Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PL. ÚS 42/95

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky v pléne zloženom z predsedu JUDr. Milana

Čiča a sudcov JUDr. Júliusa Černáka, JUDr. Anny Danielčákovej, JUDr. Jána Drgonca,

JUDr. Jána Klučku, JUDr. Viery Mrázovej, JUDr. Štefana Ogurčáka, JUDr. Richarda

Rapanta, JUDr. Miloša Seemanna a JUDr. Tibora Šafárika na verejnom zasadnutí 2. mája

1996 prerokoval návrh Michala Kováča, prezidenta Slovenskej republiky, zastúpeného

JUDr. Ivanom Trimajom, riaditeľom legislatívneho odboru Kancelárie prezidenta

Slovenskej republiky, Bratislava, Štefánikova 1, proti Národnej rade Slovenskej

republiky, zastúpenej poslancom JUDr. Dušanom Macuškom, o vyslovenie nesúladu čl. I

bodu 1 , ktorým sa mení a

dopĺňa o spôsobe vykonania

referenda v znení , t. j. nového

znenia 1 ods. 3 druhej vety, s a , nesúladu

čl. I bodu 2 tohto zákona, t. j. nového znenia 1a ods. 1 prvej vety, s čl. 1, čl. 2 ods. 1, čl.

52 ods. 1, a a nesúladu čl. I bodu 3

tohto zákona, t. j. nového znenia 1c, s čl. 1, čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 86 písm. d), čl. 95 a 96,

, ) a a takto

r o z h o d o l :

1. Ustanovenie čl. I bodu 1

Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa o

spôsobe vykonania referenda v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. , t. j. nové znenie druhej vety, n i e j e v súlade s ustanovením

.

2. Ustanovenie čl. I bodu 3

Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa o

spôsobe vykonania referenda v znení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

, t. j. nové znenie , n i e j e v súlade s ustanoveniami , , 2

a .

3. Vo zvyšnej časti návrhu n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

Dňa 15. decembra 1995 Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd")

dostal od prezidenta Slovenskej republiky, zastúpeného JUDr. Ivanom Trimajom.,

riaditeľom legislatívneho odboru Kancelárie prezidenta Slovenskej republiky, návrh na

začatie konania o súlade právnych predpisov podľa ) Slovenskej

republiky (ďalej len "ústavy") a podľa § 37 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č.

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o

postavení jeho sudcov (ďalej len "").

Prezident Slovenskej republiky v návrhu uvádza, že "zákon Národnej rady

Slovenskej republiky z 13. novembra 1995 - novela zákona o spôsobe vykonania referenda

( v znení ) v bode 1, t. j. v

ustanovil, že s petíciou, ktorou občania žiadajú vyhlásenie referenda, sa títo občania

neobracajú na prezidenta republiky ako dosiaľ, ale odovzdávajú ju predsedovi Národnej

rady Slovenskej republiky.

V bode 2, t. j. v novom znení § 1a ods. 1 prvej vety, novela upustila od požiadavky,

aby na petícii bolo uvedené rodné číslo občana.

Citovaná novela v bode 3, t. j. v novom znení § 1c, dáva právo preskúmať súlad

petície s a so zákonom o petičnom práve už nie prezidentovi republiky, ale národnej

rade; táto určí štátny orgán alebo inštitúciu, ktorá preskúma náležitosti petície. Stanovisko

oznámi národná rada prezidentovi Slovenskej republiky a po stanovisku, že podmienky sú

splnené, prezident republiky referendum vyhlási. V opačnom prípade, t. j. ak podľa

stanoviska podmienky nie sú splnené, prezident Slovenskej republiky referendum nevyhlási.

Podľa dôvodovej správy k návrhu zákona, ktorý predložila skupina poslancov, prezident

Slovenskej republiky pri vyhlasovaní referenda je viazaný výsledným stanoviskom

Národnej rady Slovenskej republiky."

Navrhovateľ ďalej tvrdí, že "

Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa o

spôsobe vykonania referenda (ďalej len " a ") v znení

Z. z, ktorým sa mení a dopĺňa

o spôsobe vykonania referenda (ďalej len "")

nie je v súlade s a osobitne s jej , , 2, , , čl.

86 písm. d), , 96, , , ) a ".

Prezident Slovenskej republiky navrhol, aby ústavný súd vyniesol nález v tomto

znení:

"Ustanovenie bodu 1 , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

Národnej rady Slovenskej republiky č. o spôsobe vykonania referenda v znení

, t. j. nové znenie

druhej vety zákona, nie je v súlade s ustanoveniami a Slovenskej

republiky.

Ustanovenie bodu 2 citovanej novely zákona, t. j. nové znenie § 1a ods. 1 prvej vety,

nie je v súlade s ustanoveniami , , , a

Slovenskej republiky.

Ustanovenie bodu 3 citovanej novely zákona, t. j. nové znenie § 1c, nie je v súlade s

ustanoveniami čl. 1, čl. 2 ods. 1, 2, čl. 86 písm. d), čl. 95, 96, čl. 101 ods. 1, čl. 102 písm. m)

a ."

Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že "podľa občania majú

právo obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločenského záujmu na štátne orgány.

