Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 136/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. marca 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne Ľudmily

Gajdošíkovej a sudcu Lajosa Mészárosa predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej

spoločnosti EURO CASH s. r. o., ČSA 24, Banská Bystrica, zastúpenej advokátom

JUDr. Ondrejom Sochorom, Prof. Sáru 3873/44, Banská Bystrica, ktorou namieta porušenie

svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.

z 11. marca 2015, a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti EURO CASH s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. apríla 2015

doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti EURO CASH s. r. o., ČSA 24, Banská Bystrica

(ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. Ondrejom Sochorom,

Prof. Sáru 3873/44, Banská Bystrica, ktorou namieta porušenie svojho základného práva

podľa (ďalej len „“) a práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“)

sp. zn. z 11. marca 2015 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Podaním

doručeným 31. augusta 2015 sťažovateľka doplnila sťažnosť o listinné dôkazy.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka bola ako oprávnená

účastníčkou exekučného konania vo veci vymoženia pohľadávky v sume 1 718,78 €

s príslušenstvom vedeného súdnou exekútorkou JUDr. Máriou Hlavňovou, Exekútorský

úrad, Pribinova 8, Košice, pod sp. zn. EX 1108/2010, proti ,

, v procesnom postavení povinnej (ďalej len „povinná“).

Okresný súd Veľký Krtíš (ďalej len „okresný súd“) uznesením sp. zn.

z 13. mája 2014 exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, pretože dospel k záveru, že

notárska zápisnica, ktorá bola v uvedenej veci exekučným titulom, je od počiatku

nespôsobilým exekučným titulom.

Krajský súd na základe odvolania sťažovateľky napadnutým uznesením

sp. zn. z 11. marca 2015 uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne

potvrdil. Za podstatnú skutočnosť krajský súd považoval to, že vyhlásenie povinnej

v notárskej zápisnici o uznaní dlhu vzniklo v čase, keď žiadny dlh neexistoval, a preto

povinná nemohla platne uznať dlh a ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Notárska zápisnica preto nie je podľa záveru odvolacieho súdu materiálne vykonateľným

exekučným titulom.

Sťažovateľka v sťažnosti predkladá ústavnému súdu rozsiahlu polemiku s právnymi

závermi tak okresného súdu, ako aj krajského súdu, pričom v zásade zotrváva na svojej

argumentácii, ktorú prezentovala v konaní pred všeobecnými súdmi. Podstatu sťažnostnej

argumentácie sťažovateľka formulovala vo viacerých rovinách. V úvode konštatuje,

že rozhodnutie okresného súdu je arbitrárne a nepreskúmateľné, a preto keď ho krajský súd

ako odvolací súd nezrušil, ale potvrdil, došlo tým k neprípustnému zásahu do jej základného

práva podľa . V ďalšom sťažovateľka uvádza:

«Hmotnoprávnym podkladom notárskej zápisnice bola zmluva o úvere, a nie zmluva

o pôžičke. Aj napriek skutočnosti, že... uznanie dlhu (v zmysle )

alebo uznanie záväzku (v zmysle ) nie je povinnou náležitosťou

notárskej zápisnice, a súčasne je potrebné predmetné dva inštitúty odlišovať od súhlasu

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, dovoľuje si... poukázať na právne závery Krajského

súdu v Banskej Bystrici, vyjadrené v uznesení zo dňa 03. 01. 2013, sp. zn. ,

v zmysle ktorých uznať záväzok podľa v notárskej zápisnici

s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je možné a súladné so zákonom, aj keď v deň

spísania notárskej zápisnice o uznaní záväzku nedošlo k plneniu zo zmluvy o úvere

z dôvodu, že zmluva o úvere podľa je konsenzuálnym

kontraktom, z ktorej účinky vznikajú dňom jej uzavretia. To znamená, že bez ohľadu na čas,

kedy došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov (úveru) v prospech dlžníka, je možné

spísať notársku zápisnicu, ktorej podkladom je zmluva o úvere, a to za predpokladu, že táto

notárska zápisnica bola spísaná po uzavretí zmluvy o úvere - k čomu v prejednávanom

prípade aj nepochybne došlo, nakoľko zo samotného znenia notárskej zápisnice vyplýva

vyhlásenie povinnej, že „... dňa 27. 05. 2008 sme uzavreli s veriteľom...“, t. j. že k uzavretiu

úverovej zmluvy došlo pred podpisom notárskej zápisnice.

