Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 442/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-39

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 21. novembra 2017

v senáte zloženom z predsedu Sergeja Kohuta, zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa

Tkáčika prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

obchodnou spoločnosťou JUDr. Alexander Kasatkin, LL.M., advokát, s. r. o., Čajakova 13,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Alexander Kasatkin, LL.M.,

pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu Bratislava II

č. k. -98 z 18. januára 2017 a takto

rozhodol:

1. Základné právo na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného súdu

Bratislava II č. k. -98 z 18. januára 2017 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II č. k. -98 z 18. januára 2017

z r u š u j e .

3. Okresný súd Bratislava II j e p o v i n n ý uhradiť trovy

právneho zastúpenia v sume 374,80 € (slovom tristosedemdesiatštyri eur a osemdesiat

centov) na účet jej právneho zástupcu – obchodnej spoločnosti JUDr. Alexander Kasatkin,

LL.M., advokát, s. r. o., Čajakova 13, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -16 zo 4. júla 2017 prijal na ďalšie konanie sťažnosť

, (ďalej len „sťažovateľka“), podľa § 25 ods. 3 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) v časti, ktorou namietala porušenie svojho

základného práva na súdnu ochranu podľa

(ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením Okresného

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. -98 z 18. januára 2017

(ďalej aj „napadnuté uznesenie“). Zároveň ústavný súd odložil vykonateľnosť napadnutého

uznesenia okresného súdu. V časti, ktorou sťažovateľka namietala porušenie „práva

na ochranu rodinného života v zmysle a 4 a práva

na uloženie povinnosti iba na základe zákona podľa Slovenskej

republiky“ napadnutým uznesením okresného súdu, ústavný súd sťažnosť odmietol

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka ako matka maloletej ,

nar. (ďalej len „maloletá“), je v procesnom postavení povinnej v konaní o výkon

rozhodnutia o úprave styku s maloletou. Otec maloletej , ,

je v uvedenom konaní v procesnom postavení oprávneného. Predmetné konanie je vedené

na okresnom súde pod sp. zn. . Okresný súd napadnutým uznesením uložil

sťažovateľke poriadkovú pokutu v sume 1 000 €.

3. Uznesením okresného súdu č. k. -306 z 5. mája 2016 bolo nariadené

predbežné opatrenie, na základe ktorého bol otec maloletej oprávnený stretávať

sa maloletou každý utorok v čase od 15.30 h do 17.00 h, vždy za asistencie psychoterapeuta

v priestoroch , do právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej s tým, že prvé štyri stretnutia otca s maloletým dieťaťom sa budú realizovať

v prítomnosti psychológa a matky, ďalšie nasledujúce stretnutia len v prítomnosti otca

a psychológa, pričom matka bola povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť

a v určenom čase ju otcovi za prítomnosti psychológa odovzdať na mieste výkonu styku

v priestoroch , kde si maloletú v čase určenom po ukončení styku prevezme.

4. Otec maloletej podal 20. júla 2016 návrh na výkon rozhodnutia o výchove

maloletých detí podľa a nasl. Civilný mimosporový

poriadok (ďalej aj „CMP“), ktorým navrhol, aby súd začal s výkonom rozhodnutia –

uznesenia č. k. -306 z 5. mája 2016. Otec maloletej návrh odôvodnil tým,

že matka nariadené predbežné opatrenie neplní, s maloletou sa stretnutí v

buď vôbec nezúčastňuje alebo maloletú na tieto stretnutia nepripravuje.

5. Sťažovateľka sa k uvedenému návrhu na výkon rozhodnutia vyjadrila tak,

že sa s ním nestotožňuje, keďže sa nevyhýba plneniu predbežného opatrenia. K veci tiež

uviedla: „V záujme Sťažovateľky je prvom rade zdravý a nerušený vývin maloletej dcéry

a jej zdravotný stav. Sťažovateľka dlhodobo, počas celého konania poukazuje

na skutočnosť, že dcéra nereaguje dobre na stretnutia s otcom bez toho, že by do toho ona

ako matka akokoľvek zasahovala. Samotný súd uznal, že maloleté dieťa svojho otca

odmieta, pričom však nie je však zrejmé z akého dôvodu. Sťažovateľka doložila do súdneho

spisu správy z lekárskych vyšetrení, z ktorých bolo zrejmé, prečo sa maloletá

stretnutí nezúčastnila. Zároveň Sťažovateľka založila do súdneho spisu prepis dvoch

