Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 751/2016

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. augusta 2017

v senáte zloženom z predsedu Petra Brňáka, zo sudkyne Marianny Mochnáčovej a sudcu

Milana Ľalíka o sťažnosti , , zastúpenej

advokátskou kanceláriou , , v mene ktorej koná

, advokát a konateľ, vo veci namietaného porušenia jej základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky, podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie jej

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn.

takto

rozhodol:

1. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa , Listiny základných práv

a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad

v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l i .

2. Okresnému súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom

tisíc eur), ktoré j e Okresný súd Poprad p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Poprad j e p o v i n n ý uhradiť trovy právneho

zastúpenia v sume 545,69 € (slovom päťstoštyridsaťpäť eur a šesťdesiatdeväť centov)

na účet jej právneho zástupcu , , do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5. Sťažnosti vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -12 zo 7. decembra 2016 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“), podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľka podľa obsahu jej sťažnosti podala 27. mája 2010 na okresnom súde

návrh na začatie konania o určenie priebehu hraníc medzi pozemkami evidovanými

v katastri nehnuteľností ako parcela , zastavané plochy a nádvoria

2

s výmerou 431 mevidovaná na , ,

2

a parcela , záhrady, s výmerou 600 mevidovaná na

, , o uloženie povinnosti posunúť plot podľa určenej

hranice, o priznanie bezdôvodného obohatenia vo výške 482,80 €, o priznanie nároku

na náhradu škody za vyrúbaný ovocný strom v nevhodnom období a za znehodnotenie

kalového piesku v dôsledku zriadenia oplotenia žalovanou.

3. Okresný súd nariadil prvé pojednávanie vo veci až 7. februára 2011, ktoré bolo

odročené na 10. marec 2011, pretože sa ho žalovaná nemohla zúčastniť. Aj nasledujúce dve

pojednávania boli odročené z dôvodu ospravedlnenia sa žalovanej, resp. z dôvodu

nariadenia znaleckého dokazovania. Následne až 31. júla 2012 okresný súd vydal uznesenie

o nariadení znaleckého dokazovania, pričom ustanovenému znalcovi bol spis zaslaný dva

mesiace od jeho ustanovenia súdom. Znalecký posudok bol po urgenciách predložený

23. septembra 2013. Následne došlo k zmene žalobného petitu, ktorý okresný súd pripustil

uznesením z 28. januára 2014, bolo nariadených viacero pojednávaní (26. februára 2014,

28. mája 2014, 23. októbra 2015 a 4. mája 2016), ktoré sa z rôznych dôvodov odročovali,

a dosiaľ nebolo vo veci meritórne rozhodnuté.

4. Okresnému súdu sťažovateľka adresovala sťažnosť pre prieťahy, ktorá bola

posúdená tak, že neboli v napadnutom konaní zo strany okresného súdu zistené také

skutočnosti, ktoré by odôvodňovali vyhodnotenie sťažnosti ako dôvodnej napriek tomu, že

od začatia konania ubehlo už 6 rokov a vo veci dosiaľ ani raz nebolo meritórne rozhodnuté.

Podľa sťažovateľky je okresný súd vo veci nečinný a jeho neefektívny postup spôsobil, že

konanie je neprimerane dlhé už aj s prihliadnutím na skutočnosť, že bolo vykonané znalecké

dokazovanie, ktoré považuje za opodstatnené.

5. Sťažovateľka na základe skutočností uvedených v sťažnosti navrhuje, aby ústavný

súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie jej základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , podľa

listiny a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

postupom okresného súdu v predmetnom konaní, prikáže okresnému súdu konať bez

zbytočných prieťahov, prizná jej finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj náhradu

trov právneho zastúpenia na účet jej právneho zástupcu.

6. Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k priebehu konania

podaním sp. zn. z 22. decembra 2016. Vo vyjadrení okresného súdu doručenom

ústavnému súdu 27. decembra 2016 predseda okresného súdu uviedol, že predmetnú vec

považuje za skutkovo zložitejšiu a bolo potrebné vykonať opakovane znalecké dokazovanie.

