Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 23 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (28)I. ÚS 261/2015
PDF · 439.15 KB
No categories available
I. ÚS 261/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. júna 2015
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti EURO CASH s. r. o., ČSA 24,
Banská Bystrica, zastúpenej advokátom JUDr. Ondrejom Sochorom, Ulica prof.
Sáru 3873/44, Banská Bystrica, vo veci namietaného porušenia jej základného práva na
súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 5 CoE 23/2014 z 31. októbra 2014 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti EURO CASH s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
17. marca 2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti EURO CASH s. r. o. (ďalej len
„sťažovateľka“, v citáciách aj „sťažovateľ“), ktorou namietala porušenie svojho základného
práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského súdu
v Nitre (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 5 CoE 23/2014 z 31. októbra 2014 (ďalej aj
„napadnuté uznesenie“), ktorým potvrdil uznesenie Okresného súdu Topoľčany (ďalej len
„okresný súd“) sp. zn. 11 Er 840/2010 zo 16. augusta 2012 o zamietnutí žiadosti súdnej
exekútorky JUDr. Márie Hlavňovej, Košice, o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
2
2. Sťažovateľka považuje napadnuté uznesenie krajského súdu vrátane rozhodnutia
prvostupňového súdu, s ktorým sa v celom rozsahu stotožnil, za arbitrárne
a nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože podľa nej okresný súd odôvodnil svoje
rozhodnutie len a výlučne tým, že „predmetná notárska zápisnica síce spĺňa podmienku
súhlasu povinnej osoby s vykonateľnosťou právneho záväzku, avšak nakoľko predmetná
notárska zápisnica bola spísaná v deň uzatvorenia zmluvy o úvere, t. j. povinná uznala dlh,
ktorý v čase uznania ešte fakticky neexistoval, pričom úver bol poskytnutý povinnej až dňa
18.06.2009 (a notárska zápisnica bola spísaná v deň 11.06.2009), následkom toho je tá
skutočnosť, že predmetná notárska zápisnica nespĺňa zákonom predpísané požiadavky
vykonateľnosti určené zákonom. Nad rámec uvedeného prvostupňový súd len cituje ust.
§ 558 Občianskeho zákonníka (bez bližšieho zdôvodnenia, ako sa predmetné ustanovenie
týka predmetu sporu)...“. Okrem toho sťažovateľka je aj toho názoru, že napadnutým
uznesením krajského súdu, ktorým „nezrušil odvolaním napadnuté rozhodnutie (podľa §
21 ods. 1 písm. f) Občianskeho súdneho poriadku) – z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti
a arbitrárnosti, ale o takto podanom odvolaní sám meritórne rozhodol a odvolaním
napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 Občianskeho
súdneho poriadku, bolo sťažovateľovi odňaté právo konať pred súdom, t. j. bolo odňaté
právo sťažovateľa náležité skutkovo aj právne argumentovať proti rozhodnutiu
prvostupňového súdu...“.
3. Sťažovateľka v sťažnosti ďalej cituje z odôvodnenia krajského súdu a nesúhlasí
s ním, napr. uvádza, že «hmotnoprávnym podkladom notárskej zápisnice bola zmluva
o úvere, a nie zmluva o pôžičke. Aj napriek skutočnosti, že... uznanie dlhu (v zmysle
Občianskeho zákonníka) alebo uznanie záväzku (v zmysle Obchodného zákonníka) nie je
povinnou náležitosťou notárskej zápisnice, a súčasne je potrebné predmetné dva inštitúty
odlišovať od súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, dovoľuje si... poukázať
na právne závery Krajského súdu v Banskej Bystrici, vyjadrené v uznesení zo dňa
03.01.2013, sp. zn. 17CoE/214/2012, v zmysle ktorých uznať záväzok podľa § 323
Obchodného zákonníka v notárskej zápisnici s účinkami exekučného titulu obsahujúcej
3
vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je možné
a súladné so zákonom, aj keď v deň spísania notárskej zápisnice o uznaní záväzku nedošlo
k plneniu zo zmluvy o úvere z dôvodu, že zmluva o úvere podľa § 497 Obchodného
zákonníka je konsenzuálnym kontraktom, z ktorej účinky vznikajú dňom jej uzavretia. To
znamená, že bez ohľadu na čas, kedy došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov (úveru)
v prospech dlžníka, je možné spísať notársku zápisnicu, ktorej podkladom je zmluva o úvere,
a to za predpokladu, že táto notárska zápisnica bola spísaná po uzavretí zmluvy o úvere –
k čomu v prejednávanom prípade aj došlo, nakoľko zo samotného znenia notárskej
zápisnice vyplýva vyhlásenie povinnej, že „...dňa 11.06.2009 som uzavrela s veriteľom...“
t. j. že k uzavretiu úverovej zmluvy došlo pred podpisom notárskej zápisnice.
