Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 166/09

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 2. septembra 2009

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka

prerokoval sťažnosť Ing. Ľ. H., B., zastúpeného advokátom JUDr. A. D., B., vo veci

namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave

sp. zn. zo 4. decembra 2008 v časti, v ktorej rozhodol o trovách konania,

a takto

rozhodol:

1. Základné právo Ing. Ľ. H. na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6 Co

376/07 zo 4. decembra 2008 v časti, v ktorej rozhodol o trovách konania, p o r u š e n é

b o l i .

2. Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. zo 4. decembra 2008

v časti výroku o náhrade trov konania z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu

v Bratislave na ďalšie konanie a rozhodnutie.

3. Krajský súd v Bratislave j e p o v i n n ý uhradiť Ing. Ľ. H: trovy právneho

zastúpenia v sume 292,38 € (slovom dvestodeväťdesiatdva eur a tridsaťosem centov) na

účet jeho právneho zástupcu JUDr. A. D., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k.

-13 zo 16. júna 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. Ľ. H. (ďalej len

„sťažovateľ“) podľa Z.

z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), ktorou namietal

porušenie svojho základného práva podľa (ďalej

len „ústava“), ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) výrokom rozsudku Krajského súdu v Bratislave

(ďalej len „krajský súd“) sp. zn. zo 4. decembra 2008 v časti, v ktorej rozhodol

o trovách konania.

Predsedníčka krajského súdu sa na základe výzvy ústavného súdu podaním z 23. júla

2009 pod sp. zn. Spr 3381/2009 doručeným ústavnému súdu 30. júla 2009 vyjadrila

k sťažnosti a uviedla, že „krajský súd zotrváva na zdôvodnení rozsudku č. k. 6 Co

376/2007-150 zo dňa 04. 12. 2008“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý

rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd vzhľadom na svoju doterajšiu judikatúru považuje v prvom rade

za potrebné uviesť, že nie je zásadne oprávnený ani povinný preskúmavať a posudzovať

skutkové zistenia a právne názory všeobecných súdov, ktoré sú základom ich rozhodnutí.

Preskúmanie rozhodnutia všeobecného súdu v konaní pred ústavným súdom má

opodstatnenie len v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo napadnutým

rozhodnutím (opatrením alebo iným zásahom) došlo k porušeniu základného práva alebo

slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly

zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo

arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (, ,

, ).

Predmetom sťažnosti je tvrdené porušenie označených práv sťažovateľa výrokom

rozsudku krajského súdu o nepriznaní náhrady trov konania účastníkovi konania, ktorý mal

vo veci čiastočný úspech.

Ústavný súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozhodnutiami všeobecných súdov

o trovách konania možno zasiahnuť do základných práv a slobôd. Rozhodnutím o trovách

konania možno predovšetkým porušiť právo na súdnu ochranu. Ústavný súd už viackrát

rozhodoval o ústavnosti rozhodnutí o trovách (, , ).

V sa zaručuje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu. Aj

zákonná úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom

poriadku (ďalej aj „OSP“) určuje, či je základné právo na súdnu ochranu naplnené reálnym

obsahom ( v spojení s ). Prístup k súdnej a inej právnej

ochrane totiž závisí aj od toho, či účastník konania má, alebo nemá vytvorené ekonomické

predpoklady na uplatnenie tohto základného práva bez ohľadu na jeho procesné postavenie.

Preto procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba vykladať

v súlade s takto vymedzeným obsahom a účelom základného práva na súdnu ochranu.

Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné právo na súdnu

ochranu, neutrpel materiálnu ujmu v dôsledku inštitútu platenia trov konania

za predpokladu, že taký účastník konania bol úspešný, a to bez zreteľa na jeho postavenie

v konaní (m. m. ).

Sťažovateľ si uplatnil svoje základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

podaním žaloby o ochranu osobnosti a náhradu nemajetkovej ujmy.

Okresný súd Bratislava III (ďalej aj „okresný súd“) rozsudkom sp. zn.

z 15. mája 2007 vyhovel čiastočne žalobe sťažovateľa a uložil žalovanému povinnosť

zaplatiť mu náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 50 000 Sk. Vo zvyšku žalobu zamietol.

