Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 442/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. júla 2017

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpenej

obchodnou spoločnosťou JUDr. Alexander Kasatkin, LL.M., advokát, s. r. o.,

, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Alexander Kasatkin, LL.M.,

pre namietané porušenie jej základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, „práva na ochranu rodinného života

v zmysle a 4 a práva na uloženie povinnosti iba

na základe zákona podľa “ uznesením

Okresného súdu Bratislava II č. k. -98 z 18. januára 2017 a takto

rozhodol:

1. Sťažnosť pre namietané porušenie jej základného práva

na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Bratislava II č. k. -98 z 18. januára 2017

p r i j í m a na ďalšie konanie.

2. O d k l a d á vykonateľnosť uznesenia Okresného súdu Bratislava II č. k.

-98 z 18. januára 2017.

3. Sťažnosť vo zvyšnej časti o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. marca

2017 doručená sťažnosť , (ďalej len

„sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základného práva na súdnu ochranu

podľa (ďalej len „“), práva na spravodlivé

súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

(ďalej len „dohovor“), „práva na ochranu rodinného života v zmysle a 4

a práva na uloženie povinnosti iba na základe zákona podľa “

uznesením Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. -98

z 18. januára 2017 (ďalej len „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka ako matka maloletej ,

(ďalej len „maloletá“), je v procesnom postavení povinnej v konaní o výkon

rozhodnutia o úprave styku s maloletou. Otec maloletej, , ,

je v uvedenom konaní v procesnom postavení oprávneného. Predmetné konanie je vedené

na okresnom súde pod sp. zn. . Okresný súd napadnutým uznesením uložil

sťažovateľke poriadkovú pokutu v sume 1 000 €.

3. Uznesením okresného súdu č. k. -306 z 5. mája 2016 bolo nariadené

predbežné opatrenie, na základe ktorého bol otec maloletej oprávnený stretávať sa

s maloletou každý utorok v čase od 15.30 h do 17.00 h, v priestoroch TERA VIVA vždy

za asistencie psychoterapeuta, , do právoplatnosti

rozhodnutia vo veci samej s tým, že prvé štyri stretnutia otca s maloletým dieťaťom sa budú

realizovať v prítomnosti psychológa a matky, ďalšie nasledujúce stretnutia len v prítomnosti

otca a psychológa, pričom matka bola povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť

a v určenom čase ju otcovi za prítomnosti psychológa odovzdať na mieste výkonu styku

v priestoroch TERA VIVA, kde si maloletú v čase určenom po ukončení styku prevezme.

4. Dňa 20. júla 2016 podal otec maloletej návrh na výkon rozhodnutia o výchove

maloletých detí podľa a nasl. Civilný mimosporový

poriadok, ktorým navrhol, aby súd začal s výkonom rozhodnutia – uznesenia č. k.

-306 z 5. mája 2016. Otec maloletej návrh odôvodnil tým, že matka nariadené

predbežné opatrenie neplní, s maloletou sa stretnutí v TERA VIVA buď vôbec

nezúčastňuje, alebo maloletú na tieto stretnutia nepripravuje.

5. Sťažovateľka sa k uvedenému návrhu na výkon rozhodnutia vyjadrila tak, že sa

s ním nestotožňuje, pretože sa nevyhýba plneniu predbežného opatrenia. K veci tiež uviedla:

„V záujme Sťažovateľky je prvom rade zdravý a nerušený vývin maloletej dcéry a jej

zdravotný stav. Sťažovateľka dlhodobo, počas celého konania poukazuje na skutočnosť, že

dcéra nereaguje dobre na stretnutia s otcom bez toho, že by do toho ona ako matka

akokoľvek zasahovala. Samotný súd uznal, že maloleté dieťa svojho otca odmieta, pričom

však nie je však zrejmé z akého dôvodu. Sťažovateľka doložila do súdneho spisu správy

z lekárskych vyšetrení, z ktorých bolo zrejmé, prečo sa maloletá stretnutí

nezúčastnila. Zároveň Sťažovateľka založila do súdneho spisu prepis dvoch stretnutí

v TERA VIVA s otcom, z ktorých jednoznačne vyplýva, že maloletá od samého

začiatku bez akejkoľvek aktivity tretej osoby má k otcovi odmietavý až panický postoj

