Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 746/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2016

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpenej

advokátom JUDr. Slávom Uhrinom, Niťová 1052/3, Bratislava, vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa a

a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 25. mája 2016

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. augusta

2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“) vo veci namietaného

porušenia jej základných práv podľa a Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. z 25. mája 2016 (ďalej len

„napadnuté rozhodnutie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka, v právnom postavení

navrhovateľky v konaní vedenom na najvyššom súde pod sp. zn. , bola

účastníčkou konania o odvolaní proti uzneseniu Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) sp. zn. z 15. januára 2016, ktorým jej krajský súd žalobu proti

nečinnosti podľa účinného do 30. júna 2016 (ďalej aj

„OSP“) ako nedôvodnú zamietol. Najvyšší súd napadnutým rozhodnutím odvolanie

sťažovateľky proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 15. januára 2016

odmietol, čím jej podľa jej názoru odňal možnosť konať pred súdom a odoprel súdnu

ochranu.

3. Zo sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľke bola rozhodnutím daňového úradu

č. 9103404/5/4336448/2014 z 23. septembra 2014 uložená pokuta vo výške 1 800 €

pre porušenie povinností podľa o účtovníctve v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“). Proti tomuto rozhodnutiu

sťažovateľka 20. októbra 2014 podala odvolanie. Listom č. 9103404/5/5379678/2014

z 12. októbra 2014 daňový úrad sťažovateľke oznámil, že jej odvolanie považuje

za nepodané pre zmeškanie lehoty na doplnenie listinných dôkazov [§ 13 ods. 9 zákona

č. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov].

4. Ako ďalej sťažovateľka uvádza, „... podanie na súd... označila podľa § 250t

ako žalobu proti nečinnosti. Oznámenie Daňového úradu v Bratislave o tom, že jej

odvolanie proti uloženiu pokuty za účtovníctvo považuje za nepodané pre zmeškanie lehoty,

sťažovateľka nepovažovala za rozhodnutie, ktoré možno napadnúť postupom podľa § 247

Podľa Krajského súdu v Bratislave žalovaný Daňový úrad v Bratislave konal,

rozhodol a vydal oznámenie o tom, že odvolanie sa považuje za nepodané a teda nebol

nečinný.

Preto Krajský súd v Bratislave sťažovateľke žalobu zamietol ako nedôvodnú, lebo

žalovala nesprávne podľa Mala žalovať podľa Krajský súd

v Bratislave súčasne sťažovateľku poučil, že odvolanie voči jeho rozhodnutiu na nepripúšťa.

Sťažovateľka podala proti rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave odvolanie

z dôvodu, že jej podanie bolo podané podľa a súd ho mal posúdiť podľa jej

obsahu a ak usúdil, že z hľadiska povahy napadnutého postupu správneho orgánu sa

nejedná o žalobu proti nečinnosti podľa , ale o napadnutie postupu správneho

orgánu podľa , teda mal postupom podľa podanú žalobu

posúdiť podľa jej obsahu hoci bola označená ako žaloba podľa

Najvyšší súd Slovenskej republiky odvolanie navrhovateľky odmietol s tým, že

pri žalobách podľa sa odvolanie nepripúšťa. ...

Sťažovateľka sa domnieva, že pri správnych žalobách podľa a nasl. sa

ustanovenie uplatní tak, že podanú žalobu treba vždy posúdiť podľa jej

obsahu, pričom rozlíšenie žaloby na jednotlivé druhy správnej žaloby z hľadiska

napadnutého rozhodnutia alebo postupu správneho orgánu je predbežnou otázkou,

ktorá spadá do pôsobnosti súdu. Sťažovateľka by teda nemala byť neúspešná v konaní len

preto, že podanie podriadila pod ustanovenie , hoci mala žalovať podľa

Obe typy žalôb spadajú totiž pod správne súdnictvo a nasl. , ktoré preskúmava

zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy, pričom postupom správneho

orgánu sa rozumie aj jeho nečinnosť.“.

4. S ohľadom na uvedené sa sťažovateľka domnieva, že napadnutým rozhodnutím

najvyššieho súdu došlo k porušeniu jej práv zaručených a dohovorom (bod 1),

vzhľadom na čo ústavný súd žiada, aby vyslovil porušenie jej základných práv zaručených

a , ako i práva zaručeného dohovoru

napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu a priznal jej úhradu trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa podrobnosti

o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov

ustanoví zákon.

