Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 27/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. januára 2017

predbežne prerokoval sťažnosť

zastúpeného advokátom Mgr. Vladimírom Šárnikom, Advokátska kancelária, Rožňavská 2,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa a 3

Slovenskej republiky rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. ,

z 23. februára 2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky

sp. zn. zo 14. apríla 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. augusta 2016 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“ alebo

„správca konkurznej podstaty“), ktorou namietal porušenie svojich základných práv na

súdnu ochranu podľa a 3 (ďalej len „“)

rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. ,

sp. zn. z 23. februára 2015 a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. zo 14. apríla 2016.

2. Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených písomností vyplýva, že sťažovateľ bol ako

správca konkurznej podstaty zapísaný do zoznamu správcov vedených na krajskom súde

podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa

vykonávajú niektoré ustanovenia zákona o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších

predpisov a uznesením krajského súdu sp. zn. zo 4. júla 2000 bol ustanovený

za správcu konkurznej podstaty úpadcu Slovenská kreditná banka a. s. (ďalej len „úpadca“).

3. Listom sp. zn. Spr. 3496/01, Spr. 3028/01 zo 6. júla 2001 krajský súd

sťažovateľovi oznámil, že bol vyčiarknutý zo zoznamu správcov konkurznej podstaty,

pretože včas neoznámil konkurznému súdu „vymazanie núteného správcu úpadcu

Slovenská kreditná banka, a. s. v konkurze z obchodného registra, v dôsledku čoho bol

úpadca bez štatutárneho zástupcu a zároveň, že sťažovateľ nezabezpečil vykonanie účtovnej

závierky úpadcu...“.

4. Vzhľadom na vyčiarknutie zo zoznamu nemohol byť sťažovateľ ako správca

ustanovený v iných konkurzných konaniach, preto sa so sťažnosťou 19. júla 2001 obrátil na

Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“), ale to na jeho

sťažnosť dosiaľ neodpovedalo. Po personálnych zmenách bol sťažovateľ krajským súdom

2. decembra 2004 znovu zapísaný do zoznamu správcov konkurznej podstaty, ale súčasne

mu nebol umožnený vstup do justičnej budovy krajského súdu, a preto nemohol zastupovať

ani svojich klientov na krajskom súde a tiež na Okresnom súde Bratislava I (ďalej len

„okresný súd“), čím mu vznikla škoda. Z tohto dôvodu podal žalobu o náhradu škody proti

žalovanej – Slovenskej republike, v ktorej tiež žiadal, aby mu bola vyplatená aj náhrada

nemajetkovej ujmy. Okresný súd rozsudkom sp. zn. zo 17. októbra 2014

rozhodol tak, že priznal sťažovateľovi náhradu škody v sume 68 368,90 € ako náhradu

ušlého zisku spočívajúceho v odmene správcu, ktorú by získal v konkurzoch, v ktorých

nemohol byť ustanovený z dôvodu jeho vyčiarknutia. Okresný súd zamietol žalobu

sťažovateľa „v časti ušlej odmeny správcu konkurznej podstaty správcu v konkurze úpadcu

keďže podľa názoru súdu bol tento nárok uplatnený predčasne...“.

Okresný súd sťažovateľovi „nepriznal ani náhradu nemajetkovej ujmy za porušenie jeho

práv nezákonným vyčiarknutím zo zoznamu správcom, zákazom vstupu do budovy súdu...

a na náhradu ušlého zisku titulom odmeny advokáta v konaní sp. zn. “.

Okresný súd uložil uznesením z 3. februára 2015 sťažovateľovi zaplatiť súdny poplatok

v sume 20 € za podané odvolanie.

5. O odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu v zamietajúcej časti

a uzneseniu o vyrubení súdneho poplatku rozhodol krajský súd rozsudkom sp. zn.

, sp. zn. z 23. februára 2015 tak, že potvrdil prvostupňový

rozsudok v zamietajúcej časti a tiež uznesenie o vyrubení súdneho poplatku. Dovolanie

sťažovateľa odmietol najvyšší súd uznesením sp. zn. zo 14. apríla 2016 ako

neprípustné.

