Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 471/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu

22. septembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť

, zastúpenej advokátom Mgr. Tomášom Adamcom, advokátska

kancelária, Levočská 3, Spišská Nová Ves, vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na súdnu ochranu zaručeného a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2015

doručená sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu

zaručeného (ďalej len „“) a práva

na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves

(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej len

„napadnuté konanie“).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že bola účastníčkou exekučného konania na

okresnom súde, ktorého postup napáda. Tvrdí, že „aj napriek tomu, že súdny exekútor

v priebehu celého exekučného konania postupoval nezákonne a hrubo porušoval exekučný

poriadok (dôkazy sa nachádzajú jednak v exekučnom spise u súdneho exekútora a tiež

v súdnom spise sp. značky , exekučný súd v rámci rozhodovania extrémne

a úplne zlyhal. Vo svojich podaniach adresovaných okresnému súdu v priebehu celého

exekučného konania sťažovateľka uviedla množstvo údajov a faktov, na ktoré súd v konaní

neprihliadol a ktoré poukazujú na nesprávne a nezákonné konanie súdneho exekútora

a jeho zamestnancov, ktoré podľa názoru sťažovateľky vyústili až do trestného konania.“.

Sťažovateľka v ďalšom opisuje jednotlivé uznesenia okresného súdu v napadnutom konaní a

uvádza, že proti nim podávala námietky, ktoré okresný súd neakceptoval. Zároveň uviedla,

že podala aj návrh na zastavenie exekúcie 27. februára 2013, o ktorom okresný súd „do

dnešného dňa nezvolal pojednávanie, ani nerozhodol“.

Sťažovateľka na základe uvedeného navrhovala, aby ústavný súd jej sťažnosť

predbežne prerokoval a prijal ju na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania aby rozhodol

nálezom, ktorým vysloví porušenie jej označených práv postupom okresného súdu

v napadnutom konaní, zruší všetky uznesenia okresného súdu v celom rozsahu, prizná

sťažovateľke finančné zadosťučinenie podľa vlastného uváženia a prikáže okresnému súdu

uhradiť trovy konania. Zároveň sťažovateľka navrhovala, aby ústavný súd odložil

vykonateľnosť všetkých uznesení okresného súdu aj napriek vyznačenej právoplatnosti.

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

2

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych

aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania ( , a

a nasledujúcich ). V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane

uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti

týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný návrhom

na začatie konania ( ).

To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v

petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich

práv (m. m. , ).

3

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že v posudzovanom prípade obsah sťažnosti

trpí nedostatkami, ktoré majú za následok neurčitosť a neúplnosť sťažnosti ako takej.

Závažným obsahovým nedostatkom sťažnosti je skutočnosť, že napriek všeobecným

tvrdeniam o nezákonnosti postupu súdneho exekútora a zlyhaní okresného súdu absentuje

akékoľvek odôvodnenie sťažnosti, t. j. neobsahuje čo i len jedinú konkrétnu a určitú

ústavnoprávne relevantnú námietku, ktorá by mala svedčať v prospech záveru o porušení

niektorého z označených základných práv alebo slobôd podľa a dohovoru postupom

okresného súdu v napadnutom konaní. Navyše, vychádzajúc z obsahu petitu je potrebné

konštatovať, že je nedostatočný, neurčitý, vnútorne rozporný a nevykonateľný, pretože

v prvom bode petitu sťažovateľka namieta, že k porušeniu označených práv malo dôjsť

postupom okresného súdu v napadnutom konaní, v bode druhom žiada zrušiť konkrétne

uznesenie okresného súdu v napadnutom konaní a v ďalšom bode petitu žiada zrušiť všetky

uznesenia okresného súdu v napadnutom konaní.

Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby

medzi relevantnými ustanoveniami [ a

písm. a)] vyplýva, že sťažovateľka musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia

porušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov , ale musí ich

konkretizovať aj skutkovo (m. m. , ), t. j. uviesť, z akých

dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.

Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti v spojení s jeho

neurčitým a nevykonateľným petitom významné procesné dôsledky. Je základnou

povinnosťou sťažovateľky, aby čo najpresnejšie opísala skutkový stav, z ktorého vyvodzuje

svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových

okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne

posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou podmienkou konania ústavného súdu

o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa je teda

vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľky spočívajúcich v uvedení

4

skutočností svedčiacich o porušení jej základných práv alebo slobôd rozhodnutím,

opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho

orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu

atď.). Vznesenie takýchto námietok podanie sťažovateľky neobsahuje, pričom samotný

subjektívny názor sťažovateľky o porušení jej práv nie je dostatočným dôvodom na záver, že

mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré

by dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd v súhrne konštatuje, že sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému súdu,

v predloženej podobe neobsahuje kvalifikované odôvodnenie ani určitý a vykonateľný petit,

teda nespĺňa ani podstatné zákonom predpísané náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 zákona

o ústavnom súde.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť ako celok pôsobí

nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení

námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje

(m. m. , , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných

náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej

povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred

ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd

posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania

(, , , a iné).

Podľa o advokácii a o zmene a doplnení zákona

č. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších

predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne

prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta

5

vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať

advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania,

ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené

predpoklady.

Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré

na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje a , a síce

relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti obsahovo korešpondujúce

s určitým a vykonateľným návrhom na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd

aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky jej sťažnosť odmietol

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími návrhmi

formulovanými sťažovateľkou v petite sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. septembra 2015

6