Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 6/2019

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 9. januára 2019

predbežne prerokoval sťažnosť , zastúpeného

advokátskou kanceláriou Hudec s. r. o., Lazaretská 23, Bratislava, v mene ktorej koná

advokát a konateľ JUDr. Marek Hudec, ktorou namieta porušenie svojich bližšie

neoznačených základných práv a slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k.

-715 z 18. septembra 2018, uznesením Okresného súdu Bratislava V č. k.

-573 z 31. mája 2017 a uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k.

-702 z 28. júna 2018, a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom

predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola 2. novembra

2018 doručená sťažnosť (ďalej len ,,sťažovateľ“), ktorou

namieta porušenie svojich bližšie neoznačených základných práv a slobôd uznesením

Okresného súdu Bratislava V (ďalej len ,,okresný súd“) č. k. -715

z 18. septembra 2018 (ďalej len ,,uznesenie okresného súdu z 18. septembra 2018“),

uznesením okresného súdu č. k. -573 z 31. mája 2017 (ďalej len ,,uznesenie

okresného súdu z 31. mája 2017“) a uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len

,,krajský súd“) č. k. -702 z 28. júna 2018 (ďalej len ,,uznesenie krajského súdu

z 28. júna 2018“).

2. Sťažovateľ v podanej sťažnosti uvádza, že v prípade uznesenia okresného súdu

z 18. septembra 2018 došlo k vade uvedenej v

v znení neskorších predpisov (ďalej len ,P“), pretože

nesprávnym procesným postupom došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces

v dôsledku protiprávnej výmeny sudcu, čím došlo k porušeniu jeho ústavného práva

spočívajúceho v tom, že nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Z rovnakých

dôvodov namieta aj uznesenie okresného súdu z 31. mája 2017. V prípade uznesenia

krajského súdu z 28. júna 2018 namieta, že v ňom krajský súd vôbec neriešil podstatu

sťažovateľom podaného odvolania, spočívajúcu v tom, že uznesenie okresného súdu

z 31. mája 2017 vydal iný ako sťažovateľov zákonný sudca. Dodal, že proti uzneseniu

krajského súdu z 28. júna 2018 podal 2. októbra 2018 dovolanie na Najvyššom súde

Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“).

3. V ďalšej časti sťažovateľ uviedol: ,,Dňa 4.3.2016 na základe môjho návrhu začalo

pred Okresným súdom pod sp.zn.: pred určenou sudkyňou

konanie o vyporiadanie BSM... Okresný súd uznesením -573 dňa

31.5.2017 môj návrh na zastavenie konania zamietol, dôvodiac ust. .

Uznesenie vydala sudkyňa . Okresný súd mi bezdôvodne vymenil

zákonného sudcu a ten hneď vydal Uznesenie -573... Spravujúc sa poučením

prvoinštančného súdu a sledujúc procesné skončenie veci, som včas proti uvedenému

uzneseniu podal odvolanie. Dôvodom odvolania bolo rovnako porušenie práva

na spravodlivý proces; odvolací dôvod podľa . Odvolací súd,

Krajský súd Bratislava dňa 28.6.2018 moje odvolanie odmietol a jeho dôvodmi sa vecne

ani nezaoberal... V 1. prípade uznesenia -715 je príčinou mojej sťažnosti

protiprávneho konania skutočnosť, že rozhodoval iný sudca Okresného súdu a to

a nie zákonný sudca určený pri podaní žaloby, .

Na uvedenú zmenu nebolo vydané rozhodnutie ani dôvod... Na základe uvedených

skutočností a zákonných ustanovení došlo k porušeniu ústavného práva ustanoveného

v , podľa ktorého nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Okresný súd opomína aplikáciu čl.13 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd... Okresným súdom mi je odňaté právo sa účinne odvolať voči

uzneseniu prvostupňového orgánu, súdu a de facto rieši uznesenie vyššej súdnej úradníčky

jej kolegyňa a k tomu nie moja zákonná sudkyňa, ... V 2. prípade

Uznesenia Okresného súdu Bratislava V., -573 a následne uznesenia

Krajského súdu Bratislava, -702... mám za to, že oba nižšie súdy svojím

postupom zasiahli do môjho práva na spravodlivý proces. Rozhodoval totiž iný sudca

Okresného súdu Bratislava V. a to a nie zákonný sudca určený

pri podaní žaloby, . Na uvedenú zmenu nebolo vydané rozhodnutie

ani dôvod... Na základe uvedených skutočností a zákonných ustanovení došlo k porušeniu

ústavného práva ustanoveného v , podľa ktorého nikoho nemožno odňať

jeho zákonnému sudcovi. Hoci Krajský súd v bode 5. odôvodnenia konštatuje, že napádané

Uznesenie Okresného súdu bolo vydané iným sudcom, ako ,

vecne túto skutočnosť neposúdil... Napokon odvolací Krajský súd zasiahol do môjho práva

na spravodlivý proces i tým, že napriek poučeniu prvoinštančného súdu o možnosti

preskúmania uznesenia o nezastavení konania odmietol sa zaoberať včas podaným

odvolaním. Vôbec neposudzoval protiprávnu skutočnosť, že uznesenie vydala nezákonná

sudkyňa a už vôbec sa nezaoberal vecou samou v ďalších dôvodoch môjho odvolania.“