a i napriek niekoľkým pokusom odmieta kontakt s otcom. Sťažovateľka založila do súdneho

spisu nahrávku zo stretnutia s otcom v parku Janka Kráľa, pričom v rámci tohto stretnutia

bol zo strany matky jednoznačný záujem prehĺbiť vzťah maloletej k otcovi. Na tomto

stretnutí sa dcéra od začiatku od otca odvracala, nemala záujem s ním komunikovať

a akokoľvek sa hrať. V určitom momente začala vydávať zvuky ako chrčanie a vrešťanie

smerom na otca s úmyslom vyjadriť svoj odmietavý postoj k danej situácii. Maloletá

sa následne rozutekala a chcela z miesta stretnutia utiecť. ...

Dovoľujeme si uviesť, že správanie sa Sťažovateľky vo vzťahu k nariadenému

predbežnému opatreniu len rešpektovalo záujem maloletej dcéry a jej psychický a zdravotný

stav. Sťažovateľka urobila maximum čo od nej v danej situácii možno vyžadovať. V rámci

možností zdravotného stavu dieťa nosila na stretnutia s otcom, pripravovala dieťa na tieto

stretnutia a nijakým spôsobom nezasahovala do týchto stretnutí. Skutočnosť, že dcéra

z vlastných vnútorných dôvodov odmieta svojho biologického otca nemôže zvrátiť správanie

sa matky, od ktorej by sa očakávalo, že bude silou a nátlakom nútiť dcéru, aby konala tak,

ako to vyžaduje otec. Poukazujeme na skutočnosť, že Sťažovateľka vždy a vopred

informovala otca ako aj zariadenie TERA VIVA a súd, že v danom okamihu nie je možné

správať sa podľa nariadeného predbežného oparenia, nakoľko v tom bránili objektívne

skutočnosti nezávislé od vôle matky.

Zo všetkých lekárskych správ a iných dokumentov, ktoré boli súdu predkladané,

vyplýva fakt, že maloletá si sama, pod vplyvom nejakých udalostí vytvorila voči

otcovi blok a odmieta akúkoľvek jeho prítomnosť. Nie je možné od Sťažovateľky požadovať,

aby za každú cenu vyhovela želaniam otca, ak to nedovoľuje zdravotný a psychický stav

maloletej . V tomto smere je správanie sa na základe súdneho príkazu imitované

možnosťami, ktoré sú závislé od zdravotného a psychického stavu dieťaťa. Po všetkých

stretnutiach, ktoré maloletá absolvovala s otcom sa jej psychický stav zhoršil a trvalo

značný čas, kým sa dieťa dostalo do svojho normálneho a pokojného stavu. Vzhľadom na to

musela Sťažovateľka s dieťaťom po stretnutiach s otcom absolvovať vyšetrenia u odborného

lekára, detského psychiatra za účelom čo možno najkratšieho návratu do pokojného stavu.

V záujme čo najkomplexnejšieho posúdenia všetkých okolností a rozhodujúcich

skutočností sme navrhovali, aby súd v tejto súvislosti vyhodnotil všetky relevantné dôkazy

a ak by to bolo potrebné, aby aj nariadil pred výkonom rozhodnutia pojednávanie a vypočul

všetkých účastníkov konania a zodpovedné orgány. Zároveň sme žiadali, aby súd vyžiadal

podrobné správy zo stretnutí od Úradu Komisárky pre deti, nakoľko sa niektorých stretnutí

Komisárka pre deti pani Ing. Viera Tomanová, PhD. osobne zúčastnila, a aby sa tak

objasnili skutočnosti, ktoré predchádzali správaniu sa maloletej na stretnutiach

s otcom.“

6. Zo strany okresného súdu bola sťažovateľke adresovaná výzva z 12. augusta 2016,

v ktorej ju okresný súd vyzýval na dobrovoľné plnenie predbežného opatrenia a poučil ju

o následkoch jeho neplnenia.

