Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 558/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. septembra

2017 predbežne prerokoval sťažnosť . ,

, . , , a obchodnej spoločnosti

, zastúpených advokátom Mgr. Romanom

Tomanom, PhD., advokátska kancelária, Rudnayovo námestie 1, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného

v v spojení s a

Slovenskej republiky postupom Okresnej prokuratúry Trnava v konaní vedenom pod sp. zn.

a jej prípisom z 30. marca 2016 a postupom Generálnej prokuratúry

Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 GPt 20/12/1000 a jej prípisom

z 24. marca 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť . , a obchodnej

spoločnosti , o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. júna 2016

doručená sťažnosť , (ďalej aj

„sťažovateľ v 1. rade“), , (ďalej aj

„sťažovateľka v 2. rade“), a obchodnej spoločnosti ,

(ďalej aj „sťažovateľka v 3. rade“; spolu ďalej aj „sťažovatelia“), ktorou namietali

porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) v spojení s a

postupom Okresnej prokuratúry Trnava (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní

vedenom pod sp. zn. a jej prípisom z 30. marca 2016 a postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní

vedenom pod sp. zn. IV/2 GPt 20/12/1000 a jej prípisom z 24. marca 2016.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že u sťažovateľov bola

9. februára 2012 na základe príkazu Okresného súdu Levice (ďalej len „okresný súd“)

pod č. p.: OS LV-V-3-1/2012-2/2 z 2. februára 2012 vykonaná domová prehliadka,

a to v trestnej veci prečinu rozširovania detskej pornografie podľa § 369 ods. 1 zákona

č. v znení neskorších predpisov (ďalej len „“)

vedenej Prezídiom Policajného zboru, úradom boja proti organizovanej kriminalite,

odborom Západ pod ČVS: PPZ-23/BOK-ZA-2012.

3. V priebehu ďalšieho vyšetrovania bolo sťažovateľovi v 1. rade «oznámené,

že časť... vecí zaistených počas Domovej prehliadky bola „zapožičaná“... do iného

trestného konania, ČVS: PPZ- 5/BOK-CA-2012, špecializovanému tímu ÚBOK...

do trestného konania vedeného na základe tzv. spisu „Gorila“».

4. Pretože sťažovatelia mali «dôvodné podozrenie, že neznámi páchatelia

(pravdepodobne... členovia špecializovaného tímu v tzv. kauze „Gorila“...) v postavení

verejných činiteľov, pravdepodobne ako organizovaná skupina, zneužili poznatky

o zadovažovaní si detskej pornografie z medzinárodnej akcie „CAROLE“ a vykonali

Domovú prehliadku v byte sťažovateľa v 1. rade a sťažovateľky v 2. rade a v sídle

sťažovateľky v 3. rade za účelom získania originálnych nahrávok, ktorých prepisy

predstavujú tzv. spis „Gorila“, v úmysle dosiahnuť neoprávnený prospech vo forme

získania dôkazov do vyšetrovania tzv. kauzy „Gorila“, a zároveň aj v úmysle spôsobiť

sťažovateľom škodu, čím sťažovateľom a rodine sťažovateľa v 1. rade a sťažovateľky v 2.

rade spôsobili vážnu ujmu na právach nezákonným zásahom najmä do domovej slobody,

práva na súkromie, práva vlastniť majetok a dobrej povesti a mena», podali podaním z 26.

januára 2016 trestné oznámenie okresnej prokuratúre pre podozrenie zo spáchania

„trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa ust. § 326 ods. 1 písm. a),

ods. 2 písm. a) “.

5. Tomuto trestnému oznámeniu predchádzali dve neúspešné podania (trestné

oznámenia) sťažovateľa v 1. rade, a to z 27. februára 2012 adresované generálnemu

prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) a z 15. októbra 2012

adresované Sekcii kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

preto sťažovatelia v trestnom oznámení z 26. januára 2016 zdôraznili, že sa v ňom

nachádzajú „úplne nové skutočnosti a dôkazy, ktoré v predošlých podaniach sťažovateľa

v 1. rade... neboli uvedené“.

