Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 647/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. decembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Petra Brňáka prerokoval prijatú sťažnosť ,

zastúpeného advokátom JUDr. Františkom Buhlom, Advokátska kancelária, Mlynárska 19,

Košice, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

1. Základné právo podľa

a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava IV p r i k a z u j e v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €

(slovom tisícpäťsto eur), ktoré j e Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý zaplatiť mu

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava IV j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia spolu v sume 454,74 € (slovom štyristopäťdesiatštyri eur

a sedemdesiatštyri centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Františka Buhlu,

Advokátska kancelária, Mlynárska 19, Košice, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -7 z 12. októbra 2016 prijal sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods.1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „napadnuté konanie“).

2. Ide o konanie začaté 24. februára 2014 na základe návrhu sťažovateľa o určenie

vlastníckeho práva k osobnému automobilu, v ktorom okresný súd nevykonal žiadny úkon

takmer dva roky, t. j. od augusta 2014.

V sťažnosti sa ďalej uvádza, že „Samotné trvanie sporu spôsobuje sťažovateľovi

vzhľadom na jeho vek a zdravotný stav (sťažovateľ je starobným dôchodcom, prekonal

náhlu mozgovú príhodu, v jej dôsledku trpí zdravotnými problémami, je osobou

so zmenenou pracovnou schopnosťou s mierou funkčnej poruchy 50 % značné ťažkosti,

formou zbytočného stresového pôsobenia.“.

3. Po opísaní skutkového a právneho stavu veci sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd

vydal nález, ktorým vysloví porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva podľa

dohovoru, prikáže okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, prizná mu finančné

zadosťučinenie v sume 15 000 € a úhradu trov právneho zastúpenia.

4. Na základe výzvy ústavného súdu sa v predmetnej veci vyjadril predseda

okresného súdu podaním sp. zn. zo 14. novembra 2016, v ktorom okrem

iného uviedol: „Pod sp. zn. je na Okresnom súde Bratislava IV vedené

konanie v právnej veci žalobcu: , proti žalovaným: 1/ , 2/

, 3/ , o určenie vlastníckeho

práva a o vzájomnej žalobe žalovaného v 3. rade o určenie povinnosti žalobcu dať súhlas

k vydaniu motorového vozidla z úschovy žalovanému v 3. rade.

V označenej právnej veci boli doposiaľ realizované nasledovné procesné úkony.

Dňa 26.02.2014 bola Okresnému súdu Bratislava IV doručená žaloba o určenie

vlastníckeho práva spolu so žiadosťou na oslobodenie od platenia súdneho poplatku...

Uznesením č. k. -31 zo dňa 31.03.2014 súd priznal žalobcovi

oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu.

Dňa 04.04.2014 súd doručoval žalobu na vyjadrenie žalovanému v 1. rade

a žalobcovi uznesenie č. k. -31 zo dňa 31.03.2014.

Dňa 17.04.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. rade k žalobe.

Dňa 13.05.2014 súd doručoval vyjadrenie žalovaného v 1. rade žalobcovi.

Dňa 29.05.2014 bolo súdu žalobcom doručené vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného

v 1. rade.

Dňa 01.07.2014 žalobca doručil súdu návrh na pripustenie ďalších účastníkov

do konania na strane žalovaných.

Uznesením č. k. -49 zo dňa 06.08.2014 súd rozhodol o pripustení

žalovaného v 2. a v 3. rade do konania, uznesenie následne doručoval stranám sporu.

Dňa 07.08.2014 súd doručoval žalovanému v1.rade vyjadrenie žalobcu zo dňa

25.05.2014 a žalovaným v 2. rade a v 3. rade žalobu, vyjadrenie žalovaného v 1 rade zo dňa

16.04.2014 a vyjadrenie žalobcu zo dňa 25.05.2014 na vyjadrenie.

Dňa 19.08 2014 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 3. rade.

Dňa 13.10.2014 súd doručoval žalobcovi, žalovanému v 1. rade a žalovanému

v 2. rade vyjadrenie žalovaného v 3. rade zo dňa 15.08.2014.

Dňa 05.11.2014 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu.

Dňa 10.12.2014 vyšší súdny úradník dal pokyn kancelárii na predloženie spisu

sudcovi na vytýčenie pojednávania...

