Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (8)II. ÚS 467/2017
PDF · 162.58 KB
No categories available
II. ÚS 467/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. júla 2017 v senáte
zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Lajosa
Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť súdneho exekútora
JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., Záhradnícka 60, Bratislava, zastúpeného advokátom
doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o.,
Grösslingová 4, Bratislava, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20
ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu
k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu
Bratislava V sp. zn. 1 Spr V 0021/2017 z 25. mája 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD., o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. júla 2017
doručená sťažnosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, PhD. (ďalej len
„sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1
a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového
protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného
súdu Bratislava V (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 1 Spr V 0021/2017 z 25. mája 2017
(ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že okresný súd napadnutým uznesením
uložil sťažovateľovi ako súdnemu exekútorovi povinnosť úhrady súdneho poplatku za
spracovanie hromadného podania (žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie)
v sume 18 eur.
3. Podľa sťažovateľa okresný súd napadnutým uznesením porušil ním označené
ústavné práva, keďže svoje rozhodnutia formuloval na základe nesprávneho právneho
posúdenia veci a s použitím chybnej aplikácie a interpretácie práva a osobitne aplikácie
protiústavnej úpravy bez toho, aby vyvolal konanie na potvrdenie domnienky o ústavnosti,
ktorá je však vyvrátiteľná rozhodnutím o abstraktnej kontrole ústavnosti. Podľa sťažovateľa
povinnosť úhrady poplatku za úkony súdu, tak ako bola stanovená okresným súdom
v napadnutom uznesení, mu nemožno uložiť. Podľa sťažovateľa súdnemu exekútorovi nie je
možné uložiť súdny poplatok za spracovanie hromadného podania, pretože nie je uvedený
ako poplatník v zmysle zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov. Podľa
názoru sťažovateľa v exekučnom konaní platí súdny poplatok iba oprávnený a nikto iný.
Sťažovateľ dôvodí, že exekútor v prípade podania žiadosti o vydanie poverenia sleduje len
záujmy oprávneného.
4. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti nálezom takto rozhodol:
„Uznesením Okresného súdu Bratislava V sp. zn. 1SprV/0021/2017 zo dňa 25.5.2017
porušil Okresný súd Bratislava V základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu zaručené
čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jej právo na spravodlivé súdne konanie
zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné
právo vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 ústavy, resp. právo na pokojné užívanie majetku
podľa čl. 1 Dodatkového protokolu. Uznesenie Okresného súdu Bratislava V sp. zn.
1 SprV/0021/2017 zo dňa 25.5.2017 sa zrušuje. Okresný súd Bratislava V je povinný
uhradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľa v celkovej výške
vyčíslenej právnym zástupcom sťažovateľa do 15 dní od právoplatnosti nálezu (trovy
právneho zastúpenia sú určené podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z. z. v platnom znení).“
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo
ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento
zákon neustanovuje inak.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na ktorých
prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané
náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj
návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť
uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je
zjavne neopodstatnený.
6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným
rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť
k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre
nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo
iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie
ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto
možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po
jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. I. ÚS 105/06, II. ÚS 66/2011, III. ÚS 155/09,
III.
7. Bez potreby citácie odôvodnenia napadnutého uznesenia alebo uvádzania
doktrinálnych záverov k označeným ústavným právam sťažovateľa ústavný súd konštatuje,
že sťažnosť je potrebné odmietnuť pri jej predbežnom prerokovaní, a to z týchto dôvodov:
8. Po prvé, ústavný súd už v minulosti opakovane pri sťažnostiach sťažovateľa,
ktorými sa obracal na ústavný súd, judikoval, že súdny exekútor má pri výkone exekučnej
činnosti postavenie verejného činiteľa. Tento status mu priznáva Exekučný poriadok, ktorý
v ustanovení § 2 ods. 1 ustanovuje, že exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou
na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov. Podľa ustanovenia § 5 Exekučného
poriadku má exekútor pri výkone exekučnej činnosti, vykonávanie ktorej je výkonom
verejnej moci, postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že právnou úpravou
v Exekučnom poriadku preniesol štát časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej,
ktorej súčasťou je aj konanie vykonávacie – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické
osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne technicky či organizačne
inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc
súdnu. Preto ak súdny exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonávať
štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné
práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre
tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred
súdmi (rovnaké závery vo veciach sťažovateľa porovnaj v II. ÚS 314/2012,
II. ÚS 402/2012, II. ÚS 33/2014, II. ÚS 34/2014, II. ÚS 241/2014, I. ÚS 478/2011,
III. ÚS 151/2012, III. ÚS 211/2012, III. ÚS 363/2012).
8.1 Podľa § 35 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného od 1. apríla 2017) do vydania
poverenia na vykonanie exekúcie je účastníkom konania oprávnený. Po vydaní poverenia na
vykonanie exekúcie sú účastníkmi konania oprávnený a povinný; iné osoby sú účastníkmi
len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje
o trovách exekútora, účastníkom konania je aj exekútor.
Podľa § 37 ods. 1 Exekučného poriadku (účinného do 31. marca 2017, t. j. platného
a účinného v čase podania hromadného podania zo strany súdneho exekútora okresnému
súdu – 19. januára 2017) účastníkmi konania sú oprávnený a povinný; iné osoby sú
účastníkmi len tej časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd
rozhoduje o trovách exekúcie, účastníkom konania je aj poverený exekútor.
