Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 263/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 29. septembra

2009 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti S., spol. s r. o., S., spoločnosti S., s. r. o.,

P., a Ing. J. H., K., zastúpených advokátom JUDr. M. T., K., vo veci namietaného porušenia

ich základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Krajskej prokuratúry v Košiciach č. k. 1/1 KPt 832/07-20 z 9. júla 2008 a opatrením

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. XV/2 Pz 97/08-6 z 20. augusta 2008

a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti S., spol. s r. o., S., s. r. o., a Ing. J. H., o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

17. októbra 2008 doručená sťažnosť spoločnosti S., spol. s r. o., spoločnosti S., s. r. o.,

a Ing. J. H. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojich základných práv

podľa a (ďalej len „“) a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“)

č. k. 1/1 KPt 832/07-20 z 9. júla 2008 a opatrením Generálnej prokuratúry Slovenskej

republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. XV/2 Pz 97/08-6 z 20. augusta 2008.

Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovatelia sú v trestnej veci vedenej

Okresným riaditeľstvom Policajného zboru, Úradom justičnej a kriminálnej polície K.

(ďalej len „OR PZ“) pod sp. zn. ORP-465/OEK-K2-2006 proti obvinenému Ing. T. N.

v postavení poškodených. Uznesením OR PZ sp. zn. ORP-465/OEK-K2-2006 z 25. mája

2006 bolo podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) proti Ing. N. začaté trestné stíhanie vo veci

trestného činu zvýhodňovania veriteľa podľa a

v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) a 23. novembra

2006 mu bolo podľa vznesené obvinenie. V súčasnosti

je vec vedená pod sp. zn. ČVS: ORP-764/4-OJP-KE-2007.

Okresná prokuratúra K. (ďalej len „okresná prokuratúra“) uznesením

č. k. -87 z 12. mája 2008 trestné stíhanie proti obvinenému zastavila.

Sťažovatelia podali proti predmetnému uzneseniu 19. mája 2008 sťažnosť, o ktorej rozhodla

krajská prokuratúra uznesením č. k. 1/1 KPt 832/07-20 z 9. júla 2008 tak, že sťažnosť

sťažovateľov zamietla.

Ďalšie opakované podnety sťažovateľov s návrhmi na zrušenie právoplatného

rozhodnutia v prípravnom konaní z 15. júla 2008, 16. júla 2008 a 17. júla 2008 adresované

generálnej prokuratúre boli opatrením generálnej prokuratúry č. k. XV/2 Pz 97/08-6

z 20. augusta 2008 odložené ako nedôvodné.

Z obsahu podanej sťažnosti vyplýva nesúhlasné stanovisko sťažovateľov s tým,

ako krajská prokuratúra a následne generálna prokuratúra v posudzovanej veci postupovali

a rozhodli. Sťažovatelia sú toho názoru, že orgány prokuratúry pochybili, keď svojím

konaním, resp. nedostatočným zistením skutkového stavu v dôsledku nevykonania

navrhnutých dôkazov porušili právo rovnosti strán a rovnosti zbraní tým, že im odopreli

právo na osobnú účasť pri vyšetrovacích úkonoch, v čom videli porušenie svojho

základného práva podľa v spojení s a práva podľa

ods. 1 dohovoru.

Sťažovatelia sa na základe uvedeného domáhali, aby ústavný súd po predbežnom

prerokovaní sťažnosti v náleze vyslovil porušenie označených základných práv a priznal

im náhradu trov konania pred ústavným súdom.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Podľa môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých

prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,

neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy

podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

V súvislosti s namietaným porušením základného práva sťažovateľov podľa čl. 46

ods. 1 v spojení s a práva podľa dohovoru, ktoré inak bližšie

neodôvodnili, uznesením krajskej prokuratúry a opatrením generálnej prokuratúry ústavný

súd považoval za potrebné uviesť, že nie je súčasťou sústavy orgánov činných v trestnom

konaní, ale podľa je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý

okrem iného rozhoduje o sťažnostiach namietajúcich porušenie základných práv alebo

slobôd fyzických osôb alebo právnických osôb, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhoduje iný súd.

Cieľom uplatňovania tejto právomoci ústavného súdu nie je primárne preskúmavanie

a posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych

prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd)

fyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti

s rozhodovaním vo veci samej ani preskúmavanie, či v konaní pred týmito orgánmi bol,

alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo zisteného

skutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu

zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne medzinárodnými

zmluvami o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika

ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.

Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych

prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu

byť predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

sťažovateľa zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach

a základných slobodách (mutatis mutandis napr. , ).

Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že z konštantnej judikatúry ústavného súdu

vyplýva, že súčasťou práva na právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 48 ods. 2

a dohovoru nie je oprávnenie „každého“, aby na základe jeho návrhu

(oznámenia, podnetu) bol orgán prokuratúry povinný podať obžalobu či vydať záväzný

pokyn na začatie trestného stíhania, alebo zabezpečiť mu osobnú účasť na úkonoch

trestného konania. Takéto základné právo „každého“ nie je upravené ani v ústave,

ani v , prípadne v o prokuratúre v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) (mutatis mutandis ,

, ).

Z uvedeného vyplýva, že nikto nemá právny nárok a ani ústavnoprávny nárok na to,

aby jeho podaniu (v prípade sťažovateľov trestnému oznámeniu, podnetu adresovanému

krajskej prokuratúre a následne opakovanému podnetu adresovanému generálnej

prokuratúre) bolo vyhovené. Ak dôkazy, ktoré boli vykonané v predchádzajúcom konaní,

nedávajú dostatočný podklad na začatie trestného stíhania alebo pokračovanie v trestnom

stíhaní, nie je ani krajská prokuratúra, ani generálna prokuratúra povinná využiť „existujúce

a efektívne prostriedky“, ktoré majú podľa zákona o prokuratúre k dispozícii (v danom

prípade záväzný pokyn adresovaný nižším zložkám prokuratúry či vlastné uznesenie

o opätovnom začatí trestného stíhania) na to, aby rozhodli o (opätovnom) začatí trestného

stíhania v predmetnej veci. Sťažovatelia ako oznamovatelia trestného činu a v nadväznosti

na to ako osoby, ktoré podali podnet krajskej prokuratúre a opakovaný podnet generálnej

prokuratúre, majú zákonné právo domáhať sa len toho, aby sa s ich podaniami krajská

prokuratúra riadne zaoberala. Nemajú však nárok na to, aby výsledok konania zodpovedal

ich predstave (mutatis mutandis ).

Ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že naša negarantuje nikomu

„právo na trestné stíhanie iného“. V rámci nášho právneho poriadku trestné oznámenie

nemá charakter nástroja na ochranu subjektívneho práva fyzickej osoby či právnickej osoby.

Z uvedeného vyplýva, že postupom orgánov činných v trestnom konaní pri vyhodnocovaní

trestných oznámení ani nadväzujúcimi rozhodnutiami nemožno zasiahnuť do ústavným

poriadkom chránených základných práv oznamovateľov. V zásade ide iba o formu účasti

občanov pri presadzovaní verejného záujmu na potlačovaní kriminality. Z tejto pomoci

fyzických osôb a právnických osôb orgánom verejnej moci k náležitému zisťovaniu

trestných činov a ku spravodlivému potrestaniu ich páchateľov nemožno žiadnym

spôsobom odvodzovať aktívnu legitimáciu fyzických a právnických osôb na začínanie

trestného stíhania proti inému.

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní dospel

k záveru, že vybavením sťažnosti sťažovateľov z 19. mája 2008 uznesením krajskej

prokuratúry č. k. 1/1 KPt 832/07-20 z 9. júla 2008 a opatrením generálnej prokuratúry

č. k. XV/2 Pz 97/08-6 z 20. augusta 2008, v ktorom uvedené zložky prokuratúry vyjadrili

svoje závery k prešetreniu podnetu sťažovateľov jeho odložením a riadnym odôvodnením,

nemohlo dôjsť k porušeniu ich označených základných práv podľa , a preto ústavný

súd v tejto časti sťažnosť odmietol podľa z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti.

Ďalšej časti sťažnosti, v ktorej sťažovatelia namietali porušenie svojho práva

na spravodlivé súdne konanie napadnutými rozhodnutiami prokuratúry, ústavný súd tiež

nevyhovel z dôvodu, že čl. 6 ods. 1 dohovoru sa týka iba rozhodnutí súdov rozhodujúcich

o právach občianskej povahy alebo o opodstatnenosti trestného obvinenia osoby, ktorá

je účastníkom konania pred súdom (m. m. , atď.).

Ktorákoľvek zložka prokuratúry v trestnom konaní nemá postavenie súdneho orgánu

a jej akékoľvek rozhodnutie nie je súdnym rozhodnutím v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Nevzťahujú sa naň preto ani požiadavky vyplývajúce z práva na odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré vyvodila judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Pretože sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd o ďalších nárokoch na ochranu

ústavnosti uplatnených v sťažnosti nerozhodoval.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 29. septembra 2009