Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Sa/9/2020

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: U.. T. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v P., G.. F. XXXX/XA, proti žalovanému: Colný úrad Košice, so sídlom v Košiciach, Komenského 39/A, o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a.

Účastníkom n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Správnou žalobou zo dňa 28.02.2020 doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej aj súd) dňa 03.03.2020 sa žalobca domáhal odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy (žalovaného). Nečinnosť žalovaného mala spočívať v nedoručení písomného vyhotovenia rozhodnutia vo veci zásielky CP396462813CN, skladové číslo 11571 v colnom konaní č. 05651120912280 žalobcovi.

2. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že poštovým oznámením zo dňa 16.12.2019 mu bolo písomne oznámené, že mu prišla zásielka CP396462813CN, skladové číslo 11571 (ďalej len zásielka). Predmetom bol tovar (rám na bicykel z karbónového vlákna, farebný) objednaný prostredníctvom obchodu Aliexpress z Číny, určený pre súkromnú osobu, nie na podnikanie. Dňa 27.12.2019 žalobca písomne požiadal žalovaného o vykonanie colného konania vo veci zásielky. Žalobca ďalej uviedol, že podaniami zo dňa 17.02.2020 sa obrátil na Krajskú prokuratúru Košice a na žalovaného z dôvodu nečinnosti žalovaného vo veci zásielky. V závere žaloby uviedol, že žalovaný od 27.12.2019 nekoná, nerozhodol o colnom režime zásielky, písomne neoznámil žalobcovi rozhodnutie o colnom režime, písomne neoznámil žalobcovi rozhodnutie o prípadnom colnom dlhu a zásielku nezákonne od 27.12.2019 v colnom konaní zadržiava. Žalobca navrhol, aby súd vydal uznesenie, ktorým zaviaže žalovaného konať a doručiť žalobcovi písomné rozhodnutie vo veci zásielky CP396462813CN, skladové číslo 11571 v colnom konaní č. 05651120912280 do 10 dní od právoplatnosti uznesenia.

3. Správny súd výzvou zo dňa 11.03.2020 vyzval žalobcu v súlade s ustanovením (ďalej aj ) na predloženie oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenia podnetu prokurátorom.

4. Správnu žalobu žalobca doplnil písomným podaním zo dňa 20.03.2020 doručeným súdu dňa 24.03.2020. Uviedol, že od 30.12.2019 podal na prokuratúre trestné oznámenia (zo dňa 30.12.2019, 31.12.2019, 07.01.2020, 08.01.2020 a zo dňa 04.02.2020) vo veci zásielky v predmetnom colnom konaní č. 05651120912280, no prokuratúra doposiaľ o týchto trestných oznámeniach nerozhodla. Prílohou podania žalobcu boli zápisnice o trestných oznámeniach podaných na Okresnej prokuratúre Poprad.

5. Následne, žalobca v ďalšom písomnom podaní zo dňa 24.03.2020 uviedol, že dňa 24.03.2020 prevzal upovedomenie Krajskej prokuratúry Košice č. Kd 58/20/8800-7 zo dňa 20.03.2020, ktorým prokuratúra

