Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 629/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. októbra 2017

v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu

Lajosa Mészárosa (sudca spravodajca) predbežne prerokoval sťažnosť TIHAMA, verejnej

obchodnej spoločnosti Košice, právne zastúpenej advokátkou JUDr. Alenou Zadákovou,

advokátska kancelária, Kováčska 32, Košice, vo veci namietaného porušenia základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní

vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť TIHAMA, verejnej obchodnej spoločnosti Košice, o d m i e t a ako

neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. augusta

2016 doručená sťažnosť TIHAMA, verejnej obchodnej spoločnosti Košice (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného

súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti vyplynulo:

«... Konanie pred Okresným súdom Košice I, o zrušenie spoločnosti - Sr 288/V,

vedenom pod sp. zn. (ďalej „konanie“), nie je do dnešného dňa právoplatne

skončené.

Konanie o zrušenie spoločnosti - Sr 288/V sa začalo návrhom na zrušenie obchodnej

spoločnosti bez likvidácie podľa § 69 ods. 6 Ob.z. zo dňa 23.2.2015, doručený Okresnému

súdu Košice I dňa 24.2.2015. Postup v konaní bol nasledovný:

- dňa 3.3.2015 bol sťažovateľ vyzvaný Uznesením (sp. zn. -6) zo dňa

26.2.2015 na doplnenie návrhu o originál plnomocenstva na zastupovanie

- dňa 6.4.2016 bol sťažovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku.

Žiadne ďalšie procesné úkony neboli zo strany súdu realizované...

Konaním porušovateľa opísaného v čl. I tejto sťažnosti boli porušené nasledujúce

garantované práva:

a.) Článok 48 ods. 2 , podľa ktorého: „Každý má právo,

aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa

mohol vyjadriť ku všetkým vykonaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch

ustanoveným zákonom.“

b.) Článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa

ktorého: „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a primeranej

lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...“

... Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom

v konaní, a tým aj porušeniu základného práva podľa , ústavný súd

v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, , )

zohľadňuje tri kritéria, ktorými sú: a) právna a faktická zložitosť veci, b) správanie

účastníka súdneho konania, c) postup samotného súdu ().

Ad a). Predmetom konania je zrušenie spoločnosti Sr 288/V. V zmysle návrhu zo dňa

23.2.2015 (ďalej „návrh“) sa sťažovateľ domáha zrušenia obchodnej spoločnosti bez

likvidácie podľa § 69 ods. 6 Ob.z. (zákon č. 513/19991 Zb.). Hmotnoprávnym základom pre

toto konanie sú ustanovenia § 69 ods. 6 až 10 Ob.z. a procesnoprávne súd postupuje podľa

príslušných ustanovení C. m. p. pre konanie vo veciach obchodného registra. Predmetné

konanie nie je možné považovať za právne alebo faktický zložité, keďže

upravuje podmienky, kedy môže súd na návrh oprávnenej osoby zrušiť obchodnú spoločnosť

bez likvidácie. Tieto podmienky boli v návrhu riadne označené a preukázané priloženými

dôkazmi. Nie je možné hovoriť ani o faktickej zložitosti veci, keďže vo veci nie je potrebné

nariaďovať znalecké dokazovanie, prípadne vykonávať časovo náročné dokazovanie.

O jednoduchosti právnej stránky konania svedčí aj rozsah ustanovení (4 odseky), ktoré súd

potrebuje pre zákonné rozhodnutie zvážiť (vziať v úvahu).

Ad b). Ako aj vyplýva z priložených dôkazov, konanie sťažovateľa bolo vždy,

na základe výzvy Okresného súdu Košice I, uskutočnené neodkladne a v zákonnej lehote.

Preto nie je možné pričítať akúkoľvek mieru zavinenia na prieťahoch v konaní

a neprimeranosti dĺžky konania sťažovateľovi.

