Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)I. ÚS 523/2017
PDF · 113.82 KB
No categories available
I. ÚS 523/2017
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. novembra 2017
predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti Geis SK s. r. o., Trňanská 6, Zvolen,
zastúpenej Advokátskou kanceláriou GABE – BB, s. r. o., Profesora Sáru 3873/44, Banská
Bystrica, konajúcou prostredníctvom advokátky a konateľky JUDr. Gabriely Muránskej
Matúškovej, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením
Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 9 Ek 42/2017 z 18. septembra 2017 a takto
rozhodol:
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Geis SK s. r. o., o d m i e t a ako zjavne
neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. októbra
2017 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Geis SK s. r. o., Trňanská 6, Zvolen (ďalej
len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé
súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
(ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného súdu Banská Bystrica (ďalej len „okresný
súd“) sp. zn. 9 Ek 42/2017 z 18. septembra 2017 (ďalej len „uznesenie okresného súdu
z 18. septembra 2017“ alebo aj „napadnuté uznesenie“).
2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka ako oprávnená sa
návrhom na vykonanie exekúcie doručeným okresnému súdu 28. júna 2017 domáhala od
povinného vymoženia sumy 1 560,02 € spolu s príslušenstvom a trovami právneho
zastúpenia na základe právoplatného platobného rozkazu ako exekučného titulu.
Sťažovateľka si návrhom na exekúciu zároveň uplatnila nárok na trovy exekúcie spolu
v sume 135,32 €. Okresný súd uznesením sp. zn. 9 Ek 42/2017 z 27. júla 2017 vydaným
vyšším súdnym úradníkom zamietol návrh sťažovateľky na vykonanie exekúcie v časti trov
exekúcie sťažovateľky v sume 11,95 € (z celkovej uplatnenej sumy trov exekúcie 135,32 €).
Následne okresný súd napadnutým uznesením odmietol sťažnosť sťažovateľky podanú proti
zamietavému uzneseniu okresného súdu z 27. júla 2017 s odôvodnením, že sťažnosť
sťažovateľky bola podaná oneskorene.
3. Podľa sťažovateľky k namietanému porušeniu ňou označených práv došlo
v dôsledku nesprávneho záveru okresného súdu v napadnutom uznesení o oneskorenom
podaní sťažnosti, keď okresný súd ustálil, že sťažnosť mu bola elektronicky doručená
16. augusta 2017 po uplynutí zákonnej lehoty na jej podanie. Podľa sťažovateľky bola
sťažnosť elektronicky doručená okresnému súdu obratom v deň jej doručenia 27. júla 2017
o čom sťažovateľka pripojila doklady o elektronickom doručení. Zároveň sťažovateľka
pripojila k sťažnosti doklady preukazujúce, že 16. augusta 2017 bolo okresnému súdu
doručované iné podanie v predmetnej exekučnej veci (urgencia vydania poverenia), a nie
sťažnosť, ako to ustálil okresný súd.
4. Na základe takto vymedzenej argumentácie sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd
o jej sťažnosti rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie základného práva na súdnu
ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru uznesením okresného súdu z 18. septembra 2017, zruší napadnuté uznesenie
okresného súdu a vec mu vráti na ďalšie konanie a prizná sťažovateľke náhradu trov
konania.
II.
5. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody
uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.
Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd
právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo
návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže
ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.
Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť predovšetkým
vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho
základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti
medzi napadnutým postupom tohto orgánu a základným právom, porušenie ktorého sa
namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia
alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby tento orgán porušoval uvedené základné právo,
pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04,
II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05).
8. Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané
dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie
konanie.
9. Z obsahu sťažnosti, ako aj navrhovaného petitu vyplýva, že sťažovateľka sa
domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46
ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením
okresného súdu v exekučnom konaní, ktorým bola pre oneskorené podanie odmietnutá jej
sťažnosť proti uzneseniu o čiastočnom zamietnutí návrhu na exekúciu v časti o navrhované
vymoženie trov exekúcie v sume 11,95 € z titulu trov právneho zastúpenia v exekúcii.
