Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 897/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. decembra 2016

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Ladislava Orosza predbežne prerokoval sťažnosť

, , zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Mária Badová,

s. r. o., Vajanského 72765, Žilina, v mene ktorej koná advokátka JUDr. Mária Badová,

vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov a základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Slovenskej republiky, ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote a práva na

spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. augusta

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a základného

práva na spravodlivé súdne konanie podľa (ďalej

len „ústava“), ako aj práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote a práva na

spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej aj

„okresný súd“, v citáciách aj „odporca“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. K skutkovému stavu sťažovateľka uviedla najmä, že:

«Ja, ako navrhovateľ som sa domáhala svojím návrhom zo dňa 11.3.2010 zaplatenia

sumy 2.156,- € s prísl. doručeným odporcovi - prvostupňovému súdu dňa 11.3.2010, pričom

táto právna vec bola vedená u odporcu pod č. k. , sa týmto svojím podaním

domáham na Ústavnom súde SR, aby rozhodol o zdĺhavom konaní odporcu a o porušení

môjho práva na spravodlivý súdny proces.

Ja, navrhovateľ sa svojím podnetom podaným v zmysle článku 130. písm. f)

SR domáham v podstate vydania uznesenia súdu, ktorým namietam porušenie mojich

základných ľudských práv garantovaných v článku 46. ods. 1, ods. 2, čl. 47 ods. 3., v článku

48. ods. 2. SR a . ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd v znení protokolov č. 3, 5 a 8, , ods. 2

Zb. -Listiny o ľudských právach a slobodách. (...)

Nemám sa možnosť oboznámiť s vyjadrením odporcu, teda Okresného súdu v Žiline,

prečo od podania žalobného návrhu napriek tomu, že od jeho podania uplynulo do

dnešného lehota viac ako 5 rokov, nebolo právoplatne skončené konanie vo veci po podaní

žaloby zo dňa 11.3.2010, na základe ktorej som sa domáhala zaplatenia sumy 2.156,- €

s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 1.861,28 € od 16.8.2009 až do

zaplatenia, zo sumy 295,30 € od 12.3.2010 až do zaplatenia a trov konania voči právnemu

predchodcovi žalovaných v 1.-3. rade.

Prvé pojednávanie vo vyššie uvedenej právnej veci odporcom bolo vytýčené až po

takmer 2 rokoch na deň 20.2.2012, pričom toto pojednávanie bolo odročené v dôsledku

mojej žiadosti na termín dňa 29.2.2012. I toto pojednávanie bolo na základe mojej žiadosti

odročené na termín dňa 12.3.2012. Na pojednávaní konanom dňa 12.3.2012 boli vypočutí

účastníci konania, avšak bolo odročené za účelom predvolania navrhovaných svedkov na

deň 25.4.2012, pričom tohto dňa bol vyhlásený rozsudok, ktorým bol žalobný návrh

zamietnutý. Tento rozsudok prvostupňového súdu pod č. k. -130 zo dňa

25.4.2012 mi bol doručený dňa 26.6.2012. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej

lehote bolo odporcovi doručené dňa 10.7.2012 moje odvolanie, o ktorom rozhodoval

uznesením Krajský súd Žilina vydaným pod č. k. -161, 5110207388 zo dňa

25.2.2013, ktorým bol rozsudok prvostupňového súdu vyhlásený pod č. k. -130,

5110207388 zo dňa 25.4.2012 zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, ktoré bolo

doručené odporcovi dňa 2.4.2013. Termín pojednávania bol odporcom vytýčený až po 6

mesiacoch na deň 18.11.2013, avšak bol zrušený na základe môjho návrhu na prerušenie

konania z toho dôvodu, že došlo ku smrti žalovaného (...), a to až do

právoplatného skončenia dedičského konania, po ňom.

Unesením odporcu vydaným pod č. k. -178, 5110207388 zo dňa

18.11.2013, bolo konanie prerušené do právoplatného skončenia dedičského konania

vedeného na Okresnom súde Žilina pod č. k. , ktoré bolo opravené uznesením

pod č. k. -181, 5110207388 zo dňa 20.1.2014, tak, že bolo konanie prerušené

do právoplatného skončenia dedičského konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod

č. k. .