7. Sťažovateľka opakovane na okresný súd apelovala, že „vzhľadom na neustále sa

zhoršujúci zdravotný a psychický stav maloletej po stretnutiach s otcom, a teda

na skutočnosť, že maloletej stretávanie s otcom neprospieva, nariadené predbežné

opatrenie nie je možné plniť tak, aby to bolo v záujme maloletého dieťaťa a jeho nerušeného

vývinu. Všetky tieto okolnosti spôsobili, že uložená povinnosť nie je v záujme maloletej

dcéry a pomery sa zmenili natoľko, že nariadené predbežné opatrenie je potrebné zrušiť

v zmysle ust. . Sťažovateľka, ako aj vyšetrujúci lekár,

žiadali o vykonanie znaleckého dokazovania, ktoré určí, či styk otca

s maloletou je na prospech dieťaťa, čo je príčinou stavov, ktoré dieťa v prítomnosti otca

nadobúda a či je nádej, že by pokračovanie v styku s otcom a hľadaní vhodných nástrojov

na budovanie a prehlbovanie vzťahu otca a maloletej mohlo viesť k nerušenému

a zdravému vzťahu otca a dcéry.“.

8. Tiež poukázala na to, že pravidelne predkladá okresnému súdu lekárske správy,

v ktorých lekári nateraz neodporúčajú styk otca s maloletou.

9. Napriek uvedeným skutočnostiam okresný súd uložil sťažovateľke napadnutým

uznesením poriadkovú pokutu v sume 1 000 €.

10. Sťažovateľka zároveň vytkla, že okresný súd „mal podľa platnej právnej úpravy

nariadiť výkon rozhodnutia uznesením, proti ktorému je prípustné odvolanie a až následne

vykonávať mediačnú fázu prostredníctvom písomnej výzvy, resp. prostredníctvom úkonov

smerujúcich k uskutočneniu výkonu rozhodnutia. Z ustanovení Civilného mimosporového

poriadku jednoznačne vyplýva nevyhnutnosť nariadenia výkonu rozhodnutia. Porušovateľ

teda vydal písomnú výzvu na dobrovoľné plnenie a uložil pokutu bez uznesenia o nariadení

výkonu rozhodnutia, voči ktorému je prípustné odvolanie a možné celú situáciu ďalej

riešiť.“. Podľa jej názoru zo strany okresného súdu nebol dodržaný ani postup v zmysle

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. , ktorou sa

ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých.

11. Sťažovateľka v závere sťažnosti uviedla, že po uskutočnení asistovaného styku

maloletej s otcom 14. februára 2017 sa jej zdravotný stav výrazne zhoršil. Následne sa

uskutočnilo psychiatrické vyšetrenie 16. februára 2017, na základe ktorého ošetrujúci lekár

dôrazne žiadal o zastavenie pohovorov s maloletou a nestretávanie sa s otcom.

12. Sťažovateľka tiež poukázala na to, že „Dňa 21.02.2017 informovala

ako odborný garant, pod dohľadom ktorej prebiehal asistovaný styk

v TERA VIVA prostredníctvom mailu rodičov maloletej , že požiadala o zrušenie

uznesenia Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 5.5.2017 č.k. -306 v súvislosti

s realizovaním asistovaných stretnutí na ich pracovisku z dôvodu snahy o rešpektovanie

práva maloletej na dobrom vzťahu k obom rodičom. Nariadené predbežné opatrenie

v tejto veci nemôže plniť a neplní svoj účel, nakoľko stretávanie otca s maloletou je

v rozpore s jej aktuálnym zdravotným stavom a v rozpore s jej záujmom.“.

13. Navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„1. uznesením Okresného súd Bratislava II č.k. zo dňa 18.01.2017

boli porušené práva Sťažovateľky na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1

Slovenskej republiky, práva na spravodlivé súdne konanie podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na ochranu rodinného života v zmysle

článku 41 ods. 1 a 4 a práva na uloženie povinnosti iba

na základe zákona podľa článku 13 ods. 1 písm. a) .

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. zo dňa 18.01.2017

sa zrušuje.

3. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť Sťažovateľovi trovy právneho

zastúpenia na účet jeho právneho zástupcu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.“

14. Písomným podaním doručeným ústavnému súdu 31. mája 2017 sťažovateľka

navrhla, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení a odložil vykonateľnosť

napadnutého uznesenia do rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej. Uviedla, že

rozhodnutie o dočasnom opatrení nebude v rozpore s dôležitým verejným záujmom a bude

spĺňať aj ďalšie podmienky ustanovené v § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“).