odložila jeho podnety k nekonaniu Colného úradu Košice, pretože nezistila nečinnosť žalovaného (upovedomenie je súčasťou súdneho spisu). Žalobca sa so záverom prokuratúry nestotožnil. Namietal, že prokurátor sa nezaoberal dôvodmi, prečo nebolo žalobcovi doručené rozhodnutie v colnom konaní. Ďalej žalobca uviedol nasledovný skutkový stav veci: Dňa 17.12.2019 bolo žalobcovi doručené poštové oznámenie zo dňa 16.12.2019, ktorým mu bola oznámená zásielka. Dňa 27.12.2019 podal žalobca Colnému úradu Košice návrh na začatie colného konania. Žalobca namietal, že pošta doručovala zásielku, ktorá bola stále zadržiavaná Colným úradom Košice a tvrdil, že colný úrad nemá zákonné oprávnenie nechať doručovať zásielku na dodaciu poštu, keď je colným úradom zadržiavaná. Žalobca ďalej namietal, že zásielka bola doručovaná ako dobierka na colný dlh a tvrdil, že takéto konanie nemá oporu v zákonoch Slovenskej republiky. Žalobca pokračoval, že colný orgán doručoval zásielku prostredníctvom pošty na dodaciu poštu Poprad a táto zásielka bola nezákonne viac krát vrátená na colný úrad. Dodal, že vyzdvihnutie zásielky na dodacej pošte bolo podmienené zaplatením dobierky 186,58 eur a bez zaplatenia uvedenej sumy, mu pošta odmietla uvedenú zásielku vydať. Žalobca konštatoval, že mu nebolo doručené a na pošte vydané ani rozhodnutie v colnom konaní bez zaplatenia dobierky 186,58 eur a navyše zaplatením dobierky by uznal colný dlh a úspešné odvolanie voči colnému dlhu by bolo právne zmarené. Žalobca ďalej uviedol, že colný úrad mu zákonným spôsobom neoznámil a nedoručil rozhodnutie o colnom dlhu. Colným orgánom mu tak bolo odňaté právo sa voči písomnému rozhodnutiu zákonným spôsobom odvolať. Žalobca pokračoval, že ide o zásielku pre súkromnú fyzickú osobu prostredníctvo obchodu Aliexpress, zásielka nie je určená na podnikanie a žalobca je príjemcom, adresátom zásielky, a je ochotný zaplatiť zákonným spôsobom určené clá na základe písomne doručeného rozhodnutia. Dodal, že na Slovensku nie je držiteľom oprávnenia na podnikanie. Žalobca pokračoval, že má právo na to, aby mu bolo oznámené písomné colné rozhodnutie, voči ktorému môže podať opravný prostriedok a tiež má právo zaplatiť colný dlh šekom, poštovým poukazom, bezhotovostným prevodom atď. Dodal, že tiež má právo podľa zákona o poštových službách, aby mu bola zásielka od odosielateľa prostredníctvom obchodu Aliexpress doručená na dodaciu poštu v P.. Navrhol, aby žalovaný predložil súdu dôkaz, že žalobcovi zákonným spôsobom doručoval alebo doručil rozhodnutie v colnom konaní č. 05651120912280. V závere tiež navrhol, aby súd neprihliadal na upovedomenie Krajskej prokuratúry Košice zo dňa 20.03.2020, pretože prokuratúra nevychádzala zo skutkovo pravdivého stavu veci.

6. Písomným podaním zo dňa 30.04.2020 sa k správnej žalobe vyjadril žalovaný, ktorý žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

7. Žalovaný uviedol, že dňa 16.12.2019 prepravca Slovenská pošta, a.s., Medzinárodné výmenné stredisko Bratislava 090, Colno-deklaračné oddelenie (ďalej len Slovenská pošta, a.s.), ktorá preberá zodpovednosť za prepravu tovaru po jeho vstupe na colné územie Únie, podľa čl. 139 ods. 1 písm. c/ Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie (ďalej len Colný kódex Únie), predložila Colnému úradu Košice, Pobočke colného úradu Košice (ďalej len colný úrad), na colnú kontrolu poštovú zásielku podacie číslo CP396462813CN od odosielateľa SGJYD No. 3YUNXIAO Road shenzen GHANGDONG beijingshifengtaiquishíliuzhuangyí2ha z Číny pre príjemcu - žalobcu, a citoval čl. 139 ods. 1 Colného kódexu Únie. Colný úrad colnou kontrolou vykonávanou v rámci colného dohľadu podľa čl. 5 ods. 27 v spojení s čl. 46 Colného kódexu Únie a podľa Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Colný zákon), zistil, že obsahom zásielky je tovar - 1 ks rám na bicykel z karbónového vlákna, farebný. Slovenská pošta a.s., prostredníctvom poštového oznámenia oboznámila žalobcu o uložení zásielky pod skladovým číslom 11571, v sklade colnej prekážky na pošte, o predložení potrebných dokladov k colnému konaniu a o možnostiach účasti na colnom konaní. Dňa 27.12.2019 Slovenská pošta, a.s., ktorá zároveň zabezpečuje komunikáciu s deklarantom (žalobcom), oboznámila deklaranta (žalobcu) formou emailovej správy s vypočítaným colným dlhom vo výške 182,08 eur, pozostávajúcim z cla vo výške 10,21 eur, antidumpingového cla vo výške 105,33 eur a DPH vo výške 66,54 eur. Deklarant (žalobca) dňa 27.12.2019 zaslal emailom návrh na vykonanie colného konania a podklady k colnému konaniu (Order a detail transakcie z účtu). Zároveň sa žalobca emailom vyjadril, že zaplatí colný dlh a žiada o uvoľnenie a doručenie tovaru. Na základe uvedeného colný úrad Rozhodnutím v colnom konaní č. 0565120912280 zo dňa 27.12.2019 prepustil do colného režimu voľný obeh tovar - 1 ks rám na bicykel z karbónového vlákna, farebný a vymeral colný dlh vo výške 182,08 eur. Zásielka bola odovzdaná na poštovú prepravu spolu s rozhodnutím, za účelom doručenia a úhrady colného dlhu formou dobierky.