Aj z uvedeného... vyplýva, že neexistujú zákonné prekážky, ktoré by bránili tomu, aby
mohla byť predmetná notárska zápisnica spísaná v deň podpisu zmluvy o úvere (a v prípade
ak takéto prekážky existujú, odvolací súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil, z akého
ustanovenia zákona tieto prekážky vyplývajú).
Konajúci súd taktiež žiadnym spôsobom nezdôvodnil, prečo by absencia uznania
dlhu (resp. existencia neplatného uznania dlhu, t.j. uznania dlhu neexistujúceho v čase
uznania) mala mať za následok nedostatok materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice...
V danom prípade sú ...dané podmienky formálnej vykonateľnosti (exekučný titul má
formu vyžadovanú Exekučným poriadkom, t.j. ide o notársku zápisnicu), ako aj podmienky
materiálnej vykonateľnosti
... sporná notárska zápisnica je notárskou zápisnicou spísanou podľa § 41 ods. 2
Exekučného poriadku, ktorá okrem iného obsahuje v bode 9 predmetnej notárskej zápisnice
prehlásenie osoby povinnej o uznaní svojho záväzku. V tejto súvislosti sťažovateľ uvádza, že
aj keby bolo predmetné vyhlásenie o uznaní záväzku, obsiahnuté v bode 9 predmetnej
notárskej zápisnice skutočne neplatným ustanovením, uvedené nemá a ani nemôže mať
vplyv na platnosť, resp. na zvyšný obsah notárskej zápisnice (nakoľko je nepochybne, že
predmetný bod 9 je možné oddeliť od zvyšku predmetného úkonu notárskej zápisnice, a to
bez toho, aby tým bola dotknutá platnosť a vnútorná konzistentnosť notárskej zápisnice).
Inými slovami, aj keby bol bod 9 notárskej zápisnice skutočne neplatným ustanovením, má
sťažovateľ za to, že zvyšný obsah notárskej zápisnice obsahuje všetky podstatné náležitosti,
4
vyžadované ust. § 41 ods. 2 Exekučného poriadku na to, aby išlo o vykonateľný exekučný
titul.
... taktiež zdôrazňuje, že vykonateľnosť notárskej zápisnice v prejednávanom prípade
nenastáva už jej podpisom, a nenastáva výlučne z dôvodu omeškania, ale prvotnou
podmienkou, ktorá je dokonca výslovne uvedená v bode 11 notárskej zápisnice je to, že
osoba oprávnená veriteľ poskytne v prospech osoby povinnej úver. To znamená, že
v prípade ak osoba oprávnená neposkytne osobe povinnej úver, nie je splnená základná
podmienka na to, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľnou. Až po splnení uvedenej
podmienky, a za súčasného splnenia podmienky omeškania osoby povinnej s úhradou dlžnej
sumy spôsobom stanoveným v notárskej zápisnici, sa notárska zápisnica stáva
vykonateľnou. Aj zo samotného odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu je zrejmé, že
tento mal za preukázané, že úver v prospech osoby povinnej zo strany osoby oprávnenej,
skutočne poskytnutý bol (18.06.2009), ako aj skutočnosť, že osoba povinná v lehote
konečnej splatnosti úveru (25.06.2014) neuhradila dlžnú sumu (odhliadnuc od skutočnosti,
že neuhradila riadne a včas ani jednotlivé splátky) požadovanú návrhom na vykonanie
exekúcie. Je preto nepochybné, že v časti o vymoženie dlžnej istiny úveru, bol tento záväzok
osoby povinnej v čase rozhodovania odvolacieho súdu (31.10.2014), splatný...
Podľa názoru sťažovateľa boli v čase rozhodovania splnené (ako aj preukázané)
podmienky vykonateľnosti notárskej zápisnice, a to, že úver bol osobe povinnej poskytnutý
(podmienka v zmysle bodu 11 notárskej zápisnice), ako aj to, že osoba povinná bola
v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. V prípade, ak mal konajúci súd o uvedenej skutočnosti
akékoľvek pochybnosti, mal postupom podľa ust. § 40 Exekučného poriadku vyzvať
oprávneného na preukázanie predmetnej skutočnosti.