Avšak nie každý štátny orgán je oprávnený vec, ktorej sa petícia týka, vyriešiť. Preto podľa

o petičnom práve je petíciu povinný prijať každý štátny

orgán, ktorému sa petícia adresuje, ale ak vec nepatrí do jeho pôsobnosti, je povinný petíciu

do 5 dní postúpiť príslušnému štátnemu orgánu. Takým orgánom v prípade petície,

požadujúcej vyhlásenie referenda, je podľa prezident republiky.

Doplnenie zákona o spôsobe vykonania referenda (§ 1a ods. 1) o požiadavke rodného

čísla (), bola reakciou na skúsenosti s jedinou dosiaľ predloženou

petíciou, požadujúcou vyhlásenie referenda, z 2. marca 1994. Keďže petíciu môže podpísať

len občan Slovenskej republiky ( ), jediným prostriedkom na zisťovanie,

či petíciu podpísal občan Slovenskej republiky a údaj o veku, bolo doteraz rodné číslo.

Podľa navrhovateľa "údaj" o rodnom čísle umožňuje zistiť, či pri viacerých podpisoch osôb

toho istého mena a bydliska ide o rôzne osoby alebo či sa ten istý občan podpísal

viackrát. ... rovnako umožňuje zistiť, či osoba uvedeného mena existuje.

Vypustenie požiadavky rodného čísla je v rozpore s princípom právnej istoty, ako

jedným zo základných prvkov právneho štátu ( ) a z vyššie uvedených dôvodov

aj v rozpore s , , a ."

Navrhovateľ ďalej poukazuje na práva a povinnosti prezidenta pri vyhlasovaní

referenda, ktoré nemožno oddeľovať. Tvrdí, že "iba novela , resp. ústavný zákon a

nie "obyčajný" zákon môže určovať prezidentovi republiky povinnosti, ktoré podľa

nemá. Iba novela (ústavný zákon) môže meniť vzťahy medzi hlavou štátu a

národnou radou. Z nijakého ustanovenia však nemožno

vyvodiť viazanosť prezidenta republiky stanoviskom národnej rady k petícii občanov,

požadujúcich referendum... V demokratickom a právnom štáte ( ) môžu štátne

orgány konať iba na základe a aj zákony, ktoré upravujú konkrétne právomoci

štátnych orgánov a ich vzájomné vzťahy, musia byť v súlade s a v jej medziach (čl.

2 ods. 2, ).

Tým, že splnenie podmienok, ustanovených pre petíciu za vyhlásenie referenda

posudzuje prezident republiky, nie je dotknuté postavenie národnej rady vo veciach

referenda. Podľa ), a 96 môže Národná rada Slovenskej republiky

uznesením navrhnúť vyhlásenie referenda, a ak taký návrh neodporuje ústave (a to čl. 93

ods. 3, príp. ), je prezident republiky povinný referendum vyhlásiť. Národná

rada Slovenskej republiky má teda všetky právomoci i bez toho, aby ona tvorila

medzičlánok medzi občanmi a hlavou štátu. Naopak, zmena doterajších vzťahov a zásah do

pôsobnosti prezidenta republiky sú porušením princípov právneho štátu ( ),

viazanosti zákonodarcu , jej rámcom a jej princípmi () i nerešpektovaním

pôsobnosti, vymedzených v čl. 86 písm. d), čl. 95, 96, 101 ods. 1 a v čl. 102 písm. m)

. Mimoriadne vážna je skutočnosť, že záväzným posudzovaním petície občanov by

národná rada mohla zbaviť občanov ich práva rozhodnúť o určitých otázkach referendom.

Skúsenosti z iných krajín ukazujú, že referendom sa spravidla rozhoduje o okruhu vecí

patriacich do pôsobnosti parlamentu, prípadne o veciach patriacich vláde ... Občania

požadujú referendum vtedy, keď o takej veci parlamentná väčšina nechce rozhodnúť alebo

keď rozhodla negatívne. V tomto zmysle je referendum "poistkou", ktorú si ponecháva

nositeľ originálnej moci - občan - voči nositeľom odvodenej moci - parlamentu a jeho

poslancom".

Plénum Ústavného súdu Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 19. decembra

1995 predbežne prerokovalo návrh prezidenta Slovenskej republiky podľa § 25 ods. 1

a keďže návrh spĺňal zákonné podmienky ( a

citovaného zákona) a podal ho oprávnený subjekt ( ) a

uznesením ho prijalo na ďalšie konanie.

Predseda Národnej rady Slovenskej republiky v písomnom vyjadrení z 13. februára

1996 pod zn. č. 1738/95-sekr. k návrhu prezidenta republiky uviedol, že Národná rada

Slovenskej republiky trvá na ústnom pojednávaní a že meno svojho zástupcu oznámi

ústavnému súdu dodatočne. K obsahu návrhu sa však nevyjadril. Meno zástupcu - JUDr.

Dušanom Macuškom - predseda Národnej rady Slovenskej republiky oznámil ústavnému

súdu písomne 30. apríla 1996.

