Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 261/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti EURO CASH s. r. o., ČSA 24,

Banská Bystrica, zastúpenej advokátom JUDr. Ondrejom Sochorom, Ulica prof.

Sáru 3873/44, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na

súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. z 31. októbra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti EURO CASH s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. marca 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti EURO CASH s. r. o. (ďalej len

„sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namietala porušenie svojho základného

práva na súdnu ochranu podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu

v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 31. októbra 2014 (ďalej aj

„napadnuté uznesenie“), ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Topoľčany (ďalej len

„okresný súd“) sp. zn. zo 16. augusta 2012 o zamietnutí žiadosti súdnej

exekútorky JUDr. Márie Hlavňovej, Košice, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

2

2. Sťažovateľka považuje napadnuté uznesenie krajského súdu vrátane rozhodnutia

prvostupňového súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil, za arbitrárne

a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože podľa nej okresný súd odôvodnil svoje

rozhodnutie len a výlučne tým, že „predmetná notárska zápisnica síce spĺňa podmienku

súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku, avšak nakoľko predmetná

notárska zápisnica bola spísaná v deň uzatvorenia zmluvy o úvere, t. j. povinná uznala dlh,

ktorý v čase uznania ešte fakticky neexistoval, pričom úver bol poskytnutý povinnej až dňa

18.06.2009 (a notárska zápisnica bola spísaná v deň 11.06.2009), následkom toho je tá

skutočnosť, že predmetná notárska zápisnica nespĺňa zákonom predpísané požiadavky

vykonateľnosti určené zákonom. Nad rámec uvedeného prvostupňový súd len cituje ust.

(bez bližšieho zdôvodnenia, ako sa predmetné ustanovenie

týka predmetu sporu)...“. Okrem toho sťažovateľka je aj toho názoru, že napadnutým

uznesením krajského súdu, ktorým „nezrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie (podľa §

21 ods. 1 písm. f) ) – z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti

a arbitrárnosti, ale o takto podanom odvolaní sám meritórne rozhodol a odvolaním

napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 Občianskeho

súdneho poriadku, bolo sťažovateľovi odňaté právo konať pred súdom, t. j. bolo odňaté

právo sťažovateľa náležité skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu

prvostupňového súdu...“.

3. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej cituje z odôvodnenia krajského súdu a nesúhlasí

s ním, napr. uvádza, že «hmotnoprávnym podkladom notárskej zápisnice bola zmluva

o úvere, a nie zmluva o pôžičke. Aj napriek skutočnosti, že... uznanie dlhu (v zmysle

) alebo uznanie záväzku (v zmysle ) nie je

povinnou náležitosťou notárskej zápisnice, a súčasne je potrebné predmetné dva inštitúty

odlišovať od súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, dovoľuje si... poukázať

na právne závery Krajského súdu v Banskej Bystrici, vyjadrené v uznesení zo dňa

03.01.2013, sp. zn. , v zmysle ktorých uznať záväzok podľa § 323

v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej

3

vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je možné

a súladné so zákonom, aj keď v deň spísania notárskej zápisnice o uznaní záväzku nedošlo

k plneniu zo zmluvy o úvere z dôvodu, že zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného

zákonníka je konsenzuálnym kontraktom, z ktorej účinky vznikajú dňom jej uzavretia. To

znamená, že bez ohľadu na čas, kedy došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov (úveru)

v prospech dlžníka, je možné spísať notársku zápisnicu, ktorej podkladom je zmluva o úvere,

a to za predpokladu, že táto notárska zápisnica bola spísaná po uzavretí zmluvy o úvere –

k čomu v prejednávanom prípade aj došlo, nakoľko zo samotného znenia notárskej

zápisnice vyplýva vyhlásenie povinnej, že „...dňa 11.06.2009 som uzavrela s veriteľom...“

t. j. že k uzavretiu úverovej zmluvy došlo pred podpisom notárskej zápisnice.

Aj z uvedeného... vyplýva, že neexistujú zákonné prekážky, ktoré by bránili tomu, aby

mohla byť predmetná notárska zápisnica spísaná v deň podpisu zmluvy o úvere (a v prípade

ak takéto prekážky existujú, odvolací súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil, z akého

ustanovenia zákona tieto prekážky vyplývajú).

Konajúci súd taktiež žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo by absencia uznania

dlhu (resp. existencia neplatného uznania dlhu, t.j. uznania dlhu neexistujúceho v čase

uznania) mala mať za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice...