6. Generálna prokuratúra prípisom č. k. IV/2 GPt 20/12/1000-19 z 23. februára 2016

sťažovateľom oznámila, že z dôvodu príslušnosti trestné oznámenie odstúpila Krajskej

prokuratúre v Nitre (ďalej len „krajská prokuratúra“).

7. Krajská prokuratúra prípisom č. k. -47 z 15. marca 2016

upovedomila sťažovateľov, že nimi podané trestné oznámenie „bolo v časti namietanej

zákonnosti vykonania domovej prehliadky posúdené podľa obsahu ako opakovaný podnet

v zmysle o prokuratúre v znení účinnom do 1. 1. 2016

a z dôvodu príslušnosti predložené na vybavenie odporkyni v 1. rade [generálnej

prokuratúre, pozn.], a v časti trestného oznámenia na príslušníkov ÚBOK odporkyni

v 2. rade [okresnej prokuratúre, pozn.]“ cestou Krajskej prokuratúry v Trnave.

8. Napadnutým prípisom generálnej prokuratúry č. k. IV/2 GPt 20/12/1000-21

z 24. marca 2016 boli sťažovatelia (prostredníctvom ich splnomocnenca) vyrozumení,

že „Trestné oznámenie je svojim obsahom opakovaným podnetom podľa § 34 ods. 1 zákona

č. o prokuratúre v znení účinnom do 31. 12. 2015, nakoľko v predmetnej veci

bol už skôr podaný (prvý) podnet na preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodovania

prokurátora podľa o prokuratúre v znení účinnom

do 31. 12. 2015, ktorý vybavila prokurátorka Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

písomným upovedomením sp. zn. IV /2 GPt 20/12/1000-10 z 11. 6. 2012, pričom opakovaný

podnet nie je dôvodný v podstate z tých dôvodov, na ktoré už poukázala prokurátorka

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky vo vybavení prvého podnetu, a opakovaný

podnet bol ako nedôvodný odložený.“.

9. Sťažovatelia tvrdia, že bolo povinnosťou generálnej prokuratúry zaoberať

sa všetkými ich „námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi... a svoj postup náležitým

spôsobom vysvetliť, resp. zdôvodniť. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok zjavnú

neodôvodnenosť postupu“ generálnej prokuratúry, ktorá podľa nich „pochybila aj tým,

že napriek svojmu postaveniu a úlohám nevykonala na základe dôkazov predložených

sťažovateľmi žiadne opatrenia, na ktoré je oprávnená, a ktoré by viedli k odstráneniu

porušenia zákonnosti a k vyvodeniu zodpovednosti za porušenie práv sťažovateľov“.

10. Ako už bolo uvedené, sťažovatelia v trestnom oznámení z 26. januára 2016

zvlášť zdôraznili, že oproti predošlým dvom oznámeniam sťažovateľa v 1. rade obsahuje

„úplne nové skutočnosti a dôkazy“, a taktiež, že sa k nemu pripájajú aj sťažovateľka

v 2. rade a sťažovateľka v 3. rade. Rovnako upozornili na to, že „

neupravuje zákonnú možnosť odmietnuť trestné oznámenie len preto, lebo časť skutočností

v ňom uvedených už bola predmetom predchádzajúceho oznámenia jedného

zo sťažovateľov. Preto sťažovatelia žiadali, aby všetky skutočnosti uvedené v Trestnom

oznámení boli riadne preverené a bolo začaté v tejto veci trestné stíhanie.“.

11. Okresná prokuratúra v prípise č. k. -11 z 30. marca 2016 však

na argumentáciu sťažovateľov reagovala tak, že „Trestné oznámenie bolo vyhodnotené ako

duplicitné, o ktorom nie jej potrebné znovu rozhodovať, keďže o skutkoch bolo právoplatne

rozhodnuté v predchádzajúcich trestných konaniach, pričom v Trestnom oznámení nie sú

uvedené nové, podstatné a právne relevantné skutočnosti, ktoré by mohli odôvodňovať iné

rozhodnutie vo veci alebo začatie trestného stíhania, pričom neuviedla žiadne konkrétne

ustanovenie , ktoré by ju k takémuto procesnému postupu

oprávňovalo.“.

