Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 349/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 1. júna 2016 predbežne

prerokoval sťažnosť spoločnosti , , zastúpenej

advokátom , , vo veci

namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. z 27. októbra 2015 a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti o d m i e t a pre zjavnú

neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

15. januára 2016 doručená sťažnosť spoločnosti (ďalej len

,,sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len ,a“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len ,,dohovor“) uznesením Krajského súdu v Banskej Bystrici (ďalej len ,,krajský

súd“) sp. zn. z 27. októbra 2015 (ďalej len ,,uznesenie krajského súdu“).

2. Z obsahu sťažnosti a pripojených príloh vyplynulo, že sťažovateľka bola ako

oprávnená účastníkom exekučného konania na vymoženie pohľadávky v sume 2 469,88 €

s prísl. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len ,,okresný súd“) uznesením

č. k. -324 zo 4. februára 2015 (ďalej len ,,uznesenie okresného súdu“)

exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju, pretože dospel k záveru, že notárska

zápisnica, ktorá bola v uvedenej veci exekučným titulom, je od počiatku nespôsobilým

exekučným titulom. Na odvolanie sťažovateľky o veci rozhodoval krajský súd, ktorý

uznesením napadnutým touto sťažnosťou uznesenie okresného súdu ako vecne správne

potvrdil. Za podstatnú skutočnosť krajský súd považoval, že vyhlásenie povinného

v notárskej zápisnici o uznaní dlhu vzniklo v čase, keď žiadny dlh neexistoval, a preto

povinný nemohol platne uznať dlh a ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice.

Notárska zápisnica preto nie je podľa záveru odvolacieho súdu materiálne vykonateľným

exekučným titulom.

3. Sťažovateľka v sťažnosti predkladá ústavnému súdu rozsiahlu polemiku

s právnymi závermi tak okresného súdu, ako aj krajského súdu, pričom v zásade zotrváva

na svojej argumentácii, ktorú prezentovala v konaní pred všeobecnými súdmi. Jadro

sťažnostnej argumentácie sťažovateľka formulovala vo viacerých rovinách. V úvode

konštatuje, že rozhodnutie okresného súdu je arbitrárne a nepreskúmateľné, a preto keď ho

odvolací súd nezrušil, ale potvrdil, došlo tým k zásahu do základného práva podľa čl. 46

ods. 1 . V ďalšom sťažovateľka uvádza:

«Sťažovateľ v priebehu odvolacieho konania poukázal na aktuálne rozhodnutie

Najvyššieho súdu SR z 26.5.2015 sp. zn. , z ktorého vyplýva, že ak

notárska zápisnica obsahuje vyhlásenie povinnej osoby v zmysle ust. § 41 ods. 2

Exekučného poriadku, je takáto notárska exekučným titulom, i keď záväzok povinnej osoby

v čase spísania notárskej zápisnice neexistoval (nevznikol, alebo zanikol)...

Hmotnoprávnym podkladom notárskej zápisnice bola zmluva o úvere, a nie zmluva

o pôžičke. Aj napriek skutočnosti, že... uznanie dlhu (v zmysle )

alebo uznanie záväzku (v zmysle ) nie je povinnou náležitosťou

notárskej zápisnice, a súčasne je potrebné predmetné dva inštitúty odlišovať od súhlasu

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, dovoľuje si... poukázať na právne závery Krajského

súdu v Banskej Bystrici, vyjadrené v uznesení zo dňa 03.01.2013, sp. zn. ,

v zmysle ktorých uznať záväzok podľa v notárskej zápisnici

s účinkami exekučného titulu obsahujúcej vyhlásenie o právnom záväzku a súhlase

s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je možné a súladné so zákonom, aj keď v deň

spísania notárskej zápisnice o uznaní záväzku nedošlo k plneniu zo zmluvy o úvere

z dôvodu, že zmluva o úvere podľa je konsenzuálnym

kontraktom, z ktorej účinky vznikajú dňom jej uzavretia. To znamená, že bez ohľadu na čas,

kedy došlo k poskytnutiu finančných prostriedkov (úveru) v prospech dlžníka, je možné

spísať notársku zápisnicu, ktorej podkladom je zmluva o úvere, a to za predpokladu, že táto

notárska zápisnica bola spísaná po uzavretí zmluvy o úvere – k čomu v prejednávanom

prípade aj došlo, nakoľko zo samotného znenia notárskej zápisnice vyplýva vyhlásenie

povinnej, že „... dňa 31.10.2006 som uzavrel s veriteľom...“ t. j. že k uzavretiu úverovej

zmluvy došlo pred podpisom notárskej zápisnice...

Aj z uvedeného vyplýva, že neexistujú zákonné prekážky, ktoré by bránili tomu, aby

mohla byť predmetná notárska zápisnica spísaná v deň podpisu zmluvy o úvere (a v prípade

ak takéto prekážky existujú, odvolací súd žiadnym spôsobom nezdôvodnil, z akého

ustanovenia zákona tieto prekážky vyplývajú)...

