Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 751/2016
PDF · 234.55 KB
No categories available
I. ÚS 751/2016
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
I. ÚS 751/2016 -25
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017
v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu
Milana Ľalíka o sťažnosti , , zastúpenej
advokátskou kanceláriou , , v mene ktorej koná
, advokát a konateľ, vo veci namietaného porušenia jej základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie jej
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn.
9 C 108/2010 takto
rozhodol:
1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv
a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad
v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 108/2010 p o r u š e n é b o l i .
2. Okresnému súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 108/2010
p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.
3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom
tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Poprad p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov
od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Poprad j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho
zastúpenia v sume 545,69 € (slovom päťstoštyridsaťpäť eur a šesťdesiatdeväť centov)
na účet jej právneho zástupcu , , do dvoch
mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením
č. k. I. ÚS 751/2016-12 zo 7. decembra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,
o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len
„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“), podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu
Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 108/2010.
2. Sťažovateľka podľa obsahu jej sťažnosti podala 27. mája 2010 na okresnom súde
návrh na začatie konania o určenie priebehu hraníc medzi pozemkami evidovanými
v katastri nehnuteľností ako parcela , zastavané plochy a nádvoria
2
s výmerou 431 mevidovaná na , ,
2
a parcela , záhrady, s výmerou 600 mevidovaná na
, , o uloženie povinnosti posunúť plot podľa určenej
hranice, o priznanie bezdôvodného obohatenia vo výške 482,80 €, o priznanie nároku
na náhradu škody za vyrúbaný ovocný strom v nevhodnom období a za znehodnotenie
kalového piesku v dôsledku zriadenia oplotenia žalovanou.
3. Okresný súd nariadil prvé pojednávanie vo veci až 7. februára 2011, ktoré bolo
odročené na 10. marec 2011, pretože sa ho žalovaná nemohla zúčastniť. Aj nasledujúce dve
pojednávania boli odročené z dôvodu ospravedlnenia sa žalovanej, resp. z dôvodu
nariadenia znaleckého dokazovania. Následne až 31. júla 2012 okresný súd vydal uznesenie
o nariadení znaleckého dokazovania, pričom ustanovenému znalcovi bol spis zaslaný dva
mesiace od jeho ustanovenia súdom. Znalecký posudok bol po urgenciách predložený
23. septembra 2013. Následne došlo k zmene žalobného petitu, ktorý okresný súd pripustil
uznesením z 28. januára 2014, bolo nariadených viacero pojednávaní (26. februára 2014,
28. mája 2014, 23. októbra 2015 a 4. mája 2016), ktoré sa z rôznych dôvodov odročovali,
a dosiaľ nebolo vo veci meritórne rozhodnuté.
4. Okresnému súdu sťažovateľka adresovala sťažnosť pre prieťahy, ktorá bola
posúdená tak, že neboli v napadnutom konaní zo strany okresného súdu zistené také
skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vyhodnotenie sťažnosti ako dôvodnej napriek tomu, že
od začatia konania ubehlo už 6 rokov a vo veci dosiaľ ani raz nebolo meritórne rozhodnuté.
Podľa sťažovateľky je okresný súd vo veci nečinný a jeho neefektívny postup spôsobil, že
konanie je neprimerane dlhé už aj s prihliadnutím na skutočnosť, že bolo vykonané znalecké
dokazovanie, ktoré považuje za opodstatnené.
5. Sťažovateľka na základe skutočností uvedených v sťažnosti navrhuje, aby ústavný
súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa čl. 38 ods. 2
listiny a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
postupom okresného súdu v predmetnom konaní, prikáže okresnému súdu konať bez
zbytočných prieťahov, prizná jej finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu
trov právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu.
6. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k priebehu konania
podaním sp. zn. 2 ÚS/2016 z 22. decembra 2016. Vo vyjadrení okresného súdu doručenom
ústavnému súdu 27. decembra 2016 predseda okresného súdu uviedol, že predmetnú vec
považuje za skutkovo zložitejšiu a bolo potrebné vykonať opakovane znalecké dokazovanie.
Znalec pri jeho vypracovaní opakovane požadoval predĺženie lehoty na vypracovanie
znaleckého posudku. Okresný súd musel rozhodovať aj o viacerých procesných návrhoch
a odvolaniach účastníkov konania. V priebehu konania došlo aj k zmene zákonného sudcu,
čo malo taktiež vplyv na predĺženie konania, preto navrhuje sťažnosť zamietnuť. Zároveň
oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní v predmetnej veci.
7. Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov vyplýva, že dosiaľ okresný súd
realizoval v predmetnej veci tieto úkony:
- 3. jún 2010 – žaloba doručená okresnému súdu,
- 22. jún 2010 – uznesením č. k. 9 C 108/2010-45 z 20. septembra 2010 –
oslobodenie žalobkyne od platenia súdneho poplatku v rozsahu 50 %,
- 29. november 2010 – doručené vyjadrenie žalobkyne po tom, ako bola doručená
žaloba na vyjadrenie žalovanej,
- 12. január 2011 – termín pojednávania určený na 7. február 2011,
- 3. február 2011 – žalovaná požiadala o odročenie pojednávania, žiadosti okresný
súd vyhovel a pojednávanie odročil na 10. marec 2011,
- 10. marec 2011 – pojednávanie odročené pre účely doplnenia dokazovania,
- 11. apríl 2011 – pojednávanie odročené pre účely znaleckého dokazovania,
- 19. apríl 2011 – otázky pre znalca zo strany žalobkyne doručené súdu a taktiež
vyjadrenie žalovanej,
- 31. júl 2012 – uznesením č. k. 9 C 108/2010-82 nariadené znalecké dokazovanie,
- 13. august 2012 a 10. september 2012 – zložená záloha na znalecké dokazovanie zo
strany žalobkyne a žalovanej,
- 5. október 2012 – žiadosť znalca o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého
posudku,
- 10. január 2013 – uznesením č. k. 9 C 108/2010-93 vyhovené znalcovi a lehota
predĺžená,
- 3. júl 2013 – ďalšia žiadosť znalca o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého
posudku do 31. júla 2013,
- 12. september 2013 – urgovanie znalca v súvislosti s vypracovaním znaleckého
posudku,
- 23. september 2013 – predložený znalecký posudok a určený termín pojednávania
na 28. november 2013,
- 14. november 2013 – žiadosť žalobkyne o odročenie pojednávania a odročenie na
9. december 2013,
- 9. december 2013 – pojednávanie vo veci odročené pre účely podania návrhu na
zmenu petitu,
- 28. január 2014 – uznesením č. k. 9 C 108/2010-133 vyhovené návrhu žalobkyne,
- 26. február 2014 – pojednávanie, ktoré bolo odročené pre účely doplnenia
dokazovania,
- 7. marec 2014 – žalovaná predložila návrhy na doplnenie dokazovania,
- 28. máj 2014 – pojednávanie, ktoré bolo odročené s cieľom doplnenia znaleckého
posudku,
- 10. jún 2014 – žalobkyňa doručila otázky na doplnenie znaleckého posudku,
- 29. júl 2014 – žalovaná doručila otázky na doplnenie znaleckého posudku,
- 22. august 2014 – uznesením č. k. 9 C 108/2010-168 nariadené doplnenie
znaleckého dokazovania,
- 11. september 2014 – žalovaná sa odvolala proti predmetnému uzneseniu,
- 22. september 2014 – spis predložený Krajskému súdu v Prešove (ďalej len
„krajský súd“),
- 5. december 2014 – okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu, ktorým
potvrdil uznesenie okresného súdu,
- 30. september 2014 – vec predložená novému zákonnému sudcovi,
- 16. december 2014 – uznesenie krajského súdu doručené účastníkom,
- 25. február 2015 – žiadosť znalca o predĺženie lehoty do 31. marca 2015,
- 19. máj 2015 – urgencia znalca týkajúca sa vypracovania znaleckého posudku,
- 16. jún 2015 – znalecký posudok doručený súdu,
- 17. júl 2015 – znalecký posudok doručený účastníkom konania,
- 30. november 2015 – žalovaná doručila vyjadrenie k znaleckému posudku,
- 4. apríl 2016 – nariadená ohliadka na mieste samom na 4. máj 2016,
- 3. máj 2016 – žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne o odročenie ohliadky z dôvodu
práceneschopnosti,
- 21. november 2016 – stanovený termín ohliadky na 27. január 2017.
8. V zásade rovnaké skutočnosti týkajúce sa chronológie úkonov okresného súdu
a účastníkov konania zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a súdneho spisu, ktorý mu bol
doručený spolu s vyjadrením okresného súdu z 22. decembra 2016.
9. Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku z 12. januára 2017, ktorým reagoval na
vyjadrenie predsedu okresného súdu, v podstatnom uviedol, že zotrváva na všetkých
skutočnostiach, vecnej a právnej argumentácii uvedenej v sťažnosti. Napriek úkonom
okresného súdu nedošlo k nastoleniu právnej istoty meritórnym rozhodnutím, a to napriek
tomu, že od podania žaloby ubehlo viac ako šesť rokov. O sťažovateľkinom čiastočnom
späťvzatí žaloby a úprave petitu rozhodol okresný súd do jedného mesiaca, preto
sťažovateľka svojimi úkonmi neprispela k predĺženiu konania. Sťažovateľka ďalej opravila
vyjadrenie okresného súdu týkajúce sa odročenia ohliadky z dôvodu na strane sťažovateľky,
ktorá predložila aj kópiu písomnej žiadosti o odročenie ohliadky na mieste samom z dôvodu
práceneschopnosti, avšak v žiadosti uviedla, že aj keď sa jej nezúčastní, nežiada o jej
odročenie. Zákonný sudca sa však na miesto ohliadky v deň jej konania nedostavil a až na
mieste sa prítomné osoby vrátane znalca dozvedeli, že sudca musel navštíviť lekára. Nový
termín bol nariadený až na 27. januára 2017, t. j. 8 mesiacov od poslednej nariadenej
miestnej ohliadky. Sťažovateľka zároveň súhlasí s upustením od verejného ústneho
pojednávania.
10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona
o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa
s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania
nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie
na ústnom pojednávaní vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou
namietaného porušenia práv, ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný
procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci,
t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote (I. ÚS 40/02, I. ÚS 41/03,
II.
11. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného
práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2 listiny, ako aj práva zaručeného čl. 6
ods. 1 dohovoru. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala
bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola
prerokovaná verejne bez zbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
13. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1
dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu
nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01,
14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry
ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca
sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota
osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne
až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý
znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu
(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup
v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník
obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
16. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku
(ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania
postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Od 1. júla 2016 nadobudol
účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov
(ďalej len „CSP“), ktorý nahradil Občiansky súdny poriadok a ktorý vo svojich
ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania v čl. 17. Podľa § 100
ods. 1 OSP len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,
aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (obdobne § 157 ods. 1 CSP). Podľa
§ 117 ods. 1 OSP sudca je povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie
účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Podľa § 119 ods. 1 OSP pojednávanie sa
môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie
odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové
pojednávanie.
17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom
v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2
listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou
(IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04, I. ÚS 398/2016) ústavný súd zohľadnil tri
základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,
správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou
Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na
predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa
(I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný
súd aj sťažnosť sťažovateľky.
18. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania
vedeného okresným súdom je rozhodovanie o určenie priebehu hraníc medzi pozemkami
o uloženie povinnosti posunúť plot podľa určenej hranice, o priznanie bezdôvodného
obohatenia vo výške 482,80 €, o priznanie nároku na náhradu škody za vyrúbaný ovocný
strom v nevhodnom období a za znehodnotenie kalového piesku v dôsledku zriadenia
oplotenia žalovanou. Po skutkovej a právnej stránke ide o štandardný predmet rozhodovania
na okresnom súde. Z obsahu súdneho spisu okresného súdu síce vyplýva, že čiastočne ide
o skutkovo zložitejšiu vec najmä vzhľadom na potrebu znaleckého dokazovania, ale na
druhej strane vec nie je právne zložitá a z dosiahnutých výsledkov ústavný súd nezistil takú
zložitosť veci, ktorá by mohla odôvodňovať už viac ako šesť ročné trvanie tohto konania,
pričom vo veci nebolo dosiaľ ani raz meritórne rozhodnuté.
19. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či
v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených práv
sťažovateľky. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili
o tom, že by k prieťahom prispelo aj správanie sťažovateľky.
20. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo
k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.
Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného
základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu
nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04).
21. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a pripojených dokumentov, ako
aj zo stanoviska sťažovateľky a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd
konštatuje predovšetkým určité obdobia nečinnosti, a rovnako tak aj neefektívne správanie
okresného súdu, ktoré v spojitosti s celkovou dĺžkou súdneho konania (viac ako 6 rokov)
mali za následok zistenie zbytočných prieťahov, pretože okresný súd nevykonával úkony
smerujúce k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádzala.