stretnutí v s otcom, z ktorých jednoznačne vyplýva, že maloletá od

samého začiatku bez akejkoľvek aktivity tretej osoby má k otcovi odmietavý až panický

postoj a i napriek niekoľkým pokusom odmieta kontakt s otcom. Sťažovateľka založila do

súdneho spisu nahrávku zo stretnutia s otcom v parku , pričom v rámci tohto

stretnutia bol zo strany matky jednoznačný záujem prehĺbiť vzťah maloletej k otcovi. Na

tomto stretnutí sa dcéra od začiatku od otca odvracala, nemala záujem s ním komunikovať

a akokoľvek sa hrať. V určitom momente začala vydávať zvuky ako chrčanie a vrešťanie

smerom na otca s úmyslom vyjadriť svoj odmietavý postoj k danej situácii. Maloletá

sa následne rozutekala a chcela z miesta stretnutia utiecť...

Dovoľujeme si uviesť, že správanie sa Sťažovateľky vo vzťahu k nariadenému

predbežnému opatreniu len rešpektovalo záujem maloletej dcéry a jej psychický a zdravotný

stav. Sťažovateľka urobila maximum čo od nej v danej situácii možno vyžadovať. V rámci

možností zdravotného stavu dieťa nosila na stretnutia s otcom, pripravovala dieťa na tieto

stretnutia a nijakým spôsobom nezasahovala do týchto stretnutí. Skutočnosť, že dcéra

z vlastných vnútorných dôvodov odmieta svojho biologického otca nemôže zvrátiť správanie

sa matky, od ktorej by sa očakávalo, že bude silou a nátlakom nútiť dcéru, aby konala tak,

ako to vyžaduje otec. Poukazujeme na skutočnosť, že Sťažovateľka vždy a vopred

informovala otca ako aj zariadenie a súd, že v danom okamihu nie je možné

správať sa podľa nariadeného predbežného oparenia, nakoľko v tom bránili objektívne

skutočnosti nezávislé od vôle matky.

Zo všetkých lekárskych správ a iných dokumentov, ktoré boli súdu predkladané,

vyplýva fakt, že maloletá si sama, pod vplyvom nejakých udalostí vytvorila voči

otcovi blok a odmieta akúkoľvek jeho prítomnosť. Nie je možné od Sťažovateľky požadovať,

aby za každú cenu vyhovela želaniam otca, ak to nedovoľuje zdravotný a psychický stav

maloletej . V tomto smere je správanie sa na základe súdneho príkazu imitované

možnosťami, ktoré sú závislé od zdravotného a psychického stavu dieťaťa. Po všetkých

stretnutiach, ktoré maloletá absolvovala s otcom sa jej psychický stav zhoršil a trvalo

značný čas, kým sa dieťa dostalo do svojho normálneho a pokojného stavu. Vzhľadom na to

musela Sťažovateľka s dieťaťom po stretnutiach s otcom absolvovať vyšetrenia u odborného

lekára, detského psychiatra za účelom čo možno najkratšieho návratu do pokojného stavu.

V záujme čo najkomplexnejšieho posúdenia všetkých okolností a rozhodujúcich

skutočností sme navrhovali, aby súd v tejto súvislosti vyhodnotil všetky relevantné dôkazy

a ak by to bolo potrebné, aby aj nariadil pred výkonom rozhodnutia pojednávanie a vypočul

všetkých účastníkov konania a zodpovedné orgány. Zároveň sme žiadali, aby súd vyžiadal

podrobné správy zo stretnutí od Úradu Komisárky pre deti, nakoľko sa niektorých stretnutí

Komisárka pre deti pani Ing. Viera Tomanová, PhD. osobne zúčastnila, a aby sa tak

objasnili skutočnosti, ktoré predchádzali správaniu sa maloletej na stretnutiach

s otcom.“

6. Zo strany okresného súdu bola sťažovateľke adresovaná výzva z 12. augusta 2016,

v ktorej ju okresný súd vyzýval na dobrovoľné plnenie predbežného opatrenia a poučil ju

o následkoch jeho neplnenia.