6. Ústavný súd návrh predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na jeho odmietnutie podľa .

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na prerokovanie

ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

8. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd zistil, že hoci túto v mene

sťažovateľky koncipoval kvalifikovaný právny zástupca, v časti týkajúcej sa námietky

porušenia základného práva vlastniť majetok podľa napadnutým

rozhodnutím najvyššieho súdu ju osobitne neodôvodnil, a to napriek tomu, že odôvodnenie

je jedným z esenciálnych predpokladov kvalifikovaného návrhu na začatie konania

podľa , pretože v spojení s petitom v podstate

vymedzujú rozsah ústavného prieskumu dodržiavania základných práv a slobôd v konaní

realizovanom tým-ktorým orgánom verejnej moci.

9. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že zo vzájomnej väzby medzi

relevantnými ustanoveniami [ a ]

vyplýva, že sťažovateľka musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia porušenia

ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov , ale musí ich

konkretizovať aj skutkovo (m. m. , ), t. j. uviesť, z akých

dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.

Nedostatok právne relevantného odôvodnenia sťažnosti má vo vzťahu k namietaným

porušeniam toho-ktorého základného práva alebo slobody významné procesné dôsledky,

pretože ústavný súd nie je skutkovým súdom ani ďalšou inštanciou v systéme všeobecného

súdnictva, takže bez splnenia uvedenej podmienky ústavný súd o návrhoch sťažovateľky

uvedených v petite ani nemôže rozhodovať (napr. , ,

, , , , ,

a iné).

10. Ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005

judikoval, že: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“

11. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd ustálil, že predmetom podanej sťažnosti

je výlučne len námietka porušenia základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

13. Sťažovateľka porušenie označených práv (bod 11) videla v tom, že najvyšší súd

jej odvolanie proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. z 15. januára 2016

odmietol z dôvodu, že proti žalobám podľa

odvolanie nie je prípustné.

14. Z už citovaného vyplýva pre ústavný súd

aj úloha posúdiť pri predbežnom prerokovaní sťažnosti, či táto nie je zjavne

neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne

neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva

alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a

základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS

66/98, tiež napr. , , , ).

15. Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je súčasťou systému všeobecných

súdov, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Pri uplatňovaní tejto právomoci ústavný súd nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať

ani právne názory všeobecného súdu, ani jeho posúdenie skutkovej otázky. Úlohou

ústavného súdu totiž nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s alebo kvalifikovanou

medzinárodnou zmluvou o ľudských právach a základných slobodách. Posúdenie veci

všeobecným súdom sa môže stať predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade,

ak by závery, ktorými sa všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne. O arbitrárnosti (svojvôli) pri výklade a aplikácii zákonného

predpisu všeobecným súdom by bolo možné uvažovať len v prípade, ak by sa tento natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že by zásadne poprel ich účel a význam

(mutatis mutandis , , ).

16. Najvyšší súd napadnuté rozhodnutie s poukazom na dikciu ustanovenia § 218

ods. 1 písm. c) v spojení s prvou vetou a odôvodnil takto:

«Z obsahu napadnutého uznesenia Krajského súdu v Bratislave odvolací súd zistil,

že krajský súd zamietol návrh navrhovateľky na ochranu pred nečinnosťou odporcu

podľa § 250t ods. 4 O. s .p. ...

Skutočnosť, že súd prvého stupňa uznesením zamietol návrh navrhovateľky podľa

má za následok, že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu súdu podľa

nie je prípustné. Krajský súd v písomnom vyhotovení rozsudku uviedol

správne poučenie o neprípustnosti odvolania voči predmetnému uzneseniu...

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti musel Najvyšší súd Slovenskej republiky

odvolanie navrhovateľky proti napadnutému uzneseniu Krajského súdu v Bratislave

odmietnuť podľa v spojení s veta prvá

a ako odvolanie smerujúce proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie

nie je prípustné.

Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní namietala, že krajský súd mal posudzovať jej návrh

ako žalobu podľa druhej hlavy piatej časti , odvolací súd

uvádza nasledovné.