Uznesením č. k. -78 zo dňa 03.11.2015 vyzval súd žalovaného v 3. rade

na doplnenie podania zo dňa 15.08.2014.

Dňa 16.12.2015 bola súdu doručená žiadosť žalovaného v 3. rade na predĺženie

lehoty na doplnenie podania.

Dňa 16.12.2015 bola žalovanému doručovaná odpoveď na žiadosť na predĺženie

lehoty a kancelárii bol daný pokyn na predloženie spisu dňa 29.12.2015.

Dňa 23.12.2015 bola súdu doručená vzájomná žaloba žalovaného v 3. rade.

Dňa 18.01.2016 súd vyzval žalovaného v 3. rade na zaplatenie súdneho poplatku.

Úradný záznam zo dňa 04.02.2016 o nahliadnutí do spisu splnomocnencom žalobcu

.

Dňa 03.02.2016 žalovaný v 3. rade zaplatil súdny poplatok.

Dňa 04.08.2016 súd žiadal pripojiť k nahliadnutiu spis sp. zn. .

Z úradného záznamu zo dňa 25.08.2016 vyplýva, že žiadaný spis sp zn.

bol dňa 18.08.2016 zaslaný na Krajský súd v Bratislave z dôvodu odvolania

svedka voči uzneseniu o uložení poriadkovej pokuty.

Uznesením č. k -104 súd vyzval žalobcu, žalovaného v 1. a 2. rade

na vyjadrenie k vzájomnej žalobe žalovaného v 3. rade.

Dňa 17.10.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalobcu k vzájomnej žalobe.

Dňa 24.10.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie žalovaného v 1. a v 2. rade

k vzájomnej žalobe.

Dňa 27.10.2016 súd opätovne žiadal pripojiť k nahliadnutiu spis sp. zn.

.

Dňa 03 11.2016 súd doručoval žiadosť o Krajský súd o oznámenie o stave konania

spisu sp. zn. ....

Dňa 04.11.2016 bol vo veci určený termín pojednávania na deň 20.02.2017

a zároveň súd žiadal pripojiť pred termínom pojednávania spis sp. zn. .

Dňa 09. 11.2016 bolo súdu doručené vyjadrenie z Krajského súdu v Bratislave, že

vo veci sp. zn. Krajský súd rozhodol dňa 31.10.2016, vypracúva sa

rozhodnutie.

S poukazom na súdom vykonané úkony v danej veci, mám za to, že vec nie je právne

a skutkovo zložitá. Jedná sa o štandardnú rozhodovaciu agendu súdu.

Je pravdou, že doterajšia činnosť tunajšieho súdu v namietanom konaní síce nebola

optimálna (keďže v jeho doterajšom priebehu došlo aj k obdobiam nečinnosti Okresného

súdu Bratislava IV) avšak táto bola spôsobená najmä z objektívnych príčin v súvislosti

s personálnymi zmenami zákonných sudcov, keď vo veci došlo k dvom zmenám zákonných

sudcov, z ktorých každý sa musel s vecou oboznámiť, pričom každý sudca mal aj vlastné

súdne oddelenie. Navyše zákonnej sudkyni JUDr. Jane Matayovej, ktorej bol spis pridelený

dňa 03.12.2015, boli v zmysle Dodatku č. 3 k Rozvrhu práce pre rok 2016 pridelené ďalšie

veci patriace do oddelenia 5C, z dôvodu zmeny zákonného sudcu v oddelení 5C.

Z vykonaných úkonov zároveň vyplýva, že súd považoval za nevyhnutné k rozhodnutiu

nahliadnutie do spisu sp. zn. , ktorý sa však k dnešnému dňu nepodarilo

pripojiť aj z tohto dôvodu zatiaľ nebolo možné vo veci rozhodnúť.

Je potrebné zdôrazniť aj skutočnosť, že sťažovateľ predtým v konaní nevyužil účinný

právny prostriedok (sťažnosť na prieťahy), ktorým by umožnil súdu urobiť nápravu

a odstrániť nečinnosť súdu.

Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uvádza, že k prieťahom v konaní sp. zn.

došlo odo dňa 13.10.2014, kedy súd urobil posledný úkon vo veci, keď doručoval žalobcovi

vyjadrenie žalovaného v 3. rade k žalobe. S touto argumentáciou sťažovateľa nie je možné

sa stotožniť, nakoľko z vyššie uvedených úkonov súdu vyplýva, že súd v konaní vykonával

úkony za účelom prípravy právnej veci na rozhodnutie.

S tvrdením sťažovateľa týkajúceho sa skutočnosti, že odo dňa 13.10.2014

do 27.07.2016 nemá vedomosť o tom, že by vo veci konajúci súd urobil akýkoľvek úkon tiež

nemožno súhlasiť, nakoľko z úradného záznamu zo dňa 04.02.2016 vyplýva,

že splnomocnenkyňa sťažovateľa bola dňa 04.02.2016 nahliadnuť

v infocentre tunajšieho súdu do spisu. Pri nahliadnutí do spisu mohla splnomocnenkyňa

zistiť všetky úkony, ktoré súd v spise od 13.10.2014 vykonal.

Záverom konštatujem, že napadnuté konanie bolo poznačené prieťahmi, avšak

vzhľadom k okolnostiam prípadu /zmena zákonných sudcov/, boli tieto prieťahy

objektívneho charakteru.

Navrhujem preto, aby Ústavný súd... rozhodol tak, že základné právo sťažovateľov

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa ... a právo na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru..., postupom Okresného

súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. , porušené nebolo a aby

ústavnú sťažnosť v tomto konaní vo vzťahu k Okresnému súdu... ako nedôvodnú zamietol.

Vzhľadom na zistený stav konania sp. zn. , ale zohľadňujúc aj ostatné

okolnosti prípadu, ak Ústavný súd... dospeje k záveru, že došlo k porušeniu práva

sťažovateľa, považujem priznanie nim žiadanej sumy 15.000 eur za neprimerané

(neprimerane vysoko požadované finančné zadosťučinenie).“

K stanovisku okresného súdu bolo pripojené aj vyjadrenie zákonnej sudkyne,

v ktorom je uvedená aj podrobná chronológia napadnutého konania.

5. Procesné úkony okresného súdu, ktoré sú uvedené vo vyjadrení okresného súdu,

považoval ústavný súd za preukázané, pretože sa zhodujú s jeho zisteniami a vyplývajú

zo súdneho spisu okresného súdu predloženého na nahliadnutie 22. novembra 2016.

6. K vyjadreniu okresného súdu zaujal stanovisko právny zástupca sťažovateľa

listom doručeným ústavnému súdu 7. decembra 2016, v ktorom uviedol: „Vyjadrenie

Okresného súdu Bratislava IV k sťažnosti považujem za alibistické. Súd opomenul uviesť,

že žalobca žiadal o pokračovanie v konaní listom odoslaným dňa 14.10.2015, založeným

na čl. 77.

Žalovaný v 3. rade podal vzájomnú žalobu dňa 23.12.2015. Žalobcovi bola vzájomná

žaloba žalovaného 3 odoslaná na vyjadrenie dňa 23.09.2016 a doručená dňa 30.09.2016.

žalobcom namietané prieťahy v konaní objektívne vznikli.

Súd vo veci samej nekonal najmenej od obdržania vyjadrenia žalobcu (sťažovateľa)

odoslanej dňa 03.11.2014, cez žiadosť žalobcu (sťažovateľa) o pokračovanie v konaní

zo dňa 14.10.2015, na ktorú súd nereagoval, až do výzvy súdu žalobcovi (sťažovateľovi)

zo dňa 23.09.2016. Vo vzťahu k žalobcovi (sťažovateľovi) súd nekonal od 03.11.2014

do 23.09.2016.

Od predloženia spisu vyššieho súdneho úradníka sudkyni dňa 10.12.2014

na vytýčenie pojednávania, súd nevykonal žiadny úkon do 03.11.2015.

Následne súd vyzval dňa 18.01.2016 žalovaného v 3. rade na zaplatenie súdneho

poplatku za vzájomnú žalobu.

Ďalším relevantným úkonom vo veci samej bola výzva žalobcovi (sťažovateľovi)

zo dňa 23.09.2016 na vyjadrenie k vzájomnej žalobe žalovaného 3.

