Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 434/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 3. júla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , právne

zastúpenej advokátom JUDr. Ľudovítom Földesom, Domašská 8610/11, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

, „práva na spravodlivý a rýchly proces“ podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Krajského súdu

v Bratislave č. k. -138 z 31. marca 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 1. augusta

2016 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), právne zastúpenej advokátom JUDr. Ľudovítom Földesom, Domašská

8610/11, Bratislava, z ktorej obsahu (nie však z petitu) vyplýva, že sťažovateľka ňou

namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa

(ďalej len „“), ako aj základného „práva na

spravodlivý a rýchly proces“ podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) č. k. 2

Co 737/2014-138 z 31. marca 2016.

2. Sťažovateľka v odôvodnení svojej sťažnosti uvádza:

„Sťažovateľ týmto podaním v súlade s ustanovením Čl. 127 ods. 1

SR podávam sťažnosť na Ústavný súd Slovenskej republiky pre porušenie môjho

práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 a na spravodlivé súdne konanie,

práva na spravodlivý a rýchly proces podľa Čl. 48 ods. 2

a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných ľudských slobôd

(č. ) v odvolacom konaní v právnej veci č. k vedenom na

Krajskom súde Bratislava, rozhodnutím o odvolaní, uznesením Krajského súdu Bratislava

sp. zn. -138 zo dňa 31. marca 2016, ktorým bolo moje odvolanie proti

uzneseniu Okresného súdu Bratislava IV č. k.: -119 zo dňa 01.07.2014

odmietnuté, nakoľko sa jedná o prípad hodný osobitného zreteľa podľa § 53 ods. 2 zákona

č. O organizácii Ústavného súdu SR a o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov, nakoľko mi bolo odňaté právo konať ako účastník a tým mi bolo zasiahnuté

arbitrárnym rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave do mojich garantovaných

práv a slobôd.

Ja sťažovateľ ako navrhovateľ návrhom zo dňa 27.06.2014 som predložil návrh na

priznanie náhrady trov konanie súdom proti odporcovi podľa s vyčíslením

trov konania v konaní č. k.: vedenej na Okresnom súde Bratislava IV., v ktorej

veci ako navrhovateľ som sa domáhal návrhom zo dňa 30.11.2012 na súde proti odporcovi

o určenie neplatnosti jeho právneho úkonu výpovede nájmu bytu adresovaného mne zo dňa

26.04.2012, po doručení mi rozsudku odvolacieho Krajského súdu v Bratislave, sp. zn.:

-113 zo dňa 26. mája 2014 ktorý potvrdil rozsudok Okresného súdu

Bratislava IV. zo dňa 20.05.2013. č. k.: -840 a to, že predmetný právny úkon -

výpoveď nájmu bytu je neplatná.

Návrh na priznanie náhrady trov konanie súdom proti odporcovi podľa § 142 ods. 1

s vyčíslením trov konania v konaní č. k.: vedenej na Okresnom súde

Bratislava IV som podal v zákonov stanovenej lehote do 3 pracovných dní od právoplatnosti

rozsudku podľa § 151 ods. 1. nakoľko mi bol rozsudok doručení vo štvrtok 26.6.2014 a môj

návrh bol podaní na poštovú prepravu v utorok 1.7.2014 dôkaz fotokópia podacie lístku zo

dňa 1.7.2014 čím bola zákonná lehota 3 pracovných dní dodržaná. No napriek tomu bolo

dňa 1.7.2014 Okresným súdom Bratislava IV vydané uznesenie č. k.: -119

ktorým súd určil náhradu trov v konaní a v ktorom tvrdí, že právoplatnosť nadobudlo

rozhodnutie 20.06.2014 napriek tomu že mne bolo doručené až 26.06.2014 čiže by

právoplatnosť v tomto prípade predchádzala dátumu doručenia mi rozhodnutia. Súd mi

teda týmto postupom znemožnil konať ako účastníkovi a využiť tak svoje procesné práva, a

preto považujem toto rozhodnutie za arbitrárne a takisto z ústavného hľadiska

neospravedlniteľné a majúce za následok porušenie mojich základných

garantovaných práv a slobôd a to právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. l a právo na

spravodlivý proces podľa a podľa Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd.

