Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 687/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-22

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. novembra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej Lexpert s. r. o., Horná 15, Banská Bystrica, za ktorú koná konateľ

a advokát JUDr. Roman Dula, ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa

a , práva podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základného práva podľa čl. 36 ods. 1

Listiny základných práv a slobôd v konaní Okresného súdu Banská Bystrica vedenom

pod sp. zn. , a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. októbra 2017

doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), zastúpenej Lexpert s. r. o., Horná 15, Banská Bystrica, za ktorú koná

konateľ a advokát JUDr. Roman Dula, ktorou namieta porušenie svojich základných práv

podľa a (ďalej len „“), práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) a základného práva podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej

len „listina“) v konaní Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) vedeného

pod sp. zn. .

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľka uviedla, že na základe jej návrhu vydal

okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. platobný rozkaz z 26. júla 2017,

ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 14 221,28 € s príslušenstvom.

Žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor.

Sťažovateľka sa vyjadrila k vecnej neodôvodnenosti odporu a dala do pozornosti

argumenty, pre ktoré by odpor žalovaného mal byť neúčinný, resp. neprípustný, čo by malo

za následok, že by sa na odpor neprihliadalo, a teda platobný rozkaz z 26. júla 2017 by bol

právoplatný a vykonateľný.

Okresný súd 22. septembra 2017 vyzval sťažovateľku, aby sa vyjadrila k odporu

žalovaného a aby súčasne navrhla pokračovanie v konaní na súde príslušnom na prejednanie

veci podľa (ďalej aj „“).

Podľa sťažovateľky v zmysle § 14 ods. 1 v spojení s § 12 ods. 1 písm. d) zákona

č. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon

o upomínacom konaní“) okresný súd mal odpor ako vecne neodôvodnený zamietnuť.

V zmysle § 15 ods. 4 písm. b) zákona o upomínacom konaní postup okresného súdu

znamená, že v rozpore s týmto zákonom prihliadol na vzájomnú žalobu žalovaného.

Výsledkom oboch týchto postupov okresného súdu je situácia, že sťažovateľka

nemôže svoju nespornú pohľadávku od žalovaného vymáhať v exekučnom konaní

na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu, a miesto toho bude musieť

byť vec prejednávaná v konaní podľa , čo samo osebe spôsobí

zbytočné prieťahy oproti stavu, keby sa okresný súd náležite zaoberal obsahom odporu

a postupoval v súlade s § 12 ods. 1 písm. d), resp. § 15 ods. 4 písm. b) zákona

o upomínacom konaní. Svojím postupom sa okresný súd dopustil opatrenia, resp. iného

zásahu, proti ktorému podáva sťažovateľka túto sťažnosť.

Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd o jej sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Okresný súd Banská Bystrica v konaní vedenom pod sp. zn. svojím

opatrením, resp. iným zásahom, keď odpor žalovaného neodmietol ako vecne

neodôvodnený, resp. keď odpor žalovaného nevyhodnotil za neprípustnú vzájomnú žalobu,

porušil práva sťažovateľky, najmä právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 , právo na spravodlivé súdne konanie podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a právo na súdnu ochranu podľa

čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd.

Opatrenie, resp. iný zásah Okresného súdu Banská Bystrica (ktoré je zrejmé z výzvy

Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 06.09.2017), keď odpor žalovaného neodmietol

ako vecne neodôvodnený, resp. keď odpor žalovaného nevyhodnotil za neprípustnú

vzájomnú žalobu, sa zrušuje a vec sa vracia porušovateľovi na ďalšie konanie.

Porušovateľ Okresný súd Banská Bystrica je povinný zaplatiť sťažovateľke

primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000,- EUR do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

Porušovateľ Okresný súd Banská Bystrica je povinný uhradiť sťažovateľke trovy

právneho zastúpenia vo výške 374,81 EUR na účet právneho zástupcu sťažovateľky

do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak [§ 25 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“)]. Návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený (§ 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde).

Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti medzi

všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe subsidiarity,

ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany základným

právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov ( ), a to

tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov, ale aj

za dodržiavanie základných práv a slobôd (). Judikatúra ústavného súdu

stabilne pripomína, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou

ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci

predovšetkým všeobecného súdnictva. Ústavný súd predstavuje v tejto súvislosti

inštitucionálny mechanizmus, ktorý nastupuje až v prípade zlyhania všetkých ostatných

do úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci (napr. ). Podľa právneho

názoru ústavného súdu preto nemožno akceptovať, aby napĺňanie úsilia o spravodlivé súdne

konanie príslušným všeobecným súdom v danej veci nahradzoval ústavný súd svojím

vstupovaním a ingerenciou do tohto dosiaľ meritórne neskončeného konania. Ústavný súd

môže urobiť zásah na ochranu alebo kvalifikovanou medzinárodnou zmluvou

garantovaných práv sťažovateľov až vtedy, keď už ostatné orgány verejnej moci nie sú

schopné protiústavný stav napraviť ().

Pridržiavajúc sa svojej stabilnej judikatúry ústavný súd ďalej poukazuje na to, že

základné práva na súdnu ochranu (siedmy oddiel ) „sú výsledkové“, to znamená,

musí im zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude

spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov

(m. m. , , , ). Aj z ďalšej judikatúry

ústavného súdu (napr. , ), obdobne ako z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva (napr. Komanický c/a Slovenská republika, rozsudok zo 4. 6. 2002),

vyplýva, že ústavný súd a Európsky súd pre ľudské práva overujú, či konanie posudzované

ako celok bolo spravodlivé v zmysle až , resp. dohovoru

(obdobne ).

Sťažovateľka v sťažnosti namieta, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

16 Up 132/2017 tým, že neodmietol odpor žalovaného ako vecne neodôvodnený, porušil

základné právo sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj právo na

spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a základné právo na súdnu ochranu

podľa čl. 36 ods. 1 listiny.

Ústavný súd pripomína, že ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým na zásade

preskúmavania právoplatne skončených vecí (m. m. , ).

V tejto súvislosti základné právo na súdnu ochranu „je výsledkové“, to znamená, musí mu

zodpovedať proces ako celok, a skutočnosť, či napadnuté konanie ako celok bude

spravodlivé, závisí od pokračujúceho konania a rozhodnutia všeobecných súdov

(m. m. , , , , ).

Ak je sťažovateľka toho názoru, že v namietanom konaní neboli rešpektované jej

základné práva, bude mať možnosť svoje výhrady uplatniť pri využití prostriedkov právnej

ochrany, ktoré jej v ďalšej fáze konania priznáva (zákon

č. ).

Pri predbežnom prerokovaní predloženej sťažnosti ústavný súd zistil, že ochranu

sťažovateľkou označených práv zaručených v , listiny a

ods. 1 dohovoru je oprávnený poskytnúť všeobecný súd, a to v konaní o riadnych alebo

mimoriadnych opravných prostriedkoch proti rozhodnutiu vo veci samej, preto rešpektujúc

požiadavku subsidiarity plynúcu z i svoju doterajšiu rozhodovaciu prax

ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v tejto často odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Vo vzťahu k námietke porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka

neodôvodnila, v čom vidí porušenie tohto základného práva, preto sťažnosť v tejto časti

odmietol podľa pre nesplnenie zákonom predpísaných

náležitostí.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. novembra 2017