Ústavný súd Slovenskej republiky si od Národnej rady Slovenskej republiky vyžiadal

stenografický záznam zo schôdze, na ktorej sa prerokoval návrh

spolu s dôvodovou správou k tomuto zákonu. V dôvodovej správe sa uvádza, že "oproti

doterajšiemu právnemu stavu sa v § 1 ods. 3 ustanovuje nová povinnosť petičného výboru

odovzdať petíciu predsedovi Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je povinný o prijatí

petície a jej obsahu bezodkladne informovať prezidenta Slovenskej republiky. V § 1 ods. 1

sa navrhuje vypustiť údaj o rodnom čísle a to z toho dôvodu, že základná zákonná úprava

petičného práva () uvedenie rodného čísla pri ostatných petíciách

nevyžaduje ... Navrhovanou novelou zákona sa má tiež umožniť Národnej rade Slovenskej

republiky, aby mohla sama posúdiť ústavnosť a zákonnosť petície a zároveň dať posúdiť

odbornej inštitúcii, či má petícia všetky predpísané náležitosti podľa § 1a tohto zákona.

Prezident Slovenskej republiky pri vyhlasovaní referenda je viazaný výsledným

stanoviskom Národnej rady Slovenskej republiky".

Na ústnom pojednávaní zástupca navrhovateľa JUDr. Ivanom Trimajom zopakoval

podstatnú časť návrhu a reagoval na vyjadrenie zástupcu odporcu - Národnej rady

Slovenskej republiky (ďalej len "odporca"), ktorý uviedol, že Národná rada Slovenskej

republiky poverí nezávislý orgán alebo inštitúciu oprávnením preskúmavať všetky

náležitosti petície a opísal aj koordináciu postupu rôznych orgánov v spojitosti s prijímaním

a vyhlasovaním referenda na základe petície občanov. Zástupca navrhovateľa na toto

vyjadrenie reagoval slovami, "že nezávislým orgánom je súd" a ďalej dodal, "že keď je

koordinácia, potom prezident rozhoduje sám a je to naozaj koordinácia postupu alebo je to

viazanosť. Ide o príkaz, o rozhodnutie, ktoré prezident len formálne vykoná".

Zástupca odporcu sa k návrhu vyjadril, že " je konkrétnou

realizáciou , kde je uvedené, že všetka štátna moc pochádza od občana a práve

on je ten, kto rozhoduje, či bude táto moc realizovaná priamo alebo prostredníctvom svojich

zástupcov". Ďalej uviedol, "že tieto ustanovenia sú výrazom

demokratizmu nášho štátneho a politického systému, preto nie je možné, aby sa v procese

normotvorby tieto princípy nejakým spôsobom modifikovali. K tejto modifikácii práve

došlo v tom období, keď sa prijala novela zákona o spôsobe vykonania

referenda, a to práve novelou č. 158 z 8. júna 1994. Touto novelou sa v podstate sťažila celá

realizácia tohto práva uplatniť prostredníctvom petície referendum, a teda takýmto

spôsobom priamo rozhodovať o najdôležitejších otázkach výkonu štátnej moci". Dodal, "že

podstatne dokonalejšie forma realizácie tohto priameho výkonu štátnej moci uplatnením

petičného práva je práve odzrkadlená v tejto poslednej právnej úprave ... nakoľko práve táto

právna úprava vyžaduje koordináciu viacerých subjektov ... Prvým z týchto atribútov by bol

samotný predseda národnej rady, ktorému sa petícia odovzdá a ktorý musí bezodkladne

informovať prezidenta o dátume jej doručenia a o jej obsahu. Druhým, vlastne nejakým

koordinujúcim faktorom, je tu národná rada ako celok, ktorá v podstate má za povinnosť

odkontrolovať súlad s a súlad s inými zákonnými ustanoveniami. Ďalej je tu

nezávislý orgán, ktorý národná rada takýmto spôsobom musí poveriť, ide buď o štátny

orgán alebo inú inštitúciu, ktorá je oprávnená preskúmať všetky ostatné náležitosti tejto

petície a v neposlednom rade je to prirodzene aj vyžadovaná koordinácia prezidenta

republiky, ktorý vlastne musí toto referendum vyhlásiť. Tým napĺňa . Je to

podstatne dokonalejšia forma ako bola forma v predošlej právnej úprave, kde všetky tieto

právomoci boli zverené výhradne iba a len do rúk prezidenta. Vzhľadom na tieto

skutočnosti navrhuje, aby ústavný súd návrh navrhovateľa zamietol. Čo sa týka sťaženia

ohľadne uvedenia alebo neuvedenia rodného čísla, myslí si, že táto novela zjednodušila celé

toto konanie tým, že práve uvedenie rodného čísla nie je podmienkou, je to určitá výhoda,

prirodzene môže byť nejako vyvažovaná aj nevýhodou v prípade dokazovania pravdivosti

alebo nepravdivosti skutočností uvedených na petičných listinách, kde si myslí, že

prirodzene bude potom väčšia obtiažnosť získavania informácií pri verifikácii týchto

údajov, ale to je podstatne menšia nevýhoda, ako výhodou je zjednodušenie celého tohto

konania. Uvedenie rodného čísla na petičnej listine nie je garanciou pri verifikovaní, či ide o

úplné, neúplné alebo či ide o skutočné údaje na týchto petičných hárkoch".