12. Sťažovatelia sú presvedčení, že bolo povinnosťou okresnej prokuratúry sa ich

„argumentáciou uvedenou v Trestnom oznámení zaoberať a svoj postup náležitým

spôsobom vysvetliť, resp. zdôvodniť. Nesplnenie tejto povinnosti má za následok zjavnú

neodôvodnenosť“ jej „postupu.“.

13. Vzhľadom na uvedené sťažovatelia navrhli, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn.

IV/2 GPt 20/12/1000 a jej upovedomením z 24. marca 2016 porušila základné právo

. , a spoločnosti

domáhať sa ochrany svojho práva zákonom ustanoveným postupom na inom orgáne

Slovenskej republiky podľa .

2. Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa zakazuje pokračovať v porušovaní

označeného základného práva ,

a spoločnosti

3. Upovedomenie Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky

č. IV/2 GPt 20/12/1000-21 z 24. marca 2016 sa zrušuje a Generálnej prokuratúre

Slovenskej republiky sa prikazuje o opakovanom podnete ,

a spoločnosti z 26. januára 2016... znova

konať a rozhodnúť.

4. Okresná prokuratúra Trnava postupom v konaní vedenom pod sp. zn.

a jej oznámením z 30. marca 2016 porušila základné právo

. , a spoločnosti

domáhať sa ochrany svojho práva zákonom ustanoveným postupom na inom orgáne

Slovenskej republiky podľa jednak samostatne,

jednak podľa v spojení s a .

5. Okresnej prokuratúre Trnava sa zakazuje pokračovať v porušovaní označených

základných práv , a spoločnosti

6. Oznámenie Okresnej prokuratúry Trnava č. k. -11 z 30. marca

2016 sa zrušuje a Okresnej prokuratúre Trnava sa prikazuje o trestnom oznámení

. , . a spoločnosti

z 26. januára 2016 znova konať a rozhodnúť.

7. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky je povinná zaplatiť primerané

finančné zadosťučinenie , .

a spoločnosti v sume po 1 000,- €... do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

8. Okresná prokuratúra Trnava je povinná zaplatiť primerané finančné

zadosťučinenie , . spoločnosti

v sume po 1 000,- €... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

9. Okresná prokuratúra Trnava a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky

sú povinné spoločne a nerozdielne uhradiť . , .

a spoločnosti trovy konania k rukám advokáta Mgr. Romana

Tomana, PhD., so sídlom Rudnayovo námestie 1, Bratislava do jedného mesiaca

od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

14. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

15. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

16. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie.

17. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa,

ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd zisťuje,

či dôvody uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie.

18. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným,

ako aj návrhy podané oneskorene, môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý

je zjavne neopodstatnený.

19. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

20. Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základného práva na inú právnu

ochranu zaručeného v samostatne, ako aj v spojení s a

ods. 2 (vo vzťahu k okresnej prokuratúre), a to postupom okresnej prokuratúry

v konaní vedenom pod sp. zn. a jej prípisom z 30. marca 2016

a postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/2 GPt 20/12/1000

a jej prípisom z 24. marca 2016, ku ktorému malo dôjsť tým, že označené orgány verejnej

moci neakceptovali sťažovateľmi podané trestné oznámenie z 26. januára 2016, t. j. na jeho

podklade k začatiu trestného stíhania nedošlo. Sťažovatelia však prípisy, ktorými bolo

trestné oznámenie vybavené, nepovažujú za dostatočne odôvodnené, keďže nereagujú

na všetky ich námietky, argumenty a návrhy.

21. Podľa Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický

a právny štát. Neviaže sa na nijakú ideológiu ani náboženstvo.

