Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_20Ek-1045-2023.pdf
PDF · 94.83 KB
Case nature
Subarea
20Ek/1045/2023
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: V. B. P., P..D..G.., P. P. U. X, XXX XX Q.- U., I.: XX XXX X03, právne zast.: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava- Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnému: F. L., M..: XX.XX.XXXX, A. Q. U. XXXX/XX, XXX XX P., o vymoženie pohľadávky oprávneného vo výške 3540,02 Eur s prísl., o návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh oprávneného na vykonanie exekúcie podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku z a m i e t a .
II. Súd oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania n e p r i z n á v a .
......
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.04.2023 domáhal od povinného vymoženia 3540,02 Eur s prísl., na základe exekučného titulu - Notárska zápisnica č. k. M. XXX/XXXX, M. XXX/ XXXX zo dňa 01.06.2001, ktorý vydal notár JUDr. Ladislav Borský na notárskom úrade v Spišskej Novej Vsi (ďalej len „exekučný titul“). Nakoľko sa jedná o opätovný návrh v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“), tak oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie priložil aj Upovedomenie o zastavení starej exekúcie zo dňa 28.11.2022 a Oznámenie o ukončení exekučného konania zo dňa 05.01.2023 vydané súdnym exekútorom JUDr. Ján Sokol pod č. k. V. XXX/XXXX.
2. Súd z predloženej notárskej zápisnice zistil, že predmet a čas plnenia nie je určený. Obsahom notárskej zápisnice je opísanie predmetu Zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 01.06.2001 (bod 1.) s tým, že zomrelá povinná so spoludlžníkom (povinným) vyhlásili, že ak dôjde zo strany oprávnenej osoby k plneniu na základe uvedenej zmluvy súhlasia, aby v prípade neplnenia ich záväzkov z tejto zmluvy za podmienok v nej uvedených, sa táto notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre výkon rozhodnutia (bod 4.). Predmetom zmluvy je poskytnutie mimoriadneho medziúveru vo výške 200.000Sk (6638,78 Eur) na preklenutie obdobia do pridelenia cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Mimoriadny medziúver sa zmení na stavebný úver vo výške 99.750 Sk (3311,09 Eur). Presná výška stavebného úveru sa bude rovnať rozdielu cieľovej sumy a nasporenej sumy pri pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení. Úroková sadzba medziúveru je 7,9% ročne, pričom po transformácii medziúveru na stavebný úver bude úroková sadzba 6% ročne. V bode 2. notárskej zápisnice povinná so spoludlžníkom vyhlásili, že uznávajú svoj záväzok z horeuvedenej zmluvy v plnom rozsahu čo do dôvodu a výšky. V bode 3. notárskej zápisnice povinná so spoludlžníkom vyhlásili, že splatia pohľadávku vzniknutú na základe zmluvy uvedenej v bode 1. notárskej zápisnice, pričom sa zaviazali vložiť na účet zmluvy o stavebnom sporení minimálne 50% cieľovej sumy. Do pridelenia cieľovej sumy sa povinná so spoludlžníkom zaviazali splácať úroky z medziúveru pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1317 Sk (43,71 Eur). Splátka úrokov je splatná prvého každý mesiac a musí byť uhradená veriteľovi do 15.dňa v mesiaci. Povinné osoby sa zaviazali po transformácii mimoriadneho medziúveru a po pridelení cieľovej sumy zmluvy o stavebnom sporení uhrádzať stavebný úver (istinu) vrátane úroku vo výške 6% ročne pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 1400 Sk (46,47 Eur). Bod 5. notárskej zápisnice uvádza, že táto obsahuje právny záväzok, v ktorom sú presne označené osoby povinné, osoba oprávnená, právny dôvod a čas plnenia a súhlas povinných osôb s vykonateľnosťou a exekúciou.
3. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 233/2019 Z.z. o ukončení niektorých exekučných konaní (ďalej len „ZoUNEK“), ak oprávnený po zastavení starej exekúcie podľa tohto zákona podá opätovne návrh na vykonanie exekúcie, k návrhu na vykonanie exekúcie musí pripojiť exekučný titul, upovedomenie o zastavení starej exekúcie alebo uznesenie súdu, ktorým určil, že došlo k zastaveniu starej exekúcie podľa § 8 ods. 2, alebo ktorým súd zamietol námietky alebo ktorým sa námietky odmietli.
4. Podľa § 10 ods. 1 ZoUNEK, ak tento zákon neustanovuje inak, na postup podľa tohto zákona sa použije Exekučný poriadok, okrem ustanovenia § 53 ods. 3 písm. g).
5. Podľa § 53 ods. 1 Exekučného poriadku, súd preskúma návrh na vykonanie exekúcie a jeho prílohy. Ak nie sú dôvody na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, súd do 15 dní od doručenia návrhu vydá poverenie na vykonanie exekúcie a upovedomí o tom oprávneného. Lehota podľa druhej vety neplatí, ak ide o exekučný titul podľa § 45 ods. 2 písm. c) a d) alebo ak má byť exekúcia vykonaná na podklade exekučného titulu, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému, ktorý je fyzickou osobou.
6. Podľa § 53 ods. 3 písm. h) Exekučného poriadku, súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa navrhuje vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu, ktorým je notárska zápisnica, ktorá nespĺňa zákonné náležitosti alebo záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi.
7. Podľa § 53 ods. 4 veta prvá Exekučného poriadku, súd z dôvodov podľa odseku 3 návrh zamietne celkom alebo sčasti.
8. Podľa § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, exekučným titulom na účely tohto zákona je aj notárska zápisnica, ktorá obsahuje právny záväzok a v ktorej je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila.
9. Nevyhnutným predpokladom notárskej zápisnice ako spôsobilého exekučného titulu, rovnako ako pri ostatných exekučných tituloch podľa príslušných ustanovení Exekučného poriadku, je jej formálna a materiálna vykonateľnosť. Formálna stránka vykonateľnosti v danom prípade spočíva v dodržaní formy notárskej zápisnice, tak ako ju upravuje § 47 Notárskeho poriadku a materiálna stránka spočíva v dodržaní obsahových náležitostí predpísaných ustanovením § 45 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku, v zmysle ktorého notárska zápisnica spôsobilá byť exekučným titulom obligatórne obsahuje právny záväzok, označenie osoby oprávnenej a povinnej, právny dôvod, predmet a čas plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. Nakoľko v notárskej zápisnici ide o uznanie dlhu voči oprávnenému zo strany povinného, inštitút uznania dlhu sa spravuje ustanoveniami zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len ,,Občiansky zákonník“).
10. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval.
11. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
12. Podľa § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka, dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná.
13. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica obsahujúca súhlas s jej vykonateľnosťou ako exekučného titulu má povahu verejnej listiny a ako každá verejná listina, tak aj notárska zápisnica osvedčuje pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Pri posudzovaní notárskej zápisnice sa uplatňuje tzv. prezumpcia správnosti. Notárska zápisnica je spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa aj podmienky materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica obsahovala právny záväzok, teda bola určená konkrétna povinnosť zo záväzkovo- právneho vzťahu vzniknutá na základe určitej právnej skutočnosti. Ďalšími podmienkami sú označenie oprávnenej osoby, povinnej osoby, právneho dôvodu, predmetu, času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice. (Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 63/2009 zo dňa 25.11.2010)
16. Solemnizačnú povahu notárskej zápisnice je potrebné chápať iba v zmysle prevencie a nie záruky (garancie). Skutočnosť, že exekučný titul (notárska zápisnica) bola spísaná notárom neprepožičiava právnemu úkonu v ňom vyjadrenému objektívne záruky súdnej ochrany. Notár v zmysle § 2 ods. 2 a nasl. Notárskeho poriadku nie je vybavený právomocou autoritatívne a záväzne rozhodovať o tom, či obsah toho - ktorého právneho úkonu neodporuje právnemu poriadku, nie je vybavený zárukami nezávislosti súdnej moci a štátom delegovaný výkon verejnej moci vykonáva na báze slobodného povolania. Dohoda či vyhlásenie spísané pred notárom je stále úkonom súkromnoprávnej povahy a preto subjekty takýchto právnych úkonov ponesú v končenom dôsledku za ich obsah zodpovednosť. Úlohou exekučného súdu nie je nahrádzať úlohu všeobecného súdu z nachádzacieho konania a posudzovať obsah týchto právnych úkonov, ale možnosť preskúmavať notársku zápisnicu z hľadiska jej zákonnosti. Tento záver vyplýva aj z nálezu I. ÚS 5/00 zo dňa 13.07.2000, kde Ústavný súd pripustil hmotnoprávnu analýzu notárskych zápisníc na účely kontroly dodržiavania zákonných či ústavných hodnôt a dobrých mravov. Explicitne umožňuje prieskum notárskych zápisníc aj Exekučný poriadok v znení účinnom od 01.04.2017, konkrétne v § 53 ods. 3 písm. h). Ochrana povinného exekučným súdom je ústavou zaručená povinnosť z dôvodu, že v exekučnom konaní dochádza k vynúteniu súkromnoprávnej veci štátno-mocenským zásahom. Autonómia vôle subjektov súkromného práva je preto v prípade mimosúdnych exekučných titulov obmedziteľná, ak vyjadruje vôľu konať v rozpore s právnym poriadkom. V uvedenom zmysle je aj judikovaná opodstatnenosť materiálneho prieskumu exekučných notárskych zápisníc.
17. Ústavný súd zároveň nálezom III. ÚS 52/2019 judikuje, že exekučný titul musí byť presný, a pokiaľ sa dlžník zaväzuje na peňažné plnenie, tak musí byť uvedená presná suma dlhu. Špecifikácia výšky dlhu v notárskej zápisnici o uznaní dlhu odkázaním len na maximálnu možnú hranicu neobstojí. Preto niet dôvodu, pre ktorý by bolo opodstatnené exekučnú notársku zápisnicu, čo sa týka presnosti špecifikácie predmetu výkonu, zvýhodňovať oproti iným exekučným titulom.
18. Vzťah účastníkov zmluvy sa riadi Občianskym zákonníkom a rovnakým právnym predpisom sa riadi aj inštitút uznania dlhu, ktorý je upravený v § 558 Občianskeho zákonníka. Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovacím prostriedkom, ktorý plní svoju funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v dobe jeho uznania. Uznanie je jednostranným právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi, ktorý musí obsahovať všeobecné náležitosti predpísané pre právne úkony podľa § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka a aj osobitné náležitosti stanovené pre tento úkon v § 558 Občianskeho zákonníka - teda musí byť z neho zrejmý dôvod vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. Zákon tak za podstatnú náležitosť uznania dlhu považuje jeho ,,určitosť“, pričom tento pojem treba chápať tak, že nevyhnutnými zložkami jeho charakteristiky sú jednak dôvod a jednak výška dlhu. To znamená, že týmto úkonom dlžník uznáva svoj určitý záväzok, čím potvrdzuje aj jeho platnosť v čase uznania dlhu, avšak môže tak urobiť až po tom, čo vznikol dlh.