Povinnosťou ústavného súdu je konať a rozhodnúť o petite návrhu prezidenta

republiky, t. j. o tom, či bol narušený princíp deľby moci tým, že

došlo k odňatiu právomoci prezidenta republiky vo veci prijímania petície občanov za

vyhlásenie referenda a vo veci vyhlásenia referenda a zodpovedanie nasledujúcich troch

otázok, ktoré vyplývajú z návrhu prezidenta Slovenskej republiky:

1. Či , ktorý splnomocňuje predsedu Národnej rady

Slovenskej republiky prijať petíciu od občanov, ktorou žiadajú vyhlásiť referendum

prostredníctvom petičného výboru a pri čom predseda národnej rady je povinný informovať

prezidenta republiky o dni podania petície a jej obsahu, je v nesúlade s čl. 27 ods. 1 a čl. 95

.

2. Či je citovaný zákon v súlade s čl. 1, čl. 2 ods. 1, čl. 52 ods. 1, čl. 95 a čl. 98 ods. 1

, ak petícia za vyhlásenie referenda, na rozdiel od úpravy podľa

Z. z., už nemusí obsahovať rodné číslo občana, ktorý sa podpísal na petičnom hárku.

3. Či odňatie právomoci prezidentovi Slovenskej republiky preskúmavať obsah

petície za vyhlásenie referenda a zverenie tejto právomoci Národnej rade Slovenskej

republiky a prezident Slovenskej republiky by bol povinný vyhlásiť referendum na základe

stanoviska Národnej rady Slovenskej republiky konštatujúceho, že boli splnené všetky

podmienky na vyhlásenie referenda, je v súlade s čl. 1, čl. 2 ods. 1 a 2, čl. 86 písm. d), čl.

95, 96, , ) a .

referendum upravuje v až 99. Podľa

referendom sa potvrdí ústavný zákon o vstupe do štátneho zväzku s inými štátmi

alebo o vystúpení z tohto zväzku. Referendom sa môže rozhodnúť aj o iných dôležitých

otázkach verejného záujmu ( ). Ide o formu priameho rozhodovania

občanov o záležitostiach štátu. Predmetom referenda nemôžu byť základné práva a slobody,

dane, odvody a štátny rozpočet ( ). Z tohto možno jednoznačne vyvodiť,

že referendom sa rozhoduje o zásadných otázkach štátu alebo postavenia občanov. Preto

podľa má každý občan Slovenskej republiky, ktorý má právo voliť do

Národnej rady Slovenskej republiky, aj právo zúčastniť sa na referende. Tým sa potvrdzuje

postavenie občana ako zdroja štátnej moci (, ). teda

rozoznáva dvojaký druh referenda, obligatórny ( ) a fakultatívny (

ods. 2 ) za podmienok ustanovených v , pričom v sa

ustanovuje okruh vecí, ktoré nemôžu byť predmetom referenda.

Jedným zo základných práv občanov, ktoré boli pojaté do nášho právneho poriadku,

je petičné právo. Prijatím o petičnom práve vytvoril zákonodarca

legislatívny priestor na jeho praktickú realizáciu. Východiskom pre právnu charakteristiku

petičného práva je dikcia článku 27 ods. 1 . V ňom je

obsiahnuté ústavné právo každého, aby sa buď sám alebo s inými obracal vo veciach

verejného záujmu alebo iného spoločného záujmu na štátne orgány a orgány územnej

samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami. Každému sa teda zaručuje nerušený

výkon petičného práva s prihliadnutím aj na pod podmienkou, že sa

neprekračujú medze určené v a 3 . Na tomto základe, ak sa pod petíciu

podpíše a tým aj požiada o vyhlásenie referenda 350 000 občanov (po splnení aj

obsahových náležitostí), prezident Slovenskej republiky vyhlási referendum do 30 dní od

prijatia petície.

Národná rada Slovenskej republiky o spôsobe vykonania

referenda, odvolávajúc sa na až 99 , upravila kompetencie orgánov v súvislosti

s vyhlásením referenda takto:

"Návrh na vyhlásenie referenda predloží predseda Národnej rady Slovenskej

republiky prezidentovi Slovenskej republiky do piatich dní od prijatia uznesenia Národnej

rady Slovenskej republiky o jeho uskutočnení (§ 1 ods. 2 cit. zákona). Ak sa má referendum

vyhlásiť na základe petície, postupuje sa pri výkone petičného práva podľa osobitného

zákona (). S petíciou, ktorá žiada vyhlásenie referenda, sa občania

obracajú na prezidenta Slovenskej republiky (§ 1 ods. 3 cit. zákona)."

sa menil a dopĺňal

o spôsobe vykonania referenda. V prvá veta znie: "Ak sa

má referendum vyhlásiť na základe petície, postupuje sa pri výkone petičného práva podľa

tohto zákona a podľa osobitného zákona" ( o petičnom práve).

za vložil nové

ustanovenia § 1a až 1c, ktoré znejú: "Petícia za vyhlásenie referenda (ďalej len "petícia")

musí byť písomná a musí byť pod ňou uvedené meno, priezvisko, rodné číslo a bydlisko

toho, kto ju podpisuje... (§ 1a ods. 1). Prezident republiky preskúma, či petícia svojím

obsahom zodpovedá ústave () a osobitnému zákonu (

o petičnom práve) a či má predpísané náležitosti (§ 1c ods. 1). Ak podmienky uvedené v

odseku 1 neboli splnené, prezident republiky vyhlásenie referenda odmietne ... (§ 1c ods.

2)."