Žalobca si zásielku v odbernej lehote neprevzal. Zásielka bola vrátená späť na Slovenskú poštu a.s., MVS - Bratislava, vyclievacie oddelenie Košice, 090 Clo, dňa 09.01.2020, kedy Rozhodnutie o colnom dlhu č. 0565120912280 zo dňa 27.12.2019 nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 10.01.2020 zaslal žalobca emailom aj poštou podanie „Odvolanie proti rozhodnutiu v colnom konaní“ adresované „MVS - Bratislava, vyclievacie oddelenie Košice, 090 Clo, Thurzova 3, 046 90 Košice 090“, v ktorom sa odvoláva proti nezákonnosti vymeraného colného dlhu a navrhuje zrušenie rozhodnutia v colnom konaní. Pobočka sa vyjadrila k podaniu žalobcu formou emailu, kde mu bol vysvetlený postup v colnom konaní, týkajúci sa prepustenia predmetnej zásielky. Žalobca reagoval: „V prípade riadneho, zákonného doručenia rozhodnutia v colnom konaní, sa proti výške colného dlhu odvolám.“ Žalobcovi bola zaslaná emailovou správou odpoveď, aby si prevzal zásielku spolu s rozhodnutím v colnom konaním a uhradil výšku colného dlhu. Žalobca reagoval, že „zásielku si prevezmem na dodacej pošte po prepustení do voľného obehu a po doručení colného rozhodnutia.“ Na základe uvedeného, bola zásielka opakovane doručovaná na dodaciu poštu žalobcu P. C.. Žalobca si v úložnej lehote zásielku (vrátane rozhodnutia v colnom konaní) neprevzal a colný dlh neuhradil. Zásielka sa vrátila späť na Slovenskú poštu a.s., MVS - Bratislava, vyclievacie oddelenie Košice, 090 Clo, Thurzova 3, 046 90 Košice 090, dňa 05.02.2020. Žalovaný ďalej uviedol, že colný úrad vydal dňa 25.02.2020 rozhodnutie č. 106456/2020, ktorým žalobcovi podľa § 64 ods. 1 písm. d/ Colného zákona zaistil tovar (1 ks rám na bicykel z karbónového vlákna, farebný, colná hodnota 217,18 eur, PpKN 8714911031). Proti rozhodnutiu č. 106456/2020 podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie.

8. Žalovaný uzavrel, že colný úrad doručoval písomné vyhotovenie Rozhodnutia v colnom konaní č. 05651120912280 zo dňa 27.12.2019 prostredníctvom Slovenskej pošty a.s. spolu so zásielkou, avšak žalobca si zásielku s rozhodnutím neprevzal v odbernej lehote a tieto boli preto vrátené späť na Slovenskú poštu a.s., MVS - Bratislava, vyclievacie oddelenie Košice, 090 Clo, Thurzova 3, 046 90 Košice 090, dňa 09.01.2020. Žalobca mal informácie o doručovanej zásielke, keďže k odvolaniu proti rozhodnutiu o zaistení predložil SMS správy o doručovaní zásielky CP396462813CN.

9. Žalovaný doplnil svoje vyjadrenie k žalobe písomným podaním zo dňa 21.07.2020, doručeným súdu dňa 22.07.2020. Uviedol, že žalobca dňa 09.07.2020 osobne prevzal Rozhodnutie v colnom konaní č. 0565120912280 zo dňa 27.12.2019 a v ten istý deň (dňa 09.07.2020) uhradil vymerané dovozné platby vo výške 182,08 eur.