... ak by aj bol názor odvolacieho súdu správny, t. j. že hmotnoprávny dlh musí
existovať, podľa názoru sťažovateľa sa však uvedená podmienka nemá skúmať ku dňu
podpisu notárskej zápisnice, ale ku dňu, kedy je rozhodované o nariadení exekúcie, t. j.
o vydaní poverenia súdnemu exekútorovi. V danom prípade je nepochybné, že zmluva
o úvere existuje, je platná, že žiadnym spôsobom nezanikla, a že finančné prostriedky boli
osobe povinnej skutočne poskytnuté.
5
Podľa názoru sťažovateľa tak neexistovala zákonná prekážka, pre ktorú by v časti
o vymoženie dlžného zostatku istiny úveru nebolo možné vydať poverenie na vykonanie
exekúcie, avšak Krajský súd v Nitre sa svojim rozhodnutím zo dňa 31.10.2014, sp. zn.
5CoE/23/2014 pri výklade a aplikácii zákonného predpisu natoľko odchýlil od znenia
príslušných ustanovení, že tým zásadne poprel ich účel a význam, čím došlo podľa názoru
sťažovateľa k porušeniu základného práva sťažovateľa garantovaného čl. 46 ods.1 Ústavy...
... taktiež uvádza, že síce podáva taktiež podnet Generálnemu prokurátorovi SR na
podanie mimoriadneho dovolania, avšak... je daná právomoc Ústavného súdu SR rozhodnúť
o takto podanej ústavnej sťažnosti, a to až do doby, kedy Generálny prokurátor SR na
základe podaného podnetu reálne podá mimoriadne dovolanie, čím bude založená
právomoc všeobecného súdu Najvyššieho súdu SR (a vylúčená právomoc Ústavného súdu
SR). V prípade, ak Generálny prokurátor SR nepodá mimoriadne dovolanie (t.j. nevyhovie
podnetu sťažovateľa), má sťažovateľ za to, že právomoc Ústavného súdu SR na rozhodnutie
o tejto ústavnej sťažnosti bude daná...».
4. Na základe uvedeného sťažovateľka žiada, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť
na ďalšie konanie a následne nálezom takto rozhodol:
„I. Ústavný súd... vyslovuje, že základné právo spoločnosti EURO CASH s. r. o...
na súdnu ochranu zaručené v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a právo
na spravodlivé súdne konanie zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.10. 2014, sp. zn.
5 CoE/23/2014, porušené bolo.
II. Ústavný súd... uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 31.10. 2014, sp. zn.
5 CoE/23/2014 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.
III. Ústavný súd Slovenskej republiky ukladá Krajskému súdu v Nitre povinnosť
uhradiť spoločnosti EURO CASH s. r. o..., trovy právneho zastúpenia vo výške 296,44 EUR
na účet jej právneho zástupcu..., v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.“
II.
6
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, ak namietaným postupom alebo
rozhodnutím orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,
ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi
označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,
ktorých porušenie sa namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu alebo
rozhodnutia orgánu štátu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť
porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné
preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, II. ÚS 101/03,
7
8. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa
čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru podľa
nej arbitrárnym napadnutým uznesením krajského súdu, ktorým potvrdil rozhodnutie
okresného súdu o zamietnutí žiadosti súdnej exekútorky o vydanie poverenia
na vykonávanie súdnej exekúcie na základe exekučného titulu (notárskej zápisnice).
9. Ústavný súd, zohľadňujúc svoju doterajšiu judikatúru, uvádza, že nie je zásadne
oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho
pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní
pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery
zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje
na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takéhoto výkladu a uplatňovania s ústavou, respektíve
s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto
postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov
len v prípade, ak v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, alebo samotným rozhodnutím
došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného
súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené
závery boli zjavne neodôvodnené alebo svojvoľné, a tak z ústavného hľadiska
neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného
práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, I. ÚS 82/04).
