Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 455/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. novembra

2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. M. a I. M., obaja bytom W., R., zastúpených

advokátkou Mgr. M. B., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného čl.

6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť J. M. a I. M. o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. augusta

2010 doručená sťažnosť J. M. a I. M. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátkou

Mgr. M. B., ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovatelia v sťažnosti okrem iného uviedli, že 13. apríla 2005 podali na

okresnom súde žalobu o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym

rozdelením spoločnej veci a prikázaním časti veci za náhradu proti J. Š. (ďalej len

„žalovaný“). Napriek skutočnosti, že konanie trvá viac ako 5 rokov, vo veci nebolo dosiaľ

právoplatne rozhodnuté. Podľa názoru sťažovateľov je doterajší postup súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. poznamenaný prieťahmi v konaní, na základe čoho

žiadajú, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví, že v konaní došlo k

porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl.

48 ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného

dohovoru okresným súdom, prikázal okresnému súdu vo veci konať, priznal sťažovateľom

primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

3. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických alebo

právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná. Ústavný súd si pri

výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného

v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len

„ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ).

4. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie. Podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietal, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by

mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

). Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného

práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa , čo platí aj vo vzťahu

k čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základného práva sa

namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy

netrvá tak dlho, aby sa dalo vôbec uvažovať o zbytočných prieťahoch (m. m. ,

).

5. Predmetom konania pred ústavným súdom je sťažovateľmi namietaný postup

okresného súdu, ktorým boli podľa nich spôsobené zbytočné prieťahy a porušené nimi

označené práva.

Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru, že

sťažnosť sťažovateľov je zjavne neopodstatnená. Právny názor ústavného súdu o zjavnej

neopodstatnenosti sťažnosti vychádza z vyhodnotenia doterajšieho priebehu konania pred

okresným súdom, ktoré začalo doručením žaloby sťažovateľov 13. apríla 2005 o zrušenie

a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením spoločnej veci

a prikázaním časti veci za náhradu. Po oprave návrhu a zaplatení súdneho poplatku bolo

vo veci nariadené prvé pojednávanie na 7. september 2005, ktoré bolo pre neúčasť

žalovaného odročené na 2. november 2005. Súdu sa opakovane nepodarilo doručiť

žalovanému predvolanie na pojednávanie, v dôsledku čoho prešetroval jeho pobyt

prostredníctvom Registra obyvateľov Slovenskej republiky i Obvodného oddelenia

Policajného zboru Š.. Na pojednávaní uskutočnenom 23. januára 2006 za účasti

sťažovateľov a žalovaného nariadil okresný súd znalecké dokazovanie v odbore

stavebníctva, odvetví pozemné stavby a oceňovanie nehnuteľností. Znalecký posudok bol

okresnému súdu doručený 22. mája 2006. Po vyjadrení sťažovateľov k znaleckému posudku

okresný súd nariadil pojednávanie vo veci na 6. september 2006, na ktorom vyhlásil

rozsudok, ktorým zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k predmetnej

nehnuteľnosti v súlade s návrhom sťažovateľov. Proti rozsudku okresného súdu

sa 23. októbra 2006 odvolal žalovaný, sťažovatelia 31. októbra 2006 podali návrh

na vydanie doplňujúceho rozsudku. Krajský súd v Trnave (ďalej len „krajský súd“) vyzval

sťažovateľov na zaplatenie súdneho poplatku a vyjadrenie k odvolaniu. Spis okresného

súdu sa na krajskom súde nachádzal v období od 29. novembra 2006 do 20. marca 2007,

keď ho krajský súd vrátil bez rozhodnutia ako predčasne predložený okresnému súdu.

Okresný súd vydal 1. októbra 2007 doplňujúci rozsudok, proti ktorému podal žalovaný

opätovne odvolanie. Po vyjadrení sťažovateľov k odvolaniu bol spis opätovne predložený

krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní. Krajský súd nariadil pojednávanie vo veci

na 19. máj 2008. Právny zástupca žalovaného oznámil listom krajskému súdu, že žalovaný

zomrel 27. apríla 2008 a požiadal o zrušenie termínu nariadeného pojednávania a prerušenie

konania do právoplatného prejednania dedičstva po nebohom, čomu krajský súd vyhovel

a uznesením z 20. októbra 2008 konanie prerušil. Dedičské konanie bolo právoplatne

ukončené 18. decembra 2008 a predmet sporu nadobudla do svojho vlastníctva dcéra

zomrelého H. F., rod. Š. Krajský súd nariadil pojednávanie vo veci na 10. marec 2009,

na ktorom uznesením rozhodnutie okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Okresný súd nariadil pojednávanie na 22. jún 2009, pojednávanie odročil na neurčito

a účastníkov vyzval na uzavretie mimosúdnej dohody. Na pojednávaní uskutočnenom 7.

septembra 2009 okresný súd nariadil vo veci vykonanie ďalšieho znaleckého dokazovania.

Súdna znalkyňa predložila okresnému súdu znalecký posudok 15. marca 2010 a na

požiadanie okresného súdu podala vo veci aj odborné vyjadrenie. Ďalšie pojednávanie vo

veci okresný súd nariadil na 9. jún 2010. Pojednávalo sa v neprítomnosti žalovanej,

súd vypočul znalkyňu i právneho zástupcu sťažovateľov, ktorý požiadal o poskytnutie

primeranej lehoty na uzavretie mimosúdnej dohody. Okresný súd nariadil pojednávanie na

4. október 2010.

6. Ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti konštantne vychádza z názoru, že

účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej

neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu (m. m.

). Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov teda možno

porušiť iba v konaní, ktorého výsledkom môže byť rozhodnutie všeobecného súdu

o právach a povinnostiach jeho účastníkov, pretože len také rozhodnutie môže ukončiť stav

právnej neistoty osoby domáhajúcej sa jeho rozhodnutia (m. m. , ).

7. V súdnom konaní, v ktorom podľa sťažovateľov malo dôjsť k porušeniu ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

, resp. práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, sa spis v období od novembra 2006 do marca 2007 a v období od mája 2008

do marca 2009 nachádzal na krajskom súde (sťažovatelia prieťahy v konaní na tomto súde

nenamietali). V druhom označenom období došlo na krajskom súde v dôsledku úmrtia

žalovaného k prerušeniu konania, čo malo bezprostredný vplyv aj na celkovú dĺžku konania

na okresnom súde. Napriek tejto skutočnosti možno úkony v uvedenom konaní považovať

za vykonávané v primeraných lehotách. Ústavný súd zastáva názor, že úlohou každého

súdu je postupovať v konaní v jednotlivých veciach v primeraných lehotách, pričom

pozornosť nemôže venovať iba vybraným veciam, ale všetkým jemu zvereným veciam

rovnocenne.

8. Sťažovatelia vo svojej sťažnosti namietali, že vec je jednoduchá, keďže sa týka

zrušenia podielového spoluvlastníctva majetku a takýto predmet konania má stabilnú právnu

úpravu a jej výklad a použitie sú ustálené v judikatúre všeobecných súdov, ako aj ESĽP.

Ústavný súd naopak zdôrazňuje, že právnu a faktickú zložitosť riešenia vlastníckych práv

k nehnuteľnostiam nemožno vylúčiť. Svoju úlohu pri určení vlastníckeho vzťahu

k nehnuteľnosti tak môže zvyčajne splniť po podaní znaleckého posudku. Tak to bolo aj

v uvedenom prípade, keď okresný súd opakovane požiadal súdneho znalca z odboru

stavebníctva, odvetvia pozemných stavieb a oceňovania nehnuteľností o vypracovanie

znaleