Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 822/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. novembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpeného advokátkou JUDr. Ingrid Kovalčukovou, Čajakova 1, Košice, vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a práva podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom súdneho exekútora

, , v exekučnom konaní vedenom

pod sp. zn. Ex 2166/05 a postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. novembra 2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a 5, čl. 46 ods. 1 a čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) postupom súdneho exekútora

, (ďalej len „súdny

exekútor“), v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. Ex 2166/05 a postupom Okresného

súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ v sťažnosti podrobne popísal priebeh exekučného konania vedeného

pred súdnym exekútorom pod sp. zn. EX 2166/05, ako aj priebeh konania vedeného

okresným súdom pod sp. zn. . Konanie, v ktorom má sťažovateľ procesné

postavenie povinného, začalo 16. januára 2006 upovedomením súdneho exekútora o začatí

exekúcie. Sťažovateľ proti exekúcii podal 7. februára 2006 námietky, ktoré okresný súd

uznesením z 21. februára 2006 zamietol z dôvodu zmeškania lehoty. Súdny exekútor

25. septembra 2006 vydal exekučný príkaz na zriadenie exekučného záložného práva

na nehnuteľnosti sťažovateľa a 26. septembra 2006 vydal súdny exekútor príkaz

na vykonanie exekúcie predajom bytu sťažovateľa. Súdny exekútor 18. októbra 2006 vydal

dražobnú vyhlášku s termínom konania dražby 29. novembra 2006, pričom najnižšie

podanie bolo určené podľa hodnoty stanovenej znaleckým posudkom z 12. októbra 2006

na sumu 740 000 Sk (24 563,50 €, pozn.). Uznesením Krajského súdu v Košiciach (ďalej

len „krajský súd“) z 23. novembra 2006 bolo potvrdené uznesenie okresného súdu

o zamietnutí návrhu sťažovateľa o odpustenie zmeškania lehoty, pričom v rovnaký deň

podal sťažovateľ návrh na odklad exekúcie z dôvodu nepriaznivej ekonomickej situácie,

v ktorom okrem iného žiadal, aby mu bolo umožnené splatenie dlhu v splátkach.

3. Okresný súd uznesením zo 14. augusta 2007 vyhovel návrhu sťažovateľa a povolil

odklad exekúcie, no po podaní odvolania oprávneným krajský súd predmetné uznesenie

okresného súdu ako nepreskúmateľné zrušil a vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

4. Okresný súd uznesením zo 14. apríla 2008 návrh na odklad exekúcie zamietol,

pričom uznesenie nadobudlo právoplatnosť 15. októbra 2008.

5. Súdny exekútor 9. februára 2009 vykonal dražbu bytu sťažovateľa a jeho

manželky, pričom okresný súd 26. februára 2009 schválil príklep vydražiteľovi.

6. Okresný súd uznesením z 21. júla 2009 schválil rozvrh výťažku a samostatným

výrokom zamietol námietky podané jedným z veriteľov. Tento veriteľ spolu s vydražiteľom

podali proti uzneseniu okresného súdu odvolanie, pričom vydražiteľ doručil krajskému súdu

návrh na prerušenie konania o schválení rozvrhu výťažku.

7. Krajský súd návrhy ako predložené bezdôvodne, keďže smerovali proti

rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, vrátil okresnému súdu na rozhodnutie. Okresný

súd opätovne 24. mája 2011 rozhodol o rozsahu výťažku, pričom proti uvedenému

uzneseniu sa 17. júna 2011 a 22. júna 2011 odvolali súdny exekútor a vydražiteľ.

8. V ďalšom priebehu konania, ako uviedol sťažovateľ v sťažnosti, krajský súd

uznesením z 27. apríla 2012 zmenil rozhodnutie okresného súdu tak, že rozsah výťažku

neschválil a vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie. Aj proti uzneseniu okresného

súdu z 24. januára 2013 o neschválení rozdelenia výťažku sa opätovne odvolali súdny

exekútor a vydražiteľ. Po zrušujúcom uznesení krajského súdu okresný súd uznesením

z 29. septembra 2014 schválil rozsah výťažku z 28. augusta 2012, proti ktorému sa odvolal

sťažovateľ aj vydražiteľ.

9. Ostatným úkonom uvedeným k priebehu konania v sťažnosti je predloženie

podania vydražiteľa zo 16. marca 2015 krajskému súdu, v ktorom navrhuje odklad

exekučného konania, pretože jeho „riadne prihlásená pohľadávka nebola prijatá

do rozvrhu výťažku dražby“.

10. Neústavnosť postupov súdneho exekútora a okresného súdu v exekučnom konaní

vedenom pod sp. zn. EX 2166/05 a v konaní vedenom pod sp. zn.

sťažovateľ vidí v tom, že:

- exekúciu vykonáva exekútor, ktorý je s vydražiteľom v blízkom rodinnom

pomere (zať),

- exekútor neoznámil túto skutočnosť konajúcemu súdu,

- platba za vydraženú nehnuteľnosť nebola realizovaná v súlade s dražobnou

vyhláškou,

- ani po viac ako 7 rokoch od vydraženia nehnuteľnosti nebol sťažovateľovi

vyplatený zostatok rozvrhu výťažku,

- dosiaľ nebol zrušený exekútorom vydaný zákaz nakladania s majetkom

sťažovateľa,

- dosiaľ nebolo zrušené exekučné záložné právo zriadené na nehnuteľnosť

sťažovateľa.

11. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil,

že:

„postupom Okresného súdu Košice II a súdneho exekútora

, v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. súdneho spisu

a sp. zn. exekučného spisu súdneho exekútora EX-2166/05 Bo boli

porušené základné práva a slobody sťažovateľa garantované v článku 46 ods. 1, v článku

48 ods. 2, v článku 20 ods. 1, ods. 5 , ďalej v článku 6

Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a v článku 1 dodatkového protokolu Dohovoru

o ochrane ľudských práv a slobôd,

aby Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že súdny exekútor

, , je ako súdny exekútor vylúčený z exekučného konania

vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. ,

aby Ústavný súd Slovenskej republiky prikázal konať v exekučnom konaní vedenom

na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. veci nestranne a bez zbytočných

prieťahov,

a aby Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom rozhodnutí, v ktorom vysloví

porušenie základných práv a slobôd sťažovateľa, priznal sťažovateľovi za toto porušenie

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 150.000,- eur a náhradu trov právneho

zastúpenia.“

12. Ústavný súd zo sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu 27. júla 2016

a z príloh k nej pripojených (sťažnosť evidovaná pod sp. zn. ) zistil,

že krajský súd uznesením sp. zn. z 31. marca 2016 potvrdil uznesenie

okresného súdu č. k. -246 z 29. septembra 2014 v spojení s uznesením

okresného súdu č. k. -252 z 10. októbra 2014, pričom uvedené uznesenie

nadobudlo právoplatnosť 24. mája 2016 a vykonateľnosť 25. júla 2016.

13. Z predmetného právoplatného rozhodnutia okrem iného vyplýva, že súdny

exekútor je zaviazaný z rozvrhu výťažku dražby sťažovateľovi „vrátiť preplatok v sume

8 923,49 € v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia“.

II.

14. Podľa je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

15. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

16. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd

môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Ústavný súd

môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

17. Podľa môže ústavný súd svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

18. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

19. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak

tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd

skúma, či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu

návrhu na ďalšie konanie.

20. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

III.

K namietanému porušeniu označených práv postupom súdneho exekútora

v konaní vedenom pod sp. zn. EX 2166/05

21. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu () nútený výkon súdnych

a iných rozhodnutí uskutočňovaných podľa Exekučného poriadku je súčasťou základného

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa a dohovoru.

Záver o tom, že súdna exekúcia je súčasťou základného práva na súdnu ochranu, vychádza

z toho, že exekúciu síce vykonával súdny exekútor, ale na základe splnomocnenia štátom,

ktoré sa materializuje v konkrétnej veci poverením exekučného súdu na vykonanie

exekúcie. Toto poverenie (bez neho by súdna exekúcia nemala zákonný podklad a bola by

absolútne neprípustná) potvrdzuje, že súdny exekútor koná, rozhoduje a exekvuje v mene

súdnej moci ( ).

22. Zo záveru o súdnej exekúcii ako súčasti základného práva na súdnu ochranu

vyplýva, že súdna exekúcia vykonávaná podľa Exekučného poriadku musí byť v súlade

s ústavno-procesnými princípmi nielen v citovaných článkoch a dohovoru, ale aj

s princípmi spravodlivého procesu v širšom zmysle slova, ktoré sú obsiahnuté v čl. 46

až .