10. Aj na práve uvedenú skutočnosť (žalobca osobne prevzal Rozhodnutie v colnom konaní č. 0565120912280 zo dňa 27.12.2019 a tiež v ten istý deň uhradil vymerané dovozné platby vo výške 182,08 eur) žalobca písomným podaním zo dňa 05.10.2020 zotrval na podanej správnej žalobe zo dňa 28.02.2020. Konštatoval, že existovali procesné dôvody na žalobu proti nečinnosti orgánu verejnej správy podľa a nasl. v colnom konaní č. 05651120912280. Konštatoval, že žalovaný nekonal v colnom konaní č. 05651120912280, nezákonne si podmieňoval vydanie tovaru zaplatením colného dlhu a nedoručil v zákonnej lehote rozhodnutie colného orgánu a doručenie colného rozhodnutia podmieňoval zaplatením colného dlhu. Navrhol, aby súd vo veci rozhodol tak, že žalovaný nedoručil v zákonnej lehote rozhodnutie v colnom konaní č. 05651120912280 a od 27.12.2019 do 07.09.2020 žalovaný vo veci nekonal.

11. V ďalšom písomnom podaní zo dňa 05.10.2020 žalobca opätovne zhrnul skutkový stav veci a konštatoval porušenie jeho práva spočívajúce v tom, že žalovaný od 27.12.2019 nekonal, nerozhodol o colnom režime zásielky CP396462813CN, skladové číslo 11571, neoznámil mu písomné rozhodnutie o colnom režime, neoznámil mu písomne rozhodnutie o prípadnom colnom dlhu a zásielku nezákonne od 27.12.2019 v colnom konaní zadržiaval. Navrhol súdu vydať uznesenie: 1. Žalovaný je povinný konať a doručiť žalobcovi písomné rozhodnutie vo veci zásielky CP396462813CN, skladové číslo 11571 v colnom konaní č. 05651120912280 do 10 dní od právoplatnosti uznesenia. 2. Žalovaný od 27.12.2019 do 07.09.2020 nekonal a nedoručil žalobcovi v zákonnej lehote rozhodnutie v colnom konaní č. 05651120912280.

12. Na uvedené písomné podanie žalobcu už žalovaný ďalej nereagoval.

13. Vzhľadom na situáciu súvisiacu so šírením nebezpečnej nákazlivej ľudskej choroby COVID-19 boli účastníci konania vyzvaní, aby súdu písomne oznámili, či trvajú na požiadavke nariadenia pojednávania

na prejednanie a rozhodnutie vo veci, alebo na tejto požiadavke netrvajú a súhlasia s tým, aby súd vo veci rozhodol procesným postupom podľa , t.j. bez pojednávania. Žalovaný písomným podaním zo dňa 06.04.2021 súdu oznámil, že súhlasí s tým, aby súd vo veci rozhodol procesným postupom podľa , t.j. bez pojednávania. Žalobca písomným podaním zo dňa 20.04.2021 súdu oznámil, že žiada aby vo veci rozhodol zákonný sudca na pojednávaní. Tiež namietal, že Krajský súd v Košiciach zmenil v predmetnom konaní sudcu ako i to, že sudkyňa JUDr. Petra Vysaníková nie je zákonným sudcom. Navrhol odňať vec sudkyni JUDr. Petre Vysaníkovej a zopakoval skutkový stav veci.

14. Na prejednanie veci bolo súdom nariadené pojednávanie na deň 31.08.2021. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené dňa 22.07.2021 a žalobcovi dňa 11.08.2021. Písomným podaním zo dňa 13.08.2021 žalobca súdu oznámil, že sa nezúčastní pojednávaní v predmetnej veci (vedenej Krajským súdom v Košiciach pod sp.zn. ), pretože Krajský súd v Košiciach zmenil zákonného sudcu. Ďalej uviedol, že sudkyňa JUDr. Petra Vysaníková nie je zákonným sudcom, a preto opätovne navrhol odňať vec sudkyni JUDr. Petre Vysaníkovej a zopakoval skutkový stav veci.

15. Na pojednávaní konanom dňa 31.08.2021 správny súd po vykonanom dokazovaní spočívajúcom v oboznámení listín, ktoré sú obsahom administratívneho spisu ako aj súdneho spisu a po vyjadrení žalovaného, rozhodol o správnej žalobe v súlade s ustanovením tak, že uznesením žalobu zamietol, pretože nezistil nečinnosť žalovaného správneho orgánu.

16. Úvodom, súd v súvislosti s názorom žalobcu, že sudkyňa Krajského súdu v Košiciach JUDr. Petra Vysaníková nie je v prejednávanej veci zákonnou sudkyňou, poukazuje na:

17. Podľa , každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

18. Podľa , nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

19. Podľa o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj zákon o súdoch), zákonný sudca je sudca, ktorý vykonáva funkciu sudcu na príslušnom súde a bol určený v súlade so zákonom a s rozvrhom práce na konanie a rozhodovanie o prejednávanej veci. Ak súd rozhoduje v senáte, zákonnými sudcami sú všetci sudcovia určení podľa rozvrhu práce na konanie a rozhodovanie v senáte. Účastník konania alebo strana v konaní, v ktorom rozhoduje súd v senáte, nemá právo na vopred určeného sudcu spravodajcu. Zákonným sudcom je aj sudca určený podľa odseku 4.