19. Uznať dlh je právom povinnej osoby, ktoré sa v budúcnosti môže realizovať, no nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa znenia kogentného ustanovenia § 574 Občianskeho zákonníka, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Právo, ktoré môže v budúcnosti vzniknúť je právom, ktoré v čase uzavretia dohody ne je ešte známe a nemožno s ním disponovať. Vyhlásenie povinného o uznaní dlhu v notárskej zápisnici však vzniklo v čase keď dlh ešte neexistoval ( existoval len budúci záväzok oprávneného poskytnúť finančné prostriedky). Do budúcna bolo možné, len predpokladať, že by mohol dlh vzniknúť, nebolo však určité či vznikne, ani v akej výške vznikne. Ak v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška v tomto čase, nemohol povinný realizovať právo dlh uznať. Dlh povinného v notárskej zápisnici, teda predmet plnenia tak, ako je uvedený v notárskej zápisnici, nie je dostatočne určitý, nakoľko v čase jeho uznania nebolo zrejmé, či vôbec a v akom rozsahu bude povinný so splnením svojho záväzku v omeškaní. Z uvedeného vyplýva, že exekučné konanie je vedené na základe notárskej zápisnice, ktorej obsahom je právny úkon uznanie budúceho dlhu, o ktorom v čase uznania nebolo zrejmé, či vôbec vznikne, ak vznikne tak nebolo určité v akej výške skutočne vznikne.
20. Podľa vyššie citovaného ustanovenia § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka kogentnej povahy je teda neprípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda o uznaní dlhu je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí voči každému, pričom súd na ňu prihliada aj bez návrhu ( ex offo). Absolútna neplatnosť sa nemôže napraviť dodatočným schválením a nemôže byť konvalidovaná ani dodatočným odpadnutím dôvodu neplatnosti. Plnenie, ku ktorému došlo z absolútne neplatného právneho úkonu zakladá bezdôvodné obohatenie. Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje. Z tohto dôvodu je notárska zápisnica, ktorá obsahuje takýto právny úkon od počiatku nespôsobilým exekučným titulom.
21. V predloženej notárskej zápisnici je vyjadrené označenie oprávnenej osoby, označenie povinných osôb, právny dôvod (zmluva o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere), súhlas s vykonateľnosťou. Predmet a čas plnenia viažúci sa na predmet plnenia, nie je vôbec vyjadrený, čomu nasvedčuje aj bod 5. notárskej zápisnice, ktorý predmet plnenia ako jednu z náležitostí nevymenúva. Predmet plnenia má byť exekučným titulom tak určito vyjadrený, aby v prípade podania návrhu na vykonanie exekúcie bolo nepochybné, v akej výške je nárok priznaný exekučným titulom a v akej výške z priznaného nároku žiada oprávnený exekúciu vykonať. Na základe predloženého exekučného titulu sa možno len domnievať, že oprávnený žiada vykonať exekúciu na správnu sumu. Predložený exekučný titul iba opisuje predmet zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere, na podklade ktorej mali byť peňažné prostriedky poskytnuté povinnej a spoludlžníkovi. Z exekučného titulu nevyplýva, akú sumu právny predchodca skutočne povinnej a jej spoludlžníkovi poskytol, a najmä, aká je dlžná suma, ktorú je povinná so spoludlžníkom po odstúpení od zmluvy povinná vrátiť.
22. Predložená notárska zápisnica bola spísaná v čase, keď ešte neboli peňažné prostriedky poskytnuté (s poukazom na bod 4. notárskej zápisnice, kde sa uvádza: „ ..., ak dôjde zo strany oprávnenej osoby k plneniu ... .“). Zaviazané osoby teda uznali dlh (bod. 2 notárskej zápisnice), ktorý v čase spísania notárskej zápisnice ešte neexistoval. Ako bolo už vyššie uvedené, tak uznaním dlhu sa rozumie jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, že v čase uznania dlhu, dlh existoval. Ide o spôsob zabezpečenia záväzku, ktoré prichádza do úvahy až vtedy, keď vznikla dlžníkovi povinnosť splatiť svoj peňažný záväzok veriteľovi a veriteľovi oprávnenie tento peňažný záväzok požadovať od dlžníka v prípade, keď sa stal záväzok splatným.
