Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
I. ÚS 647/2016
PDF · 239.71 KB
No categories available
I. ÚS 647/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2016
v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu
Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť ,
zastúpeného advokátom JUDr. Františkom Buhlom, Advokátska kancelária, Mlynárska 19,
Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní
vedenom pod sp. zn. 22 C 75/2014 a takto
rozhodol:
1. Základné právo podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky
a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 75/2014
p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.
22 C 75/2014 konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €
(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť mu
do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť trovy
právneho zastúpenia spolu v sume 454,74 € (slovom štyristopäťdesiatštyri eur
a sedemdesiatštyri centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Františka Buhlu,
Advokátska kancelária, Mlynárska 19, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
nálezu.
5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 647/2016-7 z 12. októbra 2016 prijal sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného
súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 75/2014
(ďalej aj „napadnuté konanie“).
2. Ide o konanie začaté 24. februára 2014 na základe návrhu sťažovateľa o určenie
vlastníckeho práva k osobnému automobilu, v ktorom okresný súd nevykonal žiadny úkon
takmer dva roky, t. j. od augusta 2014.
V sťažnosti sa ďalej uvádza, že „Samotné trvanie sporu spôsobuje sťažovateľovi
vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav (sťažovateľ je starobným dôchodcom, prekonal
náhlu mozgovú príhodu, v jej dôsledku trpí zdravotnými problémami, je osobou
so zmenenou pracovnou schopnosťou s mierou funkčnej poruchy 50 % značné ťažkosti,
formou zbytočného stresového pôsobenia.“.
3. Po opísaní skutkového a právneho stavu veci sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd
vydal nález, ktorým vysloví porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, prizná mu finančné
zadosťučinenie v sume 15 000 € a úhradu trov právneho zastúpenia.
4. Na základe výzvy ústavného súdu sa v predmetnej veci vyjadril predseda
okresného súdu podaním sp. zn. Spr./3602/2016 zo 14. novembra 2016, v ktorom okrem
iného uviedol: „Pod sp. zn. 22C/75/2014 je na Okresnom súde Bratislava IV vedené
konanie v právnej veci žalobcu: , proti žalovaným: 1/ , 2/
, 3/ , o určenie vlastníckeho
práva a o vzájomnej žalobe žalovaného v 3. rade o určenie povinnosti žalobcu dať súhlas
k vydaniu motorového vozidla z úschovy žalovanému v 3. rade.
V označenej právnej veci boli doposiaľ realizované nasledovné procesné úkony.
Dňa 26.02.2014 bola Okresnému súdu Bratislava IV doručená žaloba o určenie
vlastníckeho práva spolu so žiadosťou na oslobodenie od platenia súdneho poplatku...
Uznesením č. k. 22C/75/2014-31 zo dňa 31.03.2014 súd priznal žalobcovi
oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.
Dňa 04.04.2014 súd doručoval žalobu na vyjadrenie žalovanému v 1. rade
a žalobcovi uznesenie č. k. 22C/75/2014-31 zo dňa 31.03.2014.
Dňa 17.04.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade k žalobe.
Dňa 13.05.2014 súd doručoval vyjadrenie žalovaného v 1. rade žalobcovi.
Dňa 29.05.2014 bolo súdu žalobcom doručené vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného
v 1. rade.
Dňa 01.07.2014 žalobca doručil súdu návrh na pripustenie ďalších účastníkov
do konania na strane žalovaných.
Uznesením č. k. 22C/75/2014-49 zo dňa 06.08.2014 súd rozhodol o pripustení
žalovaného v 2. a v 3. rade do konania, uznesenie následne doručoval stranám sporu.
Dňa 07.08.2014 súd doručoval žalovanému v1.rade vyjadrenie žalobcu zo dňa
25.05.2014 a žalovaným v 2. rade a v 3. rade žalobu, vyjadrenie žalovaného v 1 rade zo dňa
16.04.2014 a vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.05.2014 na vyjadrenie.
Dňa 19.08 2014 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 3. rade.
