Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
III. ÚS 471/2015
PDF · 358.16 KB
No categories available
III. ÚS 471/2015
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu
22. septembra 2015 predbežne prerokoval sťažnosť
, zastúpenej advokátom Mgr. Tomášom Adamcom, advokátska
kancelária, Levočská 3, Spišská Nová Ves, vo veci namietaného porušenia jej základného
práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva
na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves v konaní vedenom
pod sp. zn. 10 Er 160/2007, a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných
náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. júna 2015
doručená sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu
zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Spišská Nová Ves
(ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 Er 160/2007 (ďalej len
„napadnuté konanie“).
Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že bola účastníčkou exekučného konania na
okresnom súde, ktorého postup napáda. Tvrdí, že „aj napriek tomu, že súdny exekútor
v priebehu celého exekučného konania postupoval nezákonne a hrubo porušoval exekučný
poriadok (dôkazy sa nachádzajú jednak v exekučnom spise u súdneho exekútora a tiež
v súdnom spise sp. značky 10 Er 160/2007, exekučný súd v rámci rozhodovania extrémne
a úplne zlyhal. Vo svojich podaniach adresovaných okresnému súdu v priebehu celého
exekučného konania sťažovateľka uviedla množstvo údajov a faktov, na ktoré súd v konaní
neprihliadol a ktoré poukazujú na nesprávne a nezákonné konanie súdneho exekútora
a jeho zamestnancov, ktoré podľa názoru sťažovateľky vyústili až do trestného konania.“.
Sťažovateľka v ďalšom opisuje jednotlivé uznesenia okresného súdu v napadnutom konaní a
uvádza, že proti nim podávala námietky, ktoré okresný súd neakceptoval. Zároveň uviedla,
že podala aj návrh na zastavenie exekúcie 27. februára 2013, o ktorom okresný súd „do
dnešného dňa nezvolal pojednávanie, ani nerozhodol“.
Sťažovateľka na základe uvedeného navrhovala, aby ústavný súd jej sťažnosť
predbežne prerokoval a prijal ju na ďalšie konanie a po vykonaní dokazovania aby rozhodol
nálezom, ktorým vysloví porušenie jej označených práv postupom okresného súdu
v napadnutom konaní, zruší všetky uznesenia okresného súdu v celom rozsahu, prizná
sťažovateľke finančné zadosťučinenie podľa vlastného uváženia a prikáže okresnému súdu
uhradiť trovy konania. Zároveň sťažovateľka navrhovala, aby ústavný súd odložil
vykonateľnosť všetkých uznesení okresného súdu aj napriek vyznačenej právoplatnosti.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
2
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené
v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnych
aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 49
a nasledujúcich zákona o ústavnom súde). V tejto súvislosti už ústavný súd opakovane
uviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitosti
týkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný návrhom
na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v
petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojich
práv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
3
Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že v posudzovanom prípade obsah sťažnosti
trpí nedostatkami, ktoré majú za následok neurčitosť a neúplnosť sťažnosti ako takej.
Závažným obsahovým nedostatkom sťažnosti je skutočnosť, že napriek všeobecným
tvrdeniam o nezákonnosti postupu súdneho exekútora a zlyhaní okresného súdu absentuje
akékoľvek odôvodnenie sťažnosti, t. j. neobsahuje čo i len jedinú konkrétnu a určitú
ústavnoprávne relevantnú námietku, ktorá by mala svedčať v prospech záveru o porušení
niektorého z označených základných práv alebo slobôd podľa ústavy a dohovoru postupom
okresného súdu v napadnutom konaní. Navyše, vychádzajúc z obsahu petitu je potrebné
konštatovať, že je nedostatočný, neurčitý, vnútorne rozporný a nevykonateľný, pretože
v prvom bode petitu sťažovateľka namieta, že k porušeniu označených práv malo dôjsť
postupom okresného súdu v napadnutom konaní, v bode druhom žiada zrušiť konkrétne
uznesenie okresného súdu v napadnutom konaní a v ďalšom bode petitu žiada zrušiť všetky
uznesenia okresného súdu v napadnutom konaní.
Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzby
medzi relevantnými ustanoveniami zákona o ústavnom súde [§ 20 ods. 1 a § 50 ods. 1
písm. a)] vyplýva, že sťažovateľka musí označiť základné práva a slobody, vyslovenia
porušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov ústavy, ale musí ich
konkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08, IV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akých
dôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.
Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti v spojení s jeho
neurčitým a nevykonateľným petitom významné procesné dôsledky. Je základnou
povinnosťou sťažovateľky, aby čo najpresnejšie opísala skutkový stav, z ktorého vyvodzuje
svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom. Okrem opísania skutkových
okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právne argumenty a právne
posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou podmienkou konania ústavného súdu
o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ústavy je teda
vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľky spočívajúcich v uvedení
4
skutočností svedčiacich o porušení jej základných práv alebo slobôd rozhodnutím,
opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťou konkrétneho
orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovej samosprávy, súdu
atď.). Vznesenie takýchto námietok podanie sťažovateľky neobsahuje, pričom samotný
subjektívny názor sťažovateľky o porušení jej práv nie je dostatočným dôvodom na záver, že
mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívne okolnosti, ktoré
by dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.
Ústavný súd v súhrne konštatuje, že sťažnosť, ktorá bola doručená ústavnému súdu,
v predloženej podobe neobsahuje kvalifikované odôvodnenie ani určitý a vykonateľný petit,
teda nespĺňa ani podstatné zákonom predpísané náležitosti ustanovené v § 20 ods. 1 zákona
o ústavnom súde.
Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť ako celok pôsobí
nedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnení
námietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje
(m. m. III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013, III. ÚS 244/2014).
Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísaných
náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej
povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred
ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd
posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania
(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona
č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších
predpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právne
prostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta
5
vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať
advokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania,
ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené
predpoklady.
Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoré
na uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a síce
relevantné odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti obsahovo korešpondujúce
s určitým a vykonateľným návrhom na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd
aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky jej sťažnosť odmietol
pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa už ústavný súd ďalšími návrhmi
formulovanými sťažovateľkou v petite sťažnosti nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 22. septembra 2015
6