Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 1/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí pléna 25. januára 2017

predbežne prerokoval návrh Okresného súdu Bratislava II, zastúpeného sudkyňou

JUDr. Norou Vladovou, na začatie konania podľa Slovenskej

republiky o súlade a o tepelnej energetike v znení

s , , a 4,

Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1, čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a takto

rozhodol:

Návrh Okresného súdu Bratislava II p r i j í m a na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 16. decembra

2016 doručený návrh Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“ alebo

„navrhovateľ“), zastúpeného sudkyňou JUDr. Norou Vladovou, na začatie konania podľa

(ďalej len „“) o súlade

a o tepelnej energetike v znení

(ďalej len „zákon o energetike“) s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 2, čl. 20 ods. 1 a 4, čl. 46 ods. 1

, , Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“).

2. Okresný súd v odôvodnení svojho návrhu informuje, že 12. augusta 2014 poveril

súdneho exekútora vykonaním exekúcie vo veci

oprávneného

, zastúpeného

, Bratislava, proti povinnému ,

, zastúpeného ,

na základe exekučného titulu ‒ rozsudku Okresného súdu Bratislava I č. k.

1208 zo 7. novembra 2011 v spojení s rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave

č. k. -1732 z 30. júna 2014, ktorý nadobudol vykonateľnosť 22. júla 2014.

Oprávnený mu 21. decembra 2015 doručil podanie, v ktorom namietol nesúlad napadnutých

ustanovení zákona o energetike s označenými ustanoveniami , dohovoru

a dodatkového protokolu. Okresný súd uznesením č. k. -685 z 12. apríla

2016 prerušil konanie podľa Občiansky súdny

poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), pretože dospel k záveru,

že napadnuté ustanovenia zákona o energetike, ktoré je povinný aplikovať v exekučnom

konaní, nie sú v súlade s označenými ustanoveniami , dohovoru a dodatkového

protokolu.

3. Okresný súd v návrhu uvádza, že k tomuto záveru dospel na základe toho,

že «... povinný je v zmysle držiteľom povolenia na výrobu

a rozvod tepla, v ktorom má 100% majetkovú účasť spoločnosť , ktorá

je s účinnosťou od 1.1.2016 právnickou osobou určenou Ministerstvom hospodárstva

Slovenskej republiky ako právny nástupca Fondu národného majetku Slovenskej republiky

v zmysle Táto spoločnosť vstúpila do všetkých práv a povinností

zaniknutého Fondu národného majetku Slovenskej republiky vyplývajúcich z právnych

vzťahov, ktorých účastníkom fond bol. Dňom zrušenia fondu prešiel na spoločnosť

majetok fondu, vrátane pohľadávok, majetkových účastí na podnikaní

právnických osôb a iných majetkových práv a záväzkov fondu. Na spoločnosť

prešli tiež práva a povinnosti vyplývajúce z pracovnoprávnych vzťahov

a iných právnych vzťahov, ktorých účastníkom bol fond.

2. Uvedené potvrdzuje aj odôvodnenie spoločnej správy výborov Národnej rady

Slovenskej republiky o výsledku prerokovania vládneho návrhu zákona, ktorým sa dopĺňa

(tlač 1851a) v druhom čítaní, ktorou bolo vo forme pozmeňujúceho

návrhu navrhnuté nakoniec platne prijaté znenie ustanovenia Z.

z. Z uvedeného odôvodnenia pozmeňujúceho návrhu vyplýva, že pozmeňujúcim návrhom

navrhovaná úprava zabezpečuje zladenie navrhovaného ustanovenia s textom schváleného

zákona o zrušení Fondu národného majetku Slovenskej republiky a o zmene a doplnení

niektorých zákonov. Uvedeným zákonom sa zrušuje Fond národného majetku Slovenskej

republiky, ktorého právnym nástupcom má byť Ministerstvom hospodárstva Slovenskej

republiky určená právnická osoba, ktorej jediným akcionárom je štát alebo právnická

osoba, ktorej jediným zakladateľom je štát.

3. Podľa prechodného ust. konania začaté pred

dňom účinnosti tohto zákona podľa osobitného predpisu, 19a) ktoré postihujú majetok

podľa § 28a, súd bezodkladne zastaví.

4. , ktorým sa doplnil o ust.

a § 38ab, nadobudol platnosť a účinnosť dňa 29.12.2015.