Dňa 13.10.2014 súd doručoval žalobcovi, žalovanému v 1. rade a žalovanému
v 2. rade vyjadrenie žalovaného v 3. rade zo dňa 15.08.2014.
Dňa 05.11.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu.
Dňa 10.12.2014 vyšší súdny úradník dal pokyn kancelárii na predloženie spisu
sudcovi na vytýčenie pojednávania...
Uznesením č. k. 22C/75/2014-78 zo dňa 03.11.2015 vyzval súd žalovaného v 3. rade
na doplnenie podania zo dňa 15.08.2014.
Dňa 16.12.2015 bola súdu doručená žiadosť žalovaného v 3. rade na predĺženie
lehoty na doplnenie podania.
Dňa 16.12.2015 bola žalovanému doručovaná odpoveď na žiadosť na predĺženie
lehoty a kancelárii bol daný pokyn na predloženie spisu dňa 29.12.2015.
Dňa 23.12.2015 bola súdu doručená vzájomná žaloba žalovaného v 3. rade.
Dňa 18.01.2016 súd vyzval žalovaného v 3. rade na zaplatenie súdneho poplatku.
Úradný záznam zo dňa 04.02.2016 o nahliadnutí do spisu splnomocnencom žalobcu
.
Dňa 03.02.2016 žalovaný v 3. rade zaplatil súdny poplatok.
Dňa 04.08.2016 súd žiadal pripojiť k nahliadnutiu spis sp. zn. 10C/150/2014.
Z úradného záznamu zo dňa 25.08.2016 vyplýva, že žiadaný spis sp zn.
10C/150/2014 bol dňa 18.08.2016 zaslaný na Krajský súd v Bratislave z dôvodu odvolania
svedka voči uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty.
Uznesením č. k 22C/75/2014-104 súd vyzval žalobcu, žalovaného v 1. a 2. rade
na vyjadrenie k vzájomnej žalobe žalovaného v 3. rade.
Dňa 17.10.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vzájomnej žalobe.
Dňa 24.10.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. a v 2. rade
k vzájomnej žalobe.
Dňa 27.10.2016 súd opätovne žiadal pripojiť k nahliadnutiu spis sp. zn.
Dňa 03 11.2016 súd doručoval žiadosť o Krajský súd o oznámenie o stave konania
spisu sp. zn. 10C/150/2014....
Dňa 04.11.2016 bol vo veci určený termín pojednávania na deň 20.02.2017
a zároveň súd žiadal pripojiť pred termínom pojednávania spis sp. zn. 10C/150/2014.
Dňa 09. 11.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie z Krajského súdu v Bratislave, že
vo veci sp. zn. 10C/150/2014 Krajský súd rozhodol dňa 31.10.2016, vypracúva sa
rozhodnutie.
S poukazom na súdom vykonané úkony v danej veci, mám za to, že vec nie je právne
a skutkovo zložitá. Jedná sa o štandardnú rozhodovaciu agendu súdu.
Je pravdou, že doterajšia činnosť tunajšieho súdu v namietanom konaní síce nebola
optimálna (keďže v jeho doterajšom priebehu došlo aj k obdobiam nečinnosti Okresného
súdu Bratislava IV) avšak táto bola spôsobená najmä z objektívnych príčin v súvislosti
s personálnymi zmenami zákonných sudcov, keď vo veci došlo k dvom zmenám zákonných
sudcov, z ktorých každý sa musel s vecou oboznámiť, pričom každý sudca mal aj vlastné
súdne oddelenie. Navyše zákonnej sudkyni JUDr. Jane Matayovej, ktorej bol spis pridelený
dňa 03.12.2015, boli v zmysle Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce pre rok 2016 pridelené ďalšie
veci patriace do oddelenia 5C, z dôvodu zmeny zákonného sudcu v oddelení 5C.
Z vykonaných úkonov zároveň vyplýva, že súd považoval za nevyhnutné k rozhodnutiu
nahliadnutie do spisu sp. zn. 10C/150/2014, ktorý sa však k dnešnému dňu nepodarilo
pripojiť aj z tohto dôvodu zatiaľ nebolo možné vo veci rozhodnúť.