, ktorý skúmal ústavný

súd, menil a dopĺňal o spôsobe vykonania referenda v znení zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č.

Podľa § 1 ods. 3 druhá veta citovanej novely, petíciu, ktorá žiada vyhlásenie

referenda, odovzdajú občania prostredníctvom petičného výboru predsedovi Národnej rady

Slovenskej republiky, ktorý je povinný bezodkladne informovať prezidenta Slovenskej

republiky o prijatí petície, o dni jej podania a jej obsahu.

Národná rada Slovenskej republiky podľa § 1c cit. zákona preskúma, či petícia

svojím obsahom zodpovedá ústave a osobitnému zákonu. Určí príslušný štátny orgán alebo

inú inštitúciu, ktorá preskúma, či petícia má všetky predpísané náležitosti. Tento orgán je

povinný oznámiť svoje stanovisko o počte platných podpisov Národnej rade Slovenskej

republiky do 15 dní odo dňa, keď ho Národná rada Slovenskej republiky požiadala o

preskúmanie petície.

Národná rada Slovenskej republiky tiež oznámi svoje stanovisko prezidentovi

Slovenskej republiky do 20 dní odo dňa prijatia oznámenia o podaní petície.

Prezident Slovenskej republiky vyhlási referendum až po predložení stanoviska

Národnej rady Slovenskej republiky, ktoré by malo obsahovať konštatovanie, že všetky

podmienky na vyhlásenie referenda boli splnené. V opačnom prípade prezident Slovenskej

republiky referendum nevyhlási. O tom informuje zástupcu petičného výboru.

Podľa nálezu ústavného súdu vo veci deľby moci, v právnom štáte

kompetencie, práva a povinnosti a zákonom upravené postupy orgánov štátu, ako aj

právnických a fyzických osôb, vytvárajú nevyhnutný predpoklad pre ústavnú rovnováhu. Jej

súčasťou je i systém deľby moci na zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc, ktoré sú v

parlamentnej demokracii autonómne a vzájomne prepojené väzbami ústavnej kontroly a

spolupráce. Z toho vyplýva, že žiadna z týchto mocí sa nemôže voľne presúvať medzi

orgánmi štátu.

Štátne orgány môžu podľa konať iba na základe , v jej

medziach, v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Do pôsobnosti Národnej rady

Slovenskej republiky, ako predstaviteľky zákonodarnej moci, patrí okrem iného aj uznášať

sa o návrhu na vyhlásenie referenda.

Referendum je upravené v druhom oddiele piatej hlavy . Ústavný súd

Slovenskej republiky to považuje za logicky i vecne správne, pretože ide vlastne o

vykonávanie zákonodarnej moci priamo občanmi. Inak občania, nositelia originálnej štátnej

moci, ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených zástupcov. A keďže právo zúčastniť

sa na referende má každý občan Slovenskej republiky, ktorý má právo voliť do Národnej

rady Slovenskej republiky, ústavný súd dospel k právnemu názoru, že petíciu občanov,

ktorá žiada vyhlásenie referenda, odovzdáva petičný výbor priamo prezidentovi republiky.

Návrhy prijaté v referende vyhlasuje Národná rada Slovenskej republiky rovnako ako

zákon. Výsledok referenda možno zmeniť alebo zrušiť len ústavným zákonom po uplynutí

troch rokov od jeho účinnosti. Národná rada v zákonodarnom procese realizuje delegovanú

právomoc. Naproti tomu občania svoju originálnu právomoc môžu realizovať podľa

tak, že o vyhlásenie referenda požiada na základe petície aspoň 350 000 občanov. Z

uvedeného vyplýva, že ústavodarný orgán upravil zákonodarnú moc v Slovenskej republike

dvojakým spôsobom. Táto moc patrí nielen Národnej rade Slovenskej republiky, ale aj

priamo občanom. Z toho ústavný súd vyvodzuje záver, že nezverila preskúmanie

podmienok významných za vyhlásenie referenda na základe petície občanov Národnej rade

Slovenskej republiky, ale prezidentovi Slovenskej republiky. Znenie o tom, že

"referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky, ak o to petíciou požiada aspoň 350

000 občanov ..." podľa názoru ústavného súdu nemožno vykladať tak, že petícia adresovaná

prezidentovi Slovenskej republiky by mala prechádzať medzičlánkom, ktorý podľa zákona

predstavuje Národná rada Slovenskej republiky. Ak by Národná rada Slovenskej republiky

mala ústavnú možnosť vstupovať do aktu vyhlásenia referenda na základe petície občanov,

bolo by to upravené v ústave. Článok 96 ods. 1 upravuje postup predkladania návrhu

na prijatie uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda poslancami

Národnej rady Slovenskej republiky alebo vládou Slovenskej republiky. Nie je tu pojatý

spôsob podávania návrhu občanmi. Ústavný súd k tejto časti návrhu vyslovuje názor, že

Národná rada Slovenskej republiky sa podľa ), a 96 môže sama

uzniesť o návrhu na vyhlásenie referenda a nemusí tak konať podľa nového znenia § 1 ods.