5. Oprávnený doručil tunajšiemu súdu návrh na vykonanie exekúcie dňa 7.8.2015.

Toto exekučné konanie vedie súdom poverený exekútor

pod č. Ex 3754/14. V zmysle začalo exekučné konanie pred

nadobudnutím účinnosti , a preto má súd povinnosť zastaviť

prebiehajúcu exekúciu voči povinnému v rozsahu majetku, ktorý podlieha exekučnej imunite

podľa zákona, č.

6. V súlade s vyjadreniami samotného povinného v jeho podaní zo dňa 31.12.2015

exekučný súd dospel k záveru, že exekúcia vykonávaná v rámci exekučného konania

postihuje majetok nepodliehajúci exekúcii podľa

V uvedenom podaní povinný doručil tunajšiemu súdu návrh, ktorým exekučný súd žiada,

aby zastavil exekúciu vykonávanú v rámci prebiehajúceho exekučného konania prikázaním

pohľadávky (prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných

pohľadávok, postihnutím iných majetkových práv) vykonávanej na základe upovedomenia

o začatí exekúcie sp. zn. Ex 3754/14 zo dňa 5.9.2014 a upovedomenia o spôsobe vykonania

exekúcie sp. zn. EX 3754/14 prikázaním pohľadávky zo dňa 13.11.2015

a predajom nehnuteľností vykonávanej na základe upovedomenia o začatí exekúcie

sp. zn. Ex 3754/14 predajom nehnuteľností zo dňa 5.9.2014 a upovedomenia o začatí

exekúcie sp. zn. EX 3754/14 zriadením exekučného záložného práva zo dňa 5.9.2014,

a to podľa § 57 ods. 1 písm. d) exekučného poriadku v spojení s § 38ab zákona

č.

7. Dňa 8.1.2016 doručil súdom poverený exekútor svoje vyjadrenie k návrhu

povinného zo dňa 31.12.2015 na zastavenie exekúcie. Z uvedeného vyjadrenia a listín, ktoré

k nemu súdom poverený exekútor pripojil vyplýva, že dňa 4.1.2016 bola súdnym exekútorom

vydaná žiadosť o výmaz poznámky o začatí exekúcie č. k. Ex 3754/14, ktorá bola

na príslušný kataster doručená 5.1 2016. Dňa 9.12.2015 bolo doručené Oznámenie

o zrušení vykonávania blokácie pohľadávok voči povinnému všetkým subjektom (15

subjektov), ktorým bol doručený príkaz na začatie exekúcie prikázaním inej peňažnej

pohľadávky. Dňa 4.1.2016 bolo vydané rozhodnutie o zrušení časti upovedomenia o začatí

exekúcie, ktorým bolo v časti zrušené upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 5.9.2014, a to

v časti vykonania exekúcie prikázaním iných peňažných pohľadávok. Dňa 4.1.2016 bolo

vydané rozhodnutie o zrušení upovedomenia o začatí exekúcie zriadením exekučného

záložného práva, ktorým bolo zrušené upovedomenie o začatí exekúcie zriadením

exekučného záložného práva zo dňa 5.9.2014, ktoré sa vzťahovalo na všetky nehnuteľnosti

identifikované v danom upovedomení. Dňa 4.1.2016 bolo vydané rozhodnutie o zrušení

upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti, ktorým bolo zrušené

upovedomenie o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti zo dňa 5.9.2014, ktoré sa

vzťahovalo na všetky nehnuteľnosti identifikované v danom upovedomení. Vzhľadom

k vyššie vykonaným úkonom súdneho exekútora nie je exekučné konanie v súčasnosti vedené

na žiadne nehnuteľnosti povinného, a ani prikázaním iných peňažných pohľadávok.

Vo vzťahu k vykonaniu exekúcie prikázaním pohľadávok je v súčasnej dobe exekúcia vedená

len spôsobom postihnutia bankového účtu povinného č. ú.: 3410744559/0200, vedeného

vo Všeobecnej úverovej banke a. s., na ktorý boli v uplynulom období poukazované finančné

prostriedky v sumách a termínoch podľa dohody oprávneného a povinného. Uvedený postup

súdneho exekútora (blokácia jedného konkrétneho bankového účtu povinného) vyplynul

z dohody uzatvorenej medzi povinným a oprávneným, nazvanej „Dohoda o postupe

v exekučnom konaní", ktorá bola uzatvorená dňa 4.12.2015.