Znalec pri jeho vypracovaní opakovane požadoval predĺženie lehoty na vypracovanie

znaleckého posudku. Okresný súd musel rozhodovať aj o viacerých procesných návrhoch

a odvolaniach účastníkov konania. V priebehu konania došlo aj k zmene zákonného sudcu,

čo malo taktiež vplyv na predĺženie konania, preto navrhuje sťažnosť zamietnuť. Zároveň

oznámil, že netrvá na ústnom pojednávaní v predmetnej veci.

7. Z prehľadu a priebehu vykonaných úkonov vyplýva, že dosiaľ okresný súd

realizoval v predmetnej veci tieto úkony:

- 3. jún 2010 – žaloba doručená okresnému súdu,

- 22. jún 2010 – uznesením č. k. -45 z 20. septembra 2010 –

oslobodenie žalobkyne od platenia súdneho poplatku v rozsahu 50 %,

- 29. november 2010 – doručené vyjadrenie žalobkyne po tom, ako bola doručená

žaloba na vyjadrenie žalovanej,

- 12. január 2011 – termín pojednávania určený na 7. február 2011,

- 3. február 2011 – žalovaná požiadala o odročenie pojednávania, žiadosti okresný

súd vyhovel a pojednávanie odročil na 10. marec 2011,

- 10. marec 2011 – pojednávanie odročené pre účely doplnenia dokazovania,

- 11. apríl 2011 – pojednávanie odročené pre účely znaleckého dokazovania,

- 19. apríl 2011 – otázky pre znalca zo strany žalobkyne doručené súdu a taktiež

vyjadrenie žalovanej,

- 31. júl 2012 – uznesením č. k. -82 nariadené znalecké dokazovanie,

- 13. august 2012 a 10. september 2012 – zložená záloha na znalecké dokazovanie zo

strany žalobkyne a žalovanej,

- 5. október 2012 – žiadosť znalca o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého

posudku,

- 10. január 2013 – uznesením č. k. -93 vyhovené znalcovi a lehota

predĺžená,

- 3. júl 2013 – ďalšia žiadosť znalca o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého

posudku do 31. júla 2013,

- 12. september 2013 – urgovanie znalca v súvislosti s vypracovaním znaleckého

posudku,

- 23. september 2013 – predložený znalecký posudok a určený termín pojednávania

na 28. november 2013,

- 14. november 2013 – žiadosť žalobkyne o odročenie pojednávania a odročenie na

9. december 2013,

- 9. december 2013 – pojednávanie vo veci odročené pre účely podania návrhu na

zmenu petitu,

- 28. január 2014 – uznesením č. k. -133 vyhovené návrhu žalobkyne,

- 26. február 2014 – pojednávanie, ktoré bolo odročené pre účely doplnenia

dokazovania,

- 7. marec 2014 – žalovaná predložila návrhy na doplnenie dokazovania,

- 28. máj 2014 – pojednávanie, ktoré bolo odročené s cieľom doplnenia znaleckého

posudku,

- 10. jún 2014 – žalobkyňa doručila otázky na doplnenie znaleckého posudku,

- 29. júl 2014 – žalovaná doručila otázky na doplnenie znaleckého posudku,

- 22. august 2014 – uznesením č. k. -168 nariadené doplnenie

znaleckého dokazovania,

- 11. september 2014 – žalovaná sa odvolala proti predmetnému uzneseniu,

- 22. september 2014 – spis predložený Krajskému súdu v Prešove (ďalej len

„krajský súd“),

- 5. december 2014 – okresnému súdu doručené uznesenie krajského súdu, ktorým

potvrdil uznesenie okresného súdu,

- 30. september 2014 – vec predložená novému zákonnému sudcovi,

- 16. december 2014 – uznesenie krajského súdu doručené účastníkom,

- 25. február 2015 – žiadosť znalca o predĺženie lehoty do 31. marca 2015,

- 19. máj 2015 – urgencia znalca týkajúca sa vypracovania znaleckého posudku,

- 16. jún 2015 – znalecký posudok doručený súdu,

- 17. júl 2015 – znalecký posudok doručený účastníkom konania,

- 30. november 2015 – žalovaná doručila vyjadrenie k znaleckému posudku,

- 4. apríl 2016 – nariadená ohliadka na mieste samom na 4. máj 2016,

- 3. máj 2016 – žiadosť právnej zástupkyne žalobkyne o odročenie ohliadky z dôvodu

práceneschopnosti,

- 21. november 2016 – stanovený termín ohliadky na 27. január 2017.

8. V zásade rovnaké skutočnosti týkajúce sa chronológie úkonov okresného súdu

a účastníkov konania zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a súdneho spisu, ktorý mu bol

doručený spolu s vyjadrením okresného súdu z 22. decembra 2016.

9. Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku z 12. januára 2017, ktorým reagoval na

vyjadrenie predsedu okresného súdu, v podstatnom uviedol, že zotrváva na všetkých

skutočnostiach, vecnej a právnej argumentácii uvedenej v sťažnosti. Napriek úkonom

okresného súdu nedošlo k nastoleniu právnej istoty meritórnym rozhodnutím, a to napriek

tomu, že od podania žaloby ubehlo viac ako šesť rokov. O sťažovateľkinom čiastočnom

späťvzatí žaloby a úprave petitu rozhodol okresný súd do jedného mesiaca, preto

sťažovateľka svojimi úkonmi neprispela k predĺženiu konania. Sťažovateľka ďalej opravila

vyjadrenie okresného súdu týkajúce sa odročenia ohliadky z dôvodu na strane sťažovateľky,

ktorá predložila aj kópiu písomnej žiadosti o odročenie ohliadky na mieste samom z dôvodu

práceneschopnosti, avšak v žiadosti uviedla, že aj keď sa jej nezúčastní, nežiada o jej

odročenie. Zákonný sudca sa však na miesto ohliadky v deň jej konania nedostavil a až na

mieste sa prítomné osoby vrátane znalca dozvedeli, že sudca musel navštíviť lekára. Nový

termín bol nariadený až na 27. januára 2017, t. j. 8 mesiacov od poslednej nariadenej

miestnej ohliadky. Sťažovateľka zároveň súhlasí s upustením od verejného ústneho

pojednávania.

10. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej prerokovanie

na ústnom pojednávaní vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je určená povahou

namietaného porušenia práv, ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za nevyhnutný

procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných na meritórne rozhodnutie vo veci,

t. j. rozhodnutie o tom, či namietaným postupom súdu bolo porušené právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, resp. v primeranej lehote (, ,

).

II.

11. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného

práva zaručeného , listiny, ako aj práva zaručeného

ods. 1 dohovoru. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala

bez zbytočných prieťahov. Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola

prerokovaná verejne bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

13. Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1

dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu

nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (, ,

).

14. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

(i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry

ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca

sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota

osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

15. Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

16. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z

(ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania

postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná. Od 1. júla 2016 nadobudol

účinnosť v znení neskorších predpisov

(ďalej len „CSP“), ktorý nahradil a ktorý vo svojich

ustanoveniach upravuje zásadu hospodárnosti a rýchlosti konania v čl. 17. Podľa § 100

ods. 1 len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak,

aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá (obdobne ). Podľa

sudca je povinný robiť vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo splnenie

účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Podľa pojednávanie sa

môže odročiť len z dôležitých dôvodov, ktoré sa musia oznámiť. Ak sa pojednávanie

odročuje, predseda senátu alebo samosudca spravidla oznámi deň, kedy sa bude konať nové

pojednávanie.

17. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa ,

listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou

(, , , ) ústavný súd zohľadnil tri

základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,

správanie účastníka súdneho konania a postup samotného súdu. V súlade s judikatúrou

Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súd v rámci prvého kritéria prihliada aj na

predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa

(, , ). Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný

súd aj sťažnosť sťažovateľky.

18. Pokiaľ ide o kritérium právna a faktická zložitosť veci, predmetom konania

vedeného okresným súdom je rozhodovanie o určenie priebehu hraníc medzi pozemkami

o uloženie povinnosti posunúť plot podľa určenej hranice, o priznanie bezdôvodného

obohatenia vo výške 482,80 €, o priznanie nároku na náhradu škody za vyrúbaný ovocný

strom v nevhodnom období a za znehodnotenie kalového piesku v dôsledku zriadenia

oplotenia žalovanou. Po skutkovej a právnej stránke ide o štandardný predmet rozhodovania

na okresnom súde. Z obsahu súdneho spisu okresného súdu síce vyplýva, že čiastočne ide

o skutkovo zložitejšiu vec najmä vzhľadom na potrebu znaleckého dokazovania, ale na

druhej strane vec nie je právne zložitá a z dosiahnutých výsledkov ústavný súd nezistil takú

zložitosť veci, ktorá by mohla odôvodňovať už viac ako šesť ročné trvanie tohto konania,

pričom vo veci nebolo dosiaľ ani raz meritórne rozhodnuté.

19. Správanie účastníkov konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu označených práv

sťažovateľky. Ústavný súd konštatuje, že nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by svedčili

o tom, že by k prieťahom prispelo aj správanie sťažovateľky.

20. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo

k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku jeho postupu došlo k porušeniu uvedeného

základného práva, ústavný súd zistil, že to tak je, a to napriek tomu, že plynulému postupu

nebránila žiadna zákonná prekážka v konaní (, ).

21. Vychádzajúc z predloženej sťažnosti a pripojených dokumentov, ako

aj zo stanoviska sťažovateľky a na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd

konštatuje predovšetkým určité obdobia nečinnosti, a rovnako tak aj neefektívne správanie

okresného súdu, ktoré v spojitosti s celkovou dĺžkou súdneho konania (viac ako 6 rokov)

mali za následok zistenie zbytočných prieťahov, pretože okresný súd nevykonával úkony

smerujúce k rýchlemu odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľka nachádzala.

22. Ústavný súd sa priklonil k názoru sťažovateľky, že k zbytočným prieťahom

v konaní došlo, aj keď v predmetnej veci okresný súd určité úkony vykonal. Postup

okresného súdu však vzhľadom na celkovú dĺžku konania nemožno považovať za

sústredený a efektívny.

23. V konaní okresného súdu zistil ústavný súd obdobia nečinnosti, a to konkrétne od

odročenia pojednávania pre účely nariadenia znaleckého dokazovania (11. apríla 2011) do

31. júla 2012, t. j. v trvaní viac ako 15 mesiacov, počas ktorého boli iba doručené otázky na

znalca zo strany žalobkyne a vyjadrenie žalovanej. Žiaden iný úkon okresný súd v danom

období nerealizoval. Opätovne súd nerealizoval žiadny úkon v období od 23. októbra 2015

do 4. mája 2016, kedy mala byť na mieste samom vykonaná ohliadka. Sťažovateľka síce

podala žiadosť o odročenie okresnému súdu v deň pred konaním ohliadky na mieste samom,

zároveň však uviedla, že sa môže konať aj v jej neprítomnosti, pretože nežiada jej

odročenie. Napriek zmätočnému podaniu zo strany sťažovateľky, ktorá svoje podanie

označila ako žiadosť o odročenie pojednávania, ale z jej obsahu vyplýva, že nežiada

odročenie ohliadky, zákonný sudca túto zmätočnosť bližšie neobjasnil ani neuviedol, resp.

neskúmal, či je pri ohliadke potrebná osobná účasť sťažovateľky, ktorá je v konaní riadne

zastúpená, ale ohliadku určil na nový termín, a to až 27. január 2017, čo predstavuje ďalšie

obdobie nečinnosti bez toho, aby okresnému súdu bránila objektívna prekážke vo výkone

úkonov smerujúcich k odstráneniu právnej neistoty účastníkov konania.

