl. 50 ods. 3 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru, aby priznal
sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 15 000 €, ako aj náhradu trov konania.
Dňa 10. júna 2016 bolo ústavnému súdu v tejto veci doručené ďalšie podanie
označené ako doplnenie sťažnosti podpísané JUDr. Katarínou Dušákovou, advokátkou,
Považská 26, Košice. K uvedenému podaniu bolo priložené splnomocnenie datované
na 6. jún 2016, v ktorom bol ako splnomocniteľ označený sťažovateľ a ktorým bola
menovaná advokátka splnomocnená na zastupovanie vo veci ústavnej sťažnosti sp. zn.
Rvp 4607/2016. Uvedené splnomocnenie však nie je podpísané sťažovateľom ako
splnomocniteľom, nachádza sa na ňom len pečiatka a podpis advokátky JUDr. Kataríny
Dušákovej. V predmetnom podaní boli popísané skutkové okolnosti danej veci, vytknutá
oneskorenosť a nezákonnosť podanej sťažnosti prokurátora, ktorú krajský súd
„protiústavne procesne pripustil, akceptoval a meritórne prejednal... no nevysporiadal sa
s námietkami proti takto nezákonnému flagrantnému sťažovaniu sa prokurátora“. Návrh na
rozhodnutie v merite veci znel takto:
„1. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy sa vyslovuje, že základné práva
sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na rovnosť účastníkov konania podľa čl. 47 ods. 3, zároveň čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, právo
na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd a čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu občianskych a politických práv
4
samostatne, ale (primárne) aj v spojení s čl. 1 ods. 1 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky boli protiústavným uznesením (rozhodnutím) Krajského súdu Trnava ako
porušovateľa, sp. zn. 3Tos/36/2016 zo dňa 12. 4. 2016, porušené.
2. Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy sa právoplatné protiústavné rozhodnutie
Krajského súdu Trnava, sp. zn. 3Tos/36/2016 zo dňa 12. 4. 2016 zrušuje a vec sa vracia
späť na ďalšie (nové) konanie a rozhodnutie lege artis.
3. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy sa sťažovateľovi priznáva primerané spravodlivé
finančné zadosťučinenie ako nemajetkovú a morálnu ujmu vo výške 15000 eur, ktoré je
povinný zaplatiť porušovateľ k rukám sťažovateľa do dvoch mesiacov od právoplatnosti
(doručenia) tohto nálezu.
4. Krajský súd Trnava sa zaväzuje vyplatiť do troch dní od právoplatnosti
(doručenia) tohto nálezu náhradu všetkých trov konania sťažovateľa.“
Dňa 20. júna 2016 bolo ústavnému súdu doručené ďalšie podanie k sp. zn.
Rvp 4607/2016 označené ako doplnenie ústavnej sťažnosti, tentoraz opäť podpísané priamo
sťažovateľom. Sťažovateľ v uvedenom podaní okrem iného uvádza, že dopĺňa podanie jeho
právnej zástupkyne JUDr. Kataríny Dušákovej. Sťažovateľ vykonal doplnenia svojej
sťažnosti aj ďalšími podaniami doručenými ústavnému súdu 1. augusta 2016 a 9. augusta
2016.
II.
1. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
5
Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje,
či nie sú dôvody na jeho odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie
ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné
návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané
oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa mohol o prieťahoch
v konaní sp. zn. 5 PP 86/2015 pred okresným súdom dozvedieť najneskôr v decembri 2015
po uplynutí zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia o návrhu na podmienečné prepustenie
a doručení odpovede okresného súdu z 21. decembra 2015 na podanú sťažnosť sťažovateľa
z 2. decembra 2015, v ktorej okresný súd potvrdil sťažovateľovi vznik prieťahov v konaní
sp. zn. 5 PP 86/2015. Sťažnosť ústavnému súdu na prieťahy v konaní sp. zn. 5 PP 86/2015
bola však podaná až 12. apríla 2016, teda evidentne po uplynutí lehoty dvoch mesiacov
v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Sťažnosť tak bola podaná oneskorene, čo je
dôvod na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. V prípade podania
sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde
zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože to kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona
o ústavnom súde neumožňuje (napr. m. m. III. ÚS 124/04, IV. ÚS 14/03, III. ÚS 14/03).
6
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd sťažnosť sťažovateľa na prieťahy
v konaní sp. zn. 5 PP 86/2015 odmietol ako oneskorene podanú.
2. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne
prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon
neustanovuje inak.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Ústavný súd poukazuje na skutočnosť, že podanie sťažovateľa doručené ústavnému
súdu 25. apríla 2016 označené ako „doplnenie sťažnosti“ v časti namietaných prieťahov
v konaní nadväzuje na prvé podanie sťažovateľa doručené ústavnému súdu 14. apríla 2016.
