Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 45/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. januára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , ,

zastúpeného advokátom JUDr. Pavlom Malichom, Dunajská 25, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa

Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj práva na

spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd v spojení s uznesením

Krajského súdu v Bratislave sp. zn. z 22. augusta 2017 v spojení

s uznesením Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. z 25. júla 2016 a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. decembra

2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal

porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa Slovenskej

republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len

„listina“), ako aj práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s

uznesením Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn.

z 22. augusta 2017 v spojení s uznesením Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný

súd“) sp. zn. z 25. júla 2016 (ďalej aj „namietané uznesenia krajského súdu

a okresného súdu“).

2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že v exekučnom konaní o vymoženie sumy

22 239,93 € vystupoval ako povinný v druhom rade. Okresný súd jeho návrh na zastavenie

exekúcie a odklad exekúcie zamietol. Proti namietanému uzneseniu okresného súdu podal

sťažovateľ 18. novembra 2016 odvolanie. V dôsledku odvolania krajský súd namietaným

uznesením potvrdil v celom rozsahu namietané uznesenie okresného súdu.

3. Sťažovateľ považoval namietané uznesenia krajského súdu a okresného súdu ako

arbitrárne a zjavne neodôvodnené, pričom podľa neho došlo k týmto pochybeniam:

„- Súd náležite nezdôvodnil, prečo nepredvolal strany Dohody o zastavení exekúcie

a ani nevytýčil pojednávanie. Napriek uvedenému nedostatku pritom Súd posudzoval vôľu

účastníkov, ktorá bola údajne predmetom Dohody o zastavení exekúcie, čím porušil ich

procesné práva.

- Postupom súdov v prvostupňovom a odvolacom konaní prišlo k porušeniu zásady

spravodlivého súdneho procesu aj tým, že Súd v odôvodnení Uznesenia sa odchýlil od

pôvodného právneho názoru a posúdenia Súdu prvého stupňa v prvostupňovom konaní.

V zmysle tvrdení Súdu sa totiž tento zaoberal posúdením povahy Dohody o zastavení

exekúcie ako dohody o urovnaní podľa ust. , hoci Súd prvého

stupňa svoje rozhodnutie v tomto smere neodôvodnil.

- Záverom by sme chceli poukázať, že tak Okresný súd Bratislava IV, ako aj Krajský

súd v Bratislave, sa zaoberali a v odôvodnení svojich rozhodnutí argumentovali iba

dôkazmi, ktoré boli predložené zo strany oprávneného, ale vôbec sa nezaoberali

skutočnosťami a námietkami sťažovateľa.“

4. Právomoc ústavného súdu zdôvodnil sťažovateľ prostredníctvom kvalifikovaného

právneho zástupcu nemožnosťou využitia iného prostriedku nápravy, pretože v exekučnom

konaní súčasný platný a účinný právny poriadok Slovenskej republiky mu to neumožňuje

a žiadny iný súd nemá právomoc o ochrane jeho označených práv rozhodnúť.

5. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom vyslovil, že jeho základné právo na

súdnu ochranu a spravodlivý súdny proces podľa , listiny a dohovoru (označené

v bode 1) v spojení s porušené bolo a namietané uznesenia krajského

súdu a okresného súdu zrušil a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie. Okrem toho sa

domáha úhrady trov konania.

II.

6. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu

(sťažnosti) podľa ustanovení , a vrátane okolností,

ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

8. Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané

zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

9. Podstatou sťažnosti je námietka sťažovateľa tkvejúca v tvrdení, že krajský súd

aj okresný súd porušili základné právo sťažovateľa na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

( listiny) a právo na spravodlivý súdny proces podľa

dohovoru v spojení s tým, že svoje rozhodnutia dostatočne neodôvodnili

a krajský súd sa nevysporiadal s relevantnými odvolacími námietkami sťažovateľa,

v dôsledku čoho považuje napadnuté rozhodnutie za arbitrárne a nepreskúmateľné (pozri aj

nosné dôvody v bode 3, ktoré charakterizuje ako porušenie zásady spravodlivého súdneho

procesu).

10. Ústavný súd konštatuje, že na rozhodnutie o časti sťažnosti vo veci porušenia

jeho označených práv podľa , listiny a dohovoru namietaným uznesením okresného

súdu (bod 1) nie je daná právomoc ústavného súdu.