7. Sťažovateľka opakovane na okresný súd apelovala, že „vzhľadom na neustále

sa zhoršujúci zdravotný a psychický stav maloletej po stretnutiach s otcom, a teda

na skutočnosť, že maloletej stretávanie s otcom neprospieva, nariadené predbežné

opatrenie nie je možné plniť tak, aby to bolo v záujme maloletého dieťaťa a jeho nerušeného

vývinu. Všetky tieto okolnosti spôsobili, že uložená povinnosť nie je v záujme maloletej

dcéry a pomery sa zmenili natoľko, že nariadené predbežné opatrenie je potrebné zrušiť

v zmysle ust. . Sťažovateľka, ako aj vyšetrujúci lekár,

žiadali o vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré určí, či styk otca

s maloletou je na prospech dieťaťa, čo je príčinou stavov, ktoré dieťa v prítomnosti otca

nadobúda a či je nádej, že by pokračovanie v styku s otcom a hľadaní vhodných nástrojov

na budovanie a prehlbovanie vzťahu otca a maloletej mohlo viesť k nerušenému

a zdravému vzťahu otca a dcéry.“.

8. Sťažovateľka tiež poukázala na to, že okresnému súdu pravidelne predkladá

lekárske správy, v ktorých lekári nateraz neodporúčajú styk otca s maloletou.

9. Napriek uvedeným skutočnostiam okresný súd uložil sťažovateľke napadnutým

uznesením poriadkovú pokutu v sume 1 000,- €.

10. Sťažovateľka tiež vytkla, že okresný súd „mal podľa platnej právnej úpravy

nariadiť výkon rozhodnutia uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie a až následne

vykonávať mediačnú fázu prostredníctvom písomnej výzvy, resp. prostredníctvom úkonov

smerujúcich k uskutočneniu výkonu rozhodnutia. Z ustanovení Civilného mimosporového

poriadku jednoznačne vyplýva nevyhnutnosť nariadenia výkonu rozhodnutia. Porušovateľ

teda vydal písomnú výzvu na dobrovoľné plnenie a uložil pokutu bez uznesenia o nariadení

výkonu rozhodnutia, voči ktorému je prípustné odvolanie a možné celú situáciu ďalej

riešiť.“. Podľa sťažovateľky nebol zo strany okresného súdu dodržaný ani postup v zmysle

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa

ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých (ďalej len „vyhláška“).

11. Sťažovateľka v závere sťažnosti uviedla, že po uskutočnení asistovaného styku

maloletej s otcom 14. februára 2017 sa jej výrazne zhoršil zdravotný stav. Následne

16. februára 2017 sa uskutočnilo psychiatrické vyšetrenie, na základe ktorého ošetrujúci

lekár dôrazne žiada o zastavenie pohovorov s maloletou a nestretávanie sa s otcom.

12. Sťažovateľka tiež poukázala na to, že „Dňa 21. 02. 2017 informovala

ako odborný garant, pod dohľadom ktorej prebiehal asistovaný styk

v prostredníctvom mailu rodičov maloletej , že požiadala o zrušenie

uznesenia Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 5. 5. 2017 č. k. -306

v súvislosti s realizovaním asistovaných stretnutí na ich pracovisku z dôvodu snahy

o rešpektovanie práva maloletej na dobrom vzťahu k obom rodičom. Nariadené

predbežné opatrenie v tejto veci nemôže plniť a neplní svoj účel, nakoľko stretávanie otca

s maloletou je v rozpore s jej aktuálnym zdravotným stavom a v rozpore s jej

záujmom.“.

13. Sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. uznesením Okresného súd Bratislava II č. k. zo dňa 18. 01. 2017

boli porušené práva Sťažovateľky na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na ochranu rodinného života v zmysle

článku 41 ods. 1 a 4 a práva na uloženie povinnosti iba

na základe zákona podľa článku 13 ods. 1 písm. a) .

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č. k. zo dňa 18. 01.

2017 sa zrušuje.

3. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

14. Písomným podaním doručeným ústavnému súdu 31. mája 2017 sťažovateľka

navrhla, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť

napadnutého uznesenia do rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej. Uviedla, že

rozhodnutie o dočasnom opatrení nebude v rozpore s dôležitým verejným záujmom a bude

spĺňať aj ďalšie podmienky ustanovené v .

15. Na výzvu ústavného súdu sa podaním sp. zn. Spr. 2130/2017 z 26. septembra

2017 doručeným ústavnému súdu 3. októbra 2017 vyjadrila k sťažnosti predsedníčka

okresného súdu, v ktorom uviedla, že „podkladom pre rozhodnutie súdu bol riadne

v danom čase zistený skutkový stav, rozhodnutie je náležite odôvodnené. Uznesením zo dňa

11. 09. 2017 bolo konanie zastavené.“.