3 druhej vety

Ústavný súd sa zaoberal aj právomocou prezidenta Slovenskej republiky, ktorá mu

vyplýva z . Ústavný súd je toho názoru, že dáva oprávnenie i

povinnosť prezidentovi republiky vyhlasovať referendum za predpokladu, že o to požiada

petíciou aspoň 350 000 občanov (voličov) alebo ak sa na tom uznesie Národná rada

Slovenskej republiky a pokiaľ obsah referenda rešpektuje ustanovenie

Slovenskej republiky. Článok 95 v spojitosti s ) zaväzuje prezidenta,

aby vyhlásil referendum do 30 dní od prijatia petície občanov alebo od prijatia uznesenia

Národnej rady Slovenskej republiky. Iný výklad, v zmysle ktorého Národná rada Slovenskej

republiky toto môže zmeniť zákonom, by nebol v súlade nielen so základnými výkladovými

pravidlami, ale ani s požadovanou nestrannosťou pri posudzovaní obsahu petície, ktorej

zárukou je, aby jej obsahové i formálne náležitosti vyhodnocoval orgán, ktorý má právo i

povinnosť referendum vyhlásiť.

Základným východiskom riešenia tejto problematiky je . Štátna

moc pochádza od občanov, ktorí ju vykonávajú prostredníctvom svojich volených

zástupcov (poslancov) alebo priamo. To naznačuje, že i keď občania delegujú svoje práva

parlamentu, predsa im zostáva - ako nositeľovi primárnej originálnej moci - právo

rozhodovať o niektorých zásadných otázkach týkajúcich sa verejného záujmu priamo v

referende, nezávisle na parlamente. Právo občanov podať petíciu za vyhlásenie referenda im

poskytuje možnosť realizovať primárnu, neodvodenú moc aj v takých prípadoch, keď by

parlament nepostupoval v zhode s predstavami občanov. To jest, ak by o niektorých

dôležitých otázkach nechcel alebo nedokázal rozhodnúť. V teoretickej polohe je referendum

určitou "poistkou" občana voči parlamentu, aby si v zásadných otázkach nechal "poradiť"

od občanov alebo aby občania v referende hlasovaním zobrali na seba zodpovednosť, ktorú

parlament nechce, nemôže, nevie alebo nedokáže uniesť.

Občania majú právo obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu

na štátne orgány. Nie každý štátny orgán má právomoc vec, ktorej sa petícia týka, vyriešiť.

Preto podľa o petičnom práve petíciu je povinný prijať

každý štátny orgán, ktorému je adresovaná. Ak však tento orgán zistí, že vec nepatrí do jeho

pôsobnosti, petíciu do 5 dní postúpi príslušnému štátnemu orgánu. Príslušným orgánom na

prijatie petície občanov za vyhlásenie referenda je podľa prezident republiky.

Pre naplnenie petičného práva zákon zaväzuje príslušný štátny orgán (v danom prípade

prezidenta republiky), aby petíciu prijal a v určenom termíne písomne odpovedal tomu, kto

ju podal alebo tomu, kto zastupuje členov petičného výboru. Ústavný súd je toho názoru, že

prezident republiky, ako orgán výkonnej štátnej moci, ktorý petíciu prijal, je povinný

posúdiť aj jej obsah a formu.

Z toho vychádza ďalší záver, t. j. že výlučne prezident Slovenskej republiky má

právo vyhlásiť referendum a že toto právo nie je možné chápať len ako formálnu záležitosť.

Nakoľko novela zákona o spôsobe vykonania referenda upravuje v § 1 ods. 3 druhej vete

postup, akým sa petícia občanov, ktorá žiada vyhlásenie referenda, dostáva k prezidentovi a

nie priamym postúpením petície prezidentovi, toto ustanovenie nie je v súlade s čl. 95

.

Tým, že podľa čl. I bodu 1, t. j. nového znenia § 1 ods. 3 druhej vety, zákona č.

, ktorým sa mení a dopĺňa v znení

Z. z., bol za prijímateľa petície od občanov za vyhlásenie referenda určený predseda

Národnej rady Slovenskej republiky, ktorý je povinný bezodkladne informovať prezidenta

Slovenskej republiky o prijatí petície, o dni jej podania a jej obsahu, neodníma sa občanom

petičné právo obracať sa vo veciach verejného alebo iného spoločného záujmu na štátne

orgány a orgány územnej samosprávy so žiadosťami, návrhmi a sťažnosťami, tak ako to

upravuje . Petícia od občanov, či už prichádza k prezidentovi priamo od

petičného výboru alebo prostredníctvom Národnej rady Slovenskej republiky, nemôže mať

vplyv na rozhodnutie o vyhlásení referenda, ak táto spĺňa formálne i obsahové náležitosti.

Preto nemožno označiť ustanovenie § 1 ods. 3 druhej vety posudzovanej novely za

nesúladné s .

Ustanovenie čl. I bodu 2, t. j. nové znenie § 1a ods. 1 prvej vety citovaného zákona

upustilo od požiadavky, aby sa pod petíciu za vyhlásenie referenda uvádzalo aj rodné číslo

občana, ktorý ju podpísal. Pod petíciu, ktorej predmetom sú dôležité otázky verejného

záujmu, sa nemôže podpísať "každý", ale iba občan Slovenskej republiky. Podľa názoru

navrhovateľa rodné číslo treba považovať za jediný prostriedok na zistenie, či petíciu

podpísal občan Slovenskej republiky, ktorý je oprávneným voličom. Navrhovateľ

vypustenie požiadavky uvádzať u signatára petície rodné číslo považuje za rozporné s čl. 1

. Podľa jeho názoru bola tým narušená právna istota ako základný prvok právneho

štátu. Súčasne to považuje aj za rozpor s ustanovením čl. 2 ods. 1, čl. 52 ods. 1, čl. 95 a čl.

