Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cob/84/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a JUDr. Gabriely Varhalíkovej v spore žalobcu: TEBAU, spol. s r.o., so sídlom Bojnická č. 18/C, Bratislava, IČO: 31 371 337, zastúpeného advokátskou kanceláriou BB Consensus, s.r.o., so sídlom Kollárovo nám. č. 9, Bratislava, IČO: 35 694 815, proti žalovaným: 1. PETROL STATION s.r.o., so sídlom Donská č. 10, Košice, IČO: 36 653 578, 2. Pribula MIX, s.r.o., so sídlom Široká č. 292, Nižná Myšľa, IČO: 36 579 858, zastúpenému spoločnosťou Advokátska kancelária Bauer s.r.o., so sídlom Dénešova č. 19, Košice, IČO: 47 254 874, o vydanie vecí, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k. 34Cb/153/2012 - 340 zo dňa 16.2.2016 takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade.

II. Žalovanému v 2. rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému v 1. rade povinnosť vydať žalobcovi hnuteľné veci špecifikované vo výroku napadnutého rozsudku (I) tvoriacich súčasť lešenia typu BOSTA 70, žalobu voči žalovanému v 2. rade v plnom rozsahu zamietol a konanie v časti o zaplatenie 30.406,68 eur zastavil s tým, že zároveň vyslovil, že o trovách konania bude rozhodnuté do 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

2. Svoje rozhodnutie odôvodnil súd prvej inštancie tým, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 31.10.2012 domáhal proti žalovaným vydania hnuteľných vecí a to: 42 ks diagonála 203 3,0 m x 2,0 m, číslo materiálu: T110167; 24 ks držiak lešenia 45, číslo materiálu: T078939; 14 ks dvojitý stĺpik zábradlia 70, číslo materiálu: T452970; 126 ks oceľová podlážka profilová 300, číslo materiálu: T531323; 70 ks pätka so závitom 50, číslo materiálu: T144131; 24 ks pevná spojka 48/48, číslo materiálu: T002614; 21 ks prechodová doska 300/70B, číslo materiálu: T437502; 21 ks rebrík 200 A, číslo materiálu: T136318, 21 ks stĺpik zábradlia 70; číslo materiálu: T452980, 212 ks zábradlie pozdĺžne 300B, číslo materiálu: T138957; 28 ks zábradlie priečne dvojité 70, číslo materiálu: T534419; 105 ks zvislý oceľový rám 200/70, číslo materiálu: T119000; 12 ks lešenárska skrutka 12/350 mm, číslo materiálu: ZLS1235 a 12 ks lešenárska skrutka 12/230 mm, číslo materiálu: ZLS1223, čo odôvodnil tvrdením, že dňa 2.5.2012 uzatvoril so žalovaným v 1. rade rámcovú zmluvu č. 2012 000008 KE o uzatváraní budúcich kúpnych zmlúv a zmlúv o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí a na jej základe podľa objednávok žalovaného v 1. rade žalovanému dňa 23.3.2012 a dňa 4.5.2012 dodal na účely nájmu vyššie uvedené hnuteľné veci. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaný v 1. rade mu prenajaté veci nevrátil v dohodnutej lehote, resp.

vôbec a rovnako uviedol, že jeho zamestnanec Bc. C. dňa 11.10.2012 uvidel veci žalobcu prenajaté žalovanému v 1. rade na stavbe v Michalovciach, ktorú realizoval žalovaný v 2. rade.

3. Súd prvej inštancie poukázal aj na podanie žalobcu zo dňa 30.1.2015, ktorým navrhol zmeniť žalobný návrh o alternatívu náhrady škody za nevrátený materiál vo vzťahu k obom žalovaným, a to vo výške 30.406,68 eur, o ktorom konajúci súd rozhodol uznesením zo dňa 15.6.2015 tak, že navrhovanú zmenu žaloby pripustil. Vzhľadom na to, že následne podaním zo dňa 8.7.2015 žalobca obsahovo zobral svoj návrh v tejto časti späť a od žalovaných požadoval naďalej už iba vydanie vecí podľa svojej pôvodnej žaloby, súd v súlade s ust. § 96 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie konanie v časti o alternatívny nárok žalobcu na náhradu škody zastavil.