22. Podľa štátne orgány môžu konať iba na základe ,

v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

23. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

K namietanému porušeniu základného práva postupom a prípisom generálnej

prokuratúry

24. Správne sťažovatelia poukázali na judikatúru ústavného súdu, podľa ktorej

základné právo podľa zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom

ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch

ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Takým orgánom môže byť

aj generálna prokuratúra. Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv

príslušné orgány prokuratúry, či už prostredníctvom podnetu, alebo opakovaného podnetu

(§ 31 ods. 2 a § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť

príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom

(podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva

dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu)

vyhoveli (m. m. , a ), t. j. za porušenie základného

práva na inú právnu ochranu nemožno považovať samo osebe skutočnosť, že prokuratúra

podnetu, resp. opakovanému podnetu nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa

(napr. , , atď.).

25. Generálna prokuratúra v prípise č. k. IV/2 GPt 20/12/1000-21 z 24. marca 2016

v relevantnej časti okrem iného uviedla:

«Pre účely vybavenia Vášho opakovaného podnetu mi boli predložené

na preskúmanie obsahy vecných spisov Krajskej prokuratúry v Nitre sp. zn.

3 KPt 73/12/4400 a Okresnej prokuratúry Levice sp. zn. , ako aj spis

Národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Západ,

Prezídia Policajného zboru sp. zn. ČVS: PPZ-412/NKA-PZ-ZA-2012.

Preskúmala som Váš opakovaný podnet, písomné vybavenie Vášho prvého podnetu

prokurátorkou Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky pod sp. zn.

IV/2 GPt 20/12/1000-10 z 11. 06. 2012, ako aj ďalšie rozhodnutia orgánov činných

v trestnom konaní vydané v predmetnej trestnej veci, ako aj vyššie uvedený spisový

materiál. Na základe ich preskúmania som dospela k záveru, že Váš opakovaný podnet nie

je dôvodný v podstate z tých dôvodov, na ktoré už poukázala prokurátorka Generálnej

prokuratúry Slovenskej republiky vo vybavení Vášho prvého podnetu.

Skutočnosti obsiahnuté vo vybavení Vášho prvého podnetu som si v celom rozsahu

osvojila a keďže Vám bolo riadne doručené, Vás naň odkazujem.

Predovšetkým je potrebné konštatovať, že skutočnosti, ktoré uvádzate vo svojom

opakovanom podnete už boli zo strany prokuratúry preskúmavané. Konštatujem, že tá časť

Vášho podania z 26. 01. 2016, ktorá sa vzťahuje na predmetnú trestnú vec, neobsahuje

žiadne nové skutočnosti, iba v nej podrobnejšie rozvádzate Vaše skôr prezentované

tvrdenia. Uvádzam, že Vami predložené listiny ako prílohy k podaniu z 26. 01. 2016,

vzťahujúce sa na predmetnú trestnú vec, sú len listinami produkovanými orgánmi činnými

v trestnom konaní a ktoré sú súčasťou trestných spisov. Obdobne aj priložená fotokópia

listu spol. z 15. 07. 2011 je súčasťou vyšetrovacieho spisu.

K Vašim tvrdeniam o účelovosti trestného stíhania a úmyselne vymyslených

dôvodoch z dôvodu, aby bolo možné vykonať u Vás domovú prehliadku v súvislosti

s tzv. kauzou „Gorila“ konštatujem, že Vaše tvrdenie ste nepodložili žiadnym relevantným

dôkazom, ktorý by potvrdzoval Vaše tvrdenia.

S Vami prezentovaným tvrdením o vykonštruovanom trestnom konaní v predmetnej

trestnej veci sa nestotožňujem. Z obsahu vyšetrovacieho spisu vyplýva, že podkladom

pre začatie trestného stíhania v predmetnej trestnej veci bol podnet Oddelenia odhaľovania

Prezídia Policajného zboru Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odbor Západ

z 19. 12. 2011 vychádzajúci z podnetu Polica Grand Ducal Luxemburg, zaslaného

prostredníctvom Národnej ústredne Interpol v Bratislave. Tu poukazujem aj na podnet

