Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 417/2020
PDF · 360.44 KB
No categories available
III. ÚS 417/2020
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 12. novembra 2020
v senáte zloženom z predsedu Martina Vernarského a sudcov Petra Straku
(sudca spravodajca) a Roberta Šorla predbežne prerokoval ústavnú sťažnosť
, ,
, zastúpeného advokátom JUDr. Borisom Bednárom, Štefánikova 873/9, Poprad,
vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd postupom Colného úradu Košice v colnom konaní č. 05651120912280
a takto
rozhodol:
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a ako neprípustnú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Sťažnostná argumentácia
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
13. mája 2020 doručená ústavná sťažnosť
(ďalej len „sťažovateľ“),
zastúpeného advokátom JUDr. Borisom Bednárom, Štefánikova 873/9, Poprad, vo veci
namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
na prerokovanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Colného úradu Košice
(ďalej aj „colný úrad“) v colnom konaní č. 05651120912280.
2.1 Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľovi bolo prostredníctvom
Slovenskej pošty, a. s., písomne oznámené doručenie zásielky CP396462813CN, skladové
číslo 11571. Zásielka CP396462813CN, skladové číslo 11571, bola objednaná
sťažovateľom ako fyzickou osobou/nepodnikateľom prostredníctvom obchodu Aliexpress
z Čínskej ľudovej republiky. V tomto smere sťažovateľ zvýraznil, že nie je držiteľom
akéhokoľvek oprávnenia na podnikanie ani spoločníkom či štatutárnym zástupcom
právnickej osoby. V nadväznosti na písomné oznámenie Slovenskej pošty, a. s., sťažovateľ
požiadal 27. decembra 2019 colný úrad o vykonanie colného konania vo vzťahu k zásielke
CP396462813CN, skladové číslo 1157. Colný úrad v nadväznosti na jeho žiadosť vydal
v colnom konaní rozhodnutie č. 05651120912280, ktoré mu nedoručil/nemal doručiť
do času podania ústavnej sťažnosti.
2.2 Meritom argumentácie sťažovateľa je teda jeho tvrdenie, podľa ktorého mu colný
úrad nedoručil rozhodnutie v colnom konaní č. 05651120912280 od 27. decembra 2019,
keď požiadal colný úrad o vykonanie colného konania, až do času podania ústavnej
sťažnosti, v dôsledku čoho „Porušovateľ práva nevydal zásielku sťažovateľovi v colnom
konaní č. 05651120912280 od 27.12.2019 až doposiaľ.“. Zároveň poukázal na to,
že v predmetnej veci podal 28. februára 2020 na colný úrad žalobu podľa § 242 a nasl.
zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov
na Krajskom súde v Košiciach, pričom „Krajský súd v Košiciach doposiaľ nevykonal
vo veci nijaký úkon a nerozhodol vo veci žaloby zo dňa 28.02.2020 sp. zn. 7Sa/9/2020
a podľa telefonickej informácie z Krajského súdu v Košiciach zo dňa 05.05.2020 nie je
vo veci vytýčené pojednávanie.“.
2.3 Sťažovateľ tvrdí, že „(i)zásielka CP 396462813CN bola tri krát na Colnom
úrade Košice, dôkazom je elektronické sledovanie zásielky, (ii) zásielku CP 396462813CN
si sťažovateľ elektronicky objednal cez obchod Aliexpress, ide o zásielku pre súkromnú
osobu, nie na podnikanie a v konaní je sťažovateľ ochotný zaplatiť prípadný colný dlh ako
dlžník, pretože je príjemca, adresát uvedenej zásielky. Tvrdíme, že príjemcom platby
za zásielku CP 396462813CN je obchod Aliexpress, (iii) údajné rozhodnutie v konaní
č. 05651120912280 nebolo sťažovateľovi doručené a jeho obsah nie je sťažovateľovi známy.