II.

15. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

16. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

17. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

18. Ústavný súd podľa ustanovenia každý návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

19. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v ustanovení nebránia jeho prijatiu na ďalšie

konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný

súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy

alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

20. Sťažovateľka je v konaní zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom

v zmysle .

II. 1 K namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

21. Ústavný súd sťažnosť sťažovateľky v časti namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu podľa a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom

súde, preskúmal, či obsahuje všeobecné a osobitné náležitosti predpísané zákonom

o ústavnom súde (§ 20 a § 50) a či nie sú dané dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2

. Keďže nezistil nedostatky v zákonom predpísaných náležitostiach

a ani dôvody na jej odmietnutie v danej časti, pričom otázku opodstatnenosti tvrdení v nej

obsiahnutých treba posúdiť v konaní vo veci samej, prijal sťažnosť v tejto časti na ďalšie

konanie.

II. 2 K návrhu sťažovateľky na odklad vykonateľnosti napadnutého uznesenia

22. Pokiaľ ide o návrh sťažovateľky na odklad vykonateľnosti napadnutého

uznesenia okresného súdu, ústavný súd poukazuje na ustanovenie § 52 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, podľa ktorého ústavný súd môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť

o dočasnom opatrení a odložiť vykonateľnosť napadnutého právoplatného rozhodnutia,

opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom a ak by

výkon napadnutého rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu neznamenal pre sťažovateľa

väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti; najmä uloží

orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo slobody sťažovateľa, aby sa

dočasne zdržal vykonávania právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu,

a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

23. Po preskúmaní obsahu napadnutého uznesenia okresného súdu a dôvodov

sťažnosti, berúc pritom do úvahy skutočnosť, že napadnuté uznesenie okresného súdu je

právoplatné a vykonateľné, a teda je ako také pohľadávkovým titulom na výkon

rozhodnutia podľa o správe a vymáhaní súdnych

pohľadávok v znení neskorších predpisov, ústavný súd dospel k záveru, že sťažovateľka

osvedčila existenciu predpokladov na zabezpečenie toho, aby sa prípadný výsledok konania

pred ústavným súdom nezmaril v dôsledku núteného výkonu napadnutého uznesenia.

Bez tohto dočasného opatrenia by totiž podľa názoru ústavného súdu mohlo dôjsť v prípade

vyslovenia neústavnosti napadnutého uznesenia okresného súdu k vážnej ujme na strane

sťažovateľky, ktorá by bola väčšia než ujma, ktorá by prípadne mohla vzniknúť okresnému

súdu či iným osobám následkom odkladu vykonateľnosti napadnutého uznesenia. Návrh

sťažovateľky na rozhodnutie o dočasnom opatrení pritom nie je v rozpore s dôležitým

verejným záujmom.

24. Ústavný súd preto v súlade s citovaným

odložil vykonateľnosť napadnutého uznesenia okresného súdu.

II. 3 K namietanému porušeniu práv podľa a 4

25. Sťažovateľka taktiež namietala porušenie „práva na ochranu rodinného života

v zmysle a 4 “. K tomu ústavný súd uvádza, že právo na ochranu

pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života je upravené v čl. 19

ods. 2 .

26. Podľa manželstvo je jedinečný zväzok medzi mužom

a ženou. Slovenská republika manželstvo všestranne chráni a napomáha jeho dobru.

Manželstvo, rodičovstvo a rodina sú pod ochranou zákona. Zaručuje sa osobitná ochrana

detí a mladistvých.

27. Podľa starostlivosť o deti a ich výchova je právom rodičov;

deti majú právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Práva rodičov možno obmedziť

a maloleté deti možno od rodičov odlúčiť proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu

na základe zákona.