4. Na základe uvedených skutočností sťažovateľ ústavný súd žiada:

,,1. – aby vyhlásil vydané uznesenie č.12C/68/2016-715 za neplatné z dôvodu

nezákonnej sudkyne,

2. – aby vyhlásil vydané uznesenie č.12C/68/2016-573 za neplatné z dôvodu

nezákonnej sudkyne,

3. – aby Okresnému súdu Bratislava V okamžitým opatrením podal vysvetlenie

a zabránil ďalšiemu konaniu nezákonnej sudkyne pani

v konaní na Okresnom súde Bratislava V až do rozhodnutia Najvyššieho súdu.

Dôvodom je SR i medzinárodný Dohovor a ich nerešpektovanie pani sudkyňou

Okresného súdu, , ktorá naďalej koná a porušuje moje právo na

spravodlivý proces.

4. – aby zakázal pokračovanie v porušovaní môjho základného práva alebo slobody

Okresným súdom Bratislava V a .“

II.

5. Podľa (ďalej len ,a“) ústavný súd

je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

6. V zmysle ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto je zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon

o ústavnom súde“), ktorý vo svojom § 25 ods. 1 uvádza, že ústavný súd návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Počas tohto prerokovania ústavný súd zisťuje, či sťažnosť spĺňa

zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

8. v uvádza, že návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený.

9. Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca. Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

10. Podľa sťažnosť okrem všeobecných

náležitostí uvedených v § 20 musí obsahovať označenie:

a) ktoré základné práva alebo slobody sa podľa tvrdenia sťažovateľa porušili,

b) právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ktorým sa porušili

základné práva alebo slobody,

c) proti komu sťažnosť smeruje.

11. Ústavný súd pripomína, že uplatnenie jeho právomoci je viazané na splnenie

viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1

, a a nasledujúcich ). V tejto súvislosti ústavný súd

už opakovane uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh.

Ide o náležitosti týkajúce sa jednak formy návrhu, ako aj jeho obsahu.

12. Podľa je ústavný súd viazaný návrhom

na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť

ústavného súdu návrhom na začatie konania sa prejavuje predovšetkým vo viazanosti

petitom návrhu na začatie konania, teda tou časťou sťažnosti (v konaní podľa čl. 127

), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha

( ), čím zároveň vymedzí predmet konania

pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom

na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite

svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv

().

13. Na ďalšie konanie môže ústavný súd prijať len taký návrh na začatie konania,

ktorý obsahuje všetky náležitosti predpísané . Ústavný súd

preskúmal sťažnosť a zistil, že tá vykazuje nedostatok zásadného charakteru spočívajúci

v jej nejasnom a nevykonateľnom petite. Vychádzajúc z obsahu sťažnosti, konštatuje,

že sťažovateľ podanou sťažnosťou napáda uznesenie okresného súdu z 18. septembra 2018,

uznesenie okresného súdu z 31. mája 2017 a uznesenie krajského súdu z 28. júna 2018,

avšak v petite sťažnosti neuviedol, ako to vyžaduje už uvedené znenie § 50 ods. 1 zákona

o ústavnom súde, konkrétne základné práva či slobody, k porušeniu ktorých malo v jeho

prípade dôjsť. Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa

v predloženom znení nie je možné považovať za kvalifikovanú a takú, o ktorej by ústavný

súd mohol konať a rozhodnúť.

14. Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že text uvedený mimo

petitu pokladá za súčasť odôvodnenia sťažnosti, ktorý nemôže doplniť petit

(). V texte sťažnosti mimo jej petitu síce sťažovateľ poukazuje jednak

na , ako aj na Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd, avšak v súlade s uvedenou konštantnou judikatúrou text uvedený mimo petitu

nemôže nahradiť návrh na rozhodnutie (petit).

15. Inak povedané, zákonnou náležitosťou kvalifikovaného návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom je (okrem iných náležitostí) aj formulácia návrhu

rozhodnutia (petit), ktorá musí byť vymedzená presne, určito a zrozumiteľne, teda takým

spôsobom, aby mohla byť prevzatá do výroku rozhodnutia ústavného súdu

().

16. Podľa ústavného súdu nedostatky petitu v spojení so skutočnosťou, že predložená

sťažnosť ako celok trpí nedostatkami, ktoré majú za následok jej značnú neurčitosť,

a to napriek skutočnosti, že sťažovateľ je v konaní o ústavnej sťažnosti riadne zastúpený

advokátom, má za následok významné procesné nedostatky. Vychádzajúc z uvedeného,

ústavný súd je toho názoru, že sťažnosť ako celok pôsobí nedostatočne a neurčito, vytvára

priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení námietky o porušení základných práv

v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje (m. m. ,

, ) ().

17. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľa nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní

pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný

súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

().