V danom prípade sú ...dané podmienky formálnej vykonateľnosti (exekučný titul má

formu vyžadovanú Exekučným poriadkom, t.j. ide o notársku zápisnicu), ako aj podmienky

materiálnej vykonateľnosti

... sporná notárska zápisnica je notárskou zápisnicou spísanou podľa § 41 ods. 2

Exekučného poriadku, ktorá okrem iného obsahuje v bode 9 predmetnej notárskej zápisnice

prehlásenie osoby povinnej o uznaní svojho záväzku. V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza, že

aj keby bolo predmetné vyhlásenie o uznaní záväzku, obsiahnuté v bode 9 predmetnej

notárskej zápisnice skutočne neplatným ustanovením, uvedené nemá a ani nemôže mať

vplyv na platnosť, resp. na zvyšný obsah notárskej zápisnice (nakoľko je nepochybne, že

predmetný bod 9 je možné oddeliť od zvyšku predmetného úkonu notárskej zápisnice, a to

bez toho, aby tým bola dotknutá platnosť a vnútorná konzistentnosť notárskej zápisnice).

Inými slovami, aj keby bol bod 9 notárskej zápisnice skutočne neplatným ustanovením, má

sťažovateľ za to, že zvyšný obsah notárskej zápisnice obsahuje všetky podstatné náležitosti,

4

vyžadované ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na to, aby išlo o vykonateľný exekučný

titul.

... taktiež zdôrazňuje, že vykonateľnosť notárskej zápisnice v prejednávanom prípade

nenastáva už jej podpisom, a nenastáva výlučne z dôvodu omeškania, ale prvotnou

podmienkou, ktorá je dokonca výslovne uvedená v bode 11 notárskej zápisnice je to, že

osoba oprávnená veriteľ poskytne v prospech osoby povinnej úver. To znamená, že

v prípade ak osoba oprávnená neposkytne osobe povinnej úver, nie je splnená základná

podmienka na to, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľnou. Až po splnení uvedenej

podmienky, a za súčasného splnenia podmienky omeškania osoby povinnej s úhradou dlžnej

sumy spôsobom stanoveným v notárskej zápisnici, sa notárska zápisnica stáva

vykonateľnou. Aj zo samotného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že

tento mal za preukázané, že úver v prospech osoby povinnej zo strany osoby oprávnenej,

skutočne poskytnutý bol (18.06.2009), ako aj skutočnosť, že osoba povinná v lehote

konečnej splatnosti úveru (25.06.2014) neuhradila dlžnú sumu (odhliadnuc od skutočnosti,

že neuhradila riadne a včas ani jednotlivé splátky) požadovanú návrhom na vykonanie

exekúcie. Je preto nepochybné, že v časti o vymoženie dlžnej istiny úveru, bol tento záväzok

osoby povinnej v čase rozhodovania odvolacieho súdu (31.10.2014), splatný...

Podľa názoru sťažovateľa boli v čase rozhodovania splnené (ako aj preukázané)

podmienky vykonateľnosti notárskej zápisnice, a to, že úver bol osobe povinnej poskytnutý

(podmienka v zmysle bodu 11 notárskej zápisnice), ako aj to, že osoba povinná bola

v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. V prípade, ak mal konajúci súd o uvedenej skutočnosti

akékoľvek pochybnosti, mal postupom podľa ust. § 40 Exekučného poriadku vyzvať

oprávneného na preukázanie predmetnej skutočnosti.

... ak by aj bol názor odvolacieho súdu správny, t. j. že hmotnoprávny dlh musí

existovať, podľa názoru sťažovateľa sa však uvedená podmienka nemá skúmať ku dňu

podpisu notárskej zápisnice, ale ku dňu, kedy je rozhodované o nariadení exekúcie, t. j.

o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi. V danom prípade je nepochybné, že zmluva

o úvere existuje, je platná, že žiadnym spôsobom nezanikla, a že finančné prostriedky boli

osobe povinnej skutočne poskytnuté.

5

Podľa názoru sťažovateľa tak neexistovala zákonná prekážka, pre ktorú by v časti

o vymoženie dlžného zostatku istiny úveru nebolo možné vydať poverenie na vykonanie

exekúcie, avšak Krajský súd v Nitre sa svojim rozhodnutím zo dňa 31.10.2014, sp. zn.

pri výklade a aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil od znenia

príslušných ustanovení, že tým zásadne poprel ich účel a význam, čím došlo podľa názoru

sťažovateľa k porušeniu základného práva sťažovateľa garantovaného ...

... taktiež uvádza, že síce podáva taktiež podnet Generálnemu prokurátorovi SR na

podanie mimoriadneho dovolania, avšak... je daná právomoc Ústavného súdu SR rozhodnúť

o takto podanej ústavnej sťažnosti, a to až do doby, kedy Generálny prokurátor SR na

základe podaného podnetu reálne podá mimoriadne dovolanie, čím bude založená

právomoc všeobecného súdu Najvyššieho súdu SR (a vylúčená právomoc Ústavného súdu

SR). V prípade, ak Generálny prokurátor SR nepodá mimoriadne dovolanie (t.j. nevyhovie

podnetu sťažovateľa), má sťažovateľ za to, že právomoc Ústavného súdu SR na rozhodnutie

o tejto ústavnej sťažnosti bude daná...».

4. Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť

na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:

„I. Ústavný súd... vyslovuje, že základné právo spoločnosti EURO CASH s. r. o...

na súdnu ochranu zaručené v a právo

na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.10. 2014, sp. zn.

, porušené bolo.

II. Ústavný súd... uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.10. 2014, sp. zn.

zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

III. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Krajskému súdu v Nitre povinnosť

uhradiť spoločnosti EURO CASH s. r. o..., trovy právneho zastúpenia vo výške 296,44 EUR

na účet jej právneho zástupcu..., v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

II.

6

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, ak namietaným postupom alebo

rozhodnutím orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

ktorých porušenie sa namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu alebo

rozhodnutia orgánu štátu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť

porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. , ,

, ).

7

8. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru podľa

nej arbitrárnym napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie

okresného súdu o zamietnutí žiadosti súdnej exekútorky o vydanie poverenia

na vykonávanie súdnej exekúcie na základe exekučného titulu (notárskej zápisnice).

9. Ústavný súd, zohľadňujúc svoju doterajšiu judikatúru, uvádza, že nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takéhoto výkladu a uplatňovania s , respektíve

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto

postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov

len v prípade, ak v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo svojvoľné, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, ).

10. Pri posudzovaní otázky, či mohlo byť napadnutým uznesením krajského súdu

porušené základné právo sťažovateľky podľa a jej právo podľa

ods. 1 dohovoru, teda otázky, či označené rozhodnutie nie je zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, je potrebné zohľadniť nielen odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského

súdu, ale aj uznesenie okresného súdu, s ktorým sa krajský súd stotožnil. V tejto súvislosti

ústavný súd poukazuje aj na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenia

rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS

78/05, , ), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska

predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku

8

komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,

ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania

().

11. Ústavný súd zistil, že krajský súd ako súd odvolací preskúmal odvolaním

napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 Občianskeho

súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a dospel k záveru, že odvolanie sťažovateľky

(oprávnenej) nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219

ods. 1 potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia najprv citoval ,

§ 44 ods. 2 „Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania“,

, , a prvú vetu a svoje závery

formuloval a vyjadril na s. 4 až s. 8, keď okrem iného uviedol: „... exekučné konanie sa

začalo spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 24. 11. 2010, ktorý bol

doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Hlavňovej..., v neprospech povinnej

o vymoženie pohľadávky vo výške 1.103,42 eura s príslušenstvom... Exekučným titulom je

notárska zápisnica spísaná na Notárskom úrade JUDr. Zory Belkovej... zo dňa 11. 06.

2009. Exekučným titulom povinná uznala záväzok spočívajúci v poskytnutom peňažnom

úvere vo výške 663,88 eura s príslušenstvom, pričom celkové náklady poskytnutého úveru

spolu s úrokmi a poplatkami boli v notárskej zápisnici vyčíslené sumou 1.439,28 eura.

Exekučný súd preskúmal listinné dôkazy založené v spise a vo veci rozhodol uznesením zo

dňa 15. 04. 2011 č. k. , ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o

udelenie poverenia z dôvodu existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej

zmluve, ktorou bol úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy. Toto rozhodnutie

odvolací súd uznesením zo dňa 21. 07. 2011 č. k. zrušil pre

nepreskúmateľnosť. Následne exekučný súd, pridŕžajúc sa právneho názoru odvolacieho

súdu rozhodol vo veci napadnutým uznesením, ktorým opätovne rozhodol o zamietnutí

žiadosti súdneho exekútora...

... Odvolací súd poznamenáva, že notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase

povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná v rovnaký deň ako

bola uzavretá zmluva o pôžičke alebo zmluva o úvere, nie je materiálne vykonateľným

9

exekučným titulom z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval a uznať možno len dlh,

ktorý už vznikol a nie ktorý snáď v budúcnosti vznikne.

Ak súdny exekútor žiada o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe

notárskej zápisnice vyhotovenej v deň uzavretia zmluvy o pôžičke alebo zmluvy o úvere,

musí exekučný súd žiadosť súdneho exekútora zamietnuť. Ak by bola na základe takéhoto

exekučného titulu exekúcia nesprávne nariadená, exekučný súd musí takto nariadenú

exekúciu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania aj bez návrhu účastníkov zastaviť

(uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 31. augusta 2010, sp. zn. ).

