Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 273/2020

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 9. júna 2020 v senáte

zloženom z predsedu senátu Ľuboša Szigetiho (sudca spravodajca), zo sudkyne Jany

Laššákovej a sudcu Petra Molnára predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť

, , , zastúpeného

advokátom JUDr. Borisom Bednárom, Štefánikova 9, Poprad, vo veci namietaného

porušenia základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajskej

prokuratúry v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. a jej uznesením

z 22. apríla 2020 a takto

rozhodol:

Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Skutkový stav veci a sťažnostná argumentácia

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2020

doručená ústavná sťažnosť , ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného

práva podľa (ďalej len „“) a práva podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

postupom Krajskej prokuratúry v Košiciach (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní

vedenom pod sp. zn. (ďalej len „napadnutý postup“) a jej uznesením

z 22. apríla 2020 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Z ústavnej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ podal ako oznamovateľ

trestné oznámenie týkajúce sa „nedoručenia zásielky CP 396462813CN, ktorá bola

zakúpená prostredníctvom internetového obchodu Aliexpress a nebola doručená

sťažovateľovi a sťažovateľovi nebolo doručené ani údajné rozhodnutie v colnom konaní

č. 05651120912280 Colného úradu Košice“. Vyšetrovateľ Úradu inšpekčnej služby, útvaru

inšpekcie, odboru inšpekčnej služby Východ, oddelenia vyšetrovania Košice (ďalej len

„vyšetrovateľ“) uznesením sp. zn. -2020 z 12. februára 2020 (ďalej len

„uznesenie vyšetrovateľa“) odmietol vec trestného oznámenia sťažovateľa „pre podozrenie

zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a)

, ktorého sa mal dopustiť príslušník Colného úradu tak, že v období

od 16.12.2019 do 27.12.2019 v Košiciach, na ulici zadržiaval

zásielku č. CP396462813CN z Číny, za ktorú riadne zaplatil a následne mu vyrubil

nezákonný dlh vo výške 182,02 €, bez zaplatenia ktorého mu odmietol vydať rozhodnutie

v colnom konaní, pričom tak odoprel možnosť podať odvolanie

voči tomuto rozhodnutiu, následkom čoho menovaný prišiel o už zaplatenú zásielku, ktorá

sa vrátila späť do Číny, čím mu bola spôsobená majetková ako aj nemajetková škoda

vo výške 500,- €“.

3. Proti uzneseniu vyšetrovateľa podal sťažovateľ v zákonnej lehote sťažnosť,

o ktorej rozhodla krajská prokuratúra napadnutým uznesením tak, že podľa § 193 ods. 1

písm. c) sťažnosť ako nedôvodnú zamietla.

4. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ opísal skutkový stav tak, že zásielku

č. CP 396462813CN (ďalej len „zásielka“) si elektronicky objednal cez obchod Aliexpress.

Išlo o zásielku pre súkromnú osobu, nie na podnikanie a sťažovateľ podľa svojho vyjadrenia

bol ochotný zaplatiť prípadný colný dlh ako dlžník, pretože je príjemca, adresát uvedenej

zásielky. Sťažovateľ uvádza, že rozhodnutie vydané v colnom konaní vedenom na Colnom

úrade Košice (ďalej len „colný úrad“) č. 05651120912280 o vyrubení colného dlhu

mu nebolo doručené a bez zaplatenia colného dlhu mu Slovenská pošta a. s. odmietla

zásielku vydať. Na Krajskom súde v Košiciach podal sťažovateľ žalobu, ktorá je vedená

v konaní pod sp. zn. z dôvodu nedoručenia predmetného rozhodnutia vydaného

v colnom konaní č. 05651120912280. Podľa mienky sťažovateľa zásielka nebola nikdy

prepustená do voľného obehu a rozhodnutie colného úradu je len fikcia, pretože nikdy

nebolo sťažovateľovi doručené. Podstatnou skutočnosťou podľa sťažovateľa je,

že „Aliexpress skonštatoval, že zásielka je zadržiavaná colníkmi pri spore sťažovateľa

s odosielateľom zásielky a bolo to v čase doručovania zásielky Slovenskou poštou a.s.

a následne mu vrátil Aliexpress peniaze na bankový účet.“.