23. Exekučný súd poukazuje aj na právny názor vyslovený v uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ÚS SR“) II ÚS 136/2017-27 zo dňa 01.03.2017, ktorý v odôvodnení okrem iného konštatoval: „Z ústavného hľadiska ústavný súd považuje za akceptovateľný právny záver krajského súdu založený na tom, že ak má mať notárska zápisnica ako verejná listina účinok explicitného exekučného titulu, potom musí byť splnená požiadavka na to, aby v čase jej podpisovania „dlžníkom“ a zároveň vyjadrením súhlasu „dlžníka“ s jej vykonateľnosťou (t. j. aj nútenou exekúciou) reálne bola pôžička (úver) aj vyplatená. Ak táto požiadavka nebola splnená, potom ani podľa názoru ústavného súdu nemožno notársku zápisnicu považovať z materiálneho hľadiska za vykonateľný exekučný titul z dôvodu, že v čase jej podpisu ešte žiadny dlh neexistoval.“ Ústavný súd napokon uvádza, že k rovnakému záveru dospel aj vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach (II. ÚS 667/2014, I. ÚS 261/2015, I. ÚS 349/2016) o sťažnostiach sťažovateľky argumentačne založených na takmer identických dôvodoch (aj keď v prvých dvoch prípadoch išlo o zamietnutie žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, a nie o zastavenie exekúcie, pozn.), ktoré rovnako odmietol ako zjavne neopodstatnené.
24. Exekučný súd v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie nie je povinný skúmať iné prílohy než tie, na podklade ktorých sa má exekúcia vykonať, čo znamená, že exekučný súd je viazaný samotným exekučným titulom, ďalšie listiny nadväzujúce na zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere preukazujúce výšku pohľadávky nie je exekučný súd povinný skúmať a prihliadať na ne. Nárok má vyplývať z exekučného titulu, nakoľko podstatou exekučného titulu (okrem preukázateľnej vykonateľnosti) je, že zaväzuje k povinnosti, priznáva právo alebo postihuje majetok.
25. Z uvedených skutočností vyplýva, že notárska zápisnica o uznaní dlhu a súhlase povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktorá bola spísaná v deň podpisu zmluvy, kedy ešte dlh neexistoval, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase uznania dlhu a vyhlásenia povinného o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte žiadny dlh nevznikol a uznať možno len dlh, ktorý už existuje. Taktiež špecifikácia pohľadávky v exekučnom titule nie je postačujúca pre potreby exekučného konania, pretože výška vymáhaného plnenia - v tomto prípade medzičasom vzniknuvšieho dlhu - bola stanovená jedným subjektom súkromnoprávneho vzťahu, teda jednostranne veriteľom. Preto bola obídená podstata uznávacieho prejavu vôle, ktorá spočíva v ucelenej vedomosti povinného o predmete uznania. (viď rozhodnutia Ústavného súdu SR: nález sp. zn. III. ÚS 33/2020; Uznesenie I. ÚS 261/2015)
26. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti exekučný súd po preskúmaní návrhu na vykonanie exekúcie a priloženého exekučného titulu, notárskej zápisnice, dospel k názoru, že záväzok v nej obsiahnutý odporuje zákonu alebo je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v zmysle § 53 ods. 3 písm. h) návrh na vykonanie exekúcie zamietol, tak ako je to uvedené v I. výroku tohto uznesenia
27. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku, trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
28. Podľa § 199b Exekučného poriadku, oprávnený a povinný v exekučnom konaní platia trovy, ktoré im v konaní vzniknú a trovy svojho zástupcu.
29. Podľa §199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.
30. Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku, do vydania poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
31. Oprávnený si návrhom na vykonanie exekúcie uplatnil nárok na náhradu trov exekučného konania vo výške 16,50 Eur. S prihliadnutím na skutočnosť, že došlo k zamietnutiu návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie v čase pred vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keď účastníkom exekučného konania je iba oprávnený a konanie trpí vadou, pre ktorú súd poverenie na vykonanie exekúcie nevydal, súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že oprávnenému nárok na náhradu trov exekučného konania nepriznal, tak ako je to uvedené v II. výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.