20. Podľa § 3 ods. 4 zákona o súdoch, zmenu v osobe zákonného sudcu možno vykonať len v súlade so zákonom a s rozvrhom práce.

21. Podľa § 49 písm. a/ zákona o súdoch, predsedovia súdov zabezpečujú riadenie súdov v oblasti výkonu súdnictva najmä rozvrhom práce.

22. Podľa § 50 ods. 1/ zákona o súdoch, na účely tohto zákona sa rozvrhom práce rozumie akt riadenia predsedu súdu, ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok.

23. Podľa § 50 ods. 2 písm. a/ zákona o súdoch, rozvrh práce obsahuje určenie senátov, samosudcov, súdnych úradníkov a notárov poverených vybavovaním jednotlivých druhov vecí, ktoré došli na súd.

24. Podľa § 51 ods. 1 zákona o súdoch, ak tento zákon neustanovuje inak, veci určené podľa predmetu konania sa v súlade s rozvrhom práce prideľujú jednotlivým senátom alebo samosudcom náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených ministerstvom tak, aby bola vylúčená možnosť ovplyvňovania pridelenia vecí. Súdnym úradníkom sa prideľujú veci podľa rozvrhu práce tak, aby sa zabezpečilo ich rovnomerné zaťaženie a riadny chod súdu.

25. Podľa § 51 ods. 4 písm. b/ pred bodkočiarkou zákona o súdoch, ak odsek 5 neustanovuje inak, náhodným výberom pomocou technických prostriedkov a programových prostriedkov schválených

ministerstvom sa podľa rozvrhu práce alebo jeho zmeny prerozdeľujú už pridelené veci aj v prípade zmeny v obsadení súdu sudcami, a to vrátane zmeny v dôsledku dočasného pridelenia sudcu.

26. Podľa § 51 ods. 5 zákona o súdoch, ak sa zastupovanie zákonného sudcu, ktorý koná a rozhoduje ako samosudca, zabezpečuje hosťujúcim sudcom alebo dočasným pridelením sudcu, veci pôvodne pridelené zastupovanému zákonnému sudcovi sa pridelia hosťujúcemu sudcovi alebo dočasne pridelenému sudcovi a dňom, keď zastupovaný zákonný sudca začne znovu vykonávať funkciu sudcu alebo zanikne dočasné pridelenie, sa takto pridelené veci pridelia pôvodnému zákonnému sudcovi.

27. V súlade s uvedeným, za zákonného sudcu treba považovať sudcu, ktorý bol určený na prejednanie a rozhodovanie veci v súlade s rozvrhom práce súdu, nakoľko rozvrh práce má kľúčový význam pre uplatnenie práva na zákonného sudcu. Zákonným sudcom môže byť ľubovoľný sudca, ktorý sa podľa rozvrhu práce má stať sudcom v danej veci. Podmienkou však musí byť, aby sa vec pridelila v súlade s rozvrhom práce ustanoveným pre kalendárny rok.

28. Účelom práva na zákonného sudcu je poskytnúť osobe, ktorá sa pred súdom uchádza o ochranu svojho práva, záruku, že o jej spore o právo rozhodne nestranný sudca. Prípadným manipuláciám pri prideľovaní veci na zabezpečenie nestrannosti sudcu slúži princíp náhodného výberu sudcu, ktorý bude o veci konať a rozhodovať.

29. Správna žaloba proti nečinnosti orgánu verejnej správy v prejednávanej právnej veci vedenej na Krajskom súde v Košiciach pod sp.zn. bola žalobcom elektronicky (emailom) doručovaná súdu dňa 02.03.2020 a následne bola v listinnej podobe doplnená dňa 04.03.2020. Táto vec bola pridelená na rozhodnutie sudcovi JUDr. Pavlovi Naďovi, ktorý vo veci konal.