18. K uvedenému je teda potrebné dodať, že ústavný súd nemôže vybočiť z rámca

sťažovateľom určeného návrhu na rozhodnutie, rozhodnúť o niečom inom alebo navyše

o niečom, čo sťažovateľ neuvádzal, ako ani vykonať konverziu chybne formulovaného

petitu sťažnosti sťažovateľa. Ak nastane situácia, že petit sťažnosti je z právneho hľadiska

sťažovateľom nesprávne formulovaný, ústavný súd musí, s ohľadom na viazanosť

ústavného súdu petitom, sťažnosť odmietnuť (m. m. ).

19. Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky

právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti

advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný

vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie

konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

20. Pretože sťažovateľom podaná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje

náležitosti, ktoré pre uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a zákon

o ústavnom súde, teda jednoznačný, určitý a vykonateľný návrh na rozhodnutie vo veci

samej, ktorý obsahovo korešponduje s odôvodnením ako východiskovým rámcom sťažnosti,

aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľa, ústavný súd jeho sťažnosť

podľa odmietol pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

21. Vo vzťahu k uzneseniu krajského súdu z 28. júna 2018 je potrebné navyše dodať,

ako to uviedol sťažovateľ aj v podanej sťažnosti, že proti nemu podal dovolanie

na najvyššom súde. Ústavný súd v súčinnosti s okresným súdom zistil, že sťažovateľ podal

vo veci na okresnom súde dovolanie 3. októbra 2018 a o podanom dovolaní ku dňu

rozhodovania o podanej sťažnosti nebolo rozhodnuté.

22. Ústavný súd v rámci svojej rozhodovacej činnosti prihliada na to, že ako súdny

orgán ochrany ústavnosti nie je jediným nositeľom povinnosti zabezpečovať v rámci svojej

rozhodovacej právomoci ochranu základných práv a slobôd vrátane rešpektovania záväzkov

vyplývajúcich z medzinárodných zmlúv, ktorými je Slovenská republika viazaná, pretože

touto povinnosťou sú zaviazané aj všeobecné súdy ako primárni ochrancovia ústavnosti

().

23. Ako už bolo uvedené, samotné znenie je limitujúcim

pre určenie právomoci ústavného súdu rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo

právnických osôb vo veci namietaného porušenia ich základných práv a slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

len na prípady, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

24. Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého

vyčerpanie všetkých opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré

zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje

a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných právnych predpisov,

neznamená samotné podanie oprávnenou osobou, ale až rozhodnutie o ňom príslušným

orgánom (, ).

25. V tejto súvislosti ústavný súd pripomína, že súdne konanie je od svojho začiatku

až po jeho koniec proces, v ktorom sa v rámci vykonávania jednotlivých úkonov a realizácie

garancií pre ochranu práv a slobôd môžu zo strany konajúcich súdov naprávať, resp.

korigovať aj jednotlivé pochybenia. Spravidla až po jeho skončení možno na ústavnom súde

namietať pochybenia znamenajúce porušenie práv a slobôd označených v čl. 127 ods. 1

, ak tieto pochybenia neboli odstránené v priebehu samotného súdneho konania

().

26. Súbežné podanie dovolania a sťažnosti na ústavnom súde navodzuje situáciu, keď

uvedený princíp subsidiarity síce vylučuje právomoc ústavného súdu, ale iba v čase

do rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní. Tejto situácii zodpovedá aplikácia § 53 ods. 1

, podľa ktorého je sťažnosť neprípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal

opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu

jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje... Ústavný súd preto zaujal názor,

že v prípade podania mimoriadneho opravného prostriedku (dovolania) a súbežne podanej

sťažnosti na ústavnom súde je sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí

o dovolaní ().

27. Vzhľadom na to, že sťažovateľ v prípade uznesenia krajského súdu z 28. júna

2018 podal aj dovolanie, zo strany ústavného súdu bolo potrebné zaoberať sa aj úvahou,

aké dôsledky pre ňu bude mať prípadné posúdenie dovolania zo strany najvyššieho súdu

ako dovolania neprípustného. Majúc na zreteli účel základného práva na súdnu ochranu

zaručeného , ústavný súd konštatuje, že v prípade procesného

rozhodnutia najvyššieho súdu o dovolaní sa bude lehota na podanie sťažnosti ústavnému

súdu považovať za zachovanú aj vo vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému

rozhodnutiu krajského súdu.

28. A contrario potom platí, že v prípade vecného posúdenia a rozhodnutia najvyšším

súdom o dovolaní bude mať sťažovateľ k dispozícii už len podanie sťažnosti ústavnému

súdu týkajúcej sa tohto rozhodnutia za obvyklých podmienok.

29. Vzhľadom na tieto skutočnosti ústavný súd mohol podanú sťažnosť v tejto časti

podľa zásady ratio temporis odmietnuť aj ako neprípustnú pre predčasnosť podľa § 53

ods. 1 v spojení s .

30. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd ďalšími návrhmi

uvedenými v petite sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. januára 2019