Je potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, že sťažovateľ predtým v konaní nevyužil účinný
právny prostriedok (sťažnosť na prieťahy), ktorým by umožnil súdu urobiť nápravu
a odstrániť nečinnosť súdu.
Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že k prieťahom v konaní sp. zn. 22C/75/2014
došlo odo dňa 13.10.2014, kedy súd urobil posledný úkon vo veci, keď doručoval žalobcovi
vyjadrenie žalovaného v 3. rade k žalobe. S touto argumentáciou sťažovateľa nie je možné
sa stotožniť, nakoľko z vyššie uvedených úkonov súdu vyplýva, že súd v konaní vykonával
úkony za účelom prípravy právnej veci na rozhodnutie.
S tvrdením sťažovateľa týkajúceho sa skutočnosti, že odo dňa 13.10.2014
do 27.07.2016 nemá vedomosť o tom, že by vo veci konajúci súd urobil akýkoľvek úkon tiež
nemožno súhlasiť, nakoľko z úradného záznamu zo dňa 04.02.2016 vyplýva,
že splnomocnenkyňa sťažovateľa bola dňa 04.02.2016 nahliadnuť
v infocentre tunajšieho súdu do spisu. Pri nahliadnutí do spisu mohla splnomocnenkyňa
zistiť všetky úkony, ktoré súd v spise od 13.10.2014 vykonal.
Záverom konštatujem, že napadnuté konanie bolo poznačené prieťahmi, avšak
vzhľadom k okolnostiam prípadu /zmena zákonných sudcov/, boli tieto prieťahy
objektívneho charakteru.
Navrhujem preto, aby Ústavný súd... rozhodol tak, že základné právo sťažovateľov
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy... a právo na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., postupom Okresného
súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 22C/75/2014, porušené nebolo a aby
ústavnú sťažnosť v tomto konaní vo vzťahu k Okresnému súdu... ako nedôvodnú zamietol.
Vzhľadom na zistený stav konania sp. zn. 22C/75/2014, ale zohľadňujúc aj ostatné
okolnosti prípadu, ak Ústavný súd... dospeje k záveru, že došlo k porušeniu práva
sťažovateľa, považujem priznanie nim žiadanej sumy 15.000 eur za neprimerané
(neprimerane vysoko požadované finančné zadosťučinenie).“
K stanovisku okresného súdu bolo pripojené aj vyjadrenie zákonnej sudkyne,
v ktorom je uvedená aj podrobná chronológia napadnutého konania.
5. Procesné úkony okresného súdu, ktoré sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu,
považoval ústavný súd za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú
zo súdneho spisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 22. novembra 2016.
6. K vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko právny zástupca sťažovateľa
listom doručeným ústavnému súdu 7. decembra 2016, v ktorom uviedol: „Vyjadrenie
Okresného súdu Bratislava IV k sťažnosti považujem za alibistické. Súd opomenul uviesť,
že žalobca žiadal o pokračovanie v konaní listom odoslaným dňa 14.10.2015, založeným
na čl. 77.
Žalovaný v 3. rade podal vzájomnú žalobu dňa 23.12.2015. Žalobcovi bola vzájomná
žaloba žalovaného 3 odoslaná na vyjadrenie dňa 23.09.2016 a doručená dňa 30.09.2016.
žalobcom namietané prieťahy v konaní objektívne vznikli.
Súd vo veci samej nekonal najmenej od obdržania vyjadrenia žalobcu (sťažovateľa)
odoslanej dňa 03.11.2014, cez žiadosť žalobcu (sťažovateľa) o pokračovanie v konaní
zo dňa 14.10.2015, na ktorú súd nereagoval, až do výzvy súdu žalobcovi (sťažovateľovi)
zo dňa 23.09.2016. Vo vzťahu k žalobcovi (sťažovateľovi) súd nekonal od 03.11.2014
do 23.09.2016.
Od predloženia spisu vyššieho súdneho úradníka sudkyni dňa 10.12.2014
na vytýčenie pojednávania, súd nevykonal žiadny úkon do 03.11.2015.