16. Predsedníčka okresného súdu vo vyjadrení vyslovila súhlas s upustením

od ústneho pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

17. K vyjadreniu okresného súdu zaujal na základe výzvy ústavného súdu stanovisko

aj právny zástupca sťažovateľky, ktorý vo svojom podaní doručenom ústavnému súdu

18. októbra 2017 uviedol:

„Okresný súd Bratislava II uložil našej klientke pokutu bez predchádzajúceho

skúmania dôvodov, prečo nemožno uskutočňovať stretnutia maloletej s otcom.

Poukazujeme na nesprávny postup Okresného súdu Bratislava II, keď pri posudzovaní

návrhov otca porušil zákaz formalizmu a princíp materiálne ponímanej súdnej ochrany,

lebo všetky pre vec rozhodujúce skutočnosti posudzoval príliš formálne a na vec nenazeral

komplexne. Okresný súd Bratislava II zjavne nesprávne vyhodnotil dôležitosť záujmov

jednotlivých účastníkov konania, kedy záujem otca na styku s maloletou

autoritatívne a pod hrozbou finančných sankcií povýšil nad samotný záujem maloletého

dieťaťa. Ignoráciou tejto skutočnosti Okresný súd Bratislava II de facto úplne poprel zmysel

a podstatu jednej zo základných zásad Zákona o rodine, ktorá požíva rovnako aj

ústavnoprávnu ochranu a teda, že záujem dieťaťa je prvoradý pri akýchkoľvek postupoch

a riešeniach týkajúcich sa dieťaťa. V tejto súvislosti naša klientka neustále poukazovala

na závažnosť skutočností existujúcich na strane otca, ktoré bránia jeho stretávaniu

s maloletou , a to aj napriek vykonateľnému rozhodnutiu, ktorým bol styk upravený.

Ďalším rovnako dôležitým dôvodom, pre ktorý nedochádzalo k realizácii styku je zdravotný

stav maloletej , ktorá bola často a opakovane chorá, ako to vyplýva z prehľadu

vyšetrení maloletej . Naša klientka v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II

celý čas poukazovala na nepriaznivý vplyv stretávania sa otca s maloletou a jej

následný zdravotný stav, a teda že nejde o bezdôvodné marenie vykonateľného rozhodnutia.

Bez ohľadu na obsah vykonateľného rozhodnutia, Okresný súd Bratislava II mal za každých

okolností prihliadať a rešpektovať hlavne záujem dieťaťa.

Okresný súd Bratislava II sa uponáhľal pri ukladaní poriadkovej pokuty a

dostatočne procesne sa nezaoberal dôvodmi neplnenia povinností uložených zrušeným

rozhodnutím zo strany našej klientky. Navyše Okresný súd Bratislava II nedodržal pri

svojom postupe voči našej klientke ani zákonom predpísaný procesný postup. Týmto

postupom Okresného súdu Bratislava II teda došlo k neoprávneného zásahu do ústavných

práv našej klientky tak, ako sme uviedli v našej Ústavnej sťažnosti podanej v tejto veci.“

18. Právny zástupca sťažovateľky tiež vyslovil súhlas s upustením od ústneho

pojednávania v konaní o prijatej sťažnosti v zmysle .

19. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania v danej veci, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

20. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

21. Sťažovateľka sa sťažnosťou v časti, ktorá bola prijatá na ďalšie konanie,

domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva na súdnu ochranu zaručeného

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

napadnutým uznesením okresného súdu.

22. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

23. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

24. Ústavný súd vo vzťahu k a dohovoru

už judikoval, že formuláciou uvedenou v ústavodarca v základnom

právnom predpise Slovenskej republiky vyjadril zhodu zámerov vo sfére práva na súdnu

ochranu s právnym režimom súdnej ochrany podľa dohovoru (). Z uvedeného

dôvodu preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť ().

25. Pokiaľ ide o základné práva a slobody, rozdeľuje ochranu ústavnosti

medzi všeobecné súdy a ústavný súd. Systém tejto ochrany je založený na princípe

subsidiarity, ktorý určuje aj rozsah právomoci ústavného súdu pri poskytovaní ochrany

základným právam a slobodám vo vzťahu k právomoci všeobecných súdov (čl. 142 ods. 1

), a to tak, že všeobecné súdy sú primárne zodpovedné za výklad a aplikáciu zákonov,

ale aj za dodržiavanie základných práv a slobôd ( a 2 a )

(napr. , ).