Podľa sťažovateľky sa okresný súd nevysporiadal správne so zachovaním lehoty na podanie
sťažnosti proti zamietavému uzneseniu vydanému vyšším súdnym úradníkom.
10. Ústavný súd konštatuje, že hoci sťažovateľka namieta porušenie svojich práv
v príčinnej súvislosti s nesprávnym posúdením včasnosti podania prípustného opravného
prostriedku (sťažnosti) proti uzneseniu okresného súdu v exekučnom konaní, v danom
prípade vzhľadom na samotný predmet konania (trovy exekúcie v sume 11,95 €) v merite
ide o rozhodovanie o trovách exekúcie a vec nižšej významnosti (o tzv. bagateľnú vec).
11. Ústavný súd poukazuje aj na svoju judikatúru, podľa ktorej rozhodovanie
o trovách konania pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci týchto súdov, pri
ktorom sa prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania, a ústavný súd preto iba
celkom výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách
konania a k zrušeniu rozhodnutia o náhrade trov konania pristupuje len za celkom
výnimočných okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov
o trovách konania iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo
k procesnému excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho
konania (porovnaj m. m. II. ÚS 78/03, II. ÚS 31/04, IV. ÚS 45/06, I. ÚS 156/2010,
12. Súčasťou ustálenej judikatúry ústavného súdu je právny názor, že ak Občiansky
súdny poriadok prostredníctvom § 238 ods. 5 (účinný do 30. júna 2016) a Civilný sporový
poriadok prostredníctvom § 422 (účinný od 1. júla 2016) vylučuje u bagateľných vecí
prieskum rozhodnutí vydaných druhostupňovými súdmi, bolo by proti logike pripustiť, aby
ich prieskum bol automaticky posunutý do roviny ústavného súdnictva (IV. ÚS 431/2012,
IV. ÚS 94/2014, I. ÚS 134/2016, III. ÚS 25/2016, III. ÚS 746/2016, III. ÚS 890/2016). Aj
preto ústavný súd v prípadoch, keď sťažnosť smeruje proti rozhodnutiu orgánu verejnej
moci, v ktorom ide zjavne o bagateľnú sumu, poskytuje ústavnoprávnu ochranu
sťažovateľom len v celkom výnimočných prípadoch, ak sťažnosť signalizuje, že došlo
k zásahu do základných práv alebo slobôd v mimoriadne závažnom rozsahu, resp. intenzite
(IV. ÚS 414/2010, IV. ÚS 79/2011, IV. ÚS 251/2011, IV. ÚS 717/2013).
13. V posudzovanom prípade vzhľadom na predmet uznesenia, vo vzťahu
ku ktorému bola napadnutým uznesením posudzovaná včasnosť podania opravného, by
zásah ústavného súdu mohol odôvodňovať jedine výnimočný exces v postupe a záveroch
napadnutého uznesenia rozporný so samotnými princípmi spravodlivého súdneho konania,
aký v okolnostiach danej veci ústavným súdom zistený nebol.
14. Ústavný súd konštatuje, že napriek namietanému pochybeniu okresného súdu pri
posudzovaní včasnosti podania sťažnosti proti uzneseniu vydanému vyšším súdnym
úradníkom v exekučnom konaní o zamietnutí návrhu na vymoženie trov exekúcie v sume
11,95 Eur, vo svetle vyššie uvedených dôvodov (exekučné konanie, rozhodovanie o trovách
exekúcie, vec bagateľná) takéto pochybenie nevykazuje znaky procesného excesu, ktorý by
mohol zakladať zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania a tak viesť
k porušeniu sťažovateľkou namietaných práv.
15. Z uvedených dôvodov ústavný súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mohla
zakladať dôvod na zásah ústavného súdu do namietaného uznesenia okresného súdu
v súlade s jeho právomocami ustanovenými v čl. 127 ods. 2 ústavy, a preto odmietol
sťažnosť z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
16. Vzhľadom na to, že sťažnosť ako celok bola odmietnutá, bolo už bez právneho
dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky formulovanými v petite jej sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. novembra 2017