Aj z uvedeného... vyplýva, že neexistujú zákonné prekážky, ktoré by bránili tomu, aby

mohla byť predmetná notárska zápisnica spísaná v deň podpisu zmluvy o úvere (a v prípade

ak takéto prekážky existujú, odvolací súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil, z akého

ustanovenia zákona tieto prekážky vyplývajú)...

V danom prípade sú podľa názoru sťažovateľa dané podmienky formálnej

vykonateľnosti (exekučný titul má formu vyžadovanú Exekučným poriadkom, t. j, ide

o notársku zápisnicu), ako aj podmienky materiálnej vykonateľnosti...

Sťažovateľ taktiež zdôrazňuje, že vykonateľnosť notárskej zápisnice v prejednávanom

prípade nenastáva už jej podpisom, a nenastáva výlučne z dôvodu omeškania, ale prvotnou

podmienkou, ktorá je dokonca výslovne uvedená v bode 4 notárskej zápisnice je to, že osoba

oprávnená - veriteľ - poskytne v prospech osoby povinnej úver. To znamená, že v prípade

ak osoba oprávnená neposkytne osobe povinnej úver, nie je splnená základná podmienka

na to, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľnou. Až po splnení uvedenej podmienky,

a za súčasného splnenia podmienky omeškania osoby povinnej s úhradou dlžnej sumy

spôsobom stanoveným v notárskej zápisnici, sa notárska zápisnica stáva vykonateľnou.

Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva, že by nemal za preukázanú

skutočnosť, že úver v prospech osoby povinnej zo strany osoby oprávnenej, skutočne

poskytnutý bol, ako aj skutočnosť, že osoba povinná v lehote konečnej splatnosti úveru

(20. 05. 2013) neuhradila dlžnú sumu (odhliadnuc od skutočnosti, že neuhradila riadne

a včas ani jednotlivé splátky) požadovanú návrhom na vykonanie exekúcie.

Je preto nepochybné, že v časti o vymoženie dlžnej istiny úveru a zmluvného úroku

vo výške 24 % ročne, bol tento záväzok osoby povinnej v čase rozhodovania odvolacieho

súdu (11. 03. 2015), splatný...

Podľa názoru sťažovateľa boli v čase rozhodovania splnené (ako aj preukázané)

podmienky vykonateľnosti notárskej zápisnice, a to, že úver bol osobe povinnej poskytnutý

(podmienka v zmysle bodu 4 notárskej zápisnice), ako aj to, že osoba povinná bola

v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. V prípade, ak mal konajúci súd o uvedenej skutočnosti

akékoľvek pochybnosti, mal postupom podľa ust. § 40 Exekučného poriadku vyzvať

oprávneného na preukázanie predmetnej skutočnosti.

... ak by aj bol názor odvolacieho súdu správny, t. j. že hmotnoprávny dlh musí

existovať, podľa názoru sťažovateľa sa však uvedená podmienka nemá skúmať ku dňu

podpisu notárskej zápisnice, ale ku dňu, kedy je rozhodované o zastavení exekúcie. V

danom prípade je nepochybné, že zmluva o úvere existuje, je platná, že žiadnym spôsobom

nezanikla, a že finančné prostriedky boli osobe povinnej skutočne poskytnuté...

Podľa názoru sťažovateľa tak neexistoval zákonný dôvod na to, aby bola predmetná

exekúcia zastavená z dôvodu nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu -

notárskej zápisnice, avšak Krajský súd v Banskej Bystrici sa svojim rozhodnutím zo dňa

11. 03. 2015, sp. zn. pri výklade a aplikácii zákonného predpisu natoľko

odchýlil od znenia príslušných ustanovení, že tým zásadne poprel ich účel a význam...,

čím došlo podľa názoru sťažovateľa k porušeniu základného práva sťažovateľa

garantovaného .»

Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sa sťažovateľka domáha, aby ústavný

súd nálezom takto rozhodol:

„I. Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovuje, že základné právo spoločnosti

EURO CASH s. r. o... na súdnu ochranu zaručené v Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o

ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 11. 03. 2015, sp. zn. , porušené bolo.

II. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

zo dňa 11. 03. 2015, sp. zn. zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

III. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Krajskému súdu v Banskej Bystrici

povinnosť uhradiť spoločnosti EURO CASH s.r.o.,... trovy právneho zastúpenia

vo výške 296,44 EUR na účet jej právneho zástupcu vedený v ,

číslo účtu: , v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.”

V súvislosti s prípravou predbežného prerokovania sťažnosti ústavný súd prípisom

z 23. decembra 2016 požiadal krajský súd o vyjadrenie k sťažnosti. Predseda krajského súdu

vo svojom vyjadrení k sťažnosti č. Spr 1442/2016 z 11. januára 2017, doručenom

ústavnému súdu 17. januára 2017, okrem iného uvádza:

„Jedným z predpokladov vedenia exekučného konania je relevantný exekučný titul,

keďže bez jeho existencie nemožno exekúciu vykonať. Preto je podľa názoru krajského súdu

akceptovateľný právny záver odvolacieho súdu vychádzajúci z toho, že ak notárska

zápisnica nie je spôsobilá byť exekučným titulom buď z hľadiska formálneho, alebo

z hľadiska materiálneho, exekúcia je neprípustná, čo je dôvod na zastavenie exekučného

konania... Všeobecný súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len

čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. Z toho vyplýva,

že všeobecný súd je povinný v priebehu celého exekučného konania ex offo skúmať,

či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania...

Ak teda krajský súd dospel k záveru, že vyhlásenie povinného o uznaní dlhu, ktoré

je obsahom notárskej zápisnice, je absolútne neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť,

a teda že exekučný titul, na podklade ktorého bola exekúcia vykonávaná, t. j. notárska

zápisnica o uznaní záväzku je neplatná a teda nie je v zmysle § 41 Exekučného poriadku

spôsobilým exekučným titulom, správne rozhodol, ak sa stotožnil so závermi okresného súdu

o neprípustnosti exekúcie a zastavení exekučného konania (pozrieť aj ,

, )...”

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc,

návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy

podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd

na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd

môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide

vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu

verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označili

sťažovatelia, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo

rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto

možno považovať sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť

po jej prijatí na ďalšie konanie (napr. rozhodnutia , ,

, , , ).

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

napadnutým uznesením krajského súdu, ktorý podľa jej názoru arbitrárne potvrdil

odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú

a zastavení exekúcie.

V nadväznosti na sťažnostnú argumentáciu sťažovateľky ústavný súd považoval

za žiaduce poukázať na svoju ustálenú judikatúru, v ktorej opakovane zdôrazňuje, že nie je

súčasťou systému všeobecných súdov, ale podľa je nezávislým súdnym

orgánom ochrany ústavnosti. Ústavný súd nie je teda súdom vyššej inštancie rozhodujúcim

o opravných prostriedkoch v rámci sústavy všeobecných súdov. V zásade preto nie je

oprávnený posudzovať správnosť skutkových a následne na nich založených právnych

záverov všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov v konkrétnom

prípade viedli k rozhodnutiu (obdobne napr. , ). Úlohou

ústavného súdu nie je zastupovať všeobecné súdy, ktorým predovšetkým prislúcha

interpretácia a aplikácia zákonov (). Do právomoci ústavného súdu v konaní

podľa však patrí kontrola zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Skutkové a právne závery súdu môžu byť predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (m. m. , ,

, , ).