26. Podstata základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

spočíva v tom, že každý sa môže domáhať ochrany svojich práv na súde. Tomuto

oprávneniu zodpovedá povinnosť súdu nezávisle a nestranne vo veci konať tak, aby bola

právu, ktorého porušenie sa namieta, poskytnutá ochrana v medziach zákonov, ktorú tento

článok o základnom práve na súdnu ochranu vykonáva ( v spojení

s ).

27. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre pravidelne pripomína, že nie je

zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho

pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať,

či v konaní pred všeobecnými súdmi bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké

skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného

súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie

s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách

(mutatis mutandis , , , ).

28. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také

rozhodnutie všeobecných súdov, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným

rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy,

ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne a zároveň by mali

za následok porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ,

, , ).

29. Všeobecné súdy majú poskytovať v občianskom súdnom konaní materiálnu

ochranu zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených

záujmov účastníkov (obdobne napr. , , ,

).

30. Tieto zásady týkajúce sa vzťahu ústavného súdu a všeobecných súdov pri

ochrane ústavnosti, ktoré možno vyvodiť z doterajšej konštantnej judikatúry ústavného

súdu, boli relevantné aj v danej veci. Preto z týchto hľadísk ústavný súd posudzoval aj

sťažovateľkou napadnuté uznesenie okresného súdu.

31. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, ktorým bola uložená

sťažovateľke ako povinnej poriadková pokuta v sume 1 000 €, odcitoval ustanovenia § 379

ods. 2, , a , a , , a

a uviedol:

„Oprávnený sa návrhom podaným na tunajší súd dňa 20. 07. 2016 domáhal výkonu

rozhodnutia - predbežného opatrenia tunajšieho súdu č. k. -306 zo dňa

05. 05. 2016, na základe ktorého bol otec , nar. oprávnený

stretávať sa s maloletou , nar. , každý utorok v čase

od 15.30 hod. do 17.00 hod., vždy za asistencie psychoterapeuta v priestoroch

, so sídlom do právoplatnosti rozhodnutia

vo veci samej s tým, že prvé štyri stretnutia otca s maloletým dieťaťom sa budú realizovať

v prítomnosti psychológa a matky, ďalšie nasledujúce stretnutia len v prítomnosti otca

a psychológa a pričom matka bola povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť

a v určenom čase ju otcovi za prítomnosti psychológa odovzdať na mieste výkonu styku

v priestoroch , , kde si maloletú v čase

určenom po ukončení styku prevezme. Predbežné opatrenie nadobudlo vykonateľnosť

dňa 16. 05. 2016.

Súd výzvou zo dňa 18. 01. 2017 vyzval povinnú na dobrovoľné plnenie rozhodnutia -

predbežného opatrenia Okresného súdu Bratislava II č. k. -306 zo dňa 05. 05.

2016 a zároveň ju upozornil, že v prípade, ak táto výzva zostane bezvýsledná, bude jej

uložená poriadková pokuta v súlade s ust. vo výške 1 000 eur, v prípade

ďalšieho bezdôvodného marenia odovzdania dieťaťa druhému rodičovi v zmysle

vykonateľného rozhodnutia Okresného súdu Bratislava II súd pristúpi k výkonu rozhodnutia

odňatím dieťaťa podľa .

Povinná vo svojom písomnom vyjadrení k výzve súdu na dobrovoľné plnenie

rozhodnutia uviedla, že sa v žiadnom prípade nevyhýba plneniu predbežného opatrenia

a poukazujúc na skutočnosť, že dcéra dobre nereaguje na stretnutia s otcom bez toho, že by

do toho akokoľvek zasahovala s uvedením, že všetky tieto skutočnosti potvrdzujú správy

ošetrujúcich lekárov maloletej dcéry a správy príslušného orgánu v oblasti sociálnoprávnej

ochrany detí. Vyjadrila názor, že vzhľadom na zhoršujúci zdravotný stav maloletej, ako aj

vzhľadom na to, že psychiatrické vyšetrenie zo dňa 22. 07. 2016, ktoré sa uskutočnilo

za účasti otca, ako aj kontrola zo dňa 20. 08. 2016 potvrdili, že maloletej stretávanie sa

s otcom neprospieva a zhoršuje jej zdravotný a psychický stav, predbežné opatrenie

nariadené rozhodnutím súdu č. k. -306 zo dňa 05. 05. 2016 nie je možné ďalej

plniť tak, aby to bolo v záujme maloletého dieťaťa a jeho nerušeného vývinu a preto

navrhla, aby súd zamietol návrh otca na výkon rozhodnutia.