4. Konštatoval súd prvej inštancie, že žalovaný v 1. rade sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil, preto súd vec prejednal a rozhodol aj bez stanoviska žalovaného v 1. rade ako účastníka konania.

5. Žalovaný v 2. rade žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú s poukazom na to, že so žalobcom nie je v žiadnom vzťahu a neužíva žiadne veci, na ktoré si žalobca nárokuje. Zdôraznil, že na stavbe v Michalovciach používal lešenie patriace poľskej spoločnosti INWEST PROFIL, od ktorej si toto lešenie prenajal Nájomnou zmluvou zo dňa 3.10.2011 na dobu nájmu do 3.10.2013. Podľa vyjadrenia žalovaného v 2. rade lešenie, ktoré mal prenajaté od poľskej spoločnosti nie je typovo a ani technicky rovnakým lešením ako je lešenie, ktoré mal žalobca prenajať žalovanému v 1. rade. Uviedol tiež, že po začatí trestného konania (ohľadom sprenevery týkajúcej sa lešenia žalobcu) bol na stavbe v Michalovciach zamestnanec žalobcu, ktorý svojvoľne označil lešenie, ktoré mal žalovaný v 2. rade v nájme, na viacerých miestach rôznymi lešenárskymi značkami, ktoré však nedržia a odpadávajú a zároveň poprel, že by lešenie užívané žalovaným v 2. rade malo pôvodné identifikačné značky žalobcu. V priebehu konania opakovane zdôraznil, že na Továrenskej ulici v Michalovciach vykonávali stavebnú činnosť a na tejto stavbe používali lešenie značky SUPER - RUX a taktiež značky BOSTA, ktoré mali prenajaté od poľskej spoločnosti, ktorá po zistení, že sú v súdnom spore, prenajaté lešenie zobrala späť. Na stavbe na Abovskej ulici používali lešenie značky SUPER -RUX a taktiež značky BOSTA, ktoré boli rovnako od poľskej firmy, keďže poľská firma zobrala späť len časť lešenia, teda to čo sa zmestilo na nákladné vozidlo. Rovnako zdôraznil a zároveň aj zdokladoval, že zmluva so spoločnosťou Inwest-Profil, v.o.s. bola uzavretá v roku 2011, a preto na oznámení Interpolu zrejme došlo k chybe v písaní. Uviedol tiež, že podľa tvrdenia svedkov dvaja pracovníci žalobcu chodili po stavbe v Michalovciach, na ktorú sa dalo voľne dostať od parkoviska a označovali jednotlivé komponenty lešenia značkou TEBAU.

6. Súd prvej inštancie vykonaným dokazovaním (oboznámením listinných dôkazov, výsluchom svedkov Bc. C. T. a G. E. - zamestnancov žalobcu, oboznámením výpovede svedkov v rámci trestného konania C. a K. - zamestnancov žalovaného v 2. rade) okrem iného zistil, že žalobca ako budúci prenajímateľ (predávajúci) a žalovaný v 1. rade ako budúci nájomca (kupujúci) uzavreli dňa 4.5.2012 Rámcovú zmluvu č. 2012 000008 KE, predmetom ktorej bola úprava budúcich vzťahov účastníkov zmluvy, a to dielčích zmlúv o podnikateľskom nájme hnuteľných vecí, resp. kúpnych zmlúv, v zmysle ktorej (bod 2 čl. II zmluvy) mala dielčia zmluva vzniknúť potvrdením nájomcovej (kupujúceho) objednávky prenajímateľom (predávajúcim). Rovnako zistil, že na základe objednávok žalovaného v 1. rade zo dňa 21.3.2012 a 3.5.2012 prenajal žalobca žalovanému v 1. rade na obdobie 30 dní lešenie, vydanie ktorého je predmetom konania, že lešenie bolo žalovanému v 1. rade odovzdané do užívania dňa 23.3.2012 a dňa 4.5.2012, ktoré zo strany žalovaného v 1. rade po uplynutí doby nájmu, resp. vôbec nebolo vrátené.