8.2 Z citovanej definície účastníkov exekučného konania vyplýva, že súdny exekútor
je účastníkom konania len vtedy, ak exekučný súd rozhoduje o trovách exekúcie.
8.3 Z uvedeného vyplýva, že súdny exekútor nemá aktívnu legitimáciu na podanie
sťažnosti ústavnému súdu proti rozhodnutiu, ktorým exekučný súd rozhodol v rámci
rozhodovania o vydaní poverenia na vykonania exekúcie o uložení povinnosti uhradiť
súdny poplatok za spracovanie hromadného podania podaného súdnym exekútorom.
V takomto prípade súdny exekútor ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych
základných práv, a to ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného).
8.4 Pri predbežnom prerokovaní sťažnosti ústavný súd nepochybne zistil, že
sťažovateľ nemal v namietanom konaní pred okresným súdom, výsledkom ktorého je
napadnuté uznesenie, postavenie účastníka konania, a teda nie je oprávnenou osobou
na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.
8.5 Keďže porušenie označených ústavných práv napadnutým uznesením pred
ústavným súdom namietala osoba odlišná od účastníka tohto súdneho konania, ústavný súd
pri predbežnom prerokovaní sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.
9. Po druhé, podľa ústavného súdu vzhľadom na hodnotu sporu pred okresným
súdom (spolu 18 eur) ide o prípad posudzovaný ako tzv. bagateľná vec, kde vzhľadom na
konkrétne okolnosti prípadu už samotný predmet sporu v predmetnom konaní zakladá
z hľadiska doterajšej judikatúry ústavného súdu (porov. najmä IV. ÚS 358/08, ako aj
IV. ÚS 340/2014, III. ÚS 529/2014, II. ÚS 468/2015, II. ÚS 357/2015) dôvod na
odmietnutie sťažnosti pri jej predbežnom prerokovaní z dôvodu jej zjavnej
neopodstatnenosti.
9.1 Opodstatnenosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy vo veciach bagateľných
prichádza totiž do úvahy iba v prípadoch extrémneho vybočenia zo štandardov, ktoré sú pre
postupy zisťovania skutkového základu sporu a pre jeho právne posúdenie esenciálne
(porov. IV. ÚS 358/08), resp. v prípadoch, ak pôjde o intenzitu zásahu kolidujúcu
s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd (porov. nález Ústavného súdu Českej
republiky sp. zn. III. ÚS 1996/13, bod 27).
9.2 Takéto vybočenie zo štandardov riadneho súdneho konania, resp. intenzitu
zásahu kolidujúcu s podstatou a zmyslom základných práv a slobôd ústavný súd navyše
v napadnutom uznesení vzhľadom na predmet rozhodovania okresného súdu (súdny
poplatok za spracovanie hromadného podania) nenašiel.
9.3 Uvedená hodnota sporu pred všeobecným súdom, ako aj predmet sporu pred
okresným súdom tak signalizujú zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti z dôvodu bagateľnosti
veci. Sťažnosť sťažovateľa je teda potrebné odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde aj z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.
10. Ako obiter dictum k sťažovateľovej veci ústavný súd uvádza, že v čase podania
žiadosti o vydanie poverenia vykonania exekúcie (január 2017) Exekučný poriadok
neupravoval explicitne, či sa súdny poplatok za podanie návrhu na vydanie poverenia
exekútora na vykonanie exekúcie považuje za súčasť trov exekučného konania a kto tento
poplatok znáša alebo uhrádza. Podľa § 196 Exekučného poriadku platného a účinného do
31. marca 2017 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena,
náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného
poriadku platného a účinného do 31. marca 2017 náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku platného a účinného do 31. marca 2017 trovami
exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri
vykonaní exekúcie (§ 196). Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov
v znení neskorších predpisov platnej a účinnej do 31. marca 2017 súdnemu exekútorovi
patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti
s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné
a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
10.1 Možno teda konštatovať, že v čase podania žiadosti o vydanie poverenia
vykonania exekúcie (január 2017) bolo možné súdny poplatok za podanie návrhu na
vydanie poverenia exekútora na vykonanie exekúcie považovať za hotový výdavok účelne
vynaložený v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti, ktorý bol povinný uhrádzať
povinný. V prípade, že napadnutým uznesením okresného súdu bol na jeho platenie
zaviazaný v rámci rozhodovania okresného súdu o návrhu sťažovateľa na vydanie poverenia
na vykonanie exekúcie sťažovateľ ako súdny exekútor, suma uhradená sťažovateľom patrila
do hotových výdavkov súdneho exekútora [pričom sťažovateľ podľa v čase podania žiadosti
na vydanie poverenia vykonania exekúcie (január 2017) platného a účinného § 197 ods. 2
Exekučného poriadku mohol požadovať od oprávneného primeraný preddavok na náhradu
týchto hotových výdavkov], ktorá mohla byť uplatnená následne v rámci exekučného
konania ako trovy exekúcie voči povinnému.
10.2 S účinnosťou od 1. apríla 2017 (t. j. v čase rozhodovania okresného súdu) už
Exekučný poriadok [po novelizácii Exekučného poriadku zákonom č. 2/2017 Z. z., ktorým
sa mení a dopĺňa zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa menia a dopĺňajú niektoré zákony]
upravuje v § 199a ods. 1 explicitne, že výdavky na zaplatený súdny poplatok sa považujú za
trovy oprávneného („Trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom
konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom
povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky
spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.“).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. júla 2017