Ad c). Správnosť a zákonnosť postupu Okresného súdu Košice I (ďalej „súd“)

v konaní, je viac ako spochybniteľná. Od podania návrhu súd prvý krát koná neodkladne

a vyzýva na doplnenie podania, avšak od tohoto procesného úkonu nastáva viac ako ročné

obdobie, kedy súd nevykonáva žiadne procesné úkony. K rovnakej situácii dochádza po

doručení výzvy na zaplatenie súdneho poplatku, kedy súd už skoro polrok nevykonal žiaden

procesný úkon. Sme toho názoru, že toto „konanie“ resp. „nekonanie“ zo strany súdu je

možné označiť za zbytočné prieťahy v konaní, čo napĺňa skutkovú podstatu zákazu konania

zo zbytočnými prieťahmi ( SR) a celkovú dĺžku konania je možné označiť

ako neprimeranú s ohľadom na predmet konania, čo napĺňa skutkovú zákazu konania

v neprimeranej lehote (čl. 6 ods. 1 Dohovoru).

... sme toho názoru, že Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

porušuje právo garantované SR v a Dohovorom v

ods. 1. Konanie Okresného súdu Košice I predstavuje zbytočné prieťahy v konaní a

neprimeranú dĺžku konania. Tento stav nie je možné s ohľadom na právnu a faktickú

zložitosť veci ospravedlniť ani „klasickou“ argumentáciou o preťaženosti súdov, keďže je

neprípustné, aby súdu trvalo viac ako rok zaslať výzvu na zaplatenie súdneho poplatku.

... Ústavný súd môže priznať tomu, koho základné práva boli porušené, aj primerané

zadosťučinenie (). Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je

dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že

k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen

deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného

práva (). Európsky súd pre ľudské práva vychádza zo silnej ale vyvrátiteľnej

domnienky, že neprimeraná dĺžka súdneho konania znamená pre sťažovateľa morálnu ujmu

a žiadne dôkazy v tomto ohľade nevyžaduje. Náhrada nemateriálnej ujmy má slúžiť ku

kompenzácii stavu neistoty, do ktorej bol sťažovateľ v dôsledku neprimerane dlho vedeného

konania uvedený a bol v nej udržovaný. Ako vyplýva z judikatúry Európskeho súdu,

poskytuje sa primerané zadosťučinenie v zásade za rok trvania neprimerane dlhého

konania, nie za rok trvania prieťahov v konaní (rozsudok ESĽP vo veci Apicella proti

Taliansku, bod. 111). Keďže Ústavný súd SR pri určení finančného zadosťučinenia

vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, tak navrhujeme vziať v úvahu aj

samotnú argumentáciu ESĽP pri posudzovaní priznania nároku na primerané

zadosťučinenie. Zároveň poukazujeme na následky, ktoré sú výsledkom porušenia

základného práva sťažovateľom, ako sú náklady na správu „neexistujúcej“ spoločnosti, ako

aj zaplatenie minimálnej dane z príjmu (daňovej licencie) za roky 2015 a 2016. Pri ustálení

výšky finančného zadosťučinenia Ústavný súd SR prihliada aj na priebeh konania a na

mieru zavinenia porušovateľa na vzniknutých prieťahoch (), k tomu

uvádzame, že sťažovateľ nenesie žiadnu mieru zavinenia na neprimeranej dĺžke konania.

S poukazom na uvedené žiadame o priznanie sumy 1.000 EUR sťažovateľovi za

primerané finančné zadosťučinenie podľa .»

2.1 Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti nálezom takto rozhodol:

„I. Základné právo TIHAMA, verejná obchodná spoločnosť Košice garantované

a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn.

porušené bolo.

II. Okresnému súdu Košice I prikazuje v konaní vedenom pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

III. Sťažovateľovi TIHAMA, verejná obchodná spoločnosť Košice, priznáva finančné

zadosťučinenie v sume 2.000 € (slovom: dvetisíc eur) ktoré je Okresný súd Košice I povinný

mu zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu.