Osvedčenie o dedičstve č. k. , D not. 224/2013 nadobudlo

právoplatnosť dňa 20.5.2014. Dňa 18.3.2014 mi bolo doručené predvolanie na

pojednávanie vytýčené na deň 12.3.2014 o 13,00 hod., ktorého som sa nemohla zúčastniť,

nakoľko som nemala vedomosť o jeho vytýčení pred jeho konaním. Po 6 mesiacoch odporca

vytýčil pojednávanie na deň 22.9.2014 o 13,00 hod., ktoré mi bolo doručené dňa 3.9.2014,

ktorý termín pojednávanie bol zrušený upovedomením odporcu zo dňa 18.9.2014 z dôvodu

žiadosti právnej zástupkyne pôvodne žalovaného (...), t. č. žalovaných v 1.-

3. rade a odročený na deň 13.10.2014.

Odporca teda vytýčil už po 3. krát pojednávanie, naposledy na deň 13.10.2014

o 13,00 hod., na ktoré nepredvolal všetkých právnych nástupcov pôvodne žalovaného,

s ktorými bol povinný konať na základe univerzálnej sukcesie, hoci mal pripojený dedičský

spis č. k. , D not 224/2013, na ktorú skutočnosť som, ho musela upozorniť na

tomto pojednávaní dňa 13.10.2015, ja sťažovateľ, preto bolo odročené na termín

10.11.2014. Toto pojednávanie vytýčené na deň 10.11.2014, bolo odročené na neurčito za

účelom zváženia ďalšieho procesného postupu, nakoľko bolo navrhnuté znalecké

dokazovanie. Po uplynutí takmer 4 mesiacov bez 1 dňa mi doručené predvolanie na

pojednávanie vytýčené na deň 1.4.2015 o 8,30 hod., ktorý termín pojednávanie bol zrušený

upovedomením odporcu zo dňa 19.3.2015 z dôvodu žiadosti právnej zástupkyne žalovaných

v 1.-3. rade a odročený na deň 20.5.2015 o 8,30 hod., na ktorom bol vyhlásený rozsudok,

ktorým bol môj návrh opätovne zamietnutý bez zrozumiteľného odôvodnenia. Rozsudok č. k.

-299, 5110207388 zo dňa 20.5.2015 mi bol doručený dňa 5.8.2015, voči

ktorému som podala odvolanie dňa 17.8.2015.

Napriek tomu, že prvostupňový súd je podľa § 226 Obč. súd. por. viazaný právnym

názorom vysloveným v uznesení Krajského súdu Žilina č. k. -161,

5110207388 zo dňa 25.2.2013, ktorým bol jeho predchádzajúci rozsudok č. k.

130, 5110207388 zo dňa 25.4.2012, zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie, tento

nerešpektoval, v ďalšom konaní nepostupoval nestranne a dôsledne i tým, že pokiaľ

nepovažoval vykonané dôkazy za dostačujúce, nevykonal mnou a i pôvodne žalovaným

navrhované dôkazy, a to znalecké dokazovanie, prípadne ohliadku na mieste samom za

prítomnosti súdom ustanoveného znalca, bolo porušené jednak moje právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, jednak moje právo na spravodlivý súdny proces.

Súd 1. stupňa bol viazaný právnym názorom vysloveným v zrušujúcom uznesení

Krajského súdu Žilina č. k. -161, 5110207388 zo dňa 25.2.2013, podľa

ktorého: „Záver prvostupňového súdu o neakceptovaní navrhovateľkou predloženého

z odborného stanoviska „z dôvodu ňou dodaných údajov“ považoval odvolací súd za

neakceptovateľný, všeobecný, teda bližšie nekonkretizujúci prečo nebolo možné odbornému

stanovisku priradiť dôkaznú hodnotu, resp. silu dôkazu. Je potrebné si v danom prípade

uvedomiť, že Technický a skúšobný ústav stavebný, so sídlom v Bratislave je istou odbornou

autoritou a pokiaľ preto podal také stanovisko ako podal, hoci aj na žiadosť navrhovateľky,

prvostupňový súd sa ním v rámci procesu dokazovania mal riadne zaoberať v smere

vyhodnotenia záverov z neho vyplývajúcich. Ak aj odporca s predmetným stanoviskom

nesúhlasil, nič nebránilo prvostupňovému súdu nariadiť vo veci znalecké dokazovanie“,

avšak tento právny názor v ďalšom konaní nerešpektoval.