Ďalej poukazujem nato, že v prípade nálezu ústavného súdu -32 súd

konštatoval že rozhodnutie týkajúce sa nepriznania náhrady trov konania úspešnému

sťažovateľovi je v rozpore so zásadou spravodlivého súdneho konania obsiahnutou v čl. 46

ods. 1 a dohovoru, aj v tomto prípade Krajský súd bez dostatočného

odôvodnenia mi nepriznal náhradu trov v plnej výške a arbitrárne rozhodol v môj

neprospech ako úspešnému účastníkovi sporu, napriek tomu že Okresný súd Bratislava IV

sa v uznesení -119 ktorý Krajský súd svojim uznesením č. k.:

138 z 31. marca 2016 potvrdil sa odvoláva na

kde sa uvádza, že účastníkovi ktorý mal vo veci plný

úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva

proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. A v tomto prípade si Krajský súd počínal

svojvoľne nerešpektujúc tak moje práva ako práva účastníka konania a prisvojil si

právomoc rozhodnúť o miere a výške priznania mi náhrady trov, a to bez riadneho

odôvodnenia čím zasial do mojich práv.

A preto mám zato že Krajský súd týmto svojim rozhodnutím zasiahol do môjho

garantovaného práva na spravodlivý súdny proces podľa a taktiež

práva na súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces podľa čl. 46 ods. 1.

Poukazujem tiež na nálezy Ústavného súdu , v ktorých už

viackrát zdôraznil, že rozhodnutiami všeobecných súdov o trovách konania možno

zasiahnuť do základných práv a slobôd. Rozhodnutím o trovách konania možno

predovšetkým porušiť právo na súdnu ochranu, (napr. , ).“

3. Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby:

„Ústavný súd vyhovel mojej sťažnosti a v súlade s Z. z aby

vydal nález v ktorom zruší uznesenie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. -138

zo dňa 31. marca 2016, a žiadam aby bola vec vrátená Krajskému súdu v Bratislave na

ďalšie konanie, a aby ten vo veci konal a rozhodol.“

II.

4. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach podľa

v trojčlenných senátoch. Senát sa uznáša nadpolovičnou väčšinou svojich členov.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

8. Podľa návrhy vo veciach, na prerokovanie

ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením

bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

III.

9. Z obsahu sťažnosti (nie však z jej petitu) vyplýva, že sťažovateľka namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , ako aj základného „práva na spravodlivý a rýchly proces“ podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru rozhodnutím

krajského súdu č. k. -138 z 31. marca 2016, pričom z obsahu sťažnosti

vyplýva, že k porušeniu práv sťažovateľky malo dôjsť tým, že krajský súd „bez

dostatočného odôvodnenia mi nepriznal náhradu trov v plnej výške a arbitrárne rozhodol

v môj neprospech ako úspešnému účastníkovi sporu“.

10. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky predbežne prerokoval na neverejnom

zasadnutí senátu podľa a v rámci tohto preskúmania

zistil, že sťažnosť je potrebné odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

11. Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd v prvom rade konštatuje, že

sťažovateľka je v konaní pred ústavným súdom zastúpená advokátom, ktorý je v súlade

s o advokácii a o zmene a doplnení

Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov povinný

dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy

klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej

služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé

vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na

to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonom

ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom (napr.

, ). Aj v súvislosti s tým naďalej zostáva v platnosti zásada

„vigilantibus iura scripta sunt“, t. j. bdelým patrí právo, a to o to zvlášť, ak ide o osoby

práva znalé (napr. advokáta).

12. Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie konania,

ktorý obsahuje všetky náležitosti predpísané . Ak ide o sťažnosť

podľa , o ktorú zjavne ide aj v prípade sťažovateľky, musí obsahovať

jednak všeobecné náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 a 3, ako aj osobitné náležitosti

ustanovené v a .

13. Podľa návrh na začatie konania sa

ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva,

prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha,

odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Podľa

ústavný súd je viazaný návrhom na začatie konania, okrem prípadov výslovne uvedených

v tomto zákone.

14. Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať, ktoré základné práva alebo slobody sa podľa

tvrdenia sťažovateľa porušili [písm. a)], označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia

alebo iného zásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody [písm. b)],

a označenie, proti komu smeruje [písm. c)]. Podľa

k sťažnosti sa pripojí kópia právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom

zásahu.

15. Z hľadiska predbežného prerokovania sťažnosti je podstatný najmä § 20 ods. 3

, podľa ktorého je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania

okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom

na začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha (

v spojení s požiadavkami vyplývajúcimi z v spojení s ),

čím zároveň vymedzí predmet a rozsah konania pred ústavným súdom z hľadiska

požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť

len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu

subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich práv. Ústavný súd výslovne zdôrazňuje,

že viazanosť ústavného súdu návrhom na začatie konania osobitne platí v prípadoch,

v ktorých osoby požadujúce ochranu svojich základných práv a slobôd sú zastúpené

zvoleným advokátom. (m. m. , , ,

). Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom

súde presne definované právomoci, uplatnenie ktorých je viazané na splnenie viacerých

formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( ,

a ).

16. Inak povedané, zákonnou náležitosťou kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom je (okrem iných náležitostí) aj formulácia návrhu

rozhodnutia (petit), ktorá musí byť vymedzená presne, určito a zrozumiteľne, teda takým

spôsobom, aby mohla byť prevzatá do výroku rozhodnutia ústavného súdu.

17. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažnosť sťažovateľky

v predloženom znení nemožno považovať za kvalifikovanú sťažnosť, o ktorej by ústavný

súd mohol konať a rozhodnúť. Jej nedostatok sa vzťahuje na sťažovateľkou formulovaný

návrh na rozhodnutie (petit), ktorý nezodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z § 50

v spojení s , keďže v ňom nie sú uvedené základné práva alebo

slobody, ktoré mali byť napadnutým rozhodnutím krajského súdu porušené.

V tejto súvislosti ústavný súd zároveň osobitne zdôrazňuje, že z konštantnej

judikatúry ústavného súdu jednoznačne vyplýva, že tvrdenia o porušení ustanovení ,

ktoré sťažovatelia uvádzajú v texte sťažnosti mimo petitu, je potrebné považovať iba za

súčasť ich argumentácie (, , a i.).

18. Vychádzajúc z uvedeného tak možno uzavrieť, že sťažovateľkou predložený

návrh rozhodnutia vo veci samej (petit) nie je vymedzený presne, určito a zrozumiteľne,

teda takým spôsobom, aby mohol byť východiskom pre jeho rozhodnutie v uvedenej veci,

pričom v dôsledku uvedeného nedostatku by ústavný súd takto navrhovaný petit nemohol

premietnuť do svojho rozhodnutia.

19. V súvislosti s uvedeným nedostatkom petitu, ktorý patrí medzi zákonom

predpísané náležitosti každého návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, ústavný

súd zdôrazňuje, že tento nedostatok nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti.

Na takýto postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným

súdom, pričom z doterajšej rozhodovacej činnosti ústavného súdu jednoznačne vyplýva, ako

ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov

konania (m. m. napr. , , , ,

, , , , ,

, , , a iné).

20. Inak povedané, ústavný súd nemôže vybočiť z rámca návrhu na rozhodnutie

určeného sťažovateľkou, nemôže rozhodnúť o niečom inom alebo navyše a nemôže ani sám

vykonať konverziu sťažovateľkou chybne formulovaného petitu sťažnosti. V situácii, keď je

petit sťažnosti sťažovateľkou z hľadiska práva nesprávne formulovaný, musí ústavný súd –

s ohľadom na viazanosť ústavného súdu petitom – sťažnosť odmietnuť.

21. Na tomto základe ústavný súd pri predbežnom prerokovaní konštatuje, že

sťažnosť sťažovateľky, ktorá je zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, nespĺňa

požiadavky kvalifikovanej sťažnosti, ktorá by zodpovedala požiadavkám vyvoditeľným

z a v spojení s , čo zakladá dôvod na jej odmietnutie

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, a preto ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní odmietol sťažnosť sťažovateľky podľa

z dôvodu nesplnenia zákonom predpísaných náležitostí.

22. Keďže ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky ako celok, o ďalších

nárokoch sťažovateľky nerozhodoval.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 3. júla 2017