22. Ústavný súd sa priklonil k názoru sťažovateľky, že k zbytočným prieťahom
v konaní došlo, aj keď v predmetnej veci okresný súd určité úkony vykonal. Postup
okresného súdu však vzhľadom na celkovú dĺžku konania nemožno považovať za
sústredený a efektívny.
23. V konaní okresného súdu zistil ústavný súd obdobia nečinnosti, a to konkrétne od
odročenia pojednávania pre účely nariadenia znaleckého dokazovania (11. apríla 2011) do
31. júla 2012, t. j. v trvaní viac ako 15 mesiacov, počas ktorého boli iba doručené otázky na
znalca zo strany žalobkyne a vyjadrenie žalovanej. Žiaden iný úkon okresný súd v danom
období nerealizoval. Opätovne súd nerealizoval žiadny úkon v období od 23. októbra 2015
do 4. mája 2016, kedy mala byť na mieste samom vykonaná ohliadka. Sťažovateľka síce
podala žiadosť o odročenie okresnému súdu v deň pred konaním ohliadky na mieste samom,
zároveň však uviedla, že sa môže konať aj v jej neprítomnosti, pretože nežiada jej
odročenie. Napriek zmätočnému podaniu zo strany sťažovateľky, ktorá svoje podanie
označila ako žiadosť o odročenie pojednávania, ale z jej obsahu vyplýva, že nežiada
odročenie ohliadky, zákonný sudca túto zmätočnosť bližšie neobjasnil ani neuviedol, resp.
neskúmal, či je pri ohliadke potrebná osobná účasť sťažovateľky, ktorá je v konaní riadne
zastúpená, ale ohliadku určil na nový termín, a to až 27. január 2017, čo predstavuje ďalšie
obdobie nečinnosti bez toho, aby okresnému súdu bránila objektívna prekážke vo výkone
úkonov smerujúcich k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania.
24. Neefektívny postup okresného súdu vzhliadol ústavný súd aj pri ustanovovaní
znalca, ak 11. apríla 2011 odročil pojednávanie pre účely nariadenia znaleckého
dokazovania, pričom však samotné uznesenie, ktorým nariadil znalecké dokazovanie,
okresný súd vydal 31. júla 2012. Znalec mal okresným súdom určených 40 dní
na vypracovanie posudku, avšak po urgencii zo strany okresného súdu, ako aj žiadosti
zo strany znalca o predĺženie lehoty bol posudok predložený okresnému súdu až 23.
septembra 2013. Znalec teda prekročil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku, ako aj
dodatočnú lehotu, ktorú mu okresný súd na žiadosť predĺžil. Okresný súd pritom mohol
postupovať podľa § 16 ods. 4 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch
a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého je zadávateľ oprávnený pred vykonaním úkonu znaleckej činnosti
prekonzultovať so znalcom znalecké otázky, prerokovať uplatnenie nároku na preddavok
podľa § 2 ods. 6 písm. a) a možnosti znalca vykonať úkon znaleckej činnosti v požadovanej
lehote.
25. Podobnú úpravu obsahuje § 51a ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti
Slovenskej republiky č. 543/2005 Z. z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre
okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov,
podľa ktorého pred ustanovením znalca je potrebné zistiť možnosti uskutočnenia úkonu
znaleckej činnosti včas, ozrejmiť mu obsah a rozsah znaleckého dokazovania a zistiť
predpokladanú výšku znalečného. Ak je to možné, vyberie sa od účastníkov vždy primeraný
preddavok na trovy tohto dokazovania. Ak ide o vec zložitú, je potrebné so znalcom ešte
pred ustanovením konzultovať správnosť zadaných úloh, podať mu potrebné vysvetlenia
zo súdnych spisov a skutočností, ktoré sú významné z hľadiska posudzovania veci.
Je potrebné dbať na to, že úlohou znalca nie je vykonávať hodnotenie dôkazov a ani riešiť
právne otázky.
26. Citované ustanovenia upravujú štádium, ktoré je veľmi dôležité z hľadiska
predchádzania sporom, ktoré môžu v budúcnosti vzniknúť medzi zadávateľom a znalcom
(napr. čo sa týka dĺžky vykonávania znaleckého úkonu, výšky znalečného). Jeho predmetom
by mala byť najmä formulácia otázok korešpondujúcich so sledovaným cieľom
dokazovania, zisťovanie rozsahu znaleckého skúmania a od toho sa odvíjajúca výška
znalečného, preddavku na znalečné, dĺžka vypracovávania znaleckého úkonu, zistenie, či
predmet znaleckého skúmania spadá pod odbornosť znalca alebo či nie je vhodnejšie
pribrať iného znalca, pretože oslovený znalec bol ustanovený aj v ďalších konaniach, a teda
je vyťažený.
