Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 543/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. septembra

2017 predbežne prerokoval sťažnosť občianskeho združenia –

, zastúpeného advokátom

JUDr. Ambrózom Motykom, Námestie SNP 7, Stropkov, pre namietané porušenie

jeho základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.

z 24. mája 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť občianskeho združenia –

o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

1. Sťažnosťou podľa (ďalej len „“)

doručenou Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 26. júla 2017

sa občianske združenie –

(ďalej len „sťažovateľ“), domáhalo vydania nálezu, ktorým by ústavný

súd vyslovil porušenie jeho v záhlaví označených základných práv a slobôd uznesením

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn.

z 24. mája 2017 a ktorým by napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil najvyššiemu súdu

na ďalšie konanie.

2. Napadnuté uznesenie najvyššieho súdu bolo vydané v konaní začatom na základe

návrhu obchodnej spoločnosti , ktorým sa proti (ďalej

len „žalovaná“) domáhala zaplatenia sumy 4 255,20 € s príslušenstvom z titulu porušenia

povinností vyplývajúcich z úverovej zmluvy, resp. všeobecných zmluvných podmienok,

ktoré sú jej neoddeliteľnou súčasťou, uzavretej na účel kúpy osobného motorového vozidla.

Sťažovateľ v uvedenom konaní vystupoval v procesnom postavení vedľajšieho účastníka

na strane žalovanej. Napadnutým uznesením najvyšší súd z dôvodu „chýbajúcej funkčnej

príslušnosti“ zastavil odvolacie konanie o odvolaní sťažovateľa proti uzneseniu Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) č. k. -218 zo 14. apríla 2016,

ktorým rozhodol, že „pripúšťa zmenu účastníkov konania na strane žalobcu tak,

že namiesto doterajšieho žalobcu vstupuje do konania ako žalobca

...“. Sťažovateľ v podanom odvolaní

namietal, že «v postupe žalobcu ide o nekalú praktiku vyhnúť sa následku neúspešného

sporu tým, že k náhrade trov bude zaviazaná neznáma „schránková firma“, naviac

so sídlom na Britských Panenských ostrovoch v Karibiku. Postúpenie pohľadávky na

neznámy zahraničný subjekt („schránkovú spoločnosť“) predstavuje zároveň neprijateľnú

zmluvnú podmienku podľa v znení platnom

a účinnom ku dňu podpísania zmluvy o postúpení pohľadávky (12. januára 2015).».

3. Rozsudkom č. k. -158 zo 17. októbra 2014 totiž Okresný súd

Košice I takto rozhodol:

„Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 951,79 EUR, 9,5 % ročný úrok

z omeškania zo sumy 462,95 EUR od 20. 07. 2011 do zaplatenia a 9 % ročný úrok

z omeškania zo sumy 488,84 EUR od 20. 07. 2011 do zaplatenia, v lehote 3 dní

od právoplatnosti rozsudku.

Žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

Žalobca nemá právo na náhradu trov konania.

O trovách konania vedľajšieho účastníka bude rozhodnuté v lehote 30 dní

od právoplatnosti rozsudku.“

4. So závermi napadnutého uznesenia sťažovateľ nesúhlasí a v sťažnosti najvyššiemu

súdu vytýka, že „takýmto postupom... bol bezpochyby porušený princíp dvojinštančnosti

súdneho konania“. Podľa názoru sťažovateľa najvyšší súd „postupoval v rozpore s cieľmi

Európskej únie pri zabezpečení vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa..., ale aj v rozpore

s judikatúrou Súdneho dvora EÚ. Takýto nesprávny postup súdu znemožnil realizáciu

procesných práv sťažovateľa..., čím bola sťažovateľovi odňatá možnosť konať pred súdom...

Najvyšší súd SR opiera svoju argumentáciu o formalistický výklad ustanovení procesných

kódexov, pričom v tomto smere ju považujeme za nesprávnu.“.

5. Predpokladom úspešného uplatnenia námietky porušenia základných práv a slobôd

v konaní o sťažnosti podľa je splnenie všeobecných a osobitných

náležitostí vyplývajúcich z § 20 a § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“), ako aj ďalších procesných podmienok vyplývajúcich z § 53 zákona o ústavnom

súde, ktoré ústavný súd skúma pri predbežnom prerokovaní návrhu na neverejnom

zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa ( ). Návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky

upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť ( ).

6. Ústavný súd konštatuje, že napriek tomu, že sťažovateľa v minulosti upozornil

() na to, že jednou z procesných podmienok konania o sťažnosti podľa

je aktívna vecná legitimácia sťažovateľa, ktorú štatutárne orgány

právnických osôb – občianskych združení, v ktorých mene takúto sťažnosť podávajú,

preukazujú aktuálnym výpisom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, ktoré ich

evidenciu zabezpečuje, sťažovateľ takýto výpis k sťažnosti nepripojil. Ani označenie

sťažovateľa v sťažnosti údaj o štatutárnych orgánoch, resp. funkcionároch oprávnených

konať v jeho mene, neobsahuje. K sťažnosti bolo pripojené iba splnomocnenie udelené

, predsedníčkou predstavenstva sťažovateľa, na zastupovanie sťažovateľa

„v konaní o ústavnej sťažnosti...“ advokátom.

7. Ústavný súd už vo svojom uznesení sp. zn. z 11. mája 2005

judikoval, že: „Podľa o advokácii a o zmene a doplnení

o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení

neskorších predpisov advokát je povinný dôsledne využívať všetky právne prostriedky,

a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú,

aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak,

aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie

sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

Osobitne to platí pre všetky zákonom ustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína

konanie pred ústavným súdom.“

8. Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že sťažnosť v predloženej

podobe vykazuje taký nedostatok náležitostí predpísaných ,

že nie je možné preskúmať ani len splnenie procesných podmienok konania pred ústavným

súdom, preto ju z uvedeného dôvodu odmietol podľa § 25 ods. 2 poslednej vety zákona

o ústavnom súde už pri predbežnom prerokovaní.

9. Nad rámec uvedeného ústavný súd konštatuje, že na Okresnom súde Košice I

zistil, že krajský súd rozsudkom sp. zn. z 21. júna 2017 rozhodol, že:

„Potvrdzuje rozsudok v napadnutej zamietavej časti a vo výroku o trovách konania.

Žalobca nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanej sa ich

náhrada nepriznáva.“

Uvedený rozsudok krajského súdu bol sťažovateľovi, resp. jeho právnemu zástupcovi

expedovaný 8. júla 2017.

Bez toho, aby obmedzil oprávnenie sťažovateľa podať opravné prostriedky alebo iné

právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne

poskytuje, ústavný súd upriamuje pozornosť sťažovateľa na to, že súčasťou jeho ustálenej

judikatúry je aj právny názor, že ak prostredníctvom

(účinného do 30. júna 2016) a prostredníctvom (účinného

od 1. júla 2016) vylučuje u bagateľných vecí prieskum rozhodnutí vydaných

druhostupňovými súdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby ich prieskum bol automaticky

posunutý do roviny ústavného súdnictva (, ,

, , ). Aj preto ústavný súd v prípadoch,

keď sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej moci, v ktorom ide zjavne

o bagateľnú sumu, poskytuje ústavnoprávnu ochranu sťažovateľom len v celkom

výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo k zásahu do základných práv

alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu, resp. intenzite (,

, , , ).

10. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími požiadavkami

sťažovateľa uvedenými v petite nezaoberal, keďže rozhodovanie o nich je podmienené

vyslovením porušenia základného práva alebo slobody, k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. septembra 2017