V danom prípade sú dané podmienky formálnej vykonateľnosti (exekučný titul má

formu vyžadovanú Exekučným poriadkom, t. j. ide o notársku zápisnicu), ako aj podmienky

materiálnej vykonateľnosti...

Sťažovateľ taktiež zdôrazňuje, že vykonateľnosť notárskej zápisnice v prejednávanom

prípade nenastáva už jej podpisom, a nenastáva výlučne z dôvodu omeškania, ale prvotnou

podmienkou, ktorá je dokonca výslovne uvedená v bode 11 notárskej zápisnice je to, že

osoba oprávnená – veriteľ ̶poskytne v prospech osoby povinnej úver. To znamená, že

v prípade ak osoba oprávnená neposkytne osobe povinnej úver, nie je splnená základná

podmienka na to, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľnou. Až po splnení uvedenej

podmienky, a za súčasného splnenia podmienky omeškania osoby povinnej s úhradou dlžnej

sumy spôsobom stanoveným v notárskej zápisnici, sa notárska zápisnica stáva

vykonateľnou. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu nevyplýva, že by tento nemal

za preukázanú skutočnosť, že úver v prospech osoby povinnej zo strany osoby oprávnenej,

skutočne poskytnutý bol, ako aj skutočnosť, že osoba povinná v lehote splatnosti neuhradila

svoje záväzky požadované návrhom na vykonanie exekúcie. Je preto nepochybné, že

záväzok osoby povinnej bol v čase rozhodovania odvolacieho súdu (27.10.2015) splatný.

Podľa názoru sťažovateľa boli v čase rozhodovania splnené (ako aj preukázané)

podmienky vykonateľnosti notárskej zápisnice, a to, že úver bol osobe povinnej poskytnutý,

ako aj to, že osoba povinná bola v omeškaní s úhradou dlžnej sumy. V prípade, ak mal

konajúci súd o uvedenej skutočnosti akékoľvek pochybnosti, mal postupom podľa ust. § 40

Exekučného poriadku vyzvať oprávneného na preukázanie predmetnej skutočnosti.

... ak by aj bol názor odvolacieho súdu správny, t. j. že hmotnoprávny dlh musí

existovať, podľa názoru sťažovateľa sa však uvedená podmienka nemá skúmať ku dňu

podpisu notárskej zápisnice, ale ku dňu, kedy je rozhodované o zastavení exekúcie. V

danom prípade je nepochybné, že zmluva o úvere existuje, je platná, že žiadnym spôsobom

nezanikla, a že finančné prostriedky boli osobe povinnej skutočne poskytnuté...

Podľa názoru sťažovateľa tak neexistoval zákonný dôvod na to, aby bola predmetná

exekúcia zastavená z dôvodu nedostatku materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu –

notárskej zápisnice. Krajský súd sa pri výklade a aplikácii natoľko odchýlil od znenia

príslušných ustanovení, že tým zásadne poprel ich účel a význam... čím došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa podľa .»

4. V petite sťažnosti sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že jej základné

právo na súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu boli porušené. Zároveň žiada, aby

ústavný súd zrušil uznesenie krajského súdu, vrátil mu vec na ďalšie konanie a priznal jej

náhradu trov konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom

na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu (vrátane sťažnosti

namietajúcej porušenie základných práv a slobôd) je rozhodnúť o prijatí návrhu na ďalšie

konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania pred ústavným súdom

zo zákonom ustanovených dôvodov.

Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25

ods. 2 nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide vtedy, ak namietaným postupom alebo

rozhodnutím orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom alebo rozhodnutím orgánu štátu a základným právom alebo slobodou,

ktorých porušenie sa namietalo, alebo keď preskúmanie označeného postupu alebo

rozhodnutia orgánu štátu v rámci predbežného prerokovania vôbec nesignalizuje možnosť

porušenia základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by bolo potrebné

preskúmať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (napr. , ,

I. ÚS27/04, ).

8. Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru, ktorý

podľa nej arbitrárnym napadnutým uznesením krajského súdu potvrdil rozhodnutie

okresného súdu o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a rozhodol o jej zastavení.

9. Ústavný súd zohľadňujúc svoju doterajšiu judikatúru uvádza, že nie je zásadne

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani preskúmavať, či v konaní

pred všeobecnými súdmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje

na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takéhoto výkladu a uplatňovania s , resp.

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto

postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutia všeobecných súdov

len v prípade, ak v konaní, ktoré predchádzalo ich vydaniu, alebo samotným rozhodnutím

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného

súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené

závery boli zjavne neodôvodnené alebo svojvoľné, a tak z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného

práva alebo slobody (, ).