6. Sťažovateľ polemizuje a nesúhlasí s právnymi a skutkovými závermi v rozsudku

krajského súdu, citujúc z jeho rozhodnutia a tiež aj z judikatúry Najvyššieho súdu Českej

republiky (), a tvrdí, že v jeho prípade tieto súdy „aplikovali právne

predpisy o náhrade škody (, , , )

v rozpore s ich účelom a zmyslom s dôsledkami extrémnej nespravodlivosti, keď

sťažovateľovi nepriznali odškodnenie ušlého zisku, ktorý mu vznikol v dôsledku

protiprávneho konania predsedníčky KS BA“.

7. Obdobne nesúhlasí s ďalšími závermi súdov uvedenými v bode 4. Na základe

uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„... Krajský súd v Bratislave rozsudkom zo dňa 23.02.2015, č. k. -424,

porušil základné práva sťažovateľa zaručené v , ods. 3 SR.

... Rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 23.02.2015, č. k. -424,

sa zrušuje a vec sa vracia Krajskému súdu v Bratislave na ďalšie konanie.

... Najvyšší súd SR uznesením zo dňa 14.04.2016, sp. zn. porušil

základné práva sťažovateľa zaručené v , ods. 3 SR.

... Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.04.201 6, sp. zn. sa

zrušuje a vec sa vracia Najvyššiemu súdu SR na ďalšie konanie.

... Krajský súd v Bratislave a Najvyšší súd SR sú povinní zaplatiť sťažovateľovi

náhradu trov konania na účet jeho právneho zástupcu do dvoch týždňov od právoplatnosti

tohto nálezu.“

II.

8. Ústavný súd je podľa oprávnený konať o sťažnostiach

fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv

alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej

zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným

zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Ústavný súd každý návrh

na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie

sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa . Podľa

ods. 2 môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc,

návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže

odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy,

ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného

práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej

súvislosti medzi namietaným rozhodnutím alebo iným označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného

práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , , ).

10. Sťažovateľ sa domáhal toho, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie jeho

základných práv podľa a 3 označenými rozhodnutiami menovaných

všeobecných súdov (bod 1 a 4) z dôvodov uvedených v bodoch 4 a 6.

11. Podľa ustáleného právneho názoru ústavného súdu účelom práva na súdnu a inú

právnu ochranu je zaručiť každému prístup k súdu. Tomu zodpovedá povinnosť

všeobecného súdu vo veci konať a rozhodnúť (). Základné právo na súdnu a inú

právnu ochranu podľa podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu

všeobecný súd nemôže porušiť, ak koná vo veci v súlade s procesnoprávnymi predpismi

upravujúcimi postupy v občianskoprávnom konaní. Takýmto predpisom bol v prípade

sťažovateľa v znení neskorších predpisov

platný do 30. júna 2016.

12. Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu súčasťou základného práva

na súdnu ochranu nie je to, aby účastník konania bol v akomkoľvek konaní pred

všeobecným súdom úspešný vrátane odvolacieho konania či konania o dovolaní. Z toho

vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom

účastníka konania. Procesný postoj účastníka konania zásadne nemôže bez ďalšieho

dokazovania implikovať povinnosť všeobecného súdu akceptovať jeho návrhy, procesné

úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Všeobecný súd je však

povinný na všetky tieto procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne

akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri

rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom účastník konania uplatňuje svoje nároky

alebo sa bráni proti ich uplatneniu, prípadne štádia civilného procesu (,

, , ). Rovnako ústavný súd nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,

či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

(, mutatis mutandis , , , ,

). Ústavný súd v tejto súvislosti ešte pripomína, že nie je a ani nemôže byť

ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

13. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutia všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne

závery všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmania vtedy, ak by vyvodené závery

boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ).

14. Ústavný súd pripomína, že súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa nie je povinnosť súdu akceptovať dôvody prípustnosti

opravného prostriedku (odvolania či dovolania) uvádzané sťažovateľom, v dôsledku čoho

ich „nerešpektovanie“ súdom ani nemožno bez ďalšieho považovať za porušenie

označeného základného práva. V inom prípade by totiž súdy stratili možnosť posúdiť,

či zákonné dôvody prípustnosti alebo neprípustnosti podaného odvolania či dovolania vôbec

boli naplnené.