Pred posúdením otázky, či mohlo dôjsť napadnutým uznesením krajského súdu

k porušeniu základného právo sťažovateľky podľa a jej práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, teda otázky, či napadnuté uznesenie nie je zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, sa ústavný súd oboznámil s napadnutým uznesením

krajského súdu, v ktorého odôvodnení sa v podstatnom uvádza:

«Krajský súd po preskúmaní veci dospel k rovnakému názoru ako okresný súd v tom,

že vyhlásenie povinného o uznaní dlhu, ktoré je obsahom notárskej zápisnice, je absolútne

neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť. Dlh v čase spísania vyhlásenia o jeho uznaní

povinným neexistoval, teda povinný nemohol ani realizovať vyhlásenie o jeho uznaní

a poskytnúť súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice podľa § 41 ods. 2 Exekučného

poriadku ako exekučného titulu pre výkon rozhodnutia. Notárska zápisnica v danom

prípade nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom. Krajský súd k veci uvádza, že

uznaním dlhu v zmysle sa rozumie jednostranný právny úkon

dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase

uznania existoval. Uznanie dlhu ako spôsob zabezpečenia záväzku prichádza do úvahy teda

až potom ako dlh vznikol - keď vznikla dlžníkovi povinnosť splatiť svoj peňažný záväzok

veriteľovi a veriteľovi právo uvedené plnenie od dlžníka požadovať, t. j. keď sa stal záväzok

splatným. Podstatnou náležitosťou, ktorá charakterizuje uznanie dlhu, je vymedzenie dlhu

tak do dôvodu ako aj do jeho výšky, čo vyhlásenie dlžníka obsiahnuté v notárskej zápisnici

neobsahuje, a z logiky veci ani nemôže obsahovať. Je totiž potrebné pojmovo rozlišovať

medzi „záväzkom”, za ktorý sa považuje jednak druh občiansko-právneho vzťahu a teória

ho súčasne definuje ako povinnosť vychádzajúcu zo záväzkovo právneho vzťahu a na druhej

strane kategóriou „dlhu”, ktorý je nutné interpretovať ako konkrétnu povinnosť subjektu

poskytnúť druhému subjektu (oprávnenému) požadované a dlžníkom sľúbené plnenie...

Samotný záväzok vrátiť poskytnutý úver (peňažné prostriedky) veriteľovi totiž dlžníkovi

vzniká už okamihom vzniku záväzkového vzťahu (okamihom uzatvorenia zmluvy o úvere),

kým dlh až k zmluvne dohodnutému okamihu, dokedy mal dlžník tak urobiť. V týchto

intenciách treba vykladať ustanovenie . Uznať dlh je teda

právom dlžníka, ktoré sa v budúcnosti (po tom ako dlh vznikol a za predpokladu že vôbec

vznikol) môže realizovať alebo sa realizovať nemusí, čo závisí od okolností, ktoré nastanú

v budúcnosti. Ak v danej veci bola zmluva o úvere uzavretá v rovnaký deň ako bola spísaná

notárska zápisnica, ktorá obsahuje vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v zmysle

a aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa § 41 ods. 2

Exekučného poriadku, nejde o spôsobilý exekučný titul, pretože nespĺňa podmienku

materiálnej vykonateľnosti. Treba súhlasiť s názorom okresného súdu, že v čase vyhlásenia

povinného o uznaní dlhu, žiadny konkrétny dlh ešte neexistoval. V tom čase (ku dňu

spísania notárskej zápisnice k 27. 05. 2008) existoval len záväzok povinného, ktorý na seba

prevzal v zmluve o úvere, t. j. záväzok v stanovenej lehote úverovú pohľadávku splatiť... v

lehote 60 mesiacov, t. j. do dňa 20. 05. 2013). Povinný v notárskej zápisnici uznal svoj

„dlh” vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dohodnutom čase oprávnenému. Konkrétna

povinnosť dlžníka (povinného) poskytnúť veriteľovi (oprávnenému) požadované plnenie, t. j.

vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi spolu s príslušenstvom mu však vznikla

najskôr po 20. 06. 2008. Preto vyhlásenie dlžníka v notárskej zápisnici nemožno prijať ako

uznanie dlhu čo do dôvodu a výšky k 27. 05. 2008, pretože ide o uznanie budúceho dlhu,

ktorý v tom čase nevznikol, pričom jeho uznanie záviselo od okolností, ktoré mohli nastať

(ale aj nemuseli) až v budúcnosti.