98 ods. 1 .

Petičné právo, ako základné právo zahrnuté do politických práv, predstavuje jednu z

foriem priamej demokracie. Je to súčasť princípu suverenity občanov, ktorá im umožňuje

zúčastňovať sa na "správe vecí verejných". nemá ustanovenie, ktoré by v spojitosti s

uplatňovaním petičného práva na vyhlásenie referenda vyžadovalo ako podmienku

identifikáciu občana (voliča) uvádzať pri jeho mene aj rodné číslo. Ak novela o spôsobe

vykonania referenda túto požiadavku nezakotvuje, resp. sa od nej upustilo, podľa názoru

ústavného súdu nie je to v nesúlade s .

Ak na petícii za vyhlásenie referenda figuruje meno občana a aj ďalšie údaje, ktoré

požaduje novela, treba vychádzať z právnej domnienky, že občan, ktorý je uvedený na

petičnom hárku, je občanom Slovenskej republiky, je plnoletý, má právo zúčastňovať sa

volieb do Národnej rady Slovenskej republiky a podpis na petičnom hárku pochádza

skutočne z jeho ruky. Ak by vznikli pochybnosti o existencii občana alebo o pravosti jeho

podpisu, či oprávnenosti byť signatárom petície, je možné použiť zákonné prostriedky za

účelom odstránenia takýchto pochybností.

Ústavný súd na tomto základe vyslovuje názor, že ustanovenie zákona, ktoré

nevyžaduje od signatára petície uvádzať pri mene aj rodné číslo, nie je v nesúlade s čl. 1, čl.

2 ods. 1, , a . Petíciu za vyhlásenie referenda treba

organizačne zabezpečiť tak, aby nevznikli pochybnosti o zákonnom postupe pri získavaní

signatárov petície, a tým nebol narušený princíp vyjadrený v čl. 2 ods. 2 a čl. 30 ods. 1

. Podľa názoru ústavného súdu tým, že sa neuvádza rodné číslo u signatárov petície,

sa neodňalo originálne právo deklarované v . Právo zúčastniť sa referenda

nemožno spájať s rodným číslom oprávnených občanov.

Za závažnú protiústavnú zmenu navrhovateľ - prezident republiky - označil čl. I bod

3 posudzovanej novely zákona, t. j. nové znenie § 1c.

Pri skúmaní ústavnosti citovaného ustanovenia ústavný súd vychádzal zo štruktúry a

kompetencií orgánov štátnej moci. Parlamentný systém vlády je založený na spolupráci a

rovnosti zákonodarnej, výkonnej a súdnej moci. Tento systém určuje hranice, v rámci

ktorých jednotlivé moci, resp. štátne orgány, vykonávajú právomoc. Súčinnosť alebo

spolupráca neznamená zasahovanie do kompetencií, ktoré im vymedzuje . Aj keď

každá z týchto mocí má istú autonómiu, je medzi nimi vzájomná závislosť a

kontrolovateľnosť určená . Referendum a jeho realizáciu a postavenie prezidenta

Slovenskej republiky určuje . Zmena, ktorú priniesla novela

zákona, zužuje právomoc prezidenta Slovenskej republiky pri preskúmavaní petície

občanov po formálnej i obsahovej stránke. Táto sa zákonom presúva na Národnú radu

Slovenskej republiky. Podľa názoru ústavného súdu takýto presun právomoci je možný len

na základe zmeny príslušných ústavných článkov ústavným zákonom. Zákon, ktorý

umožňuje prezidentovi Slovenskej republiky vyhlásiť referendum až po stanovisku

Národnej rady Slovenskej republiky, vsúva medzi zvrchovaného občana, nadaného

originálnou právomocou a orgán, ktorý je oprávnený takéto referendum vyhlásiť,

medzistupeň - Národnú radu Slovenskej republiky, nie je v súlade s demokratickým

princípom referenda. Zákon teda predpisuje prezidentovi republiky povinnosť konať

spôsobom, ktorý nepredpokladá. Tým sa mení ústavné postavenie prezidenta

Slovenskej republiky. Odňatím právomoci rozhodovať o prijatí petície za vyhlásenie

referenda, ako aj odňatím právomoci posúdiť takúto petíciu občanov po formálnej a

obsahovej stránke, prezident Slovenskej republiky sa stáva len formálnym vykonávateľom

príkazu Národnej rady Slovenskej republiky.

Podľa novely zákona každá petícia za vyhlásenie referenda prechádza kontrolou

Národnej rady Slovenskej republiky, ktorá určí príslušný štátny orgán alebo inú inštitúciu na

preskúmanie predpísaných náležitostí petície. Prezident Slovenskej republiky je povinný,

ako sa to konštatuje aj v dôvodovej správe napadnutého zákona, na základe stanoviska

Národnej rady Slovenskej republiky referendum vyhlásiť alebo nevyhlásiť.

však neobsahuje právo žiadneho subjektu posudzovať petíciu, ktorá je

adresovaná prezidentovi Slovenskej republiky a skúmať jej formálne a obsahové náležitosti.