7. Zo zmluvy o prenájme lešení zo dňa 3.10.2011 súd zistil, že spoločnosť Inwest-Profil, v.o.s. so sídlom v Poľsku ako prenajímateľ a žalovaný v 2. rade ako nájomca uzavreli Zmluvu o prenájme lešení na obdobie od 3.10.2011 do 3.10.2013 za dohodnuté nájomné vo výške 5.000,00 eur a že predmetom prenájmu konkrétne boli hliníkové (strieborné) lešenia: stojky H 100 ks, zabradlivé polovičné L 20 ks, podlahy široké s dverami - 24 ks, podlahy úzke 122 ks, zawietrenie Z 20 ks, bočné zábradlie 170 ks, rebrík 10 ks, kotva 15 ks a stopka 50 ks.

8. Konštatoval súd prvej inštancie, že rozsudkom Okresného súdu Košice I, sp. zn. 10T 83/2013 zo dňa 12.11.2014 uznal súd O. J. vinného z pokračovania zločinu sprenevery okrem iných skutkov aj z dôvodu, že ako konateľ žalovaného v 1. rade od žalobcu prevzal lešenie BOSTA 70, za prenájom ktorého mu nezaplatil nájom a ani mu ho v dohodnutej lehote, resp. vôbec nevrátil.

9. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania aj oboznámením obsahu listu MV SR zo dňa 30.11.2012, stavebného denníka žalovaného, vrátane zápisnice o previerke na mieste samom zo dňa 22.10.2012, spísanej v rámci trestného konania vedeného OR PZ v Košiciach pod sp. zn. ČVS: ORP-1362/7-OEK-KE-2012 v trestnej veci sprenevery za účasti svedka Bc. C. T., ako aj oboznámením fotografií predložených žalobcom, vec právne posúdil podľa ust. § 123 a § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru, že žalovaný v 1. rade na základe Rámcovej zmluvy so žalobcom prevzal do svojej držby veci žalobcu, ktorých vydania sa žalobca domáha, čo vyplýva jednak zo zmluvy, objednávok ako aj výdajok žalobcu predložených žalobcom v rámci tohto súdneho konania. Konštatoval súd prvej inštancie, že žalovaný v 1. rade žiadnym spôsobom nepreukázal, že by tieto veci už nemal vo svojej držbe (t.j. že by ich vrátil, resp., že by sa ich nejako inak zbavil), a preto súd žalovaného v 1. rade v súlade s ust. § 126 Občianskeho zákonníka zaviazal predmetné lešenie jeho vlastníkovi - žalobcovi vydať.

10. Pokiaľ žalobca uplatnil svoj nárok na ochranu vlastníckeho práva aj proti žalovanému v 2. rade, pričom tento jeho nárok mali potvrdiť jednak výpovede svedkov Bc. C. T. a G. E. a fotografie stavby na Abovskej ulici v Košiciach, ktorú realizoval žalovaný v 2. rade, konštatoval súd prvej inštancie, že s ohľadom na obsah týchto dôkazov ako aj ďalšie súdom vykonané dokazovanie, nie je možné konštatovať, že žalovaný v 2. rade má v držbe lešenie žalobcu a teda žaloba voči žalovanému v 2. rade je neopodstatnená.

11. V nadväznosti na vyššie uvedené súd prvej inštancie konštatoval, že svedok Bc. Martin T. vyjadril svoje presvedčenie, že lešenie na stavbe žalovaného v 2. rade v Michalovciach patrí žalobcovi, avšak ako vyplýva z obsahu jeho výpovede, tak spočítanie lešenia na obhliadke s políciou skutočne neurobil, ale urobil to len odhadom. Z uvedeného súd prvej inštancie vyvodil, že ak by aj súd mal uveriť jeho tvrdeniu o vlastníctve žalobcu k predmetnému lešeniu, tak na základe iba tohto jeho tvrdenia nie je možné spoľahlivo uzavrieť, či sa na stavbe nachádzali všetky komponenty lešenia, ktorého vydania sa žalobca domáha.