5. V ústavnej sťažnosti sťažovateľ vznáša niekoľko námietok, predovšetkým

namieta, že „orgány činné v trestnom konaní vo veci neumožnili sťažovateľovi konať,

pretože pred začatím trestného stíhania bola vypočutá

a k jej výpovedi mu orgány činné v trestnom konaní neumožnili vyjadriť sa“.

Predmetom sťažovateľových námietok je ďalej „nesprávne, nedostatočne, účelovo

zistený skutkový stav veci orgánmi činnými v trestnom konaní“. V tejto súvislosti uvádza,

že v spise nie sú obsiahnuté rozhodujúce dôkazy, ktoré vyvracajú skutkový stav veci zistený

orgánmi činnými v trestnom konaní, ktorý je podľa sťažovateľa nepravdivý a nezodpovedá

skutočnosti.

Podľa sťažovateľa zo strany orgánov činných v trestnom konaní nebola dodržaná

rovnosť strán v konaní ani ustanovenia a princípy .

Sťažovateľ napáda aj vady odôvodnenia napadnutého uznesenia, v ktorom sa podľa

neho prokurátor nevysporiadal s jeho námietkami „o porušení colného zákona a zákona

o poštových službách“.

6. Na základe uvedených dôvodov sťažovateľ navrhol, aby ústavný po prijatí veci

na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„Základné právo sťažovateľa ,

občan SR, právo na súdnu a inú ochranu podľa

a ľudské práva a základné slobody podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, konaním Krajskej prokuratúry v Košiciach, v trestnom konaní

pod ČVS: UIS- 12/OISV-2020 porušené boli.“

II.

Relevantná právna úprava

7. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

8. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,

ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví

Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov

v znení (ďalej len „“).

10. Podľa ústavný súd návrh na začatie konania

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

v § 9 neustanovuje inak.

11. Podľa ústavný súd môže na predbežnom

prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh na začatie konania,

a) na prerokovanie ktorého nemá ústavný súd právomoc,

b) ktorý je podaný navrhovateľom bez zastúpenia podľa § 34 alebo § 35 a ústavný

súd nevyhovel žiadosti navrhovateľa o ustanovenie právneho zástupcu podľa § 37,

c) ktorý nemá náležitosti ustanovené zákonom,

d) ktorý je neprípustný,

e) ktorý je podaný zjavne neoprávnenou osobou,

f) ktorý je podaný oneskorene,

g) ktorý je zjavne neopodstatnený.

12. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

III.

Ústavnoprávne východiská v judikatúre ústavného súdu

a samotné posúdenie veci ústavným súdom

13. V prvom rade bolo potrebné ustáliť predmet ústavnej sťažnosti, keďže v jej petite

sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa a práva

podľa č. 6 ods. 1 dohovoru „konaním Krajskej prokuratúry v Košiciach, v trestnom konaní

pod ČVS: UIS- 12/OISV-2020“. Sťažovateľom uvedená spisová značka napadnutého

konania je evidentne nesprávna, keďže sa týka konania vedeného vyšetrovateľom. Ústavný

súd však z dôvodu hospodárnosti konania vedeného pred ním nepovažoval za účelné

vyzývať právneho zástupcu sťažovateľa na odstránenie nedostatkov ústavnej sťažnosti

a v záujme poskytnutia materiálnej ochrany označeným právam sťažovateľa preskúmal

napadnutý postup krajskej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn.

a jej uznesenie z 22. apríla 202, ktorým ako nedôvodnú zamietla sťažnosť sťažovateľa proti

uzneseniu vyšetrovateľa o odmietnutí trestného oznámenia podaného sťažovateľom

a ktorým bola konečným spôsobom vybavená vec podaného trestného oznámenia

sťažovateľa.

14. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú

sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného

orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré

označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom

alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú

sťažnosť preto možno považovať takú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd

nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť

ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, tiež napr. ,

, , ).

15. Výhrada sťažovateľa v podstate spočíva v tom, že zo strany orgánov činných

v trestnom konaní (teda aj krajskej prokuratúry) nebolo vyhovené jeho trestnému

oznámeniu, a teda nedošlo k začatiu trestného stíhania za sťažovateľom v trestnom

oznámení opísaný skutok.

16. Vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva zaručeného v čl. 46 ods. 1

napadnutým uznesením krajskej prokuratúry ústavný súd v súlade so svojou

ustálenou judikatúrou poukazuje na to, že súčasťou základného práva na inú právnu ochranu

je aj jemu zodpovedajúca povinnosť orgánov činných v trestnom konaní (v danom prípade

orgánu prokuratúry) zákonom ustanoveným spôsobom sa zaoberať podaním, v ktorom

dotknutá osoba oznamuje skutočnosti podľa nej nasvedčujúce tomu, že bol spáchaný trestný

čin, a o vybavení takého oznámenia dotknutú osobu riadne vyrozumieť. Súčasťou tohto

práva však nie je právo, aby orgány činné v trestnom konaní podaniu oznamovateľa

vyhoveli v tom zmysle, že rozhodnú podľa jeho predstáv (m. m. napr. ,

, , ). Ústavný súd konštantne uvádza

(), že právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe

podaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom

nie je súčasťou základného práva na súdnu a inú právnu ochranu (napr. ,

, ). Oznamovateľ, ktorý tvrdí, že je poškodený trestným činom,

nemá zaručené základné právo, aby na podklade jeho trestného oznámenia bolo

určité konanie kvalifikované ako trestný čin a vznesené obvinenie proti konkrétnej osobe.

Posúdenie, či je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo je potrebné prijať iné rozhodnutie

v trestnom konaní, je vo výlučnej právomoci orgánov činných v trestnom konaní.

Ústavnému súdu ako nezávislému súdnemu orgánu ochrany ústavnosti nepatrí preskúmavať

ich rozhodnutia a postupy, pokiaľ namietané porušenie zákonnosti nemá súčasne

za následok aj porušenie základného práva alebo slobody.

17. V tejto súvislosti ústavný súd tiež poznamenáva, že z právneho poriadku

Slovenskej republiky, ako aj z právnych poriadkov mnohých členských krajín Európskej

únie možno vyvodiť, že jedným z charakteristických znakov moderného právneho štátu

je aj skutočnosť, že vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie

je vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich

orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný

a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi

páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských hodnôt, a nie bezprostredná ochrana

individuálnych subjektívnych práv oznamovateľa trestného činu, resp. poškodeného (m. m.

). Pre účely ochrany individuálnych subjektívnych práv ustanovuje právny

poriadok Slovenskej republiky osobitné právne inštitúty „netrestnej povahy“, ktorých

uplatnenie má súkromnoprávny charakter a je plne v dispozícii osoby, ktorá tvrdí,

že konaním inej osoby došlo k zásahu do konkrétnych subjektívnych práv (m. m.

, ).

18. S prihliadnutím na uvedené ústavný súd pristúpil k posúdeniu ústavnej sťažnosti

sťažovateľa.

19. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej sťažnosti zistil,

že vyšetrovateľ a následne aj krajská prokuratúra reagovala na podané trestné oznámenie

sťažovateľa v rámci postupu pred začatím trestného stíhania upraveného Trestným

poriadkom ( až ) zákonným spôsobom, a teda riadne plnila

svoje povinnosti vyplývajúce z uvedených zákonných noriem, pričom napadnuté uznesenie

spĺňa náležitosti predpokladané . Z odôvodnenia napadnutého

uznesenia krajskej prokuratúry vyplýva, že sa sťažnosťou sťažovateľa proti uzneseniu

vyšetrovateľa zaoberala, vyhodnotila ju a rozhodla o nej. Po oboznámení sa so zistenými

okolnosťami krajská prokuratúra vyčerpávajúcim a zrozumiteľným spôsobom uviedla, ktoré

okolnosti daného prípadu bránili jeho posúdeniu ako trestného činu. Krajská prokuratúra

sa stotožnila so záverom vyšetrovateľa, že colný orgán postupoval v zmysle platnej

legislatívy a že „trestné právo predstavuje krajný prostriedok právnej ochrany spoločnosti

pred závažnými protiprávnymi útokmi fyzických osôb. Trestné právo nemôže slúžiť

ako prostriedok nahradzujúci ochranu práv a právnych vzťahov jednotlivca v oblasti

súkromno-právnych vzťahov, kde závisí predovšetkým na aktivite jednotlivca, aby si strážil

svoje práva, ktorým má súdna moc poskytovať ochranu. Je neprijateľné, aby túto ochranu

aktívne preberali orgány činné v trestnom konaní, ktorých úlohou je prevažne ochrana

celospoločenských hodnôt a nie ochrana konkrétnych subjektívnych práv jednotlivca, ktoré

svojou povahou spočívajú v súkromno-právnej sfére.“.