Oprávnený v podaní doručenom súdu dňa 25. 11. 2016 uviedol, že povinná

opakovane odmieta plniť povinnosti uložené uznesením - predbežným opatrením

č. k. -306 zo dňa 05. 05. 2016, oprávnenému stretnutia s dcérou neumožňuje.

Od podania návrhu na výkon rozhodnutia dňa 20. 07. 2016 a jeho doplnení sa

neuskutočnilo žiadne stretnutie oprávneného s dcérou, nakoľko sa povinná s dcérou

do diagnostického centra opakovane nedostavila...

Vzhľadom k tomu, že matka nesplnila súdom uloženú povinnosť, svojím konaním

nerešpektuje vykonateľné súdne rozhodnutie poukazujúc, že maloletá má emočné

ťažkosti pri stretnutiach s otcom, nateraz však nie je zrejmé, či sú tieto spôsobené averziou

matky voči otcovi, ktorú prenáša aj na svoju dcéru alebo sú spôsobené nepriaznivým

psychickým stavom dieťaťa vyvolaným inými okolnosťami, čo by z hľadiska oprávnenej

osoby bolo neprípustné, súd v súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením uložil

matke poriadkovú pokutu vo výške 1000,00 €, ktorú je povinná zaplatiť do 3 dní

od právoplatnosti tohto uznesenia na účet tunajšieho súdu. Súd v tejto súvislosti poukazuje

na to, že povinná bola poučená o následkoch neuposlúchnutia výzvy a po doručení výzvy si

mala premyslieť, či bude oprávnenému aj naďalej brániť v styku s maloletou

na základe dôvodov, ktoré nie sú jednoznačné. Súd považuje sa potrebné zdôrazniť, že

pokutu 1000,- Euro podľa platnej právnej úpravy je možné uložiť opakovane (§ 382 ods. 1

) a dokonca môže súd požiadať príslušný orgán o zastavenie výplaty rodičovského

príspevku alebo prídavku na dieťa, alebo prinútiť k odňatiu dieťaťa povinnej a k jeho

odovzdaniu otcovi na čas vymedzený v rozhodnutí súdu o úprave styku (§ 386 ods. 1, 2

).

Súd na adresu povinnej konštatuje, že môže prispieť k zdravému a harmonickému

vývoju maloletej tým, že zaujme konštruktívny, vecný a racionálny prístup

k budovaniu vzťahu otca s maloletou .

Súd dáva obom rodičom do pozornosti, že by sa mali snažiť o také usporiadanie

vzťahov a také správanie, ktoré eliminuje nepriaznivé dôsledky naštrbeného vzťahu medzi

nimi na dieťa, nakoľko svojim správaním vplývajú na dieťa, sú vzorom pre svoje dieťa

a láskou k dieťaťu, pokojným prostredím a komunikáciou vytvárajú deťom priestor pre ich

zdravý psychický a fyzický vývin a rast.“

32. Podľa proti uzneseniu o nariadení výkonu rozhodnutia a proti

uzneseniu o zamietnutí návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je odvolanie prípustné.

33. Podľa po vydaní uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia alebo

súčasne s vydaním tohto uznesenia môže súd vykonať úkony a opatrenia smerujúce k tomu,

aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti.

34. Podľa pred uskutočnením výkonu rozhodnutia môže súd

nariadiť pojednávanie a predvolať povinného, oprávneného, maloletého alebo orgán

sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately. Na pojednávaní vyzve povinného,

aby sa rozhodnutiu podrobil a upozorní tiež na následky neplnenia povinností ustanovených

v rozhodnutí.

35. Podľa ak sa javí, že účel pojednávania možno dosiahnuť

aj písomnou výzvou, súd vyzve povinného na dobrovoľné plnenie a upozorní ho

na následky neplnenia.

36. Podľa ak výzva súdu na dobrovoľné splnenie povinnosti

zostane bezvýsledná, súd môže uložiť povinnému pokutu do 1 000 €.

37. Podľa § 3 ods. 1 vyhlášky súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu

rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu

(§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje,

či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa

povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu.