Národnej ústredne Interpol Bratislava zo 06. 05. 2011, z príloh ktorej vyplýva nelegálna

trestná činnosť, ktorá je predmetom trestného stíhania,

Z obsahu dôkazov zadovážených v priebehu prípravného konania vyplynulo,

že v predmetnej trestnej veci bol zákonný dôvod na vykonanie procesných úkonov,

a to domových prehliadok podľa na základe dôkazov

zadovážených v priebehu prípravného konania. Tieto domové prehliadky boli realizované

na základe príkazov sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Levice podľa § 100

ods. 1 . Poukazujem tiež na skutočnosť, že z dôkazov zadovážených

v priebehu prípravného konania nebolo možné identifikovať konkrétny byt, v ktorom

dochádzalo k spáchaniu trestnej činnosti, ale boli identifikované viaceré byty, u ktorých

bolo potrebné vykonať domové prehliadky. V podrobnostiach poukazujem na vybavenie

Vášho prvého podnetu prokurátorkou Generálnej prokuratúry SR sp. zn.

IV/2 GPt 20/12/1000-10 z 11. 06. 2012, s ktorým sa v plnej miere stotožňujem.

Čo sa týka Vašich námietok vzťahujúcich sa na príkazy na vykonanie domových

prehliadok podľa , vydané sudcom pre prípravné konanie

Okresného súdu Levice konštatujem, že tieto boli vydané na základe rozhodnutia sudcu

pre prípravné konanie Okresného súdu Levice, na základe Okresnou prokuratúrou Levice

predložených návrhov.

Ako vyplýva z obsahu vyšetrovacieho spisu, samotné domové prehliadky prebehli

v súlade so zákonom, pričom veci odňaté pri prehliadkach boli neskôr v súlade so zákonom

vrátené.

Záverom je potrebné konštatovať, že vo Vašom opakovanom podnete zo dňa

26. 01. 2016 ste neuviedli žiadne také nové skutočnosti, na základe ktorých by vznikol dôvod

na akékoľvek opatrenia zo strany prokuratúry v predmetnej veci. Nakoľko som v postupe

a rozhodovaní prokurátorky Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky, ako ani ďalších

orgánov činných v trestnom konaní, konajúcich v predmetnej trestnej veci nezistila žiadne

také pochybenie, ktoré by opodstatňovalo prijatie akýchkoľvek opatrení, Váš opakovaný

podnet ako nedôvodný odkladám.

Poukazujem na skutočnosť, že v predmetnej trestnej veci nie je ukončené prípravné

konanie, nie je vo veci vydané meritórne rozhodnutie. Vyšetrovateľ Policajného zboru,

Národnej kriminálnej agentúry, národnej protizločineckej jednotky, expozitúry Západ,

Prezídia Policajného zboru vydal dňa 02. 12. 2013 uznesenie sp. zn. ČVS: PPZ-412/NKA-

PZ- ZA-2012, ktorým podľa prerušil trestné stíhanie,

nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie voči určitej

osobe. Bude úlohou orgánov činných v trestnom konaní zadovážiť také ďalšie dôkazy,

na základe ktorých bude možné pokračovať v trestnom stíhaní.»

26. Ako z citovanej časti napadnutého prípisu vyplýva, generálna prokuratúra

sa skutkovými, ako aj právnymi otázkami podstatnými pre konečné vybavenie podnetu

zaoberala. Uviedla, že sťažovateľmi uvádzané skutočnosti už boli predmetom preskúmania

príslušnou prokuratúrou, a teda že neuviedli žiadne nové okolnosti prípadu, ale iba

podrobnejšie rozviedli skôr prezentované tvrdenia. K sťažovateľmi predloženým listinným

dôkazom poznamenala, že ich produkovali samotné orgány činné v trestnom konaní,

sú súčasťou príslušného trestného (vyšetrovacieho) spisu, a teda príslušné orgány verejnej

moci majú o nich vedomosť. Taktiež generálna prokuratúra ozrejmila sťažovateľom,

prečo neakceptovala ich presvedčenie o vykonštruovaní celej trestnej veci, a poukázala

pritom na konkrétne skutkové okolnosti zistené vyšetrovaním. Neopomenula poukázať

ani na opodstatnenosť vykonania domových prehliadok, ako aj to, že príkazy na ich

vykonanie boli vydané na to povolaným orgánom – okresným súdom (sudcom pre prípravné

konanie). Na relevantné námietky sťažovateľov teda generálna prokuratúra reagovala

spôsobom, ktorý nemožno hodnotiť ako nedostatočný. Riadne si teda plnila svoje

povinnosti plynúce z ústavného imperatívu poskytovania ochrany základným právam alebo

slobodám osobám domáhajúcim sa svojich práv pred orgánmi verejnej moci.