28. Článkom 41 sa manželstvu, rodičovstvu a rodine priznáva ochrana v rámci

piateho oddielu druhej hlavy , ktorý má názov Hospodárske, sociálne a kultúrne

práva. Ak by sa pri vymedzovaní obsahu práv priznaných podľa čl. 41 neprihliadlo na

názov piateho oddielu druhej hlavy , medzi právom na ochranu pred neoprávneným

zasahovaním do rodinného života podľa čl. 19 ods. 2 a medzi ochranou manželstva,

rodičovstva a rodiny podľa čl. 41 by nebol rozdiel. Ústavodarca však obe práva upravil

v rozdielnych oddieloch preto, aby sa s obomi ustanoveniami spojil iný

obsah, aby štát mal iné povinnosti pri zabezpečovaní práv, ktoré priznal oprávneným

osobám ().

29. Článok 41 priznáva ochranu manželstva, rodičovstva a rodiny ako

inštitútom. Táto ochrana sa poskytuje prostredníctvom početných právnych noriem

rodinného, finančného alebo aj trestného práva [napr. Zákon

o rodine v znení neskorších predpisov, ktorý konštatuje, že manželstvo nemôže uzavrieť

maloletý, o daniach z príjmov v znení neskorších

predpisov, v ktorom sa konštatuje, že základ dane sa zníži o 9 000 Sk ročne na vyživované

dieťa žijúce v spoločnej domácnosti s daňovníkom - fyzickou osobou a pod.], ktorých

základom nie sú subjektívne práva, ale ktoré vychádzajú z materiálnej podstaty zmyslu

a účelu manželstva i rodiny, ako sa tieto po stáročia rešpektujú v európskom kultúrnom

priestore ().

30. Článkom 41 ods. 1 sa teda priznáva ochrana spoločenským inštitútom.

Subjektom ochrany podľa tohto ustanovenia sú aj dve skupiny osôb, a to deti

a mladiství. V článku 41 ods. 4 je upravené právo rodičov na starostlivosť o deti

a ich výchovu, právo detí na rodičovskú výchovu a starostlivosť, a tiež možnosť obmedziť

práva rodičov a odlúčiť maloleté deti od rodičov proti vôli rodičov len rozhodnutím súdu

na základe zákona.

31. Z uvedených skutočností vplýva nesprávnosť a nepresnosť označenia základného

práva sťažovateľkou vo vzťahu k uvádzaným ustanoveniam a 4 .

Zároveň ústavný súd konštatuje, že nezistil príčinnú súvislosť medzi napadnutým

uznesením okresného súdu a právami podľa a 4 . Sťažovateľka svojou

sťažnosťou namieta porušenie označených práv výlučne napadnutým uznesením okresného

súdu, ktorého predmetom je uloženie poriadkovej pokuty, čo je procesný inštitút, hoci

v súvislosti s výkonom rozhodnutia vo veci maloletého dieťaťa.

32. K uvedenému ústavný súd pripomína, že o zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti ide

vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím všeobecného

súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietal, prípadne z iných

dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť,

pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia

označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, , , ).

33. Z týchto dôvodov ústavný súd v danej časti sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2

pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí, ako aj pre jej

zjavnú neopodstatnenosť.

II. 4 K namietanému porušeniu

34. Sťažovateľka vo vzťahu k napadnutému uzneseniu okresného súdu namietala aj

porušenie „práva na uloženie povinnosti iba na základe zákona podľa čl. 13 ods. 1 písm. a)

“. Podľa uvedeného ustanovenia povinnosti možno ukladať zákonom alebo

na základe zákona, v jeho medziach a pri zachovaní základných práv a slobôd. V súvislosti

s označeným článkom ústavný súd konštatuje, že predmetný článok

neobsahuje žiadne základné práva alebo slobody, o ktorých by ústavný súd bol povolaný

rozhodovať v rámci sťažnosti podľa .

35. K namietanému porušeniu práv podľa a 3 , ,

a ods. 3 a 4 ústavný súd už uviedol, že tieto články sú

vstupnou bránou do ústavnej úpravy základných práv a slobôd a ako také majú

charakter všeobecných ústavných princípov. Napriek tomu, že sú implicitnou súčasťou

rozhodovania ústavného súdu, nemajú charakter základného práva a slobody, ktorého

ochrany by sa bolo možné samostatne domáhať pred ústavným súdom (m. m. ,

m. m. ).

36. Vzhľadom na uvedené ústavný súd aj túto časť sťažnosti odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. júla 2017