V tomto štádiu konania a z vyššie uvedenej chronológie postupu v konaní mám za to,

že od podania žalobného návrhu dňa 11.3.2010 do 19.8.2015 odporca označený v tomto

mojom podaní, vo veci nekonal bez zbytočných prieťahov, ako to uvádzam

v prechádzajúcom texte, pretože vec nebola rozhodnutá právoplatným rozsudkom do dňa

spísania tejto sťažnosti. Celý postup odporcu v tomto konaní vedenom už pod č. k.

považujem za konanie, kde vážne boli poškodené moje procesné práva na

rýchle prejednanie a spravodlivé skončenie veci. (...)

Z vyššie uvedeného je nepochybne zrejmé, že napriek tomu, že vo veci bol v uznesení

Krajského súdu Žilina č. k. -161, 5110207388 zo dňa 25.2.2013, vyslovený

právny názor, ktorým je odporca viazaný, tento nebol odporcom bez relevantného dôvodu

akceptovaný. Taktiež nebolo pojednávané bez zbytočného odkladu, i keď išlo o vec, ktorá

v prvom stupni mala byť rozhodnutá čo najskôr, pretože konanie bolo staršie ako 6

mesiacov, teda sa považovalo za vec reštančnú. Na základe vyššie uvedených skutočností

mám za to, že v konaní vedenom pod č. k. tohto prvostupňového súdu došlo

k neprimeraným, neodôvodneným a značným prieťahom v konaní, a to aj po doručení

uznesenia Krajského súdu Žilina č. k. -161, 5110207388 zo dňa 25.2.2013,

nakoľko prvostupňový súd nepostupoval správne najmä pri tom, keď spôsoboval prieťahy

nenariadením termínu pojednávania a zostal nečinný neprimerane dlhú dobu.

Znovu s poukázaním na chronológiu postupu súdu uvedeného ako odporca možno

bez najmenších pochybností mňa, ako sťažovateľa konštatovať, že tento súd nepostupuje

a nepostupoval v zhode so základnými zásadami uvedenými jednak v ust. § 6 Obč. súd. por.

a jednak v príslušných ustanoveniach SR, teda že došlo k porušeniu mojich práv

priznaných mi v SR a v Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd. (...)

Ja ako sťažovateľ navrhujem, aby ústavný súd vo výrokovej časti svojho nálezu určil,

že boli porušené moje práva, ktoré sú mi priznané(...) SR a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a súčasne aby mi priznal

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 5.000,- €, aby mi toto primerané

zadosťučinenie vyplatil v lehote dvoch mesiacov od vydania nálezu.

Pokiaľ ide o výšku primeraného finančného zadosťučinenia mnou navrhovaná výška

je primeraná ako náhrada nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch a mám za to, že

vzhľadom na obdobie nečinnosti príslušného súdu, vzhľadom na uplatnený nárok, ako i na

tú skutočnosť, že po podaní žalobného návrhu došlo k smrti právneho predchodcu

žalovaných v 1.-3. rade, teda pôvodne žalovaného (...), tento nekonal

takmer 2 roky po podaní žalobného návrhu.»

3. Vzhľadom na uvedené – z pohľadu posúdenia prijateľnosti sťažnosti na ďalšie

konanie – podstatné skutočnosti sa sťažovateľka domáha toho, aby ústavný súd po prijatí

veci na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Právo (...) priznané SR a

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, v konaní vedenom na Okresnom

súde v Žiline pod sp. zn. , aby sa vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

právo na spravodlivý súdny proces, bolo porušené.

, sa priznáva primerané zadosťučinenie vo výške 5.000,- €

(slovom: päťtisíc eur), ktoré je odporca Okresný súd Žilina povinný zaplatiť sťažovateľovi

v lehote dvoch mesiacov od vydania nálezu Ústavného súdu SR.

Okresný súd Žilina je povinný zaplatiť trovy právneho zastúpenia

na účet právnej zástupkyne Advokátska kancelária JUDr. Mária Badová, s.r.o.(...),

a to v lehote 15 dní od právoplatnosti nálezu.“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom

prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody,

reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný

súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez

najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (, ).

Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ

nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ

oprávnený podľa osobitných predpisov.

6. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta predovšetkým porušenie svojho

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom

Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. .

6.1 Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.

Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bola na

ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie označeného práva ešte trvalo

(napr. , , ). Ak v čase, keď došla sťažnosť ústavnému

súdu, už nedochádza k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosť

odmietne ako zjavne neopodstatnenú ( ) bez ohľadu na

to, z akých dôvodov skončilo toto porušovanie ().