Takýmto uplatnením základného práva na súdnu ochranu sťažovateľom vznikli trovy

konania podľa tretej časti , ktorých náhradu, napriek tomu,

že v konaní (prvostupňovom aj odvolacom) bolo tak prvostupňovým súdom, ako aj

odvolacím súdom preukázané splnenie všetkých zákonných podmienok vzniku

zodpovednosti žalovaného za spôsobenú nemajetkovú ujmu (pričom jeho čiastočný úspech

v konaní bol zrejmý), odvolací súd mu podľa v spojení s

za celé konanie nepriznal.

Ústavný súd preskúmal napadnuté rozhodnutie krajského súdu a konštatoval, že jeho

rozhodnutie týkajúce sa nepriznania náhrady trov konania úspešnému sťažovateľovi je

v rozpore so zásadou spravodlivého súdneho konania obsiahnutou v

a čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd najprv zdôrazňuje, že rozhodnutiami všeobecných súdov o trovách

konania možno zasiahnuť do základných práv a slobôd. Rozhodnutím o trovách konania

možno predovšetkým porušiť právo na súdnu ochranu. Ústavný súd už rozhodoval

o ústavnosti rozhodnutí o trovách (napr. , ).

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania v zmysle

a podľa názoru ústavného súdu toto rozhodnutie krajského súdu nie je dostatočne

odôvodnené. Bolo povinnosťou krajského súdu ako odvolacieho súdu, aby dal jednoznačnú

odpoveď na námietky sťažovateľa uvedené v odvolaní proti výroku o náhrade trov konania

napadnutého rozsudku a uznesenia okresného súdu, ktoré bolo doručené okresnému súdu

18. júla 2009. V odvolaní k výroku o trovách konania (č. l. 120 súdneho spisu) sťažovateľ

zastúpený advokátom okrem iného uviedol: „Súd prvého stupňa rozhodol o trovách

konania podľa ustanovenia Občiansky súdny

poriadok..., podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov

pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.

Máme za to, že súd nesprávne aplikoval citované zákonné ustanovenie, čo odôvodnil

skutočnosťou, že žalobca požadoval náhradu nemajetkovej ujmy v neprimeranej výške.

Takéto posúdenie nároku žalobcu na náhradu trov konania považujeme za nesprávne a súd

mal v tejto veci postupovať podľa ustanovenia .., podľa

ktorého aj keď mal vo veci len úspech čiastočný, môže mu súd priznať plnú náhradu trov

konania, ak mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia

záviselo od znaleckého posudku alebo od úvahy súdu.

Je zrejmé, že rozhodovanie o výške náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch je takým

rozhodnutím, ktoré závisí od úvahy súdu...“.

Odôvodnenie rozhodnutia krajského súdu týkajúce sa nepriznania trov konania takéto

závery a úvahy (prečo aplikoval krajský súd na daný prípad iné ustanovenie Občianskeho

súdneho poriadku, a nie ustanovenie, ktoré malo byť podľa názoru sťažovateľa v danej veci

aplikované) neobsahuje, a tým je nepresvedčivé a arbitrárne, čím sa reálne nezabezpečilo

uplatnenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V sa zaručuje základné právo na súdnu a inú právnu ochranu.

Aj úprava platenia a náhrady trov konania obsiahnutá najmä v Občianskom súdnom

poriadku určuje, či sa právo na súdnu ochranu naplní reálnym obsahom (čl. 46 ods. 4

). Preto procesné predpisy, ktoré upravujú platenie a náhradu trov konania, treba

vykladať v súlade s takto vymedzeným obsahom základného práva na súdnu ochranu (čl. 46

ods. 4 ). Pritom treba dbať na to, aby nikto len z dôvodu, že uplatní svoje základné

právo na súdnu ochranu neutrpel oproti inému účastníkovi, a to bez zreteľa na jeho

postavenie v konaní, materiálnu ujmu v dôsledku platenia trov konania.