8. Exekučný súd je povinný aplikovať ustanovenie ,

v zmysle ktorého síce zákon prikazuje zastaviť prebiehajúce exekučné konanie, keďže

postihuje majetok povinného podľa § 28a uvedeného zákona, ale nakoľko ust. § 28a zákona

č. poskytuje exekučnú imunitu nie povinnému, ale len jeho zákonom

vymedzenému majetku, preto súd vyložil toto ustanovenie ústavne konformným spôsobom

tak, že účelom uvedeného ustanovenia nie je zamedziť v pokračovaní exekučného konania

ako takého, ale len zamedziť uspokojeniu pohľadávky oprávneného z majetku povinného

v časti, ktorá je v zmysle § 28a uvedeného zákona nepostihnuteľná exekúciou.

9. Súd je v súlade s uvedenými zákonnými ustanoveniami povinný zamedziť exekúcii

voči majetku povinného v rozsahu podľa § 28a uvedeného zákona.».

4. Okresný súd svoj návrh odôvodňuje ďalej tým, že „... z ust. § 28a zákona

č. vyplýva, že exekučná imunita sa má vzťahovať na takmer všetky zložky

majetku držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla vlastneného štátom, resp. štátom

určenou osobou, akým je aj povinný, a to na všetok nehnuteľný majetok, peňažné

prostriedky, pohľadávky a finančné nástroje bez ohľadu na ich účel ako aj na akýkoľvek

ďalší majetok definovaný účelom (slúžiaci na výrobu a rozvod tepla). Súd sa stotožňuje

s názorom oprávneného, že je veľmi ťažké si predstaviť relevantný majetok držiteľa

povolenia, na ktorý by súdny exekútor mohol viesť exekúciu, keďže uvedené ustanovenie

poskytuje majetku povinného v podstate absolútnu exekučnú imunitu, a to aj v prípade

existencie právoplatného a vykonateľného exekučného titulu ako je tomu aj v tomto

prebiehajúcom exekučnom konaní. Z dôvodovej správe k , ktorým

sa do zákona č. 657/20104 Z. z. doplnilo ust. § 28a je explicitne deklarované, že touto

právnou úpravou sa zavádza absolútna exekučná imunita.“.

5. Podľa okresného súdu „Takto zavedený rozsah exekučnej imunity nie je v súlade

s , čo vyplýva nálezu Ústavného súdu SR sp. zn. , na ktorý

poukázal nie len oprávnený, ale aj prezident Slovenskej republiky, pretože je nesporné, že

vzhľadom na právne závery Ústavného súdu týkajúce sa ústavne akceptovateľnej miery

exekučnej imunity vyjadrené v predmetnom náleze, neboli v prípade prijatia ust. § 28a

dodržané. Okrem toho ust. zákona

predstavuje opatrenie zavedené v rozpore so zákazom retroaktivity, keďže sa ním odníma

efektívna vykonateľnosť súdom priznanej pohľadávky, čo podľa záverov Ústavného súdu SR

ako aj ESĽP nie je právne udržateľný stav. Podľa názoru súdu nejde o nepravú

retroaktivitu, ako tvrdí povinný, ale o tzv. pravú retroaktivitu, pretože § 38ab zákona č.

spätne mení jej charakter z vymožiteľnej pohľadávky na naturálnu

obligáciu.“.

6. Nesúlad napadnutej právnej úpravy s právom na ochranu vlastníckeho práva podľa

a 4 a právom na ochranu majetku podľa dodatkového protokolu

okresný súd namieta z dôvodu, že „... jeho pohľadávka [oprávneného, pozn.], ktorej

uspokojenia sa domáha v prebiehajúcom exekučnom konaní, nebude môcť byť v podstate

vymožená, a to vzhľadom na výšku exekvovanej pohľadávky a rozsah majetku, ktorý nie je

vyňatý z exekúcie podľa Takýto právny stav preto vedie

v zásade k zmene charakteru exekvovanej pohľadávky na naturálnu obligáciu, pretože

splnenie povinnosti povinného judikovanej platným a vykonateľným exekučným titulom

