Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 467/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júla 2017 v senáte

zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa

Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť súdneho exekútora

JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava, zastúpeného advokátom

doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,

Grösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20

ods. 1 a , práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Bratislava V sp. zn. 1 Spr V 0021/2017 z 25. mája 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2017

doručená sťažnosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. (ďalej len

„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1

a (ďalej len „“), práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného

súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 Spr V 0021/2017 z 25. mája 2017

(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd napadnutým uznesením

uložil sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi povinnosť úhrady súdneho poplatku za

spracovanie hromadného podania (žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie)

v sume 18 eur.

3. Podľa sťažovateľa okresný súd napadnutým uznesením porušil ním označené

ústavné práva, keďže svoje rozhodnutia formuloval na základe nesprávneho právneho

posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva a osobitne aplikácie

protiústavnej úpravy bez toho, aby vyvolal konanie na potvrdenie domnienky o ústavnosti,

ktorá je však vyvrátiteľná rozhodnutím o abstraktnej kontrole ústavnosti. Podľa sťažovateľa

povinnosť úhrady poplatku za úkony súdu, tak ako bola stanovená okresným súdom

v napadnutom uznesení, mu nemožno uložiť. Podľa sťažovateľa súdnemu exekútorovi nie je

možné uložiť súdny poplatok za spracovanie hromadného podania, pretože nie je uvedený

ako poplatník v zmysle o súdnych

poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Podľa

názoru sťažovateľa v exekučnom konaní platí súdny poplatok iba oprávnený a nikto iný.

Sťažovateľ dôvodí, že exekútor v prípade podania žiadosti o vydanie poverenia sleduje len

záujmy oprávneného.

4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„Uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. zo dňa 25.5.2017

porušil Okresný súd Bratislava V základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené

a jej právo na spravodlivé súdne konanie

zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné

právo vlastniť majetok podľa , resp. právo na pokojné užívanie majetku

podľa čl. 1 Dodatkového protokolu. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn.

1 zo dňa 25.5.2017 sa zrušuje. Okresný súd Bratislava V je povinný

uhradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľa v celkovej výške

vyčíslenej právnym zástupcom sťažovateľa do 15 dní od právoplatnosti nálezu (trovy

právneho zastúpenia sú určené podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej

republiky č. v platnom znení).“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

III.

7. Bez potreby citácie odôvodnenia napadnutého uznesenia alebo uvádzania

doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam sťažovateľa ústavný súd konštatuje,

že sťažnosť je potrebné odmietnuť pri jej predbežnom prerokovaní, a to z týchto dôvodov:

8. Po prvé, ústavný súd už v minulosti opakovane pri sťažnostiach sťažovateľa,

ktorými sa obracal na ústavný súd, judikoval, že súdny exekútor má pri výkone exekučnej

činnosti postavenie verejného činiteľa. Tento status mu priznáva Exekučný poriadok, ktorý

v ustanovení § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou

na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného

poriadku má exekútor pri výkone exekučnej činnosti, vykonávanie ktorej je výkonom

verejnej moci, postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou

v Exekučnom poriadku preniesol štát časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej,

ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické

osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technicky či organizačne

inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc

súdnu. Preto ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať

štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné

práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre

tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred

súdmi (rovnaké závery vo veciach sťažovateľa porovnaj v ,

, , , , ,

, , ).

8.1 Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1. apríla 2017) do vydania

poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na

vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi

len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje

o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.

Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017, t. j. platného

a účinného v čase podania hromadného podania zo strany súdneho exekútora okresnému

súdu – 19. januára 2017) účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú

účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd

rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.

8.2 Z citovanej definície účastníkov exekučného konania vyplýva, že súdny exekútor

je účastníkom konania len vtedy, ak exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie.

8.3 Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na podanie

sťažnosti ústavnému súdu proti rozhodnutiu, ktorým exekučný súd rozhodol v rámci

rozhodovania o vydaní poverenia na vykonania exekúcie o uložení povinnosti uhradiť

súdny poplatok za spracovanie hromadného podania podaného súdnym exekútorom.

V takomto prípade súdny exekútor ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych

základných práv, a to ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného).