V tejto súvislosti ústavný súd konštatuje, že všeobecný súd musí vykladať a používať

ustanovenia v súlade s účelom základného práva na súdnu

ochranu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení nemožno obmedziť základné právo na

súdnu ochranu bez zákonného podkladu. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z toho, že

všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu ochranu

zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

účastníkov ( ; obdobne , ).

Krajský súd svoje rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania vo vzťahu

k sťažovateľovi odôvodnil iba stručne (aj keď pritom odkázal aj na dôvody uvedené

v rozhodnutí okresného súdu, s ktorými sa stotožnil), ale napriek tomu toto rozhodnutie

ústavný súd považuje za arbitrárne a neodôvodnené.

Z doterajšej judikatúry ústavného súdu vyplýva, že medzi obsahom základného práva

podľa a obsahom práva podľa dohovoru nemožno vidieť

zásadnú odlišnosť (m. m. ). Z tohto vyplýva, že uvedené právne východiská sa

vzťahujú na obe označené práva, ktorých porušenie sťažovateľ touto sťažnosťou namieta.

Výrok každého rozhodnutia všeobecného súdu konajúceho v civilnom procese

vyjadruje záväzný a zásadne nezmeniteľný názor súdu na predmet jeho rozhodovania.

Výrok súdneho rozhodnutia však nemožno vnímať oddelene od odôvodnenia súdneho

rozhodnutia, lebo v odôvodnení má byť uvedené, z akých skutkových a právnych dôvodov

bol výrok rozhodnutia prijatý, pričom tieto skutkové a právne dôvody sú jedinými dôvodmi

na vynesenie výroku.

Základné právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby postup a rozhodnutia

všeobecných súdov boli preskúmateľné, aby ich rozhodnutia obsahovali dostatok

relevantných dôvodov objasňujúcich výroky a súčasne aby také rozhodnutia neboli

arbitrárne.

V posudzovanej veci odvolací súd potvrdil ako vecne správny právny záver

prvostupňového súdu, že nárok sťažovateľa (žalobcu) na náhradu nemajetkovej ujmy je

čiastočne opodstatnený. Z odôvodnenia rozhodnutí nesporne vyplýva, že súdy (okresný súd,

ako aj krajský súd) deklarovali opodstatnenosť nároku na ochranu osobnosti a náhradu

nemajetkovej ujmy voči žalovanému, pričom z rozsudkov obidvoch súdov vyplýva, že

úspech sťažovateľa bol zrejmý (aj keď len čiastočný) a odvolací súd potvrdil rozhodnutie

okresného súdu v časti náhrady nemajetkovej ujmy, pričom pri rozhodnutí nebrali do úvahy

to, čo im ukladá ustanovenie (zabezpečiť spravodlivú ochranu práv a oprávnených

záujmov účastníkov).

V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd vôbec nezaoberal vzťahom

medzi účastníkmi konania z hľadiska zásady úspechu v konaní, ako aj účelnosti trov

potrebných na uplatňovanie alebo bránenie práva. Odvolací súd vo veci náhrady trov

konania, ktoré účastníkom nepriznal, bol povinný skúmať túto otázku a až z týchto zistení

mal vyvodiť (a aj odôvodniť) svoj záver o nej. Trovy vynaložené účastníkom konania

v spore musia byť v príčinnej súvislosti s jeho procesným postojom k predmetu konania. Ich

vynaložením sa musí sledovať procesné presadzovanie uplatneného nároku alebo procesná

ochrana proti takému nároku. Zistenia súdu v týchto otázkach sa nevyhnutne musia podľa

názoru ústavného súdu premietnuť do odôvodnenia rozhodnutia.

Podľa upravuje postup súdu a účastníkov

v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a

oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné

plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

V konkrétnych okolnostiach prípadu navyše bolo potrebné zo strany krajského súdu

pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť aj na spravodlivé riešenie vzťahov

medzi účastníkmi konania, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu

k výkonu súdnictva. Ak totiž krajský súd na jednej strane potvrdil rozhodnutie okresného

súdu vo výroku o trovách (tak, že mu neboli priznané) a sťažovateľ zaplatil iba súdny

poplatok v sume až 125 000 Sk a k tomu bol aj právne zastúpený advokátom, čím mu

vznikli aj trovy právneho zastúpenia, tak v dôsledku tohto rozhodnutia krajského súdu došlo

nielen k znehodnoteniu čiastočného úspechu sťažovateľa v predmetnom súdnom konaní, ale

predovšetkým týmto rozhodnutím o nepriznaní žiadnych trov konania bolo zasiahnuté

značne aj do majetkovej sféry sťažovateľa.