23. Súdnu exekúciu riadi exekučný súd, ktorý je určený pevnými pravidlami a má

dosah na zákonnosť vykonávanej exekúcie v rozsahu zabezpečujúcom pre oprávneného

a povinného uplatnenie rovnakých práv a plnenie len zákonom požadovaných povinností.

24. Podľa § 62 Exekučného poriadku exekúciu možno vykonať len spôsobmi

uvedenými v tomto zákone. Predmetné ustanovenie je vyjadrením ochrany povinného

v exekučnom konaní pred vykonávaním exekúcie nezákonným a nedovoleným spôsobom.

Exekúcia, ktorá sa nevykonáva podľa Exekučného poriadku, je absolútne neprípustná

a musí sa ihneď zastaviť.

25. Podľa názoru ústavného súdu ak by došlo k tomu, že by sa exekúcia uskutočnila

spôsobom, ktorý by nemal oporu v Exekučnom poriadku a k náprave takéhoto postupu by

nestačili procesné prostriedky obsiahnuté v Exekučnom poriadku a Občianskom súdnom

poriadku, nemožno vylúčiť ani sťažnosť podľa , pretože vykonanie

exekúcie zákonom nepredvídaným a neupraveným spôsobom by mohlo zakladať porušenie

v spojení s v rozsahu princípov spravodlivého

procesu.

26. Z Exekučného poriadku vyplýva, že jedným z prostriedkov obrany povinného

v exekučnom konaní sú námietky podľa § 50 citovaného zákona. Nie je to však jediný

prostriedok obrany povinného a navyše ani najúčinnejší prostriedok ochrany práv

povinného z dôvodu, že v prípade nevyhovenia námietkam nie je možné takéto rozhodnutie

napadnúť riadnym opravným prostriedkom. Účinnejším prostriedkom obrany povinného je

návrh na odklad exekúcie podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa tohto ustanovenia

na návrh povinného môže súd povoliť odklad exekúcie, ak sa povinný bez svojej viny ocitol

prechodne v takom postavení, že by neodkladná exekúcia mohla mať pre neho alebo pre

príslušníkov jeho rodiny zvlášť nepriaznivé následky a oprávnený by nebol odkladom

exekúcie vážne poškodený. V neposlednom rade v prípade, ak by sa sťažovateľ domnieval,

že by spôsob vykonania exekúcie súdnym exekútorom nemal legálny základ v Exekučnom

poriadku (ak exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo

nepodliehajú exekúcii podľa Exekučného zákona alebo podľa osobitného zákona), môže

využiť ďalší prostriedok nápravy, a to návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1

Exekučného poriadku.

27. Podľa § 218a ods. 1 Exekučného poriadku fyzické osoby a právnické osoby, teda

sťažovatelia, sa môžu obracať na Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej

len „ministerstvo spravodlivosti“) a na Slovenskú komoru exekútorov (ďalej len „komora

exekútorov“) so sťažnosťami na činnosť komory a na činnosť exekútorov. Sťažnosti

na činnosť komory vybavuje ministerstvo spravodlivosti. Sťažnosti na činnosť exekútorov

vybavuje komora. Sťažovateľ môže požiadať ministerstvo spravodlivosti o prešetrenie

vybavenia jeho sťažnosti komorou.

28. Ústavný súd konštatuje, že preskúmanie postupu, resp. činnosti súdneho

exekútora, spadá v prvom rade do pôsobnosti komory ako samosprávnej stavovskej

organizácie. Následne sťažnosti na činnosť komory vybavuje ministerstvo spravodlivosti,

ktoré sťažovateľ môže požiadať aj o prešetrenie vybavenia jeho sťažnosti komorou.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd zásadne nepreskúmava činnosť (postupu) súdneho

exekútora.

29. Ústavný súd konštatuje, že z predloženej sťažnosti a k nej pripojených príloh

vyplýva, že sťažovateľ v priebehu napadnutého konania vo vzťahu k postupu súdneho

exekútora využil prostriedok nápravy, konkrétne sťažnosť podľa § 218a Exekučného

poriadku podanú na ministerstve spravodlivosti 1. apríla 2009, následne postúpenú

28. apríla 2009 na priame vybavenie komore exekútorov, ktorá bola vybavená „oznámením

k sťažnosti č. 319-5303/09 z 3. júna 2009“.