Podľa nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva,

ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti, preto uznanie dlhu povinným je absolútne neplatný

právny úkon. Možno teda zhrnúť, že uznaním „dlhu” v rámci predmetnej notárskej

zápisnice sa povinný vzdal svojho práva uznať alebo neuznať prípadný dlh, ktorý vznikne

či nevznikne v budúcnosti, čím mu bolo už v tom čase, kedy ešte záväzok v zmysle určitého

a konkrétneho dlhu neexistoval, odňaté právo namietať výšku „uznaného dlhu” v čase

uznania, pretože neistý záväzok v budúcnosti nie je dostatočne určitý a určiteľný, navyše

nemožno ani predpokladať, či vôbec určité právne významné okolnosti (omeškanie dlžníka

a v akom rozsahu) v budúcnosti nastanú.

Odvolací súd ďalej uvádza, že zmluva o úvere je zmluvou konsenzuálnou, z ktorej

už dohodou zmluvných strán o jej obsahu vznikajú práva a povinnosti a na jej vznik sa

nevyžaduje aj faktické poskytnutie úverových prostriedkov (resp. reálne čerpanie úveru

dlžníkom). Uzatvorením zmluvy o úvere sa veriteľ zaväzuje na požiadanie dlžníka poskytnúť

v jeho prospech peňažné prostriedky (záväzok veriteľa) a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť.

Záväzok dlžníka z úverovej zmluvy vrátiť poskytnuté finančné prostriedky síce

existuje od momentu uzavretia zmluvy o úvere, ale dlh na jeho strane môže vzniknúť len

po tom, ako veriteľ peňažné prostriedky poskytne. Ak peňažné prostriedky podľa úverovej

zmluvy poskytnuté nebudú, dlh nevznikne, pretože druhý účastník zmluvy nemá aké peňažné

prostriedky vrátiť.»

Vychádzajúc predovšetkým z citovaného, ústavný súd konštatuje, že napadnuté

uznesenie krajského súdu je primeraným spôsobom odôvodnené a nesignalizuje svojvoľný

zásah do základného práva sťažovateľky podľa a ani jej práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd zdôrazňuje, že dôvod na vyslovenie porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa (a ani práva na spravodlivé

súdne konanie) nemôže zakladať iba tá skutočnosť, že sa všeobecné súdy nestotožnia

vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania. Podľa názoru ústavného súdu

nemožno skutkové a právne závery krajského súdu vyslovené v napadnutom uznesení

považovať za arbitrárne, zjavne neopodstatnené alebo vydané v rozpore s platnou právnou

úpravou.

Krajský súd sa stotožnil s právnymi závermi okresného súdu vyslovenými v jeho

uznesení z 13. mája 2014 a navyše rozšíril vecnú argumentáciu na podporu správnosti

odôvodnenia jeho rozhodnutia. Z ústavného hľadiska ústavný súd považuje

za akceptovateľný právny záver krajského súdu založený na tom, že ak má mať notárska

zápisnica ako verejná listina účinok explicitného exekučného titulu, potom musí byť

splnená požiadavka na to, aby v čase jej podpisovania „dlžníkom“ a zároveň vyjadrením

súhlasu „dlžníka“ s jej vykonateľnosťou (t. j. aj nútenou exekúciou) reálne bola pôžička

(úver) aj vyplatená. Ak táto požiadavka nebola splnená, potom ani podľa názoru ústavného

súdu nemožno notársku zápisnicu považovať z materiálneho hľadiska za vykonateľný

exekučný titul z dôvodu, že v čase jej podpisu ešte žiadny dlh neexistoval.

Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd dospel k záveru, že medzi napadnutým

uznesením krajského súdu a obsahom základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru označených sťažovateľkou neexistuje taká príčinná súvislosť,

ktorá by signalizovala možnosť vysloviť ich porušenie po prípadnom prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie. Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní rozhodol podľa § 25

ods. 2 o odmietnutí sťažnosti sťažovateľky z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

Ústavný súd napokon uvádza, že k rovnakému záveru dospel aj vo svojich

predchádzajúcich rozhodnutiach (, , )

o sťažnostiach sťažovateľky argumentačne založených na takmer identických dôvodoch

(aj keď v prvých dvoch prípadoch išlo o zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdnemu

exekútorovi, a nie o zastavenie exekúcie, pozn.), ktoré rovnako odmietol ako zjavne

neopodstatnené.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti rozhodovanie o ďalších procesných návrhoch

sťažovateľky stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd bližšie nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. marca 2017