Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 61/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. februára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti , ,

zastúpená spoločnosťou Advokátska kancelária Bauer s. r. o., Dénešova 19, Košice,

konajúcou prostredníctvom konateľa a advokáta JUDr. Richarda Bauera, vo veci

namietaného porušenia jej základného práva podľa Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť spoločnosti , o d m i e t a pre zjavnú

neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

29. septembra 2017 doručená sťažnosť spoločnosti (ďalej len

„sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

,,ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Krajského

súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

a sp. zn. (ďalej len „napádané konanie“).

2. Z vyjadrení sťažovateľky vyplýva, že v napádanom konaní bol na základe

odvolania podaného zo strany žalobcu spis predložený odvolaciemu krajskému súdu

9. júna 2016 a od tohto dňa až do podania ústavnej sťažnosti krajský súd nevykonal žiaden

úkon, ktorý by smeroval k odstráneniu stavu právnej neistoty. Sťažovateľka považuje

obdobie 15-mesačnej nečinnosti krajského súdu za zbytočné prieťahy, ktoré majú

za následok zásah do jej základných práv a slobôd.

3. Z obsahu sťažnosti ďalej vyplýva, že sťažovateľka podala 21. júna 2017

predsedovi krajského súdu sťažnosť na prieťahy podľa § 62 ods. 1 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov,

ktorá bola prípisom sp. zn. Spr 114/2017 z 9. augusta 2014 vyhodnotená ako dôvodná,

a predseda krajského súdu sťažovateľke oznámil, že vydanie rozhodnutia sa predpokladá

do 30. septembra 2017.

4. Sťažovateľka uviedla, že krajský súd aj napriek podanej sťažnosti na prieťahy

„... nekoná efektívne a bez zbytočných prieťahov a takým spôsobom, aby... poskytol

v namietaných konaniach relevantnú ochranu jej práv a oprávnených nárokov“.

V ďalšej časti sťažnosti sťažovateľka na podporu svojej argumentácie interpretuje

právne normy a vybranú judikatúru ústavného súdu.

5. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľka žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd

vyslovil porušenie základného práva podľa a práva podľa

dohovoru v napádanom konaní vedenom na krajskom súde pod sp. zn.

a sp. zn. , prikázal krajskému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal

sťažovateľke primerané zadosťučinenie v sume 1 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

6. Výšku primeraného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodnila tým, že prieťahmi

v konaní zo strany krajského súdu jej vzniká majetková a nemajetková ujma presahujúca

výšku požadovaného primeraného zadosťučinenia, a súčasne vyslovila, že odopieranie

spravodlivosti v nej vytvára pocit „... totálnej neistoty a bezmocnosti“.

7. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

8. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

9. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

10. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu

možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným

právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej

reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

, , ).

11. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

12. Ústavný súd konštatuje, že pri výklade základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa si osvojil judikatúru Európskeho súdu

pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú

odlišnosť (porovnaj , , ).

13. Ústavný súd v rámci predbežného prejednania sťažnosti pristúpil k skúmaniu, či

postupom krajského súdu, resp. jeho nečinnosťou mohlo dôjsť k zásahu do základného

práva garantovaného , resp. práva podľa dohovoru. Ústavný

súd v prvom rade uvádza, že hoci sa z obsahu sťažnosti môže javiť, že sťažovateľka napáda

dve samostatné konania (napríklad aj tým, že sťažovateľka mnohokrát používa plurál),

v skutočnosti predmetom prieskumu je len jedno konanie o vydanie veci, ktoré je vedené

krajským súdom pod dvoma spisovými značkami súčasne. Pre rozhodnutie ústavného súdu

je ďalej nemenej dôležitá skutočnosť, že vo veci sťažovateľky bolo meritórne rozhodnuté

5. októbra 2017 (t. j. necelý týždeň po podaní ústavnej sťažnosti) s tým, že spis bol vrátený

súdu prvého stupňa 1. decembra 2017. Celková dĺžka konania na krajskom súde tak

predstavuje 15 mesiacov, čo ústavný súd považuje za hraničnú, ale stále ústavne

akceptovateľnú dobu konania na odvolacom stupni. Ústavný súd pritom vzal do úvahy aj

predmet konania, t. j. čo bolo pre sťažovateľku v hre. V napádanom konaní išlo o bežný

obchodný spor a ústavný súd v tejto súvislosti poznamenáva, že hoci aj konanie

v obchodnej veci má pre účastníka bezpochyby význam, na druhej strane nejde o tzv.

privilegované konanie (napr. ako je to vo veci starostlivosti o maloletých), na ktoré je nutné

klásť sprísnené požiadavky na rýchlosť konania.

14. Ústavný súd ďalej dopĺňa, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , resp. práva podľa dohovoru

(, , ). Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie sťažovateľom

označeného základného práva (, ). Na obdobia nečinnosti ústavný

súd spravidla prihliada vtedy, keď významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania

(, , ).

15. Napokon sa žiada dodať, že predseda krajského súdu nielen vyhodnotil sťažnosť

ako dôvodnú, ale krajský súd vykonal aj nápravu, keď meritórne rozhodol do dvoch

mesiacov od zaslania odpovede na sťažnosť. Ústavný súd tak hodnotí sťažnosť

sťažovateľky adresovanú predsedovi krajského súdu len ako formálny akt bez toho, aby

sťažovateľka poskytla primeraný (dokonca predsedom súdu výslovne ohraničený) časový

priestor na nápravu. Aj táto skutočnosť mala vo vzájomnej spojitosti s už uvedeným vplyv

na rozhodnutie ústavného súdu.

16. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru,

že sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Vzhľadom na uvedené možno iba zopakovať, že

ústavný súd nepovažoval postup krajského súdu za taký, ktorý by signalizoval možnosť

kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie ako porušenie

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa , resp.

práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

17. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia.

18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť, ústavný súd sa už

ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2018