10. Pri posudzovaní otázky, či mohlo byť napadnutým uznesením krajského súdu
porušené základné právo sťažovateľky podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a jej právo podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru, teda otázky, či označené rozhodnutie nie je zjavne neodôvodnené alebo
arbitrárne, je potrebné zohľadniť nielen odôvodnenie napadnutého uznesenia krajského
súdu, ale aj uznesenie okresného súdu, s ktorým sa krajský súd stotožnil. V tejto súvislosti
ústavný súd poukazuje aj na svoju stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenia
rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (II. ÚS
78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska
predmetu konania tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku
8
komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového,
ako aj odvolacieho), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania
11. Ústavný súd zistil, že krajský súd ako súd odvolací preskúmal odvolaním
napadnuté uznesenie prvostupňového súdu podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) a dospel k záveru, že odvolanie sťažovateľky
(oprávnenej) nie je dôvodné, preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219
ods. 1 OSP potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia najprv citoval § 219 ods. 2 OSP,
§ 44 ods. 2 „Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania“,
§ 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 a § 53 ods. 1 prvú vetu Občianskeho zákonníka a svoje závery
formuloval a vyjadril na s. 4 až s. 8, keď okrem iného uviedol: „... exekučné konanie sa
začalo spísaním návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 24. 11. 2010, ktorý bol
doručený súdnemu exekútorovi JUDr. Márii Hlavňovej..., v neprospech povinnej
o vymoženie pohľadávky vo výške 1.103,42 eura s príslušenstvom... Exekučným titulom je
notárska zápisnica spísaná na Notárskom úrade JUDr. Zory Belkovej... zo dňa 11. 06.
2009. Exekučným titulom povinná uznala záväzok spočívajúci v poskytnutom peňažnom
úvere vo výške 663,88 eura s príslušenstvom, pričom celkové náklady poskytnutého úveru
spolu s úrokmi a poplatkami boli v notárskej zápisnici vyčíslené sumou 1.439,28 eura.
Exekučný súd preskúmal listinné dôkazy založené v spise a vo veci rozhodol uznesením zo
dňa 15. 04. 2011 č. k. 11Er/840/2010 18, ktorým zamietol žiadosť súdneho exekútora o
udelenie poverenia z dôvodu existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej
zmluve, ktorou bol úrok z omeškania vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy. Toto rozhodnutie
odvolací súd uznesením zo dňa 21. 07. 2011 č. k. 6CoE/64/2011 32 zrušil pre
nepreskúmateľnosť. Následne exekučný súd, pridŕžajúc sa právneho názoru odvolacieho
súdu rozhodol vo veci napadnutým uznesením, ktorým opätovne rozhodol o zamietnutí
žiadosti súdneho exekútora...
... Odvolací súd poznamenáva, že notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase
povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná v rovnaký deň ako
bola uzavretá zmluva o pôžičke alebo zmluva o úvere, nie je materiálne vykonateľným
9
exekučným titulom z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinnej osoby o súhlase
s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh neexistoval a uznať možno len dlh,
ktorý už vznikol a nie ktorý snáď v budúcnosti vznikne.
Ak súdny exekútor žiada o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe
notárskej zápisnice vyhotovenej v deň uzavretia zmluvy o pôžičke alebo zmluvy o úvere,
musí exekučný súd žiadosť súdneho exekútora zamietnuť. Ak by bola na základe takéhoto
exekučného titulu exekúcia nesprávne nariadená, exekučný súd musí takto nariadenú
exekúciu v ktoromkoľvek štádiu exekučného konania aj bez návrhu účastníkov zastaviť
(uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 31. augusta 2010, sp. zn. 15CoE 147/2010).
S poukazom na uvedené... predmetná notárska zápisnica nespĺňa podmienky
materiálne vykonateľného exekučného titulu, pretože ňou povinná uznala záväzok, resp. dlh,
ktorý v čase jej podpísania neexistoval, avšak nie z dôvodu, že by sa povinná dostala do
meškania, ale z dôvodu, že peňažný úver nebol povinnej ešte vôbec vyplatený. Notárska
zápisnica ako exekučný titul bola spísaná dňa 11. 06. 2009, teda v rovnaký deň ako zmluva
o úvere, v dôsledku čoho odvolací súd vyhodnotil, že prišlo súčasne k podpísaniu oboch
uvedených dokumentov. Z predloženého výpisu z podnikateľského účtu oprávneného
exekučný súd zistil, že peňažné prostriedky boli povinnej odoslané na účet až 18. 06. 2009.
Z uvedeného má odvolací súd za preukázané, že povinná nemohla uznať záväzok, ktorý
v čase spísania exekučného titulu notárskej zápisnice ešte neexistoval (nie z dôvodu
omeškania povinnej splatením, ale z dôvodu nevyplatenia poskytnutého peňažného úveru
oprávneným povinnej) a taktiež nebolo možné predpokladať, či takýto dlh vôbec vznikne
a ak vznikne, tak v akej výške.