12. V súvislosti s výpoveďou svedka Bc. C. poukázal súd prvej inštancie na obsah Zápisnice o previerke na mieste samom za účasti tohto svedka, spísanej v rámci trestného konania vedeného OR PZ v Košiciach pod spisovou značkou ČVS:ORP-1362/7-OEK-KE-2012 zo dňa 22.10.2010, kde okrem iného bolo konštatované, že zástupca spoločnosti TEBAU žiadnym spôsobom nepreukázal označenie jednotlivých častí lešenia, ktoré by mohlo byť považované za nespochybniteľné označenie lešenia preukazujúce vlastnícke právo spoločnosti TEBAU, pričom mu bol poskytnutý dostatočný čas na nespochybniteľné označenie jednotlivých častí lešenia, ako aj na predbežné spočítanie jednotlivých dielov lešenia nachádzajúcich sa na stavbe (na Továrenskej ulici v Michalovciach). Rovnako poukázal aj na výpoveď svedkov v tejto trestnej veci, kde svedkovia C. a K. uviedli, že lešenie, ktoré bolo postavené na Továrenskej ulici v Michalovciach používajú už dlhšiu dobu (minimálne 2 roky), pričom toto tvrdenie svedkov C. a K. (a teda aj obranu žalovaného v 2. rade) podporuje aj listinný dôkaz predložený žalovaným v 2. rade, a to konkrétne Zmluva o prenájme lešení z 3.10.2011 uzavretá s poľským obchodným partnerom. Zdôraznil súd prvej inštancie, že vyjadrenie svedka Bc. C. T. boli teda, ak nie vyvrátené, tak minimálne spochybnené obsahom súvisiaceho trestného konania a tiež Zmluvou o prenájme lešenia zo dňa 3.10.2011.

13. Súd prvej inštancie aj svedeckú výpoveď svedka G. E. nepovažoval za dostatočný dôkaz svedčiaci v prospech tvrdenia žalobcu. Z obsahu jeho výpovede totiž vyplýva, že uvedený svedok vôbec nebol na stavbe v Michalovciach, bol iba na polícii, z čoho súd prvej inštancie vyvodil, že jeho tvrdenie o tom,

že lešenie na stavbe v Michalovciach bolo zo skladu žalobcu, je iba z druhej ruky (zrejme od svedka Bc. T.), a teda nie je dostatočne vierohodné.

14. Pokiaľ žalobca predložil fotografie stavby žalovaného v 2. rade v Košiciach na Abovskej ulici, uviedol súd prvej inštancie, že z obsahu týchto fotografií sú zrejmé iba skutočnosti, že sa tam nachádzalo lešenie, niektoré kusy boli označené „Háčkom“, pričom nič iné z nich nevyplýva, teda ani tieto dôkazy nie sú spôsobilé na preukázanie toho, že žalovaný v 2. rade má vo svojej držbe lešenie žalobcu, vydania ktorého sa voči žalovanému v 2. rade žalobca domáha, a preto žalobu voči žalovanému v 2. rade zamietol.

15. Súd prvej inštancie uviedol, že ďalšie dokazovanie už vykonané nebolo z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhoval a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie napadnutého rozsudku.