8.4 Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd nepochybne zistil, že

sťažovateľ nemal v namietanom konaní pred okresným súdom, výsledkom ktorého je

napadnuté uznesenie, postavenie účastníka konania, a teda nie je oprávnenou osobou

na podanie sťažnosti podľa .

8.5 Keďže porušenie označených ústavných práv napadnutým uznesením pred

ústavným súdom namietala osoba odlišná od účastníka tohto súdneho konania, ústavný súd

pri predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa

ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

9. Po druhé, podľa ústavného súdu vzhľadom na hodnotu sporu pred okresným

súdom (spolu 18 eur) ide o prípad posudzovaný ako tzv. bagateľná vec, kde vzhľadom na

konkrétne okolnosti prípadu už samotný predmet sporu v predmetnom konaní zakladá

z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu (porov. najmä , ako aj

, , , ) dôvod na

odmietnutie sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní z dôvodu jej zjavnej

neopodstatnenosti.

9.1 Opodstatnenosť sťažnosti podľa vo veciach bagateľných

prichádza totiž do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú pre

postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne posúdenie esenciálne

(porov. ), resp. v prípadoch, ak pôjde o intenzitu zásahu kolidujúcu

s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd (porov. nález Ústavného súdu Českej

republiky sp. zn. , bod 27).

9.2 Takéto vybočenie zo štandardov riadneho súdneho konania, resp. intenzitu

zásahu kolidujúcu s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd ústavný súd navyše

v napadnutom uznesení vzhľadom na predmet rozhodovania okresného súdu (súdny

poplatok za spracovanie hromadného podania) nenašiel.

9.3 Uvedená hodnota sporu pred všeobecným súdom, ako aj predmet sporu pred

okresným súdom tak signalizujú zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti z dôvodu bagateľnosti

veci. Sťažnosť sťažovateľa je teda potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

10. Ako obiter dictum k sťažovateľovej veci ústavný súd uvádza, že v čase podania

žiadosti o vydanie poverenia vykonania exekúcie (január 2017) Exekučný poriadok

neupravoval explicitne, či sa súdny poplatok za podanie návrhu na vydanie poverenia

exekútora na vykonanie exekúcie považuje za súčasť trov exekučného konania a kto tento

poplatok znáša alebo uhrádza. Podľa § 196 Exekučného poriadku platného a účinného do

31. marca 2017 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena,

náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného

poriadku platného a účinného do 31. marca 2017 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku platného a účinného do 31. marca 2017 trovami

exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri

vykonaní exekúcie (§ 196). Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov

v znení neskorších predpisov platnej a účinnej do 31. marca 2017 súdnemu exekútorovi

patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti

s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné

a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

10.1 Možno teda konštatovať, že v čase podania žiadosti o vydanie poverenia

vykonania exekúcie (január 2017) bolo možné súdny poplatok za podanie návrhu na

vydanie poverenia exekútora na vykonanie exekúcie považovať za hotový výdavok účelne

vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ktorý bol povinný uhrádzať

povinný. V prípade, že napadnutým uznesením okresného súdu bol na jeho platenie

zaviazaný v rámci rozhodovania okresného súdu o návrhu sťažovateľa na vydanie poverenia

na vykonanie exekúcie sťažovateľ ako súdny exekútor, suma uhradená sťažovateľom patrila

do hotových výdavkov súdneho exekútora [pričom sťažovateľ podľa v čase podania žiadosti

na vydanie poverenia vykonania exekúcie (január 2017) platného a účinného § 197 ods. 2

Exekučného poriadku mohol požadovať od oprávneného primeraný preddavok na náhradu

týchto hotových výdavkov], ktorá mohla byť uplatnená následne v rámci exekučného

konania ako trovy exekúcie voči povinnému.

10.2 S účinnosťou od 1. apríla 2017 (t. j. v čase rozhodovania okresného súdu) už

Exekučný poriadok [po novelizácii Exekučného poriadku , ktorým

sa mení a dopĺňa o súdnych

exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších

zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony]

upravuje v § 199a ods. 1 explicitne, že výdavky na zaplatený súdny poplatok sa považujú za

trovy oprávneného („Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom

konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom

povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky

spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. júla 2017