11. Ako to z citovaného vyplýva, právomoc ústavného súdu

poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda len vtedy,

keď o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy. Proti namietanému

uzneseniu okresného súdu sp. zn. z 25. júla 2016 bolo prípustné odvolanie

ako riadny opravný prostriedok (sťažovateľ toto odvolanie aj využil – pozri bod 2), a preto

právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateľa mal predovšetkým krajský

súd v rámci odvolacieho konania.

12. Preto túto časť sťažnosti sťažovateľa, ktorá smeruje aj proti uzneseniu okresného

súdu sp. zn. z 25. júla 2016, ústavný súd odmietol pre nedostatok svojej

právomoci podľa .

13. Sťažovateľ namietal porušenie v bode 1 označených práv tiež napadnutým

uznesením krajského súdu.

14. Podľa sťažnosť nie je prípustná, ak

sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na

ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je

sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti,

aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku

nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

15. Ústavný súd v súvislosti s námietkami sťažovateľa poukazuje na svoje

rozhodnutia, podľa ktorých všeobecné súdy sú primárne zodpovedné aj za dodržiavanie

základných práv a slobôd, ktoré alebo medzinárodná zmluva dotknutým fyzickým

osobám zaručuje, preto je právomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak

nie je daná právomoc všeobecných súdov (porovnaj , ,

, , ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takú sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci na jej

prerokovanie (porovnaj , , , ,

). Ak právny poriadok pripúšťa iné možnosti nápravy uplatnením riadnych

a mimoriadnych opravných prostriedkov podľa (ďalej len

„CSP“), nemožno sa domáhať ochrany svojich práv v konaní pred ústavným súdom.

16. V rozsahu nosných dôvodov podanej sťažnosti (pozri bod 3) ústavný súd

konštatuje, že tieto v zásade zodpovedajú dôvodom dovolania (mimoriadneho opravného

prostriedku) podľa („dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu

odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“).

17. Nevyužitie zákonnej možnosti podať dovolanie nemožno preto nahradzovať

sťažnosťou podanou ústavnému súdu, ktorý môže založiť svoju právomoc na konanie o nej

až vtedy, ak fyzická alebo právnická osoba nemala inú ústavnú a zákonnú možnosť účinnej

ochrany svojich práv; a tú možnosť sťažovateľ v tomto prípade mal.

18. Keďže sťažovateľ ani len netvrdil (tým menej preukazoval, že dovolanie nepodal

z dôvodov hodných osobitného zreteľa, v okolnostiach jeho prípadu ani neprichádzal do

úvahy prípadný možný postup ústavného súdu v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom

súde.

19. Na základe uvedeného ústavný súd podľa

sťažnosť v časti proti napadnutému uzneseniu krajského súdu ako neprípustnú odmietol

a argumentáciou sťažovateľa vo vzťahu k porušeniu ním označených práv sa bližšie

nezaoberal.

20. Nad rámec veci ústavný súd dodáva, že v súčasnosti účinný zákon Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti

(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov

síce už dovolanie v exekučných veciach nepripúšťa (§ 202 ods. 4 Exekučného poriadku),

avšak vzhľadom na prechodné ustanovenia § 243h novely Exekučného poriadku ‒zákona

č. Najvyšší súd Slovenskej republiky viacerými svojimi rozhodnutiami (napr.

, , , ) judikoval, že na

exekučné konania začaté do 31. marca 2017 sa ustanovenie § 202 ods. 4 Exekučného

poriadku v znení účinnom od 1. apríla 2017 (v zmysle ktorého dovolanie a dovolanie

generálneho prokurátora Slovenskej republiky nie je prípustné) vzhľadom na znenie

prechodného ustanovenia § 243h ods. 1 Exekučného poriadku („... exekučné konania začaté

pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017“) nepoužije.

V exekučných konaniach začatých do 31. marca 2017 totiž nebola prípustnosť dovolania

proti uzneseniu o zastavení exekúcie vylúčená. O takýto prípad išlo aj v okolnostiach

posudzovanej veci.

21. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku rozhodovanie o ďalších

procesných návrhoch sťažovateľa stratilo opodstatnenie, a preto sa nimi ústavný súd už

bližšie nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. januára 2018