Nepriznanie náhrady trov konania nemožno podľa názoru ústavného súdu odôvodniť

iba týmto všeobecným záverom odvolacieho súdu „vzhľadom na ich čiastočný úspech

v konaní podľa v nadväznosti na ust. “, resp.

konštatovaním, že „Súd prvého stupňa tiež správne rozhodol aj v časti týkajúcej sa trov

konania podľa ustan. , keď nebolo dôvodu na použitie ust.

a to z dôvodov, ktoré sú bližšie uvedené v dôvodoch rozhodnutia súdu prvého

stupňa, na ktoré odvolací súd odkazuje a s ktorými sa stotožňuje, ako aj so závermi súdu

prvého stupňa“.

Z obsahu odôvodnenia napadnutého výroku rozsudku krajského súdu vyplýva, že

odvolací súd výnimočnosť posudzovaného prípadu ničím konkrétnym neodôvodnil. Podľa

názoru ústavného súdu uplatnenie nárokov z titulu ochrany osobnosti a náhrady

nemajetkovej ujmy samo osebe nie je ničím výnimočné a vo všeobecnosti nemôže byť

dôvodom nepriznania žiadnej náhrady trov konania procesne úspešnému účastníkovi

konania. Podľa názoru ústavného súdu bol odvolací súd povinný dôsledne preskúmať

uvedené skutočnosti a až na tomto základe vyvodiť svoj právny záver a odôvodniť ho.

Pritom krajský súd mal dbať aj na to, aby účastník konania len z dôvodu, že si uplatní

svoje základné právo na súdnu ochranu, neutrpel majetkovú ujmu v dôsledku platenia trov

konania.

Ústavný súd preto konštatoval, že odôvodnenie výroku rozsudku krajského súdu

o trovách konania je vzhľadom na obsah základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru z ústavného hľadiska neakceptovateľné.

Na základe uvedených skutočností ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým

výrokom rozsudku krajského súdu sp. zn. zo 4. decembra 2008 o trovách

konania bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa a právo podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku tohto nálezu).

III.

Ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, rozhodnutie, ktorým bolo porušené základné

právo zruší ( ) a môže vec vrátiť na ďalšie konanie [

ods. 3 písm. b) ]. V danom prípade bolo v záujme ochrany

základných práv sťažovateľa potrebné nielen napadnuté rozhodnutie krajského súdu v časti

výroku o náhrade trov konania zrušiť, ale aj vrátiť vec na ďalšie konanie, v ktorom krajský

súd opätovne rozhodne o náhrade trov účastníkov konania. V ďalšom postupe bude krajský

súd viazaný právnym názorom ústavného súdu vyslovenými v II. časti tohto rozhodnutia

( ). Krajský súd bude tiež viazaný rozhodnutím o vrátení

veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením (§ 56 ods. 7 zákona

o ústavnom súde).

Ústavný súd rozhodol napokon podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym

zastupovaním advokátom JUDr. A. D. v konaní pred ústavným súdom. Sťažovateľ

požadoval úhradu trov konania v sume 292,38 €. Vzhľadom na to, že trovy konania

požadované sťažovateľom boli vyčíslené správne podľa vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov, ústavný súd ich priznal

v sume ním požadovanej.

Základom na výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008, t. j. 695,41 €.

Za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2009 (príprava a prevzatie veci

a písomné vyhotovenie sťažnosti) patrí podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov odmena 2 x 115,90 € a 2 x režijný paušál

po 6,95 €. Spolu s 19 % DPH predstavuje zákonný nárok na trovy sumu 292,38 €.

Trovy konania je krajský súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa

( v spojení s ).

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, treba pod právoplatnosťou rozhodnutia uvedenou vo výroku

tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2009