Okresný súd žiadal priložiť spis toho istého súdu spis. zn. v právnej

veci žalobcu c/a o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy

a zaplatenie sumy 30.000,- eur, z toho dôvodu vo veci nekoná. Tieto úkony nie sú úkonmi

vo veci samej, vec sp. zn. nemá súvis s vecou sp. zn. ,

ide o nehospodárne úkony.

Žalobca (sťažovateľa) do dnešného dňa neobdržal predvolanie na pojednávanie,

ktoré uvádza súd.

Skutočnosť, že účastník konania alebo jeho zástupca bol nahliadnuť do spisu,

neospravedlňuje súd, ak vo veci nekoná, nenahrádza úkony súdu.

Žalobca (sťažovateľa) je starší človek - má 73 rokov, je držiteľom preukazu fyzickej

osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom. Osobné motorové vozidlo

potreboval najmä na prepravu na lekárske vyšetrenia. Teraz nemá vozidlo, ani peniaze.

Požadované finančné zadosťučinenie je vzhľadom na priebeh konania a osobné pomery

žalobcu primerané.

Predsedníčka súdu vo vyjadrení k sťažnosti o.i. uviedla, že vec nie je skutkovo

a právne zložitá. Súd teda vo veci mohol konať, vytýčiť pojednávanie a rozhodnúť vo veci

samej.

Podľa názoru sťažovateľa je jednoznačne preukázané, že v konaní došlo k

prieťahom, právo žalobcu na prejednanie veci v primeranej lehote bolo porušené.“

7. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) vo veci sťažnosti sťažovateľa upustil od ústneho

pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti

dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

8. Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody

podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv

alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto

tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. Podľa ústavný súd

môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa

odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

9. Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva

podľa , ako aj práva podľa dohovoru postupom okresného

súdu v namietanom konaní.

10. Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základného

práva podľa vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie

stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného

súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa

rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným

rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie

právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (m. m. ).

11. Ústavný súd si pri výklade „základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v osvojil judikatúru

Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (napr. , ).

12. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádzala

predtým z niektorých ustanovení , a to , ,

§ 117 ods. 1 a § 119 ods. 1, ktorý platil do 30. júna 2016, a v súčasnosti vychádza najmä

zo zásady vyplývajúcej z a Civilný sporový

poriadok (ďalej len „CSP“). V zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná

hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb“

a v zmysle „súd postupuje v konaní tak, aby sa mohlo rozhodnúť rýchlo

a hospodárne, spravidla na jedinom pojednávaní s prihliadnutím na povahu konania“.

13. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa , ústavný súd v súlade

so svojou doterajšou judikatúrou (, , ) zohľadňuje

tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1),

správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade

s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam

pre sťažovateľa (, ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľa.

13.1 Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že predmetom

napadnutého konania je rozhodovanie o návrhu sťažovateľa na určenie vlastníckeho práva

k osobnému motorovému vozidlu (obdobne napr. ). Tieto veci tvoria bežnú

súčasť rozhodovacej agendy všeobecných súdov, a preto ich ústavný súd nepovažuje

za právne zložité. Čo sa týka hodnotenia skutkovej zložitosti veci, ani v tomto smere

ústavný súd nezistil zložitosť veci. Okresný súd tiež uviedol, že vec nie je zložitá

(pozri bod 4).

13.2 Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria – správania sťažovateľa v predmetnom

konaní, po preskúmaní spisu ústavný súd zistil, že sťažovateľ svojím správaním neprispel

k predĺženiu tohto konania, hoci nepodal sťažnosť na prieťahy v konaní, ktoré mu mali

spôsobovať ujmu (podal iba žiadosť o pokračovanie v konaní 14. októbra 2015, pozn.),

a účinnejšie si teda nestrážil svoje práva (vigilantibus iura) (obdobne ,

, a ).