Krajská prokuratúra v odôvodnení napadnutého uznesenia ďalej uviedla: „Trestného

činu zneužívania právomoci verejného činiteľa v zmysle § 326 ods. 1 písm. a) Trestného

zákona sa dopustí ten kto v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému

neoprávnený prospech vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu.

V konaní pred začatím trestného stíhania bolo vypočutá .

vedúca Colného úradu Košice - pobočka Košice Pošta, bol zabezpečený príslušný na vec

sa vzťahujúci spisový materiál z colného konania a taktiež bola zabezpečená príslušná

vnútroštátna ako aj medzinárodná právna úprava. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva,

že príslušník colného orgánu postupoval správne, v súlade so zákonom, keď uvedenú

preclievanú zásielku nevydal oznamovateľovi, nakoľko neboli splnené zákonné podmienky

na takýto postup, pretože prevzatiu zásielky podľa vnútroštátnej ako aj medzinárodnej

právnej úpravy, ktorou je Slovenská republika viazaná, musí predchádzať úhrada

vymeraného colného dlhu. Realizovanými procesnými úkonmi nebolo zistené, že by

príslušník Colného úradu Košice vykonával svoju právomoc spôsobom odporujúcim

zákonu, a preto v tejto veci nebola naplnená objektívna stránka skutkovej podstaty trestného

činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa .

Zdôrazňujem, že uvedené konanie príslušníka colného orgánu bolo opakovane

s rovnakým výsledkom preskúmané aj v iných konaniach. Iné trestné oznámenie avšak

obsahovo totožné bolo v konaní vedenom na tunajšej prokuratúre pod sp. zn.

posúdené podľa obsahu ( a podľa

ods. 4 o prokuratúre) ako podanie o preskúmanie zákonnosti

postupu colného orgánu pri vyclievaní predmetnej zásielky, a preto bolo odstúpené

na vybavenie netrestnému oddeleniu Krajskej prokuratúry Košice. Uvedený procesný

postup bol naviac preskúmaný Generálnou prokuratúrou SR v konaní pod sp. zn.

IV/5 Gn 43/20/1000.

Krajská prokuratúra Košice, netrestné oddelenie uvedený postup orgánu verejnej

moci v konaní pod sp. zn. Kd 58/20/8800 preskúmala a v namietanom postupe colného

orgánu nezistila žiadne porušenie zákona ani ostatných všeobecne záväzných právnych

predpisov upravujúcich colné konanie. O odložení podnetu podľa § 36a ods. 3 zákona

č. o prokuratúre bol podávateľ podnetu riadne upovedomený.

Ku sťažnostnej námietke, že z porušení zákonov colným orgánom vyplýva

aj odôvodnené podozrenie zo spáchania trestného činu poškodzovania cudzích práv

uvádzam nasledovné.

Podľa trestného činu poškodzovania cudzích práv sa dopustí

ten kto inému spôsobí vážnu ujmu na právach tým, že uvedie niekoho do omylu alebo

využije niečí omyl.

V priebehu konania pred začatím trestného stíhania a taktiež ani zo samotného

trestného oznámenia oznamovateľa nevyplýva, že by konaním spočívajúcom v preclení

tovaru z cudziny bola oznamovateľovi spôsobená vážna ujma na právach. Uvedený záver

odôvodňujem okolnosťami daného prípadu. Preskúmavaný postup colného orgánu

opakovane nebol vyhodnotený ako nezákonný a tým pádom nebol spôsobilý spôsobiť

následok vo forme vážnej ujmy na právach oznamovateľa. Naviac toto ustanovenie chráni

iné než majetkové práva jednotlivca (napr. v oblasti rodinných vzťahov, pracovných

vzťahov a pod.). Súbežne s týmto konštatovaním uvádzam, že nebolo zistené, že by konaním

colného orgánu bol niekto uvedený do omylu alebo bol využitý omyl iného, tak ako to

kumulatívne na naplnenie skutkovej podstaty vyžaduje zákonné ustanovenie citovaného

trestného činu. Z uvedeného vyplýva, že konaním príslušníka colného orgánu neboli

naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty predmetného trestného činu, a to objektívna

stránka.