30. Sudca JUDr. Pavol Naď bol uznesením Súdnej rady Slovenskej republiky 322/2020 zo dňa 24.11.2020 dočasne pridelený na výkon funkcie sudcu na Najvyšší súd Slovenskej republiky na obdobie od 01.01.2021 do 31.12.2021, a preto nápad jeho vecí pridelených na vybavenie a rozhodnutie v agende 7Sa do 31.12.2020 bol prerozdelený v aplikácii SM náhodným výberom medzi všetkých ostatných sudcov správneho kolégia, vychádzajúc z Rozvrhu práce na rok 2021 Krajského súdu v Košiciach (dostupného na webovej stránke Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky).

31. Vzhľadom na uvedené skutočnosti bola následne vec vedená Krajským súdom v Košiciach pod sp.zn. náhodným výberom pridelená na prejednanie a rozhodnutie sudkyni správneho kolégia JUDr. Petre Vysaníkovej dňa 11.01.2021, ktorá vec prejednala a vec na pojednávaní konanom dňa 31.08.2021 rozhodla. Vychádzajúc zo spisového materiálu - písomných podaní žalobcu, žalobca voči zákonnej sudkyni námietku zaujatosti nevzniesol.

32. Krajský súd v Košiciach ako správny súd v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy ( a nasl. ), po preskúmaní obsahu žaloby, vyjadrení žalobcu i žalovaného a obsahu celého spisového materiálu nezistil nečinnosť žalovaného správneho orgánu, a preto žalobu v súlade s ustanovením uznesením zamietol.

33. Podľa , žalobca sa môže žalobou domáhať odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy, odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy v začatom administratívnom konaní.

34. Podľa , účastníkmi konania sú žalobca a žalovaný; tým nie je dotknuté ustanovenie .

35. Žalobcom je fyzická osoba alebo právnicka osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre ( ). Žalovaným je orgán verejnej správy, ktorý podľa žalobcu má povinnosť vydať rozhodnutie alebo opatrenie, vykonať úkon alebo začať z úradnej povinnosti administratívne konanie ( ).

36. Podľa , ak správny súd po preskúmaní nezistí nečinnosť žalovaného, uznesením žalobu zamietne.

37. Podstatu a účel konania proti nečinnosti orgánu verejnej správy možno jasne definovať zo zákonných ustanovení a nasl. . Ide o možnosť účastníkov konania, ktoré má prebiehať alebo prebieha pred orgánom verejnom správy domáhať sa prostredníctvom žaloby odstránenia nečinnosti orgánu verejnej správy, ktorý vo veci nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom, pričom týmto odstránením nečinnosti orgánu verejnej správy sa vytvoria predpoklady aj na odstránenie právnej neistoty účastníkov tohto konania, ktorej dlhodobé a neprimerané pretrvávanie spravidla naznačuje, že dochádza k porušeniu ich základného práva podľa článku 48 ods. 2 na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie záležitostí v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Úloha súdu v tomto konaní spočíva v povinnosti preskúmať na základe žaloby, či je dotknutý orgán verejnej správy (žalovaný) v napadnutom konaní skutočne nečinný, resp. či nekoná bez vážneho, t.j. právne relevantného a právne akceptovateľného dôvodu a na tomto základe rozhodnúť; buď tak, že dotknutému orgánu verejnej správy uznesením uloží, aby v primeranej lehote vo veci rozhodol, alebo ak dospeje k záveru, že žaloba je nedôvodná alebo neprípustná, žalobu uznesením zamietne.

38. Nečinnosť orgánu verejnej správy ako nezákonný, negatívny jav nastáva vtedy, keď tento orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona má povinnosť konať. Iba v prípade, keď zákon neukladá orgánom verejnej správy konať, môže byť nečinnosť definovaná ako rozpor s morálkou či etikou. V ostatných prípadoch, t.j. keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť orgánu verejnej správy konať, je nečinnosť nezákonná a protiprávna. Zákon je totiž v právnom poriadku vždy základom všetkej činnosti verejnej správy. Nečinnosť orgánu verejnej správy je preto v hrubom rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe. Legálna definícia nečinnosti orgánu verejnej správy je obsiahnutá v , podľa ktorého zákon rozlišuje dva druhy nečinnosti, a to nepokračovanie v začatom administratívnom konaní a nezačatie administratívneho konania z úradnej povinnosti. Základným predpokladom nepokračovania v začatom administratívnom konaní je to, že takéto administratívne konanie bolo vôbec začaté, avšak orgán verejnej správy zostal vo veci úplne nečinný (pasívny), tak že prestal v plnom rozsahu konať, prípadne síce koná, ale liknavo a s dlhými časovými odstupmi medzi jednotlivými úkonmi.