nemôže oprávnený účinne dosiahnuť v exekučnom konaní, ale splnenie tejto povinnosti je

ponechané predovšetkým na dobrovoľnosť povinného. Vzhľadom na doterajší priebeh

exekučného konania a celkovú dĺžku súdneho konania, ktoré mu predchádzalo, má súd

za to, že bez existencie štátno-mocenských donucovacích nástrojov k uspokojeniu

pohľadávky dobrovoľne nedôjde a navyše takýto prístup nie je naplnením pozitívneho

záväzku štátu zabezpečiť ochranu právam oprávneného garantovaných nielen , ale

aj Dohovorom. Zákonodarca prijatím predmetnej právnej úpravy preto vytvoril stav, kedy

v podstate pristúpil k vyvlastneniu pohľadávky oprávneného z exekučného titulu, avšak bez

akejkoľvek náhrady, čo je v rozpore s . Výkon vlastníckeho práva

znamená nielen majetok mať (vlastniť), ale s ním aj právne relevantným spôsobom nakladať

na účel, na ktorý bol nadobudnutý (nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa

25. 5. 1999). Funkcia práva vlastniť majetok a jeho ochrana spočíva v tom, aby sa

vlastníkovi poskytla a súčasne aj trvalé garantovala právna istota, že vlastnícke právo

k veci, ktoré nadobudol v súlade s platnými zákonmi, nemôže obmedziť alebo využiť bez

právneho dôvodu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 15.5.2008).

Zásahom do vlastníckeho práva oprávneného v tomto exekučnom konaní je preto dôsledok,

aký by nastal aplikáciou ust. v spojení s , spočívajúci

v podobe faktickej nevymožiteľnosti jeho pohľadávky voči povinnému. Zásah do práva

vlastniť majetok môže byť legitímny len tam, kde existuje verejný záujem na takom zásahu.

Musí preto objektívne existovať verejný záujem nadradený nad záujem vlastníka, ktorý musí

byť možné odvodiť z cieľov a celkového zmyslu a podstaty zákona. V prípade uvedených

zákonných ustanovení súd neidentifikoval všeobecný, verejnoprospešný cieľ, ktorý by mohli

sledovať a nespomína ho ani dôvodová správa. Z tohto pohľadu sa tak ako jediný

identifikovateľný cieľ javí byť znemožnenie uspokojenia pohľadávky v prebiehajúcom

exekučnom konaní, tento záver možno odvodiť aj z vyjadrení verejne činných osôb, ako

na to poukázal oprávnený. Ústavný súd SR už v náleze sp. zn. konštatoval,

že ak štát ako zákonodarca sám seba ako právoplatne a vykonateľné potvrdeného dlžníka

zvýhodní, čo platí aj v prípade prebiehajúceho exekučného konania medzi oprávneným

a povinným, a sťaží tak, resp. zabráni vymožiteľnosti veriteľovej pohľadávky, tento stav je

v rozpore s ústavným právom vlastniť majetok. Navyše z ust.

ani zo žiadneho iného právneho predpisu nevyplýva, že účelom predmetnej právnej úpravy

je chrániť majetok slúžiaci výlučne na štátne neobchodné účely, čo je legitímnym dôvodom

pre zavedenie exekučnej imunity v zmysle záverov Ústavného súdu (nález

sp. zn. ), preto aj z tohto dôvodu dochádza k porušeniu základného práva

vlastniť majetok.“.

7. K namietanému nesúladu napadnutej právnej úpravy s právom na súdnu ochranu

podľa a právom na spravodlivý proces podľa dohovoru

okresný súd uvádza: „13. Ústavný súd SR v uvedenom náleze sp. zn.

rovnako konštatoval, opierajúc sa aj o judikatúru ESĽP, že právo nútene vymôcť svoju

pohľadávku v exekučnom konaní je integrálnou súčasťou práva na súdnu ochranu. Ústavný

súd SR jednoznačne zaujal názor, že právo vlastniť majetok, s ktorým je napadnutá úprava

exekučnej imunity v rozpore, zahŕňa v sebe aj právo domôcť sa ochrany vlastníckeho práva

v exekučnom konaní. Ak je však v rámci exekučného konania aplikovaná právna úprava