Jedine prezident Slovenskej republiky, ako orgán oprávnený prijať petíciu, má povinnosť

posúdiť jej obsah a zistiť, či boli splnené podmienky podľa na jej vyhlásenie.

teda ukladá prezidentovi republiky nielen povinnosť, ale aj zodpovednosť za

vyhlásenie referenda na základe petície občanov. Zákonodarný orgán preto nemôže podľa

právneho predpisu nižšej právnej sily, akým je , preskúmavať

formálnu a obsahovú stránku petície občanov za vyhlásenie referenda a určovať iný orgán

alebo inštitúciu na preskúmanie náležitostí petície. Ustanovením § 1c ods. 3 zákona č.

sa okrem iného prezidentovi republiky odníma aj 30 - dňová lehota od

prijatia petície za vyhlásenie referenda garantovaná .

Ústavný súd vyslovil názor, že právo prezidenta republiky vyhlásiť podľa čl. 95

referendum na základe petície občanov je spojené s jeho ústavným právom

preskúmať aj ústavnosť a zákonnosť takejto petície.

Tak, ako je v právomoci Národnej rady Slovenskej republiky prijatie uznesenia,

ktorým rozhoduje o návrhu na vyhlásenie referenda podľa čl. 86 písm. d) a čl. 96 ods. 1

, ktoré je prezident republiky po preskúmaní jeho vecnej a formálnej opodstatnenosti

povinný vyhlásiť, tak aj občania majú právo priamo podať petíciu za vyhlásenie referenda

ohľadom otázok uvedených v . Rovnako aj v tomto druhom prípade

prezident Slovenskej republiky je oprávnený, bez medzičlánku Národnej rady Slovenskej

republiky, sám posúdiť náležitosti petície a následne, v lehote určenej , vyhlásiť

referendum.

Z toho ústavný súd vyvodil právny záver, že novela zákona o vykonaní referenda

tým, že oddeľuje právo prezidenta republiky vyhlasovať referendum od práva preskúmavať

ústavnosť a zákonnosť petície za vyhlásenie referenda a toto právo prenáša na iný orgán, nie

je v súlade s , menovite s , a 2 a .

Ustanovenie čl. I bodu 3 , ktorým sa mení a dopĺňa zákon č.

v znení , t. j. nové znenie , upravujúce postup pri

preskúmavaní petície od občanov za vyhlásenie referenda, nie je v nesúlade ani s čl. 1O1

ods. 1, ), ), ani s .

Článok 101 ods. 1 vyhlasuje, že hlavou Slovenskej republiky je prezident.

Napadnuté ustanovenie čl. I bod 3 cit. zákona to nespochybňuje, ani sa prezidentovi právo

byť hlavou štátu týmto neodníma.

Článok 86 písm. d) upravuje pôsobnosť Národnej rady Slovenskej republiky

rozhodovať o návrhu na vyhlásenie referenda. Toto právo Národná rada Slovenskej

republiky uplatňuje v spojitosti s , v ktorom sa uvádza, že návrh na prijatie

uznesenia Národnej rady Slovenskej republiky o vyhlásení referenda môžu podávať

poslanci Národnej rady Slovenskej republiky alebo vláda Slovenskej republiky. Referendum

sa vykoná do 90 dní od jeho vyhlásenia prezidentom Slovenskej republiky. Teda Národná

rada Slovenskej republiky si v tomto prípade neatrahovala právomoc prezidenta republiky a

ani nekonala nad rámec oprávnenia, ktoré jej dáva .

Podľa ) referendum vyhlasuje prezident Slovenskej republiky.

Bez ohľadu na to, ktorý z oprávnených subjektov (poslanci Národnej rady Slovenskej

republiky, vláda Slovenskej republiky alebo občania) inicioval vyhlásenie referenda,

prezident republiky je povinný referendum vyhlásiť, ak sú splnené a zákonom

predpísané podmienky. Preto ani v tomto smere ústavný súd nezistil nesúlad s čl. 102 písm.

m) .

Článok 152 zaradený do deviatej hlavy pod nadpisom Prechodné a

záverečné ustanovenia v odseku 4 uvádza, že "výklad a uplatňovanie ústavných zákonov,

zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto

". Ide o článok, ktorý podľa názoru ústavného súdu nemá príčinnú súvislosť s čl. I

bodom 3 , t. j. nové znenie , keďže citovaný článok

upravuje vo všeobecnosti už len interpretačný proces, preto nové znenie § 1c nemožno

označiť ako nesúladné s .

Ak ústavný súd svojím rozhodnutím vysloví právny názor, že medzi právnymi

predpismi uvedenými v ) je nesúlad, strácajú príslušné predpisy, ich

časti, prípadne niektoré ich ustanovenia účinnosť. Orgány, ktoré tieto predpisy vydali, sú do

šiestich mesiacov od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu povinné ich uviesť do súladu s

a s ústavnými zákonmi. Ak tak neurobia, také predpisy, ich časti alebo ustanovenia

strácajú po šiestich mesiacoch od vyhlásenia rozhodnutia v Zbierke zákonov Slovenskej

republiky platnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný

prostriedok.

V Košiciach 2. mája 1996