27. Generálnou prokuratúrou prijaté závery bez akýchkoľvek pochybností spĺňajú

kvalitatívne náležitosti požadované pre takýto typ „rozhodnutia“ (prípisu), v ktorom

vyjadrila odôvodnený právny názor na zistený skutkový stav. Ústavný súd konštatuje,

že napadnutý prípis nemožno považovať za zjavne neodôvodnený alebo arbitrárny. Postup

generálnej prokuratúry a právne závery ňou vyslovené je nutné považovať za výraz

autonómneho prokurátorského rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený

v tomto prípade zasahovať.

28. Z uvedených dôvodov ústavný súd v tejto časti sťažnosť v zmysle § 25 ods. 2

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

K namietanému porušeniu základného práva postupom a prípisom okresnej

prokuratúry

29. Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že všetky úkony, podania a postup

sťažovateľov evidentne nasvedčujú tomu, že sa nimi (neúspešne) domáhali začatia trestného

stíhania príslušníkov Policajného zboru v súvislosti s vykonaním domovej prehliadky

9. februára 2012.

30. Ústavný súd vo vzťahu k tejto skutočnosti pripomína, že v rámci svojej

judikatúry už uviedol, že právo fyzickej osoby na začatie trestného konania proti označenej

osobe na základe podaného trestného oznámenia nepatrí medzi základné práva a slobody

podľa druhej hlavy a ani ho nemožno odvodiť z niektorého zo základných práv alebo

slobôd (porov. , , , ). Ústavný súd

tiež vyslovil, že súčasťou práva na súdnu ochranu podľa nie je ani právo

jednotlivca, aby na základe jeho trestného oznámenia bol orgán prokuratúry povinný podať

obžalobu voči označeným osobám. Takéto základné právo nie je upravené ani v ústave,

ani v (porov. , , ,

). Inak povedané, základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 nie je možné vykladať tak, že by garantovalo úspech v konaní či zaručovalo

právo na rozhodnutie, ktoré zodpovedá predstavám sťažovateľa.

31. Právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby alebo na podanie

obžaloby proti nej na súde prokurátorom teda nemožno považovať za súčasť základného

práva sťažovateľov podľa . Úlohou ústavného súdu bolo preto zistiť,

či v danej veci okresná prokuratúra v súvislosti s trestným oznámením sťažovateľov

z 26. januára 2016 postupovala ústavne konformným spôsobom, t. j. či sa podaním

sťažovateľov dostatočne zaoberala a o jeho vybavení ich primerane vyrozumela.

32. Prokurátor okresnej prokuratúry v odôvodnení napadnutého prípisu č. k.

-11 z 30. marca 2016 v podstatnom uviedol:

„Preskúmaním obsahu trestného oznámenia som zistil, že predmetom označeného

trestného oznámenia v odstúpenej časti sú totožné skutky a trestná činnosť, pre ktoré už boli

v minulosti podané iné trestné oznámenie a zároveň o nich bolo právoplatne rozhodnuté.

Konkrétne uzneseniami vyšetrovateľa Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Sekcie

kontroly a inšpekčnej služby, úradu inšpekčnej služby, odboru inšpekčnej služby Západ

Bratislava ČVS:SKIS-577/OISZ-V-2012 zo dňa 16. 11. 2012 a ČVS:SKIS-38/OISZ-V-2013

zo dňa 25. 01. 2013 boli podľa odmietnuté trestné

oznámenia vo veciach podozrenia zo spáchania prečinu

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa .

Oznamovateľ proti obidvom uzneseniam podal sťažnosti. Uzneseniami prokurátora

Okresnej prokuratúry Trnava sp.zn. zo dňa 27. 12. 2012 resp. sp. zn.

zo dňa 26. 02. 2013 boli sťažnosti oznamovateľa zamietnuté

ako nedôvodné podľa .