13.3 Pri hodnotení tretieho kritéria ústavný súd konštatuje, že okresný súd v tejto

veci za 2 roky a 9 mesiacov nenariadil ani jedno pojednávanie, na ktorom by vykonal

dokazovanie, a tiež vo veci samej meritórne nerozhodol. Ústavný súd v tomto ohľade dáva

do pozornosti odporcu sťažovateľove zdravotné dispozície [prekonal „náhlu mozgovú

príhodu“ (pozri č. l. 7)], keďže aj tieto skutočnosti majú vplyv na distribúciu spravodlivosti

v okolnostiach posudzovanej veci. Ústavný súd tiež zistil nečinnosť okresného súdu v trvaní

takmer dvoch rokov, a to od 13. októbra 2014 (okresný súd vyzval sťažovateľa na zaujatie

stanoviska k vyjadreniu odporcu v treťom rade) až do 23. septembra 2016, keď vyzval

odporcov v prvom a druhom rade vyjadriť sa k stanovisku odporcu v treťom rade

k vzájomnému návrhu. V tomto období urobil iba dva jednoduché úkony (3. decembra 2015

vyzval odporcu v treťom rade, či jeho vyjadrenie k žalobe možno považovať za vzájomný

návrh, a 18. januára 2016 ho vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za vzájomný návrh),

čo nemožno považovať za úkony smerujúce k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.

Ústavný súd konštatuje, že aj z ústavnoprávneho hľadiska je neakceptovateľné, aby

počas tejto doby nebolo vo veci vykonané žiadne dokazovanie  dôkazy navrhol sťažovateľ

vykonať okresnému súdu ešte 25. mája 2014 (č. l. 41). Okresný súd tiež priznal,

že napadnuté konanie bolo poznačené prieťahmi.

14. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru,

podľa ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním

príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov súdneho konania (strán sporu). Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu

(všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu

právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán,

aby o jeho veci rozhodol (napr. , , ,

, ).

15. V tejto súvislosti ústavný súd nemohol súhlasiť ani s obranou okresného súdu

spočívajúcou v personálnych problémoch (zmeny zákonných sudcov) ako dôvodu, ktorý by

mal byť objektívnou príčinou spôsobujúcou prieťahy v konaní. Podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu (napr. , , ) nadmerné množstvo vecí,

v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj skutočnosť, že Slovenská republika nevie

alebo nemôže v čase konania zabezpečiť primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov

na súde, ktorý oprávnený subjekt požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu

byť dôvodom na zmarenie uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a v konečnom dôsledku nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce

zbytočné prieťahy v súdnom konaní.

16. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (výrok tohto rozhodnutia v bode 1).

17. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu podľa

a podľa konať vo veci vedenej pod sp. zn.

bez zbytočných prieťahov, lebo konanie nie je dosiaľ právoplatne skončené

(bod 2 výroku tohto rozhodnutia).

18. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

19. Sťažovateľ žiadal aj o priznanie finančného zadosťučinenia v sume 15 000 €

od okresného súdu, túto žiadosť odvíja od skutočností uvedených v bode 2.

20. Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany

porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo

spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu

porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva

().

21. Podľa názoru ústavného súdu v tomto prípade prichádza do úvahy aj priznanie

finančného zadosťučinenia, ale nie v takej sume, ktorú požadoval sťažovateľ.

V okolnostiach danej veci ústavný súd považoval za primerané priznať mu finančné

zadosťučinenie v sume 1 500 € (bod 3 výroku tohto rozhodnutia).

22. Ústavný súd nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiadal priznať finančné

zadosťučinenie ústavným súdom vo výške 15 000 €. Z uvedených dôvodov ústavný súd

v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

23. Ústavný súd napokon rozhodol podľa

aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom JUDr. Františkom Buhlom. Sťažovateľ si uplatnil trovy konania

spolu v sume 454,74 €.

24. Keďže táto suma trov právneho zastúpenia je vypočítaná v zmysle príslušných

ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov, ústavný súd priznal sťažovateľovi trovy za tri úkony právnej služby (prevzatie

a príprava zastúpenia a vyjadrenie k stanovisku okresného súdu) uskutočnené v roku 2016

vrátane režijného paušálu. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd

povinný vyplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (bod 4 výroku rozhodnutia).

25. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok;

to neplatí, ak rozhodnutím orgánu medzinárodnej organizácie zriadeného na uplatňovanie

medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vznikne Slovenskej

republike povinnosť v konaní pred ústavným súdom znovu preskúmať už prijaté

rozhodnutie ústavného súdu ( ).

V Košiciach 13. decembra 2016