Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 519/2015

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. októbra 2015

predbežne prerokoval sťažnosť

a ,

, zastúpených advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, advokátska kancelária,

J. Kráľa 5/A, Lučenec, pre namietané porušenie ich základného práva na súdnu ochranu

podľa , základného práva na rovnosť účastníkov

v konaní podľa a práva na spravodlivé súdne

konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 18. novembra 2014 a takto

rozhodol:

Sťažnosť

a o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 13. februára

2015 doručená sťažnosť

a , (ďalej

len „sťažovateľ v 1. rade“, „sťažovateľ v 2. rade“ alebo spolu „sťažovatelia“), pre namietané

porušenie ich základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Krajského

súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 18. novembra 2014.

Dňa 1. apríla 2015 a 13. októbra 2015 právny zástupca sťažovateľov sťažnosť doplnil

o originály splnomocnení, ktoré mu sťažovatelia udelili na zastupovanie v konaní pred

ústavným súdom.

Zo sťažnosti a z pripojených príloh vyplýva, že Okresný súd Martin (ďalej len

„okresný súd“) prvým výrokom rozsudku č. k. 106 z 9. apríla 2014 zamietol

návrh navrhovateľky – obchodnej spoločnosti , ktorým sa proti

sťažovateľovi v 2. rade ako odporcovi domáhala zaplatenia sumy 15 323,96 € s prísl.

predstavujúcej dlh z úverovej zmluvy uzavretej s obchodnou spoločnosťou

Keďže sťažovateľ v 1. rade v tomto konaní vystupoval ako vedľajší účastník na strane

odporcu, pričom obaja boli zastúpení rovnakým právnym zástupcom, druhým výrokom

citovaného rozsudku okresný súd rozhodol, že navrhovateľ je povinný uhradiť trovy konania

odporcu a vedľajšieho účastníkova v sume 1 882,88 € na účet ich právneho zástupcu do

troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Na základe odvolania navrhovateľa krajský súd uznesením sp. zn.

z 18. novembra 2014 rozsudok okresného súdu vo výroku o trovách konania zmenil tak, že

navrhovateľ je povinný uhradiť odporcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania

v sume 544,95 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku a vedľajšiemu účastníkovi náhradu

trov konania nepriznal.

Odvolanie navrhovateľa sa prvého výroku okresného súdu nedotýkalo a v tejto časti

nadobudol právoplatnosť 3. mája 2014. Druhý výrok rozhodnutia okresného súdu v spojení

s uznesením krajského súdu nadobudol právoplatnosť 11. decembra 2014.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že k odvolaniu navrhovateľa sa vyjadrili

prostredníctvom právneho zástupcu podaním z 23. júna 2014, v ktorom zastali stanovisko

o účelnosti a dôvodnosti priznania náhrady trov konania obom účastníkom konania. Okrem

toho sťažovatelia poukázali na skutočnosť, že hoci navrhovateľ rozsudok okresného

súdu prevzal 16. apríla 2014, odvolanie proti nemu podal až 5. mája 2014, teda po uplynutí

15 dňovej lehoty ustanovenej (ďalej len

„OSP“). Sťažovatelia tvrdia, že aj keď krajský súd disponoval kompletným spisovým

materiálom súdu prvého stupňa, s uvedenom skutočnosťou sa žiadnym spôsobom

nevysporiadal, a preto jeho závery „neboli žiadnym spôsobom odôvodnené, sú ústavne

neudržateľné a arbitrárne“. Podľa názoru sťažovateľov „pripustením meritórneho

preskúmavania odvolaním napadnutého rozhodnutia... bolo dotknuté základné právo

sťažovateľov na súdnu ochranu podľa ... Skutkovým a právnym záverom

odvolacieho súdu, ktoré boli zjavne neodôvodnené a arbitrárne zároveň došlo k porušeniu

základného práva na rovnosť účastníkov v konaní garantovaného ...

Zásade rovnosti účastníkov konania by zodpovedal postup súdu, ktorým by bolo odmietnuté

odvolanie žalobcu ako oneskorene podané.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia v petite žiadajú, aby ústavný súd

nálezom vyslovil, že uznesením krajského súdu sp. zn. z 18. novembra 2014

došlo k porušeniu ich základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil krajskému súdu

na ďalšie konanie a aby sťažovateľom priznal náhradu trov konania v sume 355,73 €.

II.

Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu

a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom

prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo

slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie

(napr. , , , ).

Predmetom sťažnosti je námietka porušenia základného práva sťažovateľov na súdnu

ochranu podľa , základného práva na rovnosť účastníkov v konaní podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

uznesením krajského súdu sp. zn. z 18. novembra 2014, ktorému

sťažovatelia vytýkajú, že zmenil rozsudok okresného súdu č. k.

z 9. apríla 2014 vo výroku o trovách konania bez toho, aby sa najprv vysporiadal s tým, či

opravný prostriedok proti nemu bol navrhovateľom podaný v zákonom ustanovenej lehote,

pretože doklady nachádzajúce sa v súdnom spise takúto skutočnosť nepreukazujú.

Pre účely overenia sťažnostných námietok ústavný súd listom č. k.

z 25. septembra 2015 vyzval predsedníčku krajského súdu na vyjadrenie k predloženej

sťažnosti, ktorá tak urobila listom sp. zn. Spr 426/2015 z 8. októbra 2015 a uviedla, že podľa

predkladacej správy bolo odvolanie navrhovateľa proti uvedenému rozsudku okresného

súdu podané faxom 2. mája 2014 a doplnené originálom daným na poštovú prepravu 5.

mája 2014, teda včas, a preto sťažnosť sťažovateľov nepovažuje za dôvodnú. Tieto

skutočnosti si ústavný súd overil vyžiadaním písomných podkladov zo spisu okresného

súdu sp. zn. , ktoré mu boli doručené 14. októbra 2015.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľmi vznesená námietka

nie je spôsobilá spochybniť nielen právny záver krajského súdu o včasnosti podania

odvolania protistranou v konaní, ale ani záver o nepriznaní náhrady trov konania

sťažovateľovi v 1. rade. V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na to, že danou

problematiku sa zaoberal už vo svojich skorších rozhodnutiach (napr. ,

, a iných), pričom a aj v posudzovanej veci dospel

k rovnakému názoru, a síce, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia krajského súdu

zodpovedá požiadavkám vyplývajúcim z a sťažovateľom poskytuje

náležitú interpretáciu relevantnej právnej úpravy, ktorá aplikáciou na daný skutkový stav

nijako nepopiera jej zmysel a nenesie ani znaky svojvôle či arbitrárnosti.

Keďže medzi napadnutým rozhodnutím krajského súdu a základnými právami

sťažovateľov podľa a a právom podľa dohovoru,

porušenie ktorých namietali, neexistuje taká príčinná súvislosť, ktorá by zakladala možnosť

vysloviť ich porušenie po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, ústavný súd ich sťažnosť pri

predbežnom prerokovaní odmietol podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. októbra 2015