Vzhľadom na zistené skutočnosti a totožnosť oznamovaných skutkov bolo aktuálne

trestné oznámenie vyhodnotené ako duplicitné, o ktorom nie je potrebné znovu rozhodovať,

keďže o skutkoch bolo právoplatne rozhodnuté v predchádzajúcich trestných konaniach.

V trestnom oznámení nie sú uvedené nové, podstatné a právne relevantné skutočnosti, ktoré

by mohli odôvodňovať iné rozhodnutie vo veci alebo začatie trestného stíhania.“

33. Je nesporné, že okresná prokuratúra sa trestným oznámením sťažovateľov

zaoberala, avšak dospela k záveru, že toto sa týka totožných skutkov a trestnej činnosti,

ktoré už boli predmetom trestného konania a o ktorých už bolo právoplatne rozhodnuté,

preto aktuálne podanie vyhodnotila ako duplicitné, o ktorom nebolo potrebné znovu konať

a rozhodovať, o čom sťažovateľov riadne vyrozumela.

34. Pokiaľ sťažovatelia zdôraznili, že v trestnom oznámení z 26. januára 2016 uviedli

nové skutočnosti a že bol rozšírený okruh oznamovateľov, je potrebné poznamenať,

že je na posúdení príslušného orgánu verejnej moci (okresnej prokuratúry), či skutočne išlo

o nové skutočnosti, alebo nie. V kontexte obsahu napadnutého prípisu generálnej

prokuratúry sa posúdenie tejto otázky okresnou prokuratúrou javí ako správne. Vo vzťahu

k námietke rozšírenia oznamovateľov o ďalšie osoby okresná prokuratúra správne kládla

dôraz na posúdenie totožnosti oznámených skutkov, a to bez ohľadu na okolnosť,

kto (alebo koľkí oznamovatelia) trestné oznámenie podával.

35. Navyše, ústavný súd poznamenáva, že z právneho poriadku Slovenskej republiky,

ako aj z právnych poriadkov mnohých členských krajín Európskej únie možno vyvodiť,

že jedným z charakteristických znakov moderného právneho štátu je aj skutočnosť,

že vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi

štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa

pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom

tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana

celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana individuálnych subjektívnych práv

oznamovateľa trestného činu, resp. poškodeného (m. m. , ).

Pre účely ochrany individuálnych subjektívnych práv ustanovuje právny poriadok

Slovenskej republiky osobitné právne inštitúty „netrestnej povahy“, ktorých uplatnenie

má súkromnoprávny charakter a je plne v dispozícii osoby, ktorá tvrdí, že konaním inej

osoby došlo k zásahu do konkrétnych subjektívnych práv (m. m. ,

).

36. Ak teda okresná prokuratúra, ktorej bola zverená právomoc posúdiť trestné

oznámenie sťažovateľov, ho vyhodnotila ako také, o ktorom nie je potrebné konať, keďže

o oznámených skutkoch (trestnej činnosti) už trestné konanie prebehlo a odôvodnenie tohto

jej verdiktu nie je vnútorne rozporné, prípadne nelogické alebo v zjavnom rozpore

so skutkovými zisteniami, nie je dôvod, aby ústavný súd do tohto „rozhodnutia“ (prípisu)

akýmkoľvek spôsobom vstupoval.

37. Z uvedených dôvodov ústavný súd konštatuje, že postupom okresnej prokuratúry

v konaní vedenom pod sp. zn. a jej prípisom z 30. marca 2016 nemohlo

dôjsť k zásahu do základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v ,

a to ani samostatne, ani v spojení s a , preto sťažnosť

sťažovateľov aj v tejto časti v zmysle odmietol

ako zjavne neopodstatnenú.

38. Pretože sťažnosť sťažovateľov bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho

významu zaoberať sa ďalšími ich požiadavkami uvedenými v petite sťažnosti, rozhodovanie

o ktorých je podmienené vyhovením sťažnosti v časti požadovaného vyslovenia porušenia

základných práv alebo slobôd ( a 3 ), k čomu v tomto prípade nedošlo.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. septembra 2017