Na Krajskom súde v Košiciach je podaná žaloba č. k. 7Sa/9/2020, z dôvodu nedoručenia
rozhodnutia v konaní č. 05651120912280 Colného úradu Košice, (iv) Slovenská pošta a.s.
odmietla sťažovateľovi na pošte vydať zásielku bez zaplatenia colného dlhu, pričom mu
nebolo doručené rozhodnutie o colnom dlhu colným orgánom, (v) zásielka nebola nikdy
prepustená do voľného obehu a údajné rozhodnutie colného úradu je len fikcia, pretože
nikdy nebolo doručené. Podstatnou skutočnosťou je, že Aliexpress skonštatoval, že zásielka
je zadržiavaná colníkmi pri spore sťažovateľa s odosielateľom zásielky a bolo to v čase
doručovania zásielky Slovenskou poštou a.s. a následne sťažovateľovi vrátil Aliexpress
peniaze na bankový účet.“.
2.4 Na základe uvedeného sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom
takto rozhodol:
„1. Základné právo sťažovateľa ,
občan SR, právo na verejné prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
Ústavy Slovenskej republiky a ľudské práva a základné slobody podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd, konaním Colného úradu Košice v colnom
konaní č. 05651120912280, porušené boli.
2. Colný úrad Košice je povinný doručiť rozhodnutie v colnom konaní
č. 05651120912280 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.“
II.
Predbežné prerokovanie návrhu
3. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy,
ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
4. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon [zákon č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom
súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona
č. 413/2019 Z. z. (ďalej len „zákon o ústavnom súde“)].
5. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho
záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým
a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo
záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
6. Podľa § 56 ods. 2 písm. d) zákona o ústavnom súde ústavný súd môže
na predbežnom prerokovaní bez ústneho pojednávania uznesením odmietnuť návrh
na začatie konania, ktorý je neprípustný.
7. Podľa § 132 ods. 1 zákona o ústavnom súde ak o ochrane základných práv
a slobôd sťažovateľa vo veci, ktorej sa ústavná sťažnosť týka, je príslušný rozhodovať iný
súd, ústavný súd uznesením ústavnú sťažnosť odmietne pre nedostatok právomoci na jej
prerokovanie. Podľa § 132 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavná sťažnosť je neprípustná,
ak sťažovateľ nevyčerpal právne prostriedky, ktoré mu priznáva zákon na ochranu jeho
základných práv a slobôd.
8. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou zdôrazňuje, že jeho
právomoc rozhodovať o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je založená na princípe
subsidiarity. Podstata a účel princípu subsidiarity vychádza z toho, že ochrana ústavnosti
nie je a ani podľa povahy veci nemôže byť výlučne úlohou ústavného súdu, ale úlohou
všetkých orgánov verejnej moci v rámci im zverených kompetencií. Ústavný súd
predstavuje v tejto súvislosti ultima ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý sa uplatní
až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane
ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci
ústavného súdu (m. m. III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05, II. ÚS 156/09, I. ÚS 480/2013).
9. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor,
podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom
pre každú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí
rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, než podá sťažnosť ústavnému súdu,
požiadať o ochranu ten orgán verejnej moci, ktorého kompetencia predchádza právomoci
ústavného súdu (IV. ÚS 128/04, II. ÚS 734/2017).
10. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti uviedol, že uplatnil ochranu proti nečinnosti
colného úradu podaním žaloby na Krajskom súde v Košiciach (podanie z 28. februára 2020,
sp. zn. 7 Sa 9/2020), a tak aktivoval systém primárnej ochrany ostatných orgánov verejnej
moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. To ale zároveň bráni, aby sa súčasne
vykonávala subsidiárna právomoc ústavného súdu. Z uvedeného dôvodu ústavný súd
ústavnú sťažnosť odmietol ako neprípustnú [§ 132 ods. 1 a § 56 ods. 2 písm. d) zákona
o ústavnom súde].
11. V dôsledku odmietnutia sťažovateľom podanej sťažnosti bolo už bez právneho
významu zaoberať sa ďalšími v nej uplatnenými návrhmi.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 12. novembra 2020
Martin Vernarský predseda senátu