IV. Okresný súd Košice I je povinný uhradiť sťažovateľovi TIHAMA, verejná

obchodná spoločnosť Košice trovy konania v sume 363,79 € (slovom tristošesťdesiattri eur

a sedemdesiatdeväť centov) do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu na účet jeho

právneho zástupkyne JUDr. Aleny Zadákovej...“

II.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

4. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

5. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka namieta porušenie svojho základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného

súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

6. Podľa sťažnosť podľa nie je

prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré

mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie

je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd v súlade s princípom subsidiarity svojej právomoci podľa citovaného

ustanovenia v danej veci skúmal, či sú splnené podmienky na

konanie pred ním. V nadväznosti na to v súlade so svojou doterajšou judikatúrou vyžaduje,

aby v prípadoch sťažností podľa , v ktorých je namietané porušenie

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v konaní pred

všeobecným súdom, sťažovateľ preukázal aj využitie právneho prostriedku, na uplatnenie

ktorého má právo podľa a nasl. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“),

t. j. podanie sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi prvostupňového súdu. Splnenie

uvedenej podmienky pritom ústavný súd zásadne vyžaduje vo veciach, ktoré sa nachádzajú

v počiatočnej fáze konania, t. j. vo veciach, ktoré netrvajú viac rokov, ako to je aj v danej

záležitosti. Ústavný súd vo svojej stabilizovanej judikatúre (napr. ,

) uviedol, že na požiadavke využitia prostriedkov nápravy v zmysle § 62

a nasl. zákona o súdoch na orgáne štátnej správy dotknutého súdu v zásade netrvá

v prípadoch, keď dĺžka namietaného konania v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu

bola už prima facie zjavne neprimeraná, čo však v konkrétnych okolnostiach danej veci

nemožno podľa jeho názoru bez ďalšieho konštatovať.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. , , ), že

účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy

v konaní je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám odstránil protiprávny stav

zapríčinený porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorou je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48

ods. 2 , koná iba za predpokladu, ak sťažovateľ preukáže, že využil označené právne

prostriedky podľa zákona o štátnej správe súdov v spojení so zákonom o súdoch a sudcoch,

alebo ak sa preukáže, že sťažovateľ túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného

zreteľa ( ).

Podľa názoru ústavného súdu sa podanie sťažnosti na zbytočné prieťahy v konaní

podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany takých

základných práv, ktoré súvisia so základným právom na súdnu ochranu, ako aj

so základným právom na konanie bez zbytočných prieťahov (napr. ).

Účinnosť takého právneho prostriedku ochrany pred zbytočnými prieťahmi v súdnom

konaní potvrdzuje aj znenie o sudcoch a prísediacich a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorý vo viacerých

ustanoveniach zdôrazňuje povinnosť sudcu konať bez zbytočných prieťahov a ustanovuje

za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116

ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Keďže zo sťažnosti doručenej ústavnému súdu vyplýva, že sťažovateľka, ktorá je

kvalifikovane právne zastúpená, sťažnosť na prieťahy v konaní nepodala a ani netvrdí, že ju

nepodala z dôvodov hodných osobitného zreteľa, a existenciu takýchto dôvodov nemožno

vyvodiť ani z obsahu jej sťažnosti ( ), ústavný súd,

opierajúc sa o svoju stabilnú judikatúru (napr. , , ),

dospel k záveru, že vzhľadom na okolnosti prípadu niet dôvodu predpokladať, že by

využitie sťažnosti podľa § 62 a nasl. zákona o súdoch neumožnilo účinnú ochranu

základného práva sťažovateľky priznaného jej podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru, a preto podľa v spojení s

bolo potrebné jej sťažnosť odmietnuť z dôvodu neprípustnosti.

7. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

8. Ústavný súd v závere pripomína, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a preto nebráni tomu, aby

po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí sťažovateľka v tejto veci

za predpokladu, že by v ďalšom priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočných

prieťahom, predložila ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. októbra 2017