24. Neefektívny postup okresného súdu vzhliadol ústavný súd aj pri ustanovovaní

znalca, ak 11. apríla 2011 odročil pojednávanie pre účely nariadenia znaleckého

dokazovania, pričom však samotné uznesenie, ktorým nariadil znalecké dokazovanie,

okresný súd vydal 31. júla 2012. Znalec mal okresným súdom určených 40 dní

na vypracovanie posudku, avšak po urgencii zo strany okresného súdu, ako aj žiadosti

zo strany znalca o predĺženie lehoty bol posudok predložený okresnému súdu až 23.

septembra 2013. Znalec teda prekročil lehotu na vypracovanie znaleckého posudku, ako aj

dodatočnú lehotu, ktorú mu okresný súd na žiadosť predĺžil. Okresný súd pritom mohol

postupovať podľa o znalcoch, tlmočníkoch

a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

podľa ktorého je zadávateľ oprávnený pred vykonaním úkonu znaleckej činnosti

prekonzultovať so znalcom znalecké otázky, prerokovať uplatnenie nároku na preddavok

podľa § 2 ods. 6 písm. a) a možnosti znalca vykonať úkon znaleckej činnosti v požadovanej

lehote.

25. Podobnú úpravu obsahuje § 51a ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre

okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy v znení neskorších predpisov,

podľa ktorého pred ustanovením znalca je potrebné zistiť možnosti uskutočnenia úkonu

znaleckej činnosti včas, ozrejmiť mu obsah a rozsah znaleckého dokazovania a zistiť

predpokladanú výšku znalečného. Ak je to možné, vyberie sa od účastníkov vždy primeraný

preddavok na trovy tohto dokazovania. Ak ide o vec zložitú, je potrebné so znalcom ešte

pred ustanovením konzultovať správnosť zadaných úloh, podať mu potrebné vysvetlenia

zo súdnych spisov a skutočností, ktoré sú významné z hľadiska posudzovania veci.

Je potrebné dbať na to, že úlohou znalca nie je vykonávať hodnotenie dôkazov a ani riešiť

právne otázky.

26. Citované ustanovenia upravujú štádium, ktoré je veľmi dôležité z hľadiska

predchádzania sporom, ktoré môžu v budúcnosti vzniknúť medzi zadávateľom a znalcom

(napr. čo sa týka dĺžky vykonávania znaleckého úkonu, výšky znalečného). Jeho predmetom

by mala byť najmä formulácia otázok korešpondujúcich so sledovaným cieľom

dokazovania, zisťovanie rozsahu znaleckého skúmania a od toho sa odvíjajúca výška

znalečného, preddavku na znalečné, dĺžka vypracovávania znaleckého úkonu, zistenie, či

predmet znaleckého skúmania spadá pod odbornosť znalca alebo či nie je vhodnejšie

pribrať iného znalca, pretože oslovený znalec bol ustanovený aj v ďalších konaniach, a teda

je vyťažený.

27. Z uvedeného postupu okresného súdu je zrejmé, že jeho postup pri nariadení

znaleckého dokazovania bol neefektívny, pretože ak by postupoval dôsledne, mohol sa

vyhnúť neprimeranému času, ktorý potreboval znalec na vypracovanie znaleckého posudku

práve z dôvodu, že pre jeho maximálnu pracovnú vyťaženosť nevypracoval znalecký

posudok v súdom stanovenej lehote. Navyše, výsledky znaleckého posudku boli v priebehu

