Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 523/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2017

predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Geis SK s. r. o., Trňanská 6, Zvolen,

zastúpenej Advokátskou kanceláriou GABE – BB, s. r. o., Profesora Sáru 3873/44, Banská

Bystrica, konajúcou prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. Gabriely Muránskej

Matúškovej, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením

Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. z 18. septembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Geis SK s. r. o., o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra

2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Geis SK s. r. o., Trňanská 6, Zvolen (ďalej

len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“) a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 18. septembra 2017 (ďalej len „uznesenie okresného súdu

z 18. septembra 2017“ alebo aj „napadnuté uznesenie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako oprávnená sa

návrhom na vykonanie exekúcie doručeným okresnému súdu 28. júna 2017 domáhala od

povinného vymoženia sumy 1 560,02 € spolu s príslušenstvom a trovami právneho

zastúpenia na základe právoplatného platobného rozkazu ako exekučného titulu.

Sťažovateľka si návrhom na exekúciu zároveň uplatnila nárok na trovy exekúcie spolu

v sume 135,32 €. Okresný súd uznesením sp. zn. z 27. júla 2017 vydaným

vyšším súdnym úradníkom zamietol návrh sťažovateľky na vykonanie exekúcie v časti trov

exekúcie sťažovateľky v sume 11,95 € (z celkovej uplatnenej sumy trov exekúcie 135,32 €).

Následne okresný súd napadnutým uznesením odmietol sťažnosť sťažovateľky podanú proti

zamietavému uzneseniu okresného súdu z 27. júla 2017 s odôvodnením, že sťažnosť

sťažovateľky bola podaná oneskorene.

3. Podľa sťažovateľky k namietanému porušeniu ňou označených práv došlo

v dôsledku nesprávneho záveru okresného súdu v napadnutom uznesení o oneskorenom

podaní sťažnosti, keď okresný súd ustálil, že sťažnosť mu bola elektronicky doručená

16. augusta 2017 po uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie. Podľa sťažovateľky bola

sťažnosť elektronicky doručená okresnému súdu obratom v deň jej doručenia 27. júla 2017

o čom sťažovateľka pripojila doklady o elektronickom doručení. Zároveň sťažovateľka

pripojila k sťažnosti doklady preukazujúce, že 16. augusta 2017 bolo okresnému súdu

doručované iné podanie v predmetnej exekučnej veci (urgencia vydania poverenia), a nie

sťažnosť, ako to ustálil okresný súd.

4. Na základe takto vymedzenej argumentácie sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd

o jej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie základného práva na súdnu

ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa

dohovoru uznesením okresného súdu z 18. septembra 2017, zruší napadnuté uznesenie

okresného súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná sťažovateľke náhradu trov

konania.

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým

vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho

základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa

namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia

alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,

pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (,

, , , ).

8. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané

dôvody uvedené v , ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie

konanie.

9. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka sa

domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru uznesením

okresného súdu v exekučnom konaní, ktorým bola pre oneskorené podanie odmietnutá jej

sťažnosť proti uzneseniu o čiastočnom zamietnutí návrhu na exekúciu v časti o navrhované

vymoženie trov exekúcie v sume 11,95 € z titulu trov právneho zastúpenia v exekúcii.

Podľa sťažovateľky sa okresný súd nevysporiadal správne so zachovaním lehoty na podanie

sťažnosti proti zamietavému uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom.

10. Ústavný súd konštatuje, že hoci sťažovateľka namieta porušenie svojich práv

v príčinnej súvislosti s nesprávnym posúdením včasnosti podania prípustného opravného

prostriedku (sťažnosti) proti uzneseniu okresného súdu v exekučnom konaní, v danom

prípade vzhľadom na samotný predmet konania (trovy exekúcie v sume 11,95 €) v merite

ide o rozhodovanie o trovách exekúcie a vec nižšej významnosti (o tzv. bagateľnú vec).

11. Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, podľa ktorej rozhodovanie

o trovách konania pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci týchto súdov, pri

ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania, a ústavný súd preto iba

celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách

konania a k zrušeniu rozhodnutia o náhrade trov konania pristupuje len za celkom

výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov

o trovách konania iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo

k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho

konania (porovnaj m. m. , , , ,

).

12. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je právny názor, že ak Občiansky

súdny poriadok prostredníctvom § 238 ods. 5 (účinný do 30. júna 2016) a Civilný sporový

poriadok prostredníctvom § 422 (účinný od 1. júla 2016) vylučuje u bagateľných vecí

prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby

ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva (,

, , , , ). Aj

preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej

moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje ústavnoprávnu ochranu

sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo

k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu, resp. intenzite

(, , , ).

13. V posudzovanom prípade vzhľadom na predmet uznesenia, vo vzťahu

ku ktorému bola napadnutým uznesením posudzovaná včasnosť podania opravného, by

zásah ústavného súdu mohol odôvodňovať jedine výnimočný exces v postupe a záveroch

napadnutého uznesenia rozporný so samotnými princípmi spravodlivého súdneho konania,

aký v okolnostiach danej veci ústavným súdom zistený nebol.

14. Ústavný súd konštatuje, že napriek namietanému pochybeniu okresného súdu pri

posudzovaní včasnosti podania sťažnosti proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym

úradníkom v exekučnom konaní o zamietnutí návrhu na vymoženie trov exekúcie v sume

11,95 Eur, vo svetle vyššie uvedených dôvodov (exekučné konanie, rozhodovanie o trovách

exekúcie, vec bagateľná) takéto pochybenie nevykazuje znaky procesného excesu, ktorý by

mohol zakladať zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania a tak viesť

k porušeniu sťažovateľkou namietaných práv.

15. Z uvedených dôvodov ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mohla

zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného uznesenia okresného súdu

v súlade s jeho právomocami ustanovenými v , a preto odmietol

sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa .

16. Vzhľadom na to, že sťažnosť ako celok bola odmietnutá, bolo už bez právneho

dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky formulovanými v petite jej sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. novembra 2017