účinne znemožňujúca uspokojenie judikovanej pohľadávky, ako je tomu v prípade ust. § 28a

a , je takáto úprava v rozpore s právom na súdnu ochranu

podľa SR a Dohovoru.“

8. Namietaný nesúlad napadnutej právnej úpravy s právom na rovnaké

zaobchádzanie podľa a právom na zákaz diskriminácie podľa

dohovoru okresný súd odôvodňuje tým, že „... oprávnený v čase nadobudnutia účinnosti

tejto právnej úpravy už disponoval právoplatným a vykonateľným rozhodnutím, ktoré si

riadne uplatnil v exekučnom konaní, avšak aplikáciou predmetných ustanovení sa tomuto

exekučnému titulu prakticky odníma vzhľadom na rozsah exekučnej imunity vyjadrený

v § 28a uvedeného zákona jeho reálna vykonateľnosť. Stav, kedy aplikáciou právnej úpravy

sa vylučuje z exekúcie pohľadávka, ktorá je už vykonateľná, Ústavný súd posúdil tak, že je

v rozpore so zákonom diskriminácie podľa a Dohovoru. Hoci

v spojení s priamo nevylučujú z exekúcie pohľadávku

oprávneného, ale následkom ich aplikácie nastane prakticky nevymožiteľnosť tejto

pohľadávky, a tak právny následok je prakticky rovnaký, akoby táto právna úprava

vylučovala z exekúcie pohľadávku oprávneného, hoci zákonodarca v uvedenom prípade

požil právne prostriedky, ktoré chránia pred exekúciou majetok, a nie vylučujú pohľadávku

oprávneného.“.

9. Podľa okresného súdu «15. Prijatím právnej úpravy exekučnej imunity v takom

rozsahu, že sa tým stáva pohľadávka veriteľa prakticky nevymožiteľná, dochádza aj

k porušeniu princípu ústavnosti zakotveného v (,

, , , , ,

a ).

16. Súd dospel k záveru, že právna úprava a

neprejde systémovým argumentom tretieho kritéria testu proporcionality tak, ako ho

Ústavný súd aplikoval v konaní sp. zn. , pretože namietaná exekučná

imunita v zmysle napádanej právnej úpravy vymedzuje oprávnenému voči povinnému

mimoriadne úzky priestor na domáhanie sa uspokojenia jeho pohľadávky cestou núteného

výkonu rozhodnutia, nakoľko vedie de facto k nevymožiteľnosti judikovanej pohľadávky.».

10. Okresný súd navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho návrhu na ďalšie konanie

vo veci samej nálezom takto rozhodol:

„a) ustanovenie nie je v súlade s ,

ods. 2, a 4 a , ako aj s

a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového

protokolu k tomuto Dohovoru;

b) ustanovenie nie je v súlade s ,

ods. 2, a 4 a , ako aj s

a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového

protokolu k tomuto Dohovoru.“

II.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov

s ...

12. Podľa ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný

právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej

veci, odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo

zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konania na základe čl. 125 ods. 1. Právny

názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.

13. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ak osoby

uvedené v § 18 ods. 1 písm. a) až f) dospejú k názoru, že právny predpis nižšej právnej sily

nie je v súlade s právnym predpisom vyššej právnej sily..., môžu podať ústavnému súdu

návrh na začatie konania.

14. Podľa ústavný súd začne konanie,

ak návrh podá súd v súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou. Podľa § 19 zákona

o ústavnom súde súdom podľa § 18 ods. 1 písm. d) sa rozumie príslušný senát alebo

samosudca. Podľa ak je účastníkom konania súd,

zastupuje senát jeho predseda.

15. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na žiadnu ideológiu ani náboženstvo.

16. Podľa základné práva a slobody sa zaručujú na území

Slovenskej republiky všetkým bez ohľadu na pohlavie, rasu, farbu pleti, jazyk, vieru

a náboženstvo, politické či iné zmýšľanie, národný alebo sociálny pôvod, príslušnosť

k národnosti alebo etnickej skupine, majetok, rod alebo iné postavenie. Nikoho nemožno

z týchto dôvodov poškodzovať, zvýhodňovať alebo znevýhodňovať.

17. Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu.

18. Podľa vyvlastnenie alebo nútené obmedzenie vlastníckeho

práva je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona

a za primeranú náhradu.

19. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

20. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

21. Podľa čl. 14 dohovoru užívanie práv a slobôd priznaných týmto dohovorom musí

byť zabezpečené bez diskriminácie založenej na akomkoľvek dôvode, ako je pohlavie, rasa,

farba pleti, jazyk, náboženstvo, politické alebo iné zmýšľanie, národnostný alebo sociálny

pôvod, príslušnosť k národnostnej menšine, majetok, rod alebo iné postavenie.

22. Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba

má právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

Predchádzajúce ustanovenie nebráni právu štátov prijímať zákony, ktoré považujú

za nevyhnutné, aby upravili užívanie majetku v súlade so všeobecným záujmom

a zabezpečili platenie daní a iných poplatkov alebo pokút.

23. Podľa § 28a zákona o energetike exekúcii podľa osobitného predpisu nepodlieha

a) nehnuteľný majetok držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla, ktorý je

právnickou osobou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu alebo Fondu národného

majetku Slovenskej republiky, alebo v ktorej má právnická osoba určená podľa osobitného

predpisu stopercentnú majetkovú účasť,

b) peňažné prostriedky a pohľadávky držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla,

ktorý je právnickou osobou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu alebo Fondu

národného majetku Slovenskej republiky, alebo v ktorej má právnická osoba určená podľa

osobitného predpisu stopercentnú majetkovú účasť,

c) finančné nástroje vo vlastníctve držiteľa povolenia na výrobu a rozvod tepla, ktorý

je právnickou osobou so stopercentnou majetkovou účasťou štátu alebo Fondu národného

majetku Slovenskej republiky, alebo v ktorej má právnická osoba určená podľa osobitného

predpisu stopercentnú majetkovú účasť,

d) iný majetok slúžiaci na výrobu a rozvod tepla vo vlastníctve držiteľa povolenia

na výrobu a rozvod tepla, ktorý je právnickou osobou so stopercentnou majetkovou účasťou

štátu alebo Fondu národného majetku Slovenskej republiky, alebo v ktorej má právnická

osoba určená podľa osobitného predpisu stopercentnú majetkovú účasť.

24. Podľa § 38ab zákona o energetike konania začaté pred dňom účinnosti tohto

zákona podľa osobitného predpisu, 19a) ktoré postihujú majetok podľa § 28a, súd

bezodkladne zastaví.

25. Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom

prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy

vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

26. Ústavný súd návrh navrhovateľa predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí

pléna ústavného súdu podľa a dospel k záveru, že návrh

spĺňa procesné podmienky, za splnenia ktorých ústavný súd môže vec prerokovať a o nej

rozhodnúť.

27. Z citovaného vyplýva, že je v právomoci ústavného

súdu preskúmavať súlad zákonov s a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými

vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené

spôsobom ustanoveným zákonom. Okruh aktívne legitimovaných osôb na podanie návrhu

na začatie konania o súlade právnych predpisov v nadväznosti na

ustanovuje až f) a . V tejto súvislosti

ústavný súd konštatuje, že návrh v zastúpení okresného súdu podala sudkyňa JUDr. Nora

Vladová.

28. Návrh bol podaný v súvislosti s rozhodovacou činnosťou okresného súdu vo veci

vedenej pod sp. zn. . Z odôvodnenia podaného návrhu ústavný súd zistil,

že v predmetnom konaní je potrebné použiť všeobecne záväzný právny predpis (napadnuté

zákonné právne normy), ktorého nesúlad s a s medzinárodnou zmluvou, ktorou je

Slovenská republika viazaná, je uplatnený v návrhu na začatie konania pred ústavným

súdom.

29. Predložený návrh nesignalizuje nedostatky procesných podmienok okresným

súdom vedeného exekučného konania, ktoré by vylučovali akúkoľvek možnosť aplikácie

napádaných zákonných právnych noriem v tomto konaní (m. m. ,

). Z toho ústavný súd vyvodil, že návrh podala oprávnená osoba, pričom

v súlade s bolo exekučné konanie uznesením okresného súdu

č. k. -685 z 12. apríla 2016 prerušené.

30. Návrh podľa názoru ústavného súdu spĺňa predpísané náležitosti návrhu

na začatie konania ustanovené v a .

31. Na základe uvedených skutočností ústavný súd podľa § 25 ods. 3 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. januára 2017