30. Ústavný súd však z obsahu uvedených dokumentov zistil, že predmetná sťažnosť

neobsahovala dôvody, ktorými sťažovateľ namieta porušenie označených práv v sťažnosti

doručenej ústavnému súdu 30. novembra 2015.

31. Z uvedeného teda vyplýva, že námietky proti postupu súdneho exekútora

uvedené v sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľ neuplatnil ani na komore

exekútorov, resp. ministerstve spravodlivosti, a následne ani na okresnom súde.

32. Ústavný súd preto konštatuje, že sťažovateľ vystupujúci v predmetnom

exekučnom konaní ako povinný mal vo všeobecnom súdnictve podľa Exekučného poriadku

účinné a dostupné právne prostriedky, čo je okolnosť, ktorá vzhľadom na princíp

subsidiarity vyplývajúci z vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne

konať a rozhodovať o uplatnených námietkach porušenia označených práv.

33. Vzhľadom na uvedené ústavný súd túto časť sťažnosti v zmysle § 25 ods. 2

odmietol z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie.

IV.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu

34. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

35. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť vyhlásený

verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu

v záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej

spoločnosti, alebo keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života

účastníkov alebo, v rozsahu považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by,

vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť konania mohla byť na ujmu záujmom

spoločnosti.

36. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

37. Jedným zo základných pojmových znakov sťažnosti podľa ,

resp. podľa ako prostriedku ochrany (alebo

kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou) zaručených základných práv alebo slobôd je

zásada subsidiarity. Zmyslom a účelom tejto zásady je to, že ochrana ústavnosti nie je a ani

podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou všetkých

orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd predstavuje v tejto

súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade

nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti

podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného

súdu podľa zásad uvedených v ().

ani taktiež nepripúšťajú, aby si sťažovateľ ako účastník konania

zvolil medzi orgánmi ochrany porušených základných práv a slobôd, naopak, čl. 127 ods. 1

jednoznačne požaduje vyčerpanie všetkých sťažovateľovi dostupných a účinných

prostriedkov nápravy. Ústavný súd môže založiť svoju právomoc na konanie až vtedy,

ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej ochrany

svojich práv (, ).

38. Vychádzajúc z tohto princípu k preskúmaniu rozhodnutia všeobecného súdu

ústavným súdom, ktorým sa konanie nekončí, môže dôjsť len v prípade extrémneho

vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe

takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení zákona, ktorá by v sebe zahŕňala črty

svojvôle.

39. Ustálená judikatúra ústavného súdu zodpovedá jeho všeobecnejšie

formulovanému ustálenému prístupu, podľa ktorého nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu. Skutkové a právne závery všeobecného súdu by mohli byť predmetom

kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery všeobecného súdu boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(obdobne napr. , , ).

40. Ústavný súd zastáva názor, že predpokladom záveru o porušení niektorého

z garantovaných práv je také jeho porušenie, ktoré nie je napraviteľné alebo

odstrániteľné činnosťou všeobecného súdu pred začatím konania alebo v konaní vo veci

samej, resp. ktoré nemožno napraviť procesnými prostriedkami, ktoré sú obsiahnuté

v (m. m. , , ).

Uvedený názor zvlášť platí podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu o základnom

práve na súdnu ochranu, resp. práve na spravodlivé súdne konanie, ktoré „je výsledkové“,

to znamená, musí mu zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako

celok bude spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov

(m. m. , , , ). Aj z ďalšej judikatúry

ústavného súdu (napr. , ), obdobne ako z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c. Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002)

vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú, či konanie posudzované

ako celok bolo spravodlivé v zmysle až , resp. dohovoru.