27. Z uvedeného postupu okresného súdu je zrejmé, že jeho postup pri nariadení
znaleckého dokazovania bol neefektívny, pretože ak by postupoval dôsledne, mohol sa
vyhnúť neprimeranému času, ktorý potreboval znalec na vypracovanie znaleckého posudku
práve z dôvodu, že pre jeho maximálnu pracovnú vyťaženosť nevypracoval znalecký
posudok v súdom stanovenej lehote. Navyše, výsledky znaleckého posudku boli v priebehu
ďalšieho konania spochybnené, a preto okresný súd nariadil doplnenie znaleckého posudku,
kde opäť vypracovanie tohto doplnenia nebolo zo strany znalca vyhotovené v súdom
určenej lehote, ale znalec ho predložil až päť mesiacov po tom, ako mu bol predložený
súdny spis potrebný na jeho vypracovanie. Okresný súd pritom znalcovi určil lehotu 30 dní
na jeho vypracovanie. Z uvedeného teda vyplýva, že okresný súd mal dostatok zákonných
možností a opatrení na zabránenie neprimerane dlhého času na odstránenie prieťahov
v priebehu znaleckého dokazovania (prostredníctvom poriadkových opatrení podľa § 53
a nasl. OSP), resp. im mohol účinne predchádzať.
28. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa
ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním
príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej
neistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného
súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného práva na prerokovanie veci bez
zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej
neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby
o jeho veci rozhodol (napr. IV. ÚS 164/03, IV. ÚS 121/04, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 380/08,
29. Okresný súd si teda nezvolil taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo
najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sťažovateľka obrátila na súd
so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
30. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom
okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 C 108/2010 došlo k zbytočným prieťahom,
a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, čl. 38 ods. 2
listiny a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru
(bod 1 výroku nálezu).
31. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 9 C 108/2010
konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).
III.
32. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým
vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané
finančné zadosťučinenie.
33. Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní
primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,
je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia
ústavného súdu.
34. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie
v sume 5 000 €, pričom jej výšku odôvodnila ujmou, ktorá jej vznikla bezdôvodným
predlžovaním stavu právnej neistoty vo veci ochrany vlastníckeho práva.
35. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného
práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje
nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho
porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomto
prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného
zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym
súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru
priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
36. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom
pod sp. zn. 9 C 29/2008 a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu ústavný súd
považoval priznanie sumy 1 000 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie
podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).
37. Ústavný súd preto nevyhovel v súlade s čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 4 zákona
o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné
zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 1 000 €. Z uvedených dôvodov
ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.
38. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených
prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby
úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnej sťažovateľke
vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal 3 úkony
právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti
a zaujatie stanoviska z 12. januára 2017 k vyjadreniu okresného súdu.
39. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky
Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len
„vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu 859 € v roku 2016 a 884 € v roku 2017. Za dva
úkony právnej služby vykonané v roku 2016 patrí advokátovi odmena 2 x 143 € a režijný
paušál dvakrát po 8,58 €, teda spolu 303,16 €. Za jeden právny úkon v roku 2017 patrí
advokátovi odmena vo výške 147,33 € a režijný paušál vo výške 8,84 €. Odmena
advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom v roku 2016 a 2017
predstavuje celkovú sumu 551,19 € vrátane DPH (advokát je platcom dane z pridanej
hodnoty). Vzhľadom na to, že sťažovateľka požadovala v rámci trov právneho zastúpenia
iba sumu 545,69 €, ústavný súd zaviazal odporcu na úhradu trov právneho zastúpenia
v sume uvedenej sťažovateľkou vo svojom podaní, pretože v zmysle zásady iudex ne eat
ultra petita partium a v súlade s § 20 ods. 4 zákona o ústavnom súde nemohol priznať viac,
ako požadovala.
40. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené
v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.
41. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet
právneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 163 ods. 1
CSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu (§ 56 ods. 5 zákona
o ústavnom súde).
42. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu
sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 263 ods. 1 CSP).
43. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie
je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho
doručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 31. augusta 2017