Z podkladov súdneho spisu je zrejmé a jednoznačné, že navrhovateľka sa

návrhom označeným ako „Žaloba proti nečinnosti podľa vo veci

č. 9103404/5/4336448/2014“ domáhala postupu súdu podľa ustanovení štvrtej hlavy piatej

časti upravujúcej „Konanie proti nečinnosti orgánu

verejnej správy“. Uvedenému zodpovedal aj petit jej návrhu, keď žiadala, aby Krajský súd

v Bratislave uložil odporcovi povinnosť konať a rozhodnúť v konaní o odvolaní

navrhovateľky podanom proti rozhodnutiu č. 9103404/5/4336448/2014 z 23. septembra

2014, ktorým jej bola uložená pokuta vo výške 1 800 eur za správny delikt uvedený v § 38

ods. 1 písm. g) o účtovníctve. S poukazom na uvedené

argumentácia navrhovateľky, že súd mal návrh posudzovať podľa obsahu, neobstojí.

Záverom senát najvyššieho súdu považuje za potrebné uviesť, že aj v prípade, že by

podanie navrhovateľky spĺňalo náležitosti žaloby na preskúmanie postupom

podľa ustanovení druhej hlavy piatej časti , z podkladov administratívneho spisu je

zrejmé, že oznámenie odporcu č. 9103404/5/5379678/2014 z 10. decembra 2014 bolo

navrhovateľke doručené dňa 2. januára 2015, pričom návrh na súd podala až dňa 8. júna

2015, teda po uplynutí zákonom stanovenej dvojmesačnej lehoty na podanie žaloby v zmysle

»

17. Podľa názoru ústavného súdu napadnuté uznesenie najvyššieho súdu je ústavne

akceptovateľným spôsobom odôvodnené, pričom skutkové a právne závery, na ktorých je

založené, nemožno považovať za také, ktoré by popierali podstatu a zmysel

interpretovaných a aplikovaných právnych noriem v predmetnej veci. Skutočnosť,

že sťažovateľka sa s názorom najvyššieho súdu nestotožňuje, nepostačuje sama osebe

na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti napadnutého rozhodnutia.

Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (, , ,

) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok.

18. V zmysle svojej ustálenej judikatúry považuje ústavný súd za arbitrárne, a teda

protiústavné také súdne rozhodnutia, ktorých odôvodnenie je úplne odchylné od veci samej

alebo aj extrémne nelogické so zreteľom na preukázané skutkové a právne skutočnosti

(, ). V predmetnej ústavnou sťažnosťou napadnutej veci

sťažovateľky však o takýto prípad zjavne nejde.

19. V posudzovanej veci súd prvého stupňa (krajský súd, pozn.) rozhodol

o zamietnutí návrhu sťažovateľky podľa , ktorým sa domáhala uloženia

povinnosti odporcovi konať a rozhodnúť v konaní o jej odvolaní podanom proti rozhodnutiu

č. 9103404/5/4336448/2014 z 23. septembra 2014, ktorým jej bola uložená pokuta vo výške

1 800 eur za správny delikt uvedený v § 38 ods. 1 písm. g) zákona o účtovníctve.

Zamietnutie návrhu sťažovateľky zo strany krajského súdu malo za následok,

že odvolanie proti takémuto rozhodnutiu súdu podľa nebolo prípustné,

čo krajský súd v poučení o neprípustnosti odvolania správne uviedol.

20. Rovnaký názor vyjadril ústavný súd už v náleze sp. zn.

zo 14. septembra 2011, v ktorom s odvolaním sa na druhú vetu uviedol,

že vzhľadom na toto ustanovenie je v konaní podľa piatej časti Občianskeho súdneho

poriadku akýkoľvek opravný prostriedok prípustný iba vtedy, keď je to v tejto časti

výslovne ustanovené.

21. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa

ktorej postup súdu v súlade s platným a účinným zákonom (v danom prípade procesnými

predpismi upravujúcimi postup súdu v rámci správneho súdnictva) nemožno hodnotiť ako

porušovanie základných práv (napr. , , ).

22. Vzhľadom na skutočnosť, že najvyšší súd ako odvolací súd svoje uznesenie

ústavne akceptovateľným spôsobom odôvodnil a pritom postupoval v súlade s toho času

platnou právnou úpravou, ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým rozhodnutím

najvyššieho súdu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 46

ods. 1 ani práva podľa dohovoru.

Medzi napadnutým rozhodnutím najvyššieho súdu a obsahom základného práva

podľa a práva podľa dohovoru totiž neexistuje taká príčinná

súvislosť, na základe ktorej by ústavný súd po prípadnom prijatí sťažnosti na ďalšie konanie

reálne mohol dospieť k záveru o ich porušení.

23. S ohľadom na uvedené ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť

sťažovateľky odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

24. Keďže sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateľky v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd

už nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2016