41. Keďže sťažovateľ námietky uvedené v sťažnosti podanej ústavnému súdu,

ktorými odôvodňoval porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a práva na spravodlivý proces podľa dohovoru postupom okresného súdu

v konaní vedenom pod sp. zn. , ako už bolo na inom mieste tohto uznesenia

uvedené, neuplatnil ani na komore exekútorov ani na ministerstve spravodlivosti, a napokon

ani na okresnom súde, chýba akákoľvek príčinná súvislosť medzi namietaným porušením

označených práv a uvedeným postupom okresného súdu, a preto zohľadňujúc princíp

subsidiarity ústavný súd aj túto časť sťažnosti v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom

súde odmietol z dôvodu nedostatku právomoci na jej prerokovanie.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

42. Predmetom sťažnosti v tejto časti je námietka porušenia základného práva

sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

43. Pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva

podľa vychádza ústavný súd zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade

s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu... K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. ,

, ).

44. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu sa ochrana základnému právu

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. právu

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru poskytuje

v konaní pred ústavným súdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie

týchto práv označeným orgánom verejnej moci (v tomto prípade okresným súdom) ešte

mohlo trvať. To znamená, že ústavný súd pri skúmaní porušenia označených práv

zohľadňuje aj to, či u sťažovateľa objektívne ide o odstránenie stavu právnej neistoty v jeho

veci, pretože len v takom prípade možno uvažovať o ich porušení (,

). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už nedochádza

k porušovaniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd sťažnosť odmietne ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2

, a to bez ohľadu na to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie

(, ).

45. V nadväznosti na uvedený právny názor ústavný súd poukazuje na skutočnosť,

že jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je to, že musí

smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv

sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva významnú

preventívnu funkciu ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných

práv, a v prípade, že už k zásahu došlo a jeho účinky stále trvajú, aby sa v porušovaní týchto

práv ďalej nepokračovalo (m. m. , , ).

46. Ústavný súd ďalej uvádza, že nie každý prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne

za následok porušenie základného práva podľa (,

, , ). Pojem „zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48

ods. 2 je pojem autonómny, ktorý možno vykladať a aplikovať predovšetkým

materiálne.

47. Ústavný súd zo sťažnosti sťažovateľa doručenej ústavnému súdu 27. júla 2016

(na ústavnom súde vedenej pod sp. zn. ) a k nej pripojených príloh zistil,

že napadnuté exekučné konanie v časti týkajúcej sa vydraženej nehnuteľnosti sťažovateľa

vedené pod sp. zn. bolo skončené uznesením krajského súdu sp. zn.

z 31. marca 2016, ktorým bolo potvrdené uznesenie okresného súdu

sp. zn. z 29. septembra 2014 v spojení s uznesením okresného súdu sp. zn.

z 10. októbra 2014. Uvedenými rozhodnutiami, ktoré nadobudli

právoplatnosť 24. mája 2016 a vykonateľnosť 25. júla 2016, bol schválený rozvrh výťažku

z vydraženej nehnuteľnosti a bol určený aj zostatok výťažku, ktorého sa domáhal sťažovateľ

a ktorý mu má byť vyplatený.

48. Berúc do úvahy všetky okolnosti posudzovanej veci a najmä skutočnosť,

že pri predbežnom prerokovaní sťažnosti k porušovaniu označených práv už nemohlo

dochádzať, ústavný súd aj túto časť sťažnosti v zmysle

odmietol z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 20 ods. 1 a 5 a práva

podľa čl. 1 dodatkového protokolu postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn.

49. K namietanému porušeniu základného práva podľa a 5

ústavný súd považuje predovšetkým za potrebné upriamiť pozornosť na svoju stabilizovanú

judikatúru, súčasťou ktorej je aj právny názor, podľa ktorého všeobecný súd zásadne

nemôže byť sekundárnym porušovateľom základných práv a práv hmotného charakteru,

ak toto porušenie nevyplynie z toho, že všeobecný súd súčasne porušil aj ústavnoprocesné

princípy postupu vyplývajúce z až . Keďže ústavný súd nezistil porušenie

a dohovoru, nemohlo dôjsť ani k porušeniu sťažovateľom

označeného základného práva podľa a 5 a podľa dodatkového

protokolu (obdobne napr. , , , ).

50. Vzhľadom na uvedené ústavný súd odmietol sťažnosť aj v tejto časti z dôvodu jej

zjavnej neopodstatnenosti.

51. Berúc do úvahy, že ústavný súd odmietol sťažnosť ako celok, ďalšími návrhmi

sťažovateľa sa už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. novembra 2016