Na doplnenie uvádzam, že postup zamestnancov Slovenskej pošty nebol predmetom

tohto konania, pretože konanie civilných osôb nepatrí do pôsobnosti Úradu inšpekčnej

služby, ktorá je vymedzená . Podľa uvedeného

zákonného ustanovenia Útvar inšpekčnej služby vykonáva vyšetrovanie trestných činov

príslušníkov ozbrojených bezpečnostných zborov a colníkov (s účinnosťou od 01.01.2020).“

20. Ústavný súd konštatuje, že napadnuté uznesenie nemožno považovať za zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne a postup krajskej prokuratúry a právne závery ňou vyslovené

v napadnutom uznesení je nutné považovať za výraz autonómneho prokurátorského

rozhodovania, do ktorého ústavný súd nie je oprávnený v tomto prípade zasahovať

(obdobne napr. , ).

21. Podľa názoru ústavného súdu sa krajská prokuratúra riadne zaoberala opravným

prostriedkom sťažovateľa vo veci jeho trestného oznámenia, čím si splnila povinnosť

vyplývajúcu jej z ústavnoprávneho príkazu postupovať a rozhodnúť vo veci pri súčasnom

zachovaní a rešpektovaní základných práv a slobôd sťažovateľa. Ako z citovanej časti

odôvodnenia napadnutého uznesenia vyplýva, krajská prokuratúra sa so všetkými

pre rozhodnutie o riadnom opravnom prostriedku sťažovateľa ako oznamovateľa

proti uzneseniu o odmietnutí trestného oznámenia podstatnými (relevantnými) skutkovými,

ako aj právnymi otázkami vysporiadala ústavne udržateľným spôsobom.

22. V nadväznosti na uvedené skutočnosti ústavný súd, poukazujúc na svoju

doterajšiu judikatúru, zdôrazňuje, že ak orgány činné v trestnom konaní v danom prípade

po zvážení všetkých okolností prípadu nerozhodli o trestnosti skutku, ktorý bol predmetom

trestného oznámenia sťažovateľa, nemohli porušiť jeho zákonom ani chránené

práva.

23. K sťažovateľovej námietke týkajúcej sa existencie procesnej vady spočívajúcej

v neumožnení sťažovateľovi vyjadriť sa k „výsluchu“ , čím došlo

podľa sťažovateľa k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní, v príčinnej súvislosti s čím

sťažovateľ namieta porušenie čl. 6. ods. 1 dohovoru, ústavný súd uvádza, že táto námietka

je zjavne nedôvodná. Rozhodujúcou skutočnosťou je tu postavenie samotného sťažovateľa

ako oznamovateľa, keďže trestné stíhanie vo veci podozrenia zo spáchania prečinu

zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa

nebolo začaté a trestné oznámenie bolo odmietnuté.

24. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva, že čl. 6 dohovoru nie je

vôbec aplikovateľný v prípade, ak trestné oznámenie podané údajným poškodeným

bolo odložené bez toho, aby bolo začaté trestné stíhanie údajného páchateľa (Duchoňová

proti Českej republike, rozhodnutie z 2. 10. 2006, sťažnosť č. 29858/03). Z čl. 6 dohovoru

rovnako nevyplýva právo na začatie a vedenie trestného stíhania proti tretej osobe alebo

právo na jej odsúdenie v trestnom konaní (porov. Dziedzic proti Poľsku, sťažnosť

č. 50428/99, rozhodnutie z 25. 11. 2003, bod 6; Helmers proti Švédsku, sťažnosť

č. 11826/85, rozsudok z 29. 10. 1991, bod 29; Kusmierek proti Poľsku, sťažnosť

č. 10675/02, rozsudok z 21. 9. 2004, bod 48).

25. Tieto skutočnosti viedli ústavný súd pri predbežnom prerokovaní ústavnej

sťažnosti sťažovateľa k záveru, že medzi napadnutým postupom a uznesením krajskej

prokuratúry a označenými právami sťažovateľa niet relevantnej súvislosti, a preto ústavnú

sťažnosť odmietol podľa z dôvodu zjavnej

neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 9. júna 2020

Ľuboš Szigeti predseda senátu