Z podania sťažovateľky vyplýva, že napadnuté konanie bolo na okresnom súde

skončené rozsudkom č. k. -299 z 20. mája 2015. Sťažovateľka sa napriek tomu

na ústavný súd obrátila so svojou sťažnosťou až podaním z 19. augusta 2015, t. j. v čase,

keď porušenie označeného základného práva na súde, ktorý sťažovateľka označila za

účastníka konania, už netrvalo a konanie o jej sťažnosti pred ústavným súdom nebolo

spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavný súd poskytuje vo vzťahu k právu na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa (mutatis mutandis

).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti, a pretože sťažovateľka sa v predmetnej veci

domáhala ochrany svojho základného práva podľa v čase, keď

v označenom konaní pred okresným súdom namietané porušenie práva už netrvalo, a teda

pred okresným súdom bola odstránená jej právna neistota, v tejto časti bolo potrebné jej

sťažnosť odmietnuť pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

6.2 Okrem uvedeného podľa sťažnosť podľa

nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne

poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to ústavný súd v súlade so svojou doterajšou

judikatúrou vyžaduje, aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

v konaní pred všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku,

na uplatnenie ktorého má právo podľa a nasl. o súdoch

a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“), t. j. podanie

sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi prvostupňového súdu.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Preto ústavný súd o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o súdoch, alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na prieťahy v konaní podľa § 62

zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých základných práv,

ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj so základným právom na

konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ). Účinnosť takého právneho

prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie

o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť

sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu

zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1

citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľka, ktorá je

kvalifikovane právne vzdelaná, sťažnosť na prieťahy v konaní nepodala a ani netvrdí, že ju

nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno

vyvodiť ani z obsahu jej sťažnosti ( ), ústavný súd,

opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. , , ),

dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by

využitie sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch neumožnilo účinnú ochranu

základného práva sťažovateľky priznaného jej podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, a preto bolo potrebné jeho sťažnosť odmietnuť aj z dôvodu neprípustnosti.

7. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta aj porušenie svojho

základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa , ako aj práva na

spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. , pretože po vydaní uznesenia Krajského súdu v Žiline

č. k. . februára 2013, ktorým bol rozsudok okresného súdu č. k.

-130 zrušený a vec bola okresnému súdu vrátená na ďalšie konanie, okresný

súd „v ďalšom konaní nepostupoval nestranne a dôsledne i tým, že pokiaľ nepovažoval

vykonané dôkazy za dostačujúce, nevykonal mnou a i pôvodne žalovaným navrhované

dôkazy, a to znalecké dokazovanie, prípadne ohliadku na mieste samom za prítomnosti

súdom ustanoveného znalca, bolo porušené jednak moje právo na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, jednak moje právo na spravodlivý súdny proces“. Zo sťažnosti však

tiež vyplýva, že vo veci bol 25. mája 2015 vydaný rozsudok č. k. -299, ktorý

„mi bol doručený dňa 5.8.2015, voči ktorému som podala odvolanie“.

8. V tejto časti sťažnosť treba považovať za neprípustnú. Ústavný súd pritom

poukazuje na svoje rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj

za dodržiavanie základných práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva

dotknutým fyzickým osobám zaručuje, preto je možnosť intervencie zo strany ústavného

súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak ochranu neposkytujú všeobecné súdy (porov.

mutatis mutandis , , , ). Ak ústavný

súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich

základných práv alebo slobôd môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných

prostriedkov nápravy pred iným (všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť pre

neprípustnosť (porov. ; ďalej porov. aj mutatis mutandis

, , , , ). V prípade ak

právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením riadnych a mimoriadnych

opravných prostriedkov podľa , nemožno sa domáhať

ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom.

9. a ani teda nepripúšťajú, aby účastník konania

domáhajúci sa ochrany svojich základných práv sám rozhodol o tom, či sa jej bude domáhať

v konaní pred všeobecnými súdmi alebo ústavným súdom. Naopak, z

zjavne vyplýva, že pred podaním sťažnosti ústavnému súdu musí účastník konania vyčerpať

všetky riadne i mimoriadne opravné prostriedky, resp. iné prostriedky nápravy, ktoré sú mu

dostupné v konaní pred všeobecnými súdmi.

10. Vzhľadom na to, že sťažovateľka v danom prípade využila podanie riadneho

opravného prostriedku, jej sťažnosť bola v tejto časti pri jej predbežnom prerokovaní

odmietnutá podľa pre neprípustnosť.

11. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2

tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. decembra 2016