Následne súd vyzval dňa 18.01.2016 žalovaného v 3. rade na zaplatenie súdneho
poplatku za vzájomnú žalobu.
Ďalším relevantným úkonom vo veci samej bola výzva žalobcovi (sťažovateľovi)
zo dňa 23.09.2016 na vyjadrenie k vzájomnej žalobe žalovaného 3.
Okresný súd žiadal priložiť spis toho istého súdu spis. zn. 10C/150/2014 v právnej
veci žalobcu c/a o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
a zaplatenie sumy 30.000,- eur, z toho dôvodu vo veci nekoná. Tieto úkony nie sú úkonmi
vo veci samej, vec sp. zn. 10C/150/2014 nemá súvis s vecou sp. zn. 22C/75/2014,
ide o nehospodárne úkony.
Žalobca (sťažovateľa) do dnešného dňa neobdržal predvolanie na pojednávanie,
ktoré uvádza súd.
Skutočnosť, že účastník konania alebo jeho zástupca bol nahliadnuť do spisu,
neospravedlňuje súd, ak vo veci nekoná, nenahrádza úkony súdu.
Žalobca (sťažovateľa) je starší človek - má 73 rokov, je držiteľom preukazu fyzickej
osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Osobné motorové vozidlo
potreboval najmä na prepravu na lekárske vyšetrenia. Teraz nemá vozidlo, ani peniaze.
Požadované finančné zadosťučinenie je vzhľadom na priebeh konania a osobné pomery
žalobcu primerané.
Predsedníčka súdu vo vyjadrení k sťažnosti o.i. uviedla, že vec nie je skutkovo
a právne zložitá. Súd teda vo veci mohol konať, vytýčiť pojednávanie a rozhodnúť vo veci
samej.
Podľa názoru sťažovateľa je jednoznačne preukázané, že v konaní došlo k
prieťahom, právo žalobcu na prejednanie veci v primeranej lehote bolo porušené.“
7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej
republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej
len „zákon o ústavnom súde“) vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho
pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti
dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
8. Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody
podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv
alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto
tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd
môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa
odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.
9. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného
súdu v namietanom konaní.
10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného
práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou
„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie
stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného
súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa
rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným
rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie
právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. IV. ÚS 221/04).
11. Ústavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru
Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť
zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03).
12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala
predtým z niektorých ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, a to § 6, § 100 ods. 1,
§ 117 ods. 1 a § 119 ods. 1, ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti vychádza najmä
zo zásady vyplývajúcej z čl. 17 a § 157 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len „CSP“). V zmysle čl. 17 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola
čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná
hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“
a v zmysle § 157 ods. 1 CSP „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo
a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.
13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade
so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje
tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),
správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade
s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd
prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam
pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný
súd aj sťažnosť sťažovateľa.
13.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom
napadnutého konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa na určenie vlastníckeho práva
k osobnému motorovému vozidlu (obdobne napr. I. ÚS 587/2014). Tieto veci tvoria bežnú
súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov, a preto ich ústavný súd nepovažuje
za právne zložité. Čo sa týka hodnotenia skutkovej zložitosti veci, ani v tomto smere
ústavný súd nezistil zložitosť veci. Okresný súd tiež uviedol, že vec nie je zložitá
(pozri bod 4).
13.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria – správania sťažovateľa v predmetnom
konaní, po preskúmaní spisu ústavný súd zistil, že sťažovateľ svojím správaním neprispel
k predĺženiu tohto konania, hoci nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní, ktoré mu mali
spôsobovať ujmu (podal iba žiadosť o pokračovanie v konaní 14. októbra 2015, pozn.),
a účinnejšie si teda nestrážil svoje práva (vigilantibus iura) (obdobne IV. ÚS 10/05,
