Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 581/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. septembra

2016 predbežne prerokoval sťažnosť , vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

a a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Prešov, Krajského súdu v Prešove v súvislosti s dovolaním sťažovateľa podaným proti

rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 28. novembra 2013

a uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 8. októbra 2015

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. novembra

2015 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej

len „dohovor“) postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“), Krajského

súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) v súvislosti s dovolaním sťažovateľa podaným

proti rozsudku krajského súdu sp. zn. z 28. novembra 2013 a uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 8. októbra 2015.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 24. januára 2014 podal prostredníctvom

okresného súdu dovolanie proti rozsudku krajského súdu sp. zn.

z 28. novembra 2013. Dovolaním napadnutým rozsudkom krajský súd potvrdil rozsudok

okresného súdu č. k. -155 z 11. októbra 2012, ktorým bol sťažovateľ

zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 10 212,50 €.

Sťažovateľ ďalej v časti sťažnosti zmätočne uvádza, že o jeho dovolaní nebolo dosiaľ

zákonným spôsobom rozhodnuté, čím zo strany všetkých konajúcich súdov dochádza

k úmyselnému vytváraniu prieťahov v konaní, a zároveň poukazuje na skutočnosť, že

najvyšší súd uznesením sp. zn. z 8. októbra 2015 porušil jeho právo na súdnu

a inú právnu ochranu, keď rozhodol o zastavení dovolacieho konania.

Sťažovateľ ďalej v sťažnosti poukázal na „úmyselne nezákonné a protiústavné

konanie“ okresného súdu, ako aj na nezákonné zloženie senátu krajského súdu, ktoré však

nekonkretizoval.

V závere svojej sťažnosti sťažovateľ ústavnému súdu navrhuje vo veci vydať nález,

ktorým ústavný súd vysloví porušenie označených základných práv a práv „Okresným

súdom Prešov, Krajským súdom Prešov a Najvyšším súdom Slovenskej republiky“ a prizná

mu „spravodlivé zadosťučinenie vo výške 10 000“.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa každý návrh predbežne

prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či

dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá

ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné

návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané

oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez

ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne

neopodstatnený.

Podľa návrh na začatie konania sa ústavnému

súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne

proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu

a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich)

zástupca.

Podľa k návrhu na začatie konania sa musí

pripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom, ak tento zákon

neustanovuje inak. V splnomocnení sa musí výslovne uviesť, že sa udeľuje na zastupovanie

pred ústavným súdom.

Podľa ústavný súd je viazaný návrhom

na začatie konania. Ústavný súd môže prijať na ďalšie konanie len taký návrh na začatie

konania, ktorý obsahuje všetky náležitosti predpísané .

Z hľadiska predbežného prerokovania sťažnosti je podstatný najmä § 20 ods. 3

, podľa ktorého je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania

okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone. Viazanosť ústavného súdu návrhom na

začatie konania sa prejavuje vo viazanosti petitom, teda tou časťou sťažnosti, v ktorej

sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa domáha ( ),

čím zároveň vymedzí rozsah predmet konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky

na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na to môže ústavný súd rozhodnúť len o tom,

čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého

označil za porušovateľa svojich práv (m. m. , , ).

Z konštantnej judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že text uvedený mimo petitu

pokladá za súčasť odôvodnenia sťažnosti, ktorý nemôže doplniť petit (,

, , , , ).

V odôvodnení sťažnosti doručenej ústavnému súdu sťažovateľom 23. novembra 2015

sťažovateľ namieta postup konajúcich súdov, avšak namietaný postup nijak nekonkretizuje.

V petite sťažnosti označuje ako porušovateľov konajúce všeobecné súdy, avšak bez toho,

aby akýmkoľvek spôsobom identifikoval konkrétne konania alebo rozhodnutia, ktoré

sťažnosťou napáda. Sťažnosť ako celok pôsobí zmätočne a nezrozumiteľne, pričom

pre ústavný súd bolo problematické jednoznačne ustáliť predmet sťažnostných námietok.

Sťažovateľ tiež k sťažnosti nepredložil splnomocnenie na jeho zastupovanie

advokátom.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa

v predloženom znení nemožno považovať za kvalifikovanú sťažnosť, ktorú by ústavný súd

mohol prijať po jej predbežnom prerokovaní na ďalšie konanie. Neobsahuje jasný

a zrozumiteľný petit ako východisko pre rozhodnutie ústavného súdu, čo je jednou

zo všeobecných náležitostí návrhu na začatie konania pred ústavným súdom podľa § 20

ods. 1 . Ústavný súd pritom opakovane zdôrazňuje, že taký rozsah

nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je

povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho

zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne

vyplýva, ako ústavný súd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní

účastníkov konania ().

Ústavný súd pri posudzovaní sťažnosti vzal do úvahy aj skutočnosť, že sťažovateľ už

bol ústavným súdom opakovane v súvislosti s jeho skoršími sťažnosťami upozornený

na nevyhnutné obsahové náležitosti sťažnosti, a tiež poučený o následkoch ich absencie

(naposledy vo veciach vedených pod sp. zn. a ). Rovnako tak

bol sťažovateľ ústavným súdom opakovane poučený o povinnom právnom zastúpení

v konaní pred ústavným súdom, ako aj o mechanizme ustanovovania právneho zástupcu

v prípadoch, ak si tohto nemôže sám zvoliť, a žiada o jeho ustanovenie. Aj s ohľadom

na tieto skutočnosti už ústavný súd sťažovateľa na odstránenie vytknutých nedostatkov

sťažnosti nevyzýval.

Ústavný súd s poukazom na uvedené konštatuje, že sťažnosť vykazuje taký nedostatok

náležitostí predpísaných zákonom, že nie je možné preskúmať splnenie hoci len procesných

podmienok konania pred ústavným súdom, a preto ju z uvedeného dôvodu odmietol už pri

jej predbežnom prerokovaní ( ).

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať sa

ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v sťažnostnom petite.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2016