Odvolací súd navyše dodáva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil sankčný úrok
z omeškania vo výške 0,5 % denne z dlžnej sumy ako neprijateľnú podmienku
v spotrebiteľskej zmluve, pretože medzi účastníkmi konania ide jednoznačne s poukazom
na postavenie zmluvných strán a obsah uzavretej zmluvy o úvere o spotrebiteľský právny
vzťah.
Spotrebiteľská zmluva je v našom právnom poriadku definovaná v ustanovení § 52
Občianskeho zákonníka... Ide o adhézny typ zmluvy, kde sú podmienky a pravidlá vopred
10
pripravené na formulároch a nie je vytvorený priestor na osobitné dojednávanie prípadne
zmenu. Tým dochádza k naštiepeniu individuálnej autonómie zmluvných partnerov...
Právnym základom ochrany spotrebiteľa a spotrebiteľskej zmluvy je článok 153
Zmluvy o založení Európskej únie, ktorý sa po vstupe Slovenskej republiky aplikuje aj na
našom území a smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách...
... ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských
zmluvách vychádza z predpokladu, že spotrebiteľ je z hľadiska informovanosti a z hľadiska
vyjednávacej pozície v slabšom postavení a má spravidla na výber buď zmluvu vopred
naformulovanú dodávateľom akceptovať so všetkými formulárovými klauzulami alebo ju
odmietnuť. Možnosť zmeny štandardných podmienok zo strany spotrebiteľa je len iluzórna
a je zrejmé, že ide o rovnosť len formálnu. Aby sa dosiahla faktická rovnosť, je to možné
dosiahnuť len vonkajším zásahom (pórov, rozsudky Mostaza Claro C 168/05, Océano
Grupo Editorial SA C 240/98 C 244/98). Vzhľadom k uvedenému možno dôvodne
predpokladať, že povinná neprimerane vysoký sankčný úrok (0,5 % denne z dlžnej sumy)
nemohla nijakým spôsobom ovplyvniť, a teda zmluvu, ktorej súčasťou boli všeobecné
obchodné podmienky poskytnutia úveru ako aj notárska zápisnica, mohla len prijať ako
celok alebo ju ako celok odmietnuť...“
12. Vychádzajúc z uvedeného odôvodnenia, ústavný súd konštatuje, že v danej veci
napadnuté rozhodnutie krajského súdu sp. zn. 5 CoE 23/2014 z 31. októbra 2014
nesignalizuje, že by bolo svojvoľné a zasahovalo by do základného práva sťažovateľky
podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Podľa názoru ústavného súdu
základné právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 ústavy (aj právo na spravodlivé
súdne konanie) nemôže byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy
nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania. Navyše treba uviesť, že
z pohľadu ústavného súdu nemožno skutkové a právne závery krajského súdu považovať za
arbitrárne, zjavne neopodstatnené alebo vydané v rozpore s platnou právnou úpravou.
Krajský súd sa stotožnil s odôvodneným právnym názorom okresného súdu a navyše rozšíril
vecnú argumentáciu na podporu správnosti odôvodnenia jeho rozhodnutia. Z ústavného
11
hľadiska je akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho, že ak má mať
notárska zápisnica ako verejná listina – účinok explicitného exekučného titulu, potom musí
byť splnená požiadavka na to, aby v čase jej podpisovania „dlžníkom“ a zároveň jeho
vyjadrením súhlasu s jej vykonateľnosťou (t. j. aj nútenou exekúciou) reálne bola pôžička
(úver) aj vyplatená. Ak to tak nebolo, potom notárska zápisnica nie je materiálne
vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase jej podpisu ešte žiadny dlh
neexistoval.
13. Za týchto okolností podľa názoru ústavného súdu nemohlo dôjsť uznesením
krajského súdu sp. zn. 5 CoE 23/2014 z 31. októbra 2014 k porušeniu základného práva
sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne
konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Vzhľadom na uvedené bolo potrebné jej sťažnosť
vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu krajského súdu odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
14. Nad rámec ústavný súd súčasne zistil, že podnet sťažovateľky na podanie
mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky proti uzneseniu
okresného súdu sp. zn. 11 Er 840/2010 zo 16. augusta 2012 a napadnutému uzneseniu
krajského súdu sp. zn. 5 CoE 23/2014 z 31. októbra 2014 bol Krajskou prokuratúrou v Nitre
18. mája 2015 odložený.
Podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde k rozhodnutiu pripája odlišné stanovisko
sudca Milan Ľalík.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 10. júna 2015
12