Pokiaľ ide o namietané zbytočné prieťahy, ústavný súd sťažnosť odmietol ako oneskorene
podanú. V ďalšej časti však uvedené „doplnenie sťažnosti“ má charakter samostatnej
sťažnosti, keďže sťažovateľ namieta porušenie práva na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 ústavy
a čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn.
V podaniach sťažovateľa doručených ústavnému súdu 14. apríla 2016 a 25. apríla
2016 sťažovateľ požiadal o ustanovenie advokáta v konaní pred ústavným súdom. Skôr, než
ústavný súd pristúpil k rozhodnutiu o uvedenej žiadosti, bolo mu 10. júna 2016 doručené
ďalšie podanie označené ako doplnenie sťažnosti podpísané JUDr. Katarínou Dušákovou,
advokátkou, Považská 26, Košice. Ako už bolo uvedené, k predmetnému podaniu bolo
priložené splnomocnenie pre JUDr. Dušákovú, ktoré však nie je podpísané sťažovateľom
ako splnomocniteľom.
7
Z podaní tvoriacich obsah spisu v danej veci má ústavný súd preukázanú vôľu
sťažovateľa byť v predmetnom konaní pred ústavným súdom zastúpený advokátkou
JUDr. Katarínou Dušákovou, ako aj vôľu uvedenej advokátky zastupovať sťažovateľa
v predmetnom konaní. Uvedené skutočnosti vyplývajú konkrétne z podania podpísaného
advokátkou doručeného ústavnému súdu 10. júna 2016, k nemu priloženého splnomocnenia
a z podania sťažovateľa doručeného ústavnému súdu 20. júna 2016, v ktorom uvádza, že
dopĺňa podanie „jeho právnej zástupkyne JUDr. Kataríny Dušákovej“. Na základe
uvedeného preto ústavný súd už nerozhodoval o žiadosti sťažovateľa o ustanovenie
advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Bolo by absurdné
ustanovovať sťažovateľovi advokáta, ak je preukázané, že tento si ho napokon zvolil sám.
Na druhej strane však splnomocnenie sťažovateľa pre advokátku JUDr. Katarínu
Dušákovú, ktoré bolo predložené ústavnému súdu, nespĺňa podstatnú náležitosť, a to podpis
sťažovateľa ako splnomocniteľa. Hoci, ako bolo uvedené, ústavný súd z ďalšieho obsahu
spisu považuje za preukázanú vôľu sťažovateľa byť v predmetnom konaní zastúpený
uvedenou advokátkou a tiež jej vôľu zastupovať sťažovateľa, predložené splnomocnenie
bez podpisu sťažovateľa ako splnomocniteľa však nemôže procesne akceptovať. Nebola tak
splnená podmienka vyplývajúca z § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde, teda povinnosť
pripojiť k návrhu na začatie konania splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa
advokátom, keďže splnomocnenie bez podpisu splnomocniteľa vlastne splnomocnením nie
je.
Na doplnenie ústavný súd uvádza, že podanie podpísané JUDr. Katarínou Dušákovou
vzhľadom na uvedený nedostatok splnomocnenia by bolo možné procesne považovať aj ako
podané neoprávnenou osobou.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému
súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne
proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu
a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ alebo jeho zástupca.
8
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musí
pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom alebo komerčným
právnikom, ak tento zákon neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že
sa udeľuje na zastupovanie pred ústavným súdom.
Sťažnosť sťažovateľa teda nespĺňa náležitosť ustanovenú v § 20 ods. 2 zákona
o ústavnom súde. V nadväznosti na uvedené ústavný súd poznamenáva, že v ústave, ako aj
v zákone o ústavnom súde má ústavný súd presne definované právomoci, uplatnenie
ktorých je viazané na splnenie viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu
na začatie konania.
V súvislosti s uvedeným nedostatkom ústavný súd pripomína, že tento nie je povinný
odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho
zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne
vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní
účastníkov konania (IV. ÚS 77/08, I. ÚS 368/2010, IV. ÚS 322/2010, IV. ÚS 399/2010,
III. ÚS 357/2010, III. ÚS 267/2010, II. ÚS 309/2010, III. ÚS 262/2010, III. ÚS 210/2010,
I. ÚS 162/2010, IV. ÚS 234/2010, III. ÚS 206/2010, IV. ÚS 159/2010, IV. ÚS 213/2010,
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažnosť sťažovateľa v tejto časti a v predloženej
podobe vykazuje nedostatok náležitosti predpísanej zákonom o ústavnom súde, a preto ju
z uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 11. októbra 2016
9