ďalšieho konania spochybnené, a preto okresný súd nariadil doplnenie znaleckého posudku,

kde opäť vypracovanie tohto doplnenia nebolo zo strany znalca vyhotovené v súdom

určenej lehote, ale znalec ho predložil až päť mesiacov po tom, ako mu bol predložený

súdny spis potrebný na jeho vypracovanie. Okresný súd pritom znalcovi určil lehotu 30 dní

na jeho vypracovanie. Z uvedeného teda vyplýva, že okresný súd mal dostatok zákonných

možností a opatrení na zabránenie neprimerane dlhého času na odstránenie prieťahov

v priebehu znaleckého dokazovania (prostredníctvom poriadkových opatrení podľa § 53

a nasl. ), resp. im mohol účinne predchádzať.

28. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru, podľa

ktorej k zbytočným prieťahom v súdnom konaní nemusí dochádzať len nekonaním

príslušného súdu, ale aj takou jeho činnosťou, ktorá nesmeruje k odstráneniu právnej

neistoty účastníkov súdneho konania. Aj neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného

súdu) môže zapríčiniť porušenie zaručeného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej

neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, aby

o jeho veci rozhodol (napr. , , , ,

).

29. Okresný súd si teda nezvolil taký procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo

najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa sťažovateľka obrátila na súd

so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

30. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom

okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa ,

listiny a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

(bod 1 výroku nálezu).

31. Ústavný súd zároveň prikázal okresnému súdu, aby vo veci sp. zn.

konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu).

III.

32. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

33. Podľa ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha. Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

34. Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie

v sume 5 000 €, pričom jej výšku odôvodnila ujmou, ktorá jej vznikla bezdôvodným

predlžovaním stavu právnej neistoty vo veci ochrany vlastníckeho práva.

35. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu v tomto

prípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskym

súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru

priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

36. Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. a berúc do úvahy konkrétne okolnosti prípadu ústavný súd

považoval priznanie sumy 1 000 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučinenie

podľa (bod 3 výroku nálezu).

37. Ústavný súd preto nevyhovel v súlade s a zákona

o ústavnom súde časti sťažnosti, v ktorej sťažovateľka žiadala priznať finančné

zadosťučinenie nad ústavným súdom priznanú sumu 1 000 €. Z uvedených dôvodov

ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 5 výroku tohto rozhodnutia.

38. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Úspešnej sťažovateľke

vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom. Advokát vykonal 3 úkony

právnych služieb, a to prevzatie a prípravu zastupovania, spísanie a podanie sťažnosti

a zaujatie stanoviska z 12. januára 2017 k vyjadreniu okresného súdu.

39. Odmena za jeden úkon právnych služieb v zmysle § 11 ods. 3 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len

„vyhláška“) je 1/6 z výpočtového základu 859 € v roku 2016 a 884 € v roku 2017. Za dva

úkony právnej služby vykonané v roku 2016 patrí advokátovi odmena 2 x 143 € a režijný

paušál dvakrát po 8,58 €, teda spolu 303,16 €. Za jeden právny úkon v roku 2017 patrí

advokátovi odmena vo výške 147,33 € a režijný paušál vo výške 8,84 €. Odmena

advokátovi za poskytnuté služby v konaní pred ústavným súdom v roku 2016 a 2017

predstavuje celkovú sumu 551,19 € vrátane DPH (advokát je platcom dane z pridanej

hodnoty). Vzhľadom na to, že sťažovateľka požadovala v rámci trov právneho zastúpenia

iba sumu 545,69 €, ústavný súd zaviazal odporcu na úhradu trov právneho zastúpenia

v sume uvedenej sťažovateľkou vo svojom podaní, pretože v zmysle zásady iudex ne eat

ultra petita partium a v súlade s nemohol priznať viac,

ako požadovala.

40. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti rozhodol tak, ako to je uvedené

v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

41. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s

) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( zákona

o ústavnom súde).

42. Trovy konania je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľky ( v spojení s ).

43. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. augusta 2017