III. ÚS 336/07, III. ÚS 382/08 a III. ÚS 254/09).
13.3 Pri hodnotení tretieho kritéria ústavný súd konštatuje, že okresný súd v tejto
veci za 2 roky a 9 mesiacov nenariadil ani jedno pojednávanie, na ktorom by vykonal
dokazovanie, a tiež vo veci samej meritórne nerozhodol. Ústavný súd v tomto ohľade dáva
do pozornosti odporcu sťažovateľove zdravotné dispozície [prekonal „náhlu mozgovú
príhodu“ (pozri č. l. 7)], keďže aj tieto skutočnosti majú vplyv na distribúciu spravodlivosti
v okolnostiach posudzovanej veci. Ústavný súd tiež zistil nečinnosť okresného súdu v trvaní
takmer dvoch rokov, a to od 13. októbra 2014 (okresný súd vyzval sťažovateľa na zaujatie
stanoviska k vyjadreniu odporcu v treťom rade) až do 23. septembra 2016, keď vyzval
odporcov v prvom a druhom rade vyjadriť sa k stanovisku odporcu v treťom rade
k vzájomnému návrhu. V tomto období urobil iba dva jednoduché úkony (3. decembra 2015
vyzval odporcu v treťom rade, či jeho vyjadrenie k žalobe možno považovať za vzájomný
návrh, a 18. januára 2016 ho vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za vzájomný návrh),
čo nemožno považovať za úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.
Ústavný súd konštatuje, že aj z ústavnoprávneho hľadiska je neakceptovateľné, aby
počas tejto doby nebolo vo veci vykonané žiadne dokazovanie dôkazy navrhol sťažovateľ
vykonať okresnému súdu ešte 25. mája 2014 (č. l. 41). Okresný súd tiež priznal,
že napadnuté konanie bolo poznačené prieťahmi.
14. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru,
podľa ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním
príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej
neistoty účastníkov súdneho konania (strán sporu). Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu
(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu
právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,
aby o jeho veci rozhodol (napr. IV. ÚS 164/03, IV. ÚS 121/04, IV. ÚS 267/04,
IV. ÚS 380/08, I. ÚS 158/2010).
15. V tejto súvislosti ústavný súd nemohol súhlasiť ani s obranou okresného súdu
spočívajúcou v personálnych problémoch (zmeny zákonných sudcov) ako dôvodu, ktorý by
mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní. Podľa ustálenej judikatúry
ústavného súdu (napr. II. ÚS 48/96, II. ÚS 52/99, I. ÚS 516/2016) nadmerné množstvo vecí,
v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie
alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov
na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu
byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce
zbytočné prieťahy v súdnom konaní.
16. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 22 C 75/2014 došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok tohto rozhodnutia v bode 1).
17. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy
a podľa § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci vedenej pod sp. zn.
22 C 75/2014 bez zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené
(bod 2 výroku tohto rozhodnutia).
18. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
19. Sťažovateľ žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 15 000 €
od okresného súdu, túto žiadosť odvíja od skutočností uvedených v bode 2.
20. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany
porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo
spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu
porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva
21. Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie
finančného zadosťučinenia, ale nie v takej sume, ktorú požadoval sťažovateľ.
V okolnostiach danej veci ústavný súd považoval za primerané priznať mu finančné
zadosťučinenie v sume 1 500 € (bod 3 výroku tohto rozhodnutia).
22. Ústavný súd nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné
zadosťučinenie ústavným súdom vo výške 15 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd
v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.
23. Ústavný súd napokon rozhodol podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde
aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym
zastupovaním advokátom JUDr. Františkom Buhlom. Sťažovateľ si uplatnil trovy konania
spolu v sume 454,74 €.
24. Keďže táto suma trov právneho zastúpenia je vypočítaná v zmysle príslušných
ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších
predpisov, ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy za tri úkony právnej služby (prevzatie
a príprava zastúpenia a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) uskutočnené v roku 2016
vrátane režijného paušálu. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd
povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (bod 4 výroku rozhodnutia).
25. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu
nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;
to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie
medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej
republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté
rozhodnutie ústavného súdu (čl. 133 ústavy).
V Košiciach 13. decembra 2016