II.A

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa označeného

článku rozsudkom krajského súdu

15. Z vyplýva, že právomoc ústavného súdu rozhodovať

o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich

základných práv alebo slobôd, je založená na základe princípu subsidiarity. Zo subsidiarity

právomoci ústavného súdu vyplýva, že ak ústavný súd pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa môže domôcť ochrany svojho základného práva alebo

slobody využitím im dostupných a aj účinných právnych prostriedkov pred iným orgánom

verejnej moci, odmietne takúto sťažnosť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na

prerokovanie (mutatis mutandis napr. , ).

16. Ústavný súd konštatuje, že v časti, ktorou bol zrušený rozsudok okresného súdu

sp. zn. zo 17. októbra 2014 (priznal sťažovateľovi náhradu škody v sume

68 368,90 € ako náhradu ušlého zisku, pozn.) krajským súdom, nemá právomoc

preskúmavať rozsudok okresného súdu, pretože mu v tom bráni princíp subsidiarity, keďže

v tejto časti bola vec procesne vrátená okresnému súdu, ktorý bude o nej ďalej konať

a rozhodovať. Navyše ústavný súd zistil, že sťažovateľ neuvádza v tomto smere v podanej

sťažnosti na ochranu svojich práv ani nič podstatné.

17. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol

sťažnosť sťažovateľa v tejto časti podľa z dôvodu

nedostatku svojej právomoci.

18. Čo sa týka namietaného porušenia základných práv sťažovateľa a jeho

argumentácie v bodoch 4 a 6, v ktorej napadol rozsudok krajského súdu, ktorým bol

potvrdený rozsudok prvostupňového súdu v zamietajúcej časti (bod II výroku), ústavný súd

konštatuje, že jeho sťažnosť vo vzťahu k namietanému rozsudku krajského súdu je zjavne

neopodstatnená, keďže toto rozhodnutie nie je ani arbitrárne, ani zjavne neopodstatnené

a jeho závery v tejto časti odkazujúce na rozhodnutie krajského súdu sp. zn.

z 20. júna 2013 (na s. 6 a s. 7) sú ústavne akceptovateľné, a nie je žiadny relevantný dôvod

na prípadný zásah do právneho názoru krajského súdu.

19. Ústavný súd dodáva, že porušenie označených základných práv podľa

(čl. 46 ods. 1 a 3) neznamená to, aby bol účastník konania pred súdom úspešný, teda aby

bolo rozhodnuté v súlade s jeho právnymi názormi (obdobne napr. ,

, , , ). Je v právomoci súdu vykladať

a aplikovať zákony (obdobne napr. , ).

20. Z tohto dôvodu ústavný súd jeho sťažnosť odmietol v tejto časti ako zjavne

neopodstatnenú podľa (pozri aj bod 9).

II.B

K namietanému porušeniu základných práv sťažovateľa podľa označeného

článku uznesením najvyššieho súdu

21. Obdobne aj vo vzťahu k dovolaciemu rozhodnutiu najvyššieho súdu treba

považovať sťažnosť tiež za zjavne neopodstatnenú, vec nemá ústavný rozmer a sťažovateľ

v sťažnosti konkrétne vo vzťahu k uzneseniu najvyššieho súdu neuvádza ani žiadnu ústavne

významnú polemiku s týmto rozhodnutím. Ústavný súd navyše konštatuje, že rozhodnutie

najvyššieho súdu (na s. 15), ktorým nezistil zákonné dôvody prípustnosti dovolania podľa

vtedy platného procesného kódexu, je jasné a zrozumiteľné a nemožno ho považovať

za arbitrárne a svojvoľné rozhodnutie, ktoré by signalizovalo porušenie označených práv

sťažovateľa. Ústavný súd pritom nezistil, že by výklad príslušných ustanovení tohto

procesného kódexu () bol popretím ich podstaty a zmyslu.

Z tohto dôvodu aj vo vzťahu k rozhodnutiu najvyššieho súdu ústavný súd odmietol sťažnosť

sťažovateľa ako zjavne neopodstatnenú ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. januára 2017