39. Z ustálenej súdnej praxe krajských súdov a Najvyššieho súdu SR týkajúcej sa konania o žalobách proti nečinnosti orgánu verejnej správy, ako aj z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. uznesenie ÚS SR č.k. -17 z 19.04.2007) vyplýva, že za nečinnosť orgánu verejnej správy nemožno považovať taký stav, keď správny orgán nekoná spôsobom, ktorý požaduje vo sfére jeho činnosti docieliť účastník konania alebo iná fyzická, resp. právnická osoba domáhajúca sa účasti v administratívnom konaní alebo inej aktivity správneho orgánu, ak orgán verejnej správy vo svojej činnosti nevykazuje nezákonnosť tohto typu vzťahujúcu sa na danú právnu vec. Inak povedané, nečinnosťou nie je právny stav, ak orgán verejnej správy na podanie fyzickej alebo právnickej osoby reaguje podaním, s ktorým sa daný subjekt obsahovo nestotožní.

40. Žalobca v správnej žalobe žiadal, aby súd vydal toto uznesenie: 1. Žalovaný je povinný konať a doručiť žalobcovi písomné rozhodnutie vo veci zásielky CP396462813CN, skladové číslo 11571 v colnom konaní č. 05651120912280 do 10 dní od právoplatnosti uznesenia. 2. Žalovaný od 27.12.2019 do 07.09.2020 nekonal a nedoručil žalobcovi v zákonnej lehote rozhodnutie v colnom konaní č. 05651120912280.

41. Poukazujúc na uvedené súd uvádza, že vo vzťahu k druhému navrhovanému výroku, že žalovaný od 27.12.2019 do 07.09.2020 nekonal a nedoručil žalobcovi v zákonnej lehote rozhodnutie v colnom konaní č. 05651120912280, neexistuje žiaden procesnoprávny základ v . Ustanovenie o konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy totiž neobsahujú ustanovenie, ako je tomu v konaní o žalobe proti inému zásahu orgánu verejnej správy, kde v je daná možnosť domáhať sa určenia nezákonnosti už skončeného iného zásahu orgánu verejnej správy.

42. Pokiaľ ide o procesnoprávnu podmienku pre rozhodnutie správneho súdu o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy (k prvému navrhovanému výroku) vyplývajúcu z ustanovenia (neúspešné vyčerpanie sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo podnetu na prokuratúre), z obsahu súdneho spisu súd zistil, že daná procesnoprávna podmienka pre súdny prieskum bola splnená.

43. Problematika súvisiaca so zaobchádzaním s tovarom pri jeho pohybe medzi colným územím Európskej únie a tretími štátmi ako i opatrenia na zabránenie protiprávnemu konaniu osôb pri dovoze, vývoze a tranzite tovaru medzi Úniou a tretími štátmi, sú upravené právnymi predpismi Slovenskej republiky (hlavne Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov, vyhláška Ministerstva financií Slovenskej republiky č. ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Colný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 222/2204 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých zákonov) a tiež právnymi predpismi Európskej únie (najmä nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie, vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2447 z 24. novembra 2015, ktorým sa stanovujú podrobné pravidlá vykonávania určitých ustanovení nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie a nariadenie Rady (ES) č. 1186/2009 zo 16. novembra 2009 ustanovujúce systém Spoločenstva pre oslobodenie od cla).

44. Dovozom tovaru je každé prepravenie tovaru cez colnú hranicu na územie Európskej únie (resp. na územie Slovenskej republiky). Po príchode tovaru na miesto určenia môže príjemca tovaru disponovať s týmto tovarom po splnení dovozných colných formalít platných na území Európskej únie (resp. na území Slovenskej republiky).

45. Podľa čl. 3 Colného kódexu Únie, colné orgány zodpovedajú predovšetkým za dohľad nad medzinárodným obchodom Únie, čím prispievajú k spravodlivému a otvorenému obchodu, realizácii vonkajších aspektov vnútorného trhu, spoločnej obchodnej politiky a ďalších spoločných politík Únie s vplyvom na obchod, ako aj k celkovej bezpečnosti dodávateľského reťazca.

46. Tovar prepravovaný cez hranice colného územia Únie je pod tzv. colným dohľadom. Colný dohľad sa podľa § 3 ods. 1 Colného zákona vykonáva colnými formalitami, colnou kontrolou vrátane kontroly po prepustení a iným postupom colného orgánu podľa colných predpisov. Tovar, ktorý nie je tovarom Únie, podlieha colnému dohľadu do okamihu zmeny jeho colného statusu, jeho prepravy z colného územia Únie alebo zničenia.