16. Výrok o trovách konania odôvodnil súd ust. § 151 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku.

17. Proti tomuto rozsudku, čo do výroku o zamietnutí žaloby voči žalovanému v 2. rade podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobe voči žalovanému v 1. rade (zrejme žalovanému v 2. rade - pozn. odvolacieho súdu) vyhovel, prípadne, aby rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Zastával názor, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočnosti a že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Nesprávne skutkové zistenia odôvodňoval tvrdením, že prechod lešenia vlastnícky patriaceho žalobcovi od žalovaného v 1. rade k žalovanému v 2. rade žalobca preukázal výpoveďou svedka R. D. v trestnom konaní, ktorý uviedol, že niekedy v roku 2012 bol s obvineným J. na Magnezitárskej ulici v Košiciach, kde spoločne naložili lešenie do jeho dodávky, ktoré následne vyložili na voľnú plochu čerpacej stanici JURKY na Južnej triede v Košiciach, že za zapožičanie dodávky mu obvinený J. dal 20,- eur a keď uviedol, že ďalšie okolnosti k preprave lešenia nevedel uviesť. Žalobca, uviedol, že žalovaný v 2. rade mal v období od 15.5.2004 do 10.5.2012 prevádzkareň pre maloobchod a veľkoobchod na ul. Južná trieda č. 64 v Košiciach a čerpacia stanica je vzdialená len pár metrov od bývalej prevádzkarne žalovaného v 2. rade, z čoho vyvodil, že je zrejmé, že žalovaný v 1. rade si prenajal od žalobcu lešenie, ktoré bolo prostredníctvom svedka v trestnej veci R. D. odovzdané žalovanému v 2. rade do priestorov jeho prevádzkarne na ulici Južná trieda č. 64 v Košiciach. Podľa žalobcu to potvrdzuje aj výpoveď svedka Bc. C. T., ktorý uviedol, že podľa jeho fyzických zistení lešenie prenajaté žalovanému v 1. rade nebolo hneď dovezené a použité na konkrétnej stavbe uvedenej žalovaným v 2. rade (zrejme žalovaným v 1. rade - poznámka odvolacieho súdu) ako miesto nájmu, ako je tomu takmer v každom nájomnom vzťahu.

18. Ďalej uviedol, že prechod lešenia od žalovaného v 1. rade k žalovanému v 2. rade preukázal aj spochybnením tvrdenia žalovaného v 2. rade o tom, že vlastníkom lešenia je poľská spoločnosť Inwest

- Profil, od ktorej má žalovaný v 2. rade lešenie v nájme na základe nájomnej zmluvy, a to e-mailovou komunikáciou s poľskou stranou, že spoločnosť Inwest - Profil s.r.o. kupovala lešenie od spoločnosti MJ Rusztowania Sp. z o.o, ktorá má vo svojej ponuke na internetovej stránke lešenie typu SUPER -RUX, ako aj spochybením vierohodnosti nájomnej zmluvy uzavretej so spoločnosťou Inwest - Profil sp.j., ktorú považoval za nedostatočne vierohodnú, keď tvrdil, že sú v nej uvedené iné množstva komponentov a tiež správou Interpolu, keď podľa tvrdenia žalobcu dohoda o prenájme lešenia bola zo dňa 3.10.2012. Žalobca ďalej uviedol, že podľa zápisov v stavebnom denníku žalovaný v 2. rade užíval lešenie 3/4/5/2012 a 6/8/2012, teda tesne po vydaní predmetu nájmu žalovanému v 1. rade. Spochybňoval tvrdenia žalovaného v 2. rade o vrátení lešenia spoločnosti Inwest- Profil, nakoľko svoje tvrdenie nepreukázal a taktiež nepreukázal od koho mal lešenie typu BOSTA 70. Opakovane poukázal na výpoveď svedkov Bc. C. T. a G. E., ako aj na skutočnosť, že žalobca je výhradným dodávateľom lešenia od spoločnosti Hünbeck. Zastával názor, že sudca sa týmito podstatnými skutočnosťami nezaoberal, čím založil vadu rozsudku, ktorou je jeho nepreskúmateľnosť. Namietal aj nevykonanie obhliadky fasádneho

lešenia postaveného okolo rodinného domu na Abovskej ulici 278/68 v Košiciach, o čom žalobca vyhotovil z obhliadky fotodokumentáciu priloženú k návrhu na vykonanie dôkazu, pričom podľa zistení žalobcu predmetnú stavbu realizoval žalovaný v 2. rade.

19. Žalovaný v 1. rade sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

20. Žalovaný v 2. rade vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol napadnutý rozsudok v celom rozsahu ako vecne správny potvrdiť. Odvolanie podané žalobcom proti výroku č. II. napadnutého rozsudku považoval za nedôvodné a bez podkladu vo vykonanom dokazovaní. Argumenty, ktoré vo vzťahu k odvolaciemu dôvodu použil žalobca v bodoch 1 až 8 odvolania sú navyše v rozpore so zisteným skutkovým stavom tak ako ho ustálil okresný súd v napadnutom rozsudku po rozsiahlom dokazovaní na návrh samotného žalobcu. So zisteným skutkovým stavom sa žalovaný v 2. rade stotožňuje a pridržiava sa svojej argumentácie. Uviedol, že vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne a bez pochybnosti preukázané, že žalovaný v 2. rade nikdy nemal a to ani v čase vyhlásenia napadnutého rozsudku v držbe lešenie žalobcu a teda, že žaloba voči žalovanému v 2. rade je od počiatku neopodstatnená.