38. Podľa § 3 ods. 2 vyhlášky pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov

podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností

a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie

sa a názor maloletého.

39. Podľa § 3 ods. 5 vyhlášky ak súd zistí až po vydaní uznesenia o nariadení výkonu

rozhodnutia, že existujú ospravedlniteľné dôvody podľa odseku 1, súd nepostupuje

podľa § 379, 382 a 383 zákona a neuskutoční sa výkon rozhodnutia.

40. Zo sťažnosti, ako aj z predloženého súdneho spisu vyplýva, že okresný súd

nevydal uznesenie o nariadení výkonu rozhodnutia a napriek tomu vyzval sťažovateľku

ako povinnú na dobrovoľné plnenie povinnosti a následne jej uložil pokutu 1 000 €, keďže

táto výzva zostala bezvýsledná. Došlo tak k porušeniu procesného predpisu, ktorý

predpokladá vydanie uvedeného uznesenia pred alebo súčasne s úkonmi smerujúcimi

k tomu, aby došlo k dobrovoľnému splneniu povinnosti. Navyše, proti uvedenému

uzneseniu je podľa prípustné odvolanie, a teda nevydaním tohto

uznesenia sťažovateľka ako povinná nemohla využiť predmetný opravný prostriedok.

Okresný súd jej tak znemožnil realizáciu tých procesných práv, ktoré jej dáva Civilný

mimosporový poriadok, čím došlo k odňatiu možnosti konať pred súdom.

41. Zároveň je z podaní sťažovateľky, ako aj z predloženého súdneho spisu zrejmé,

že Krajský súd v Bratislave uznesením č. k. -813 z 15. mája 2017 zrušil

uznesenie okresného súdu č. k. -306 z 5 mája 2016, ktorým bolo nariadené

predbežné opatrenie o úprave styku otca s maloletou a ktoré bolo exekučným titulom,

na základe ktorého bolo vedené konanie o výkon rozhodnutia o úprave styku s maloletou

pod sp. zn. . Z uvedeného uznesenia Krajského súdu v Bratislave vyplýva,

že uznesenie okresného súdu zrušil v dôsledku nepriaznivého zdravotného stavu maloletej.

Ústavný súd v súvislosti s tým poukazuje aj na skutočnosť, že okresný súd v čase vydania

napadnutého uznesenia mal k dispozícii dôkazy o nepriaznivom zdravotnom stave maloletej

a o opakovanom odporúčaní detského psychiatra, aby sa maloletá nestretávala s otcom.

Z uvedených skutočností je zrejmé, že okresný súd sa pred vydaním napadnutého uznesenia

dostatočne nezaoberal zisťovaním, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa

povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu v zmysle citovaných ustanovení vyhlášky.

42. Keďže vydaniu napadnutého uznesenia predchádzalo viacnásobné porušenie

procesných predpisov s možným závažným dosahom vo vzťahu k záujmom maloletej,

ústavný súd dospel k záveru, že napadnutým uznesením v okolnostiach daného prípadu

došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa ,

ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

43. Podľa v spojení s

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody

podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

44. Vzhľadom na to, že ústavný súd vyslovil porušenie základného práva

sťažovateľky na súdnu ochranu podľa a na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu, bolo pre dovŕšenie

ochrany porušených práv potrebné využiť aj právomoc podľa ,

resp. podľa , a preto ústavný súd napadnuté uznesenie

okresného súdu zrušil.

III.

45. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca

sťažovateľky si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 374,80 €.

46. Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia

advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška

č. “). Podľa v spojení s vyhlášky č.

je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej

služby 1/6 z výpočtového základu.

47. Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade

priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom

polroku 2016 v sume 884 €. Ústavný súd tak priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde) náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2017

(príprava a prevzatie veci, písomné vyhotovenie sťažnosti) po 147,33 €. Ďalej má právny

zástupca sťažovateľky nárok aj na režijný paušál 8,84 € za každý úkon podľa vyhlášky

č. Uvedené sumy sa zvyšujú o daň z pridanej hodnoty vo výške 20 %, keďže

právny zástupca sťažovateľky je platiteľom tejto dane. Náhrada trov konania, ktorú ústavný

súd priznal sťažovateľke, spolu takto predstavuje sumu 374,80 €.

48. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení

s v znení neskorších

predpisov) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

49. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. novembra 2017