47. Návrh na prepustenie tovaru do colného režimu podáva deklarant (v danom prípade žalobca) prostredníctvom colného vyhlásenia. Pokiaľ sú zásielky doručované prostredníctvom Slovenskej pošty a.s., colné konanie vyrieši v zastúpení deklaranta (žalobcu) Slovenská pošta a.s. V prípade, že sú k zásielke pripojené všetky doklady na výpočet cla a DPH, colný úrad vydá rozhodnutie, ktoré Slovenská pošta a.s. doručí spolu s tovarom adresátovi po zaplatení poplatku za službu a uhradení colného dlhu. V prípade, že k zásielke nie sú pripojené všetky potrebné doklady, tak Slovenská pošta vyzve dovozcu na doplnenie chýbajúcich dokladov.

48. Colné konanie v predmetnej veci začalo na základe colného vyhlásenia žalobcu zo dňa 27.12.2019 a k nemu pripojeného výpisu o zaplatení ceny tovaru, s vyjadrením súhlasu žalobcu o úhrade colného dlhu a jeho požiadavke o uvoľnenie a doručenie tovaru. V ten istý deň bolo colným úradom vydané Rozhodnutie v colnom konaní č. 0565120912280, ktorým bol prepustený do colného režimu voľný obeh tovaru - 1 ks rám na bicykel z karbónového vlákna, farebný (v hodnote 217,18 eur) a tiež bol vymeraný colný dlh vo výške 182,08 eur (pozostávajúci z cla vo výške 10,21 eur, antidampingového cla vo výške 105,33 eur a DPH vo výške 66,54 eur). Zásielka obsahujúca tovar spolu s Rozhodnutím v colnom konaní č. 0565120912280 zo dňa 27.12.2019 bola odovzdaná na poštovú prepravu, za účelom jej doručenia deklarantovi (žalobcovi) a úhrady colného dlhu formou dobierky. Uvedenú zásielku deklarant (žalobca) dvakrát neprevzal a colný dlh neuhradil. Z uvedeného dôvodu colný úrad rozhodnutím zo dňa 25.02.2020 tovar zaistil a uskladnil ho v sklade colného úradu Košice, kde si ho následne žalobca dňa 09.07.2020 po uhradení vymeraných dovozných platieb osobne prevzal spolu s Rozhodnutím v colnom konaní č. 0565120912280 zo dňa 27.12.2019. Dodajúc, že tovar je považovaný za prepustený do voľného obehu keď je doručený príjemcovi (deklarantovi teda žalobcovi).

49. Podľa čl. 195 ods. 1 prvý pododsek Colného kódexu Únie, ak prepustením tovaru do colného režimu vzniká colný dlh, prepustenie tovaru sa podmieni zaplatením sumy dovozného alebo vývozného cla, ktorá zodpovedá colnému dlhu, alebo poskytnutím záruky na zabezpečenie tohto dlhu.

50. Vychádzajúc z uvedeného, podľa názoru súdu žalovaný postupoval v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky, ako i právnymi predpismi Európskej únie, keď po vydaní Rozhodnutia v colnom konaní č. 0565120912280 dňa 27.12.2019 o prepustení predmetného tovaru do režimu voľný obeh doručoval žalobcovi tovar spolu s uvedeným rozhodnutím, pričom vyzdvihnutie zásielky podmienil úhradou colného dlhu.

51. Nie je možné pričítať žalovanému správnemu orgánu nečinnosť len v dôsledku konania žalobcu, ktorý si zásielku (ktorej obsahom bol tovar spolu s Rozhodnutím v colnom konaní č. 0565120912280 dňa 27.12.2019) na pošte dvakrát zámerne nevyzdvihol, čím zámerne naťahoval administratívne konanie (v dôsledku čoho bol tovar zaistený).

52. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti, po vyhodnotení argumentácie žalobcu ako aj uplatnených žalobných dôvodov v správnej žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy a po zistení, že nečinnosť orgánu verejnej správy nebola zistená, správny súd procesným postupom podľa žalobu ako nedôvodnú zamietol.

53. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a nasl. tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani sčasti a žalovanému nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajský súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa , ak bolo rozhodnuté v ich neprospech.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,

c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v až i/ sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.