21. Žalobca mohol kedykoľvek počas konania žalobu vziať späť proti žalovanému v 2. rade, no nespravil tak, navyše aj v odvolacom konaní, ktoré inicioval vo vzťahu k žalovanému v 2. rade sa bráni už dokazovaním preukázanej skutočnosti s rovnakou argumentáciou ako v prvostupňovom konaní. Zdôraznil, že žalovaný v 2. rade v konaní nikdy nebol pasívne legitimovaný na podanie žaloby, tak ako ju podal proti nemu žalobca, na ktorom tvrdení trvá.

22. Žalobca vo svojom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného v 2. rade k podanému odvolaniu zotrval na dôvodoch uvedených v podanom odvolaní a zastával názor, že dôkazy žalobcom preukazujú, že žalovaný v 2. rade s majetkom poškodeného disponoval a je teda pasívne legitimovaný v tomto spore.

23. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP). Vec prejednal podľa § 379 - 385 a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

24. Toto odvolacie konanie začalo podaním odvolania dňa 13.4.2016, teda za účinnosti zák.č. 99/1963 Zb. - Občianskeho súdneho poriadku.

25. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak platí Civilný sporový poriadok aj na konania začaté predo dňom jeho účinnosti, teda pred 1.7.2016.

26. Podľa § 470 ods. 2 prvá veta CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované.

27. Keďže odvolanie bolo podané ešte pred 1.7.2016, odvolací súd posúdil vec podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. Dôvodom je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončil za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (článok 2 ods. 1, 2 , ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (článok 3 ods. 1 .

28. Výroky rozsudku súdu prvej inštancie (I., III., IV.) odvolaním neboli napadnuté, v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť a nebol odvolacím súdom preskúmavaný (§ 367 CSP, obdobne § 206 O.s.p.).

29. Žalobca v odvolaní proti rozsudku uvádza odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.c/ a d/ O.s.p. (obdobne § 365 ods. 1 písm.e/ a f/ , že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zároveň žalobca namietal, že rozhodnutie je aj nepreskúmateľné, teda odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.a/ v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. (obdobne ust. § 365 ods. 1 písm.b/ .

30. Neúplne zistenie skutkového stavu podľa § 205 ods. 2 písm.c/ O.s.p. (obdobne § 365 ods. 1 písm.e/ je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinnou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť, avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnutý dôkaz, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významne skutočností, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

31. Odvolací dôvod podľa ust. § 205 ods. 2 písm.d/ O.s.p. (obdobne § 365 ods. 1 písm.f/CSP), že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p. (obdobne § 191 ods. 1 a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo alebo že je v hodnotení dôkazov alebo skutočností z hľadiska závažnosti, zákonnosti a pravdivosti, logický rozpor.

32. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov patrí medzi vady konania v zmysle § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p., pretože nepreskúmateľnosť rozhodnutia bráni účastníkovi konania možnosti brániť sa proti príslušnému rozhodnutiu. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení nie je možné zistiť ako súd dospel k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ako dospel k samotnému rozhodnutiu v danej veci.

33. Odvolací súd dospel k záveru, že pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, a to v napadnutom výroku, žalobcom namietané odvolacie dôvody nie sú dané. Žalobca v odvolaní argumentuje skutočnosťami uvádzanými už v konaní pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní sporu, a preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku z hľadiska zistených skutočností a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie.

34. S odôvodnením rozsudku sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje, konštatuje správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, na tieto poukazuje a odkazuje (§ 387 ods. 2 a na zdôraznenie jeho správnosti a k námietkam uvedeným žalobcom odvolací súd uvádza len nasledovné:

35. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu a dostatočne zistil skutkový stav. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa v rozhodnom čase platného ustanovenia § 132 O.s.p., z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Na zistený skutkový stav aplikoval ustanovenia správnych predpisov a tieto aj správne vyložil, pričom nebola zistená žiadna vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil.

36. Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ žalobca vznáša námietky vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku súdu prvej inštancie, v skutočnosti nimi vyjadruje nesúhlas s výsledkom sporu. Skutočnosť, že žalobca má odlišný právny názor, než súd prvej inštancie bez ďalšieho však nezakladá a nedokazuje vadu v zmysle § 205 ods. 2 písm.a/ O.s.p. v spojení s ust. § 221 ods. 1 písm.f/ O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie.

37. Za porušenie základného práva zaručeného v článku 46 ods. 1 Ústavy SR v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd prvej inštancie neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv strán sporu. Ako vyplýva aj z judikatúry Ústavného súdu SR, iba skutočnosť, že odvolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie (napr. I ÚS 188/06). Odvolací súd s poukazom na vyššie uvedené len dodáva, že súd prvej inštancie napadnutý rozsudok odôvodnil v dostatočnom rozsahu (v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 157 ods. 2 O.s.p. účinného v čase rozhodovania súdu) tak, aby bol pre strany sporu ale aj pre tretie osoby zrozumiteľný.

38. Podľa § 120 ods. 1 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie, účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak ich vykonanie je nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

39. Z citovaného zákonného ustanovenia účinného v čase konania súdu prvej inštancie vyplýva, že účastníci (strany sporu) sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak o tom, ktoré z označených dôkazov budú vykonané, rozhodne súd. Nejde pritom o svojvôľu súdu, ale o zabezpečenie hospodárnosti a efektívnosti súdneho konania, t.j. vykonávanie dôkazov na preukázanie skutočností, ktoré sú relevantné z hľadiska rozhodnutia vo veci.

40. Pokiaľ žalobca vytýkal súdu prvej inštancie, že nevykonal žalobcom navrhnutý dôkaz a to vykonanie obhliadky v zmysle § 130 O.s.p. v znení účinnom v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, pričom sám žalobca vyhotovil z obhliadky fotodokumentáciu priloženú k návrhu na vykonanie dôkazu a tvrdí, že súd prvej inštancie sa s týmito skutočnosťami a s návrhom žalobcu nezaoberal, čím dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, odvolací súd len dodáva, že súd nie je povinný vykonať všetky dôkazy navrhnuté účastníkmi konania tak ako na to už vyššie poukázal odvolací súd. V prípade, že navrhnuté dôkazy nevykonal bol povinný v rozsudku nevykonanie dôkazu odôvodniť, ktorú povinnosť si však súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu splnil, a teda nevykonanie navrhnutého dokazovania odôvodnil. S dôvodmi nevykonania žalobcom navrhnutého dokazovania a to s prihliadnutím na obsah žalobcom vyhotovenej fotodokumentácie priloženej k návrhu na vykonanie tohto dôkazu sa stotožňuje aj odvolací súd a na tieto odkazuje.

41. Z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie je zároveň zrejmé, že súd založil svoje rozhodnutie o zamietnutí žaloby z dôvodu, že žalobca bez pochybnosti nepreukázal, že veci ktorých vydania sa žalobca domáha sa nachádzajú u žalovaného v 2/ rade, a teda v tomto smere neuniesol žalobca dôkazné bremeno.

42. V tejto súvislosti odvolací súd len dodáva, že žaloba o vydanie veci (vindikačná) je žalobou vlastníka veci na vydanie a odovzdanie veci vo vzťahu k tomu, kto mu ju neoprávnene zadržiava. Podmienkou jej úspešnosti je, aby žalovaný mal vec skutočne u seba (bez pochybností) a aby ju u seba mal neoprávnene. V tomto smere je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že žalobca splnenie týchto podmienok bez pochybností nepreukázal, a to predovšetkým preto, lebo nepreukázal, že v čase rozhodovania súdu prvej inštancie sa veci, ktorých vydania sa domáhal, nachádzali u žalovaného.

43. Odvolací súd z týchto dôvodov ako aj z dôvodov uvedených v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 ako vecne správny potvrdil.

44. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto žalovaný 2. rade má proti žalobcovi nárok na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania v plnej výške. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

45. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta .

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).