10. Pred posúdením otázky, či mohlo byť napadnutým uznesením krajského súdu

porušené základné právo sťažovateľky podľa a jej právo podľa

ods. 1 dohovoru, teda otázky, či označené rozhodnutie nie je zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, sa preto ústavný súd oboznámil s napadnutým uznesením krajského súdu, ktorý

na jeho odôvodnenie v podstatnom uviedol:

,,Odvolací súd v predmetnej veci s ohľadom na výsledky dokazovania mal

za preukázané, že povinný v notárskej zápisnici uznal dlh/záväzok čo do dôvodu a výšky,

ktorý v čase jeho uznávania ešte neexistoval. Ak v čase spísania notárskej zápisnice

neexistoval dlh/záväzok a nebola známa ani jeho výška v tomto čase, nemohol povinný

realizovať svoje právo dlh/záväzok uznať. Dlh v notárskej zápisnici... nie je dostatočne

určitý, nakoľko v čase jeho oznania nebolo zrejmé, či vôbec a v akom rozsahu bude povinný

so splnením svojho záväzku v omeškaní. Predmet plnenia bol neurčitý (neurčiteľný), pretože

ak by aj dlh vznikol, mohol vzniknúť v akejkoľvek výške v prípade, ak by povinná osoba

nevrátila peňažné prostriedky v určenej výške. Určitosť záväzku, resp. uznania dlhu je

potrebnou náležitosťou pod sankciou neplatnosti právneho úkonu podľa obchodného ako aj

podľa občianskeho práva...

V prejednávanej veci vyhlásenie povinného o uznaní dlhu/záväzku v notárskej

zápisnici vzniklo v čase, keď žiadny dlh neexistoval a do budúcna by bolo možné len

predpokladať, že by dlh mohol vzniknúť, nebolo však určité v akej výške...

Povinný nemohol svojim konaním v notárskej zápisnici platne uznať dlh/záväzok čo

do dôvodu a výšky, ale ani súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice...

Odvolací súd poznamenáva, že notárska zápisnica..., ktorá bola preukázateľne

spísaná ešte pred poskytnutím finančných prostriedkov na základe zmluvy o pôžičke resp.

zmluvy o úvere, nie je materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase

uznania dlhu/záväzku a vyhlásenia o súhlase s vykonateľnosťou notárskej zápisnice ešte

žiadny dlh/záväzok neexistoval a uznať možno len dlh, ktorý už vznikol a nie ktorý snáď

v budúcnosti vznikne. Exekučný súd musí v takomto prípade nariadenú exekúciu

v ktoromkoľvek štádiu zastaviť.“

11. Vychádzajúc z uvedeného odôvodnenia ústavný súd konštatuje, že v danej veci

napadnuté uznesenie krajského súdu nesignalizuje, že by bolo svojvoľné a zasahovalo by

do základného práva sťažovateľky podľa a práva podľa

dohovoru. Podľa názoru ústavného súdu základné právo na súdnu ochranu v zmysle čl. 46

ods. 1 (aj právo na spravodlivé súdne konanie) nemôže byť porušené iba tou

skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami

účastníka konania. Navyše, treba uviesť, že z pohľadu ústavného súdu nemožno skutkové

a právne závery krajského súdu považovať za arbitrárne, zjavne neopodstatnené alebo

vydané v rozpore s platnou právnou úpravou.

12. Krajský súd sa stotožnil s odôvodneným právnym názorom okresného súdu

a navyše rozšíril vecnú argumentáciu na podporu správnosti odôvodnenia jeho rozhodnutia.

Z ústavného hľadiska je akceptovateľný právny záver krajského súdu vychádzajúci z toho,

že ak má mať notárska zápisnica ako verejná listina – účinok explicitného exekučného

titulu, potom musí byť splnená požiadavka na to, aby v čase jej podpisovania „dlžníkom“

a zároveň jeho vyjadrením súhlasu s jej vykonateľnosťou (t. j. aj nútenou exekúciou) reálne

bola pôžička (úver) aj vyplatená. Ak to tak nebolo, potom notárska zápisnica nie je

materiálne vykonateľným exekučným titulom z dôvodu, že v čase jej podpisu ešte žiadny

dlh neexistoval.

13. Za týchto okolností podľa názoru ústavného súdu nemohlo dôjsť uznesením

krajského súdu k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru. Vzhľadom

na uvedené bolo potrebné jej sťažnosť vo vzťahu k namietanému rozhodnutiu krajského

súdu odmietnuť podľa ako zjavne neopodstatnenú.

14. Ústavný súd napokon uvádza, že k rovnakému záveru dospel aj vo svojich

skorších rozhodnutiach (, ), keď sťažnosti sťažovateľky

postavené na takmer identických dôvodoch (aj keď v týchto prípadoch išlo o zamietnutie

žiadosti o udelenie poverenia súdnemu exekútorovi, a nie o zastavenie exekúcie), ktoré však

smerovali proti iným uzneseniam všeobecných súdov, rovnako odmietol pre zjavnú

neopodstatnenosť.

15. Keďže došlo k odmietnutiu sťažnosti, ústavný súd sa nezaoberal ďalšími návrhmi

sťažovateľky (návrh na zrušenie uznesenia krajského súdu, vrátenie veci na ďalšie

konanie, náhrada trov konania), pretože tieto sú viazané na to, že ústavný súd sťažnosti

vyhovie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 1. júna 2016