S poukazom na uvedené... predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky

materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože ňou povinná uznala záväzok, resp. dlh,

ktorý v čase jej podpísania neexistoval, avšak nie z dôvodu, že by sa povinná dostala do

meškania, ale z dôvodu, že peňažný úver nebol povinnej ešte vôbec vyplatený. Notárska

zápisnica ako exekučný titul bola spísaná dňa 11. 06. 2009, teda v rovnaký deň ako zmluva

o úvere, v dôsledku čoho odvolací súd vyhodnotil, že prišlo súčasne k podpísaniu oboch

uvedených dokumentov. Z predloženého výpisu z podnikateľského účtu oprávneného

exekučný súd zistil, že peňažné prostriedky boli povinnej odoslané na účet až 18. 06. 2009.

Z uvedeného má odvolací súd za preukázané, že povinná nemohla uznať záväzok, ktorý

v čase spísania exekučného titulu notárskej zápisnice ešte neexistoval (nie z dôvodu

omeškania povinnej splatením, ale z dôvodu nevyplatenia poskytnutého peňažného úveru

oprávneným povinnej) a taktiež nebolo možné predpokladať, či takýto dlh vôbec vznikne

a ak vznikne, tak v akej výške.

Odvolací súd navyše dodáva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil sankčný úrok

z omeškania vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy ako neprijateľnú podmienku

v spotrebiteľskej zmluve, pretože medzi účastníkmi konania ide jednoznačne s poukazom

na postavenie zmluvných strán a obsah uzavretej zmluvy o úvere o spotrebiteľský právny

vzťah.

Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52

... Ide o adhézny typ zmluvy, kde sú podmienky a pravidlá vopred

10

pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na osobitné dojednávanie prípadne

zmenu. Tým dochádza k naštiepeniu individuálnej autonómie zmluvných partnerov...

Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153

Zmluvy o založení Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na

našom území a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách...

... ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska

vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred

naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju

odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna

a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné

dosiahnuť len vonkajším zásahom (pórov, rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano

Grupo Editorial SA C 240/98 C 244/98). Vzhľadom k uvedenému možno dôvodne

predpokladať, že povinná neprimerane vysoký sankčný úrok (0,5 % denne z dlžnej sumy)

nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť, a teda zmluvu, ktorej súčasťou boli všeobecné

obchodné podmienky poskytnutia úveru ako aj notárska zápisnica, mohla len prijať ako

celok alebo ju ako celok odmietnuť...“

12. Vychádzajúc z uvedeného odôvodnenia, ústavný súd konštatuje, že v danej veci

napadnuté rozhodnutie krajského súdu sp. zn. z 31. októbra 2014

nesignalizuje, že by bolo svojvoľné a zasahovalo by do základného práva sťažovateľky

podľa a práva podľa dohovoru. Podľa názoru ústavného súdu

základné právo na súdnu ochranu v zmysle (aj právo na spravodlivé

súdne konanie) nemôže byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy

nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania. Navyše treba uviesť, že

z pohľadu ústavného súdu nemožno skutkové a právne závery krajského súdu považovať za

arbitrárne, zjavne neopodstatnené alebo vydané v rozpore s platnou právnou úpravou.

Krajský súd sa stotožnil s odôvodneným právnym názorom okresného súdu a navyše rozšíril

vecnú argumentáciu na podporu správnosti odôvodnenia jeho rozhodnutia. Z ústavného

11

hľadiska je akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak má mať

notárska zápisnica ako verejná listina – účinok explicitného exekučného titulu, potom musí

byť splnená požiadavka na to, aby v čase jej podpisovania „dlžníkom“ a zároveň jeho

vyjadrením súhlasu s jej vykonateľnosťou (t. j. aj nútenou exekúciou) reálne bola pôžička

(úver) aj vyplatená. Ak to tak nebolo, potom notárska zápisnica nie je materiálne

vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase jej podpisu ešte žiadny dlh

neexistoval.

13. Za týchto okolností podľa názoru ústavného súdu nemohlo dôjsť uznesením

krajského súdu sp. zn. z 31. októbra 2014 k porušeniu základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné jej sťažnosť

vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu krajského súdu odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.

14. Nad rámec ústavný súd súčasne zistil, že podnet sťažovateľky na podanie

mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky proti uzneseniu

okresného súdu sp. zn. zo 16. augusta 2012 a napadnutému uzneseniu

krajského súdu sp. zn. z 31. októbra 2014 bol Krajskou prokuratúrou v Nitre

18. mája 2015 odložený.

Podľa k rozhodnutiu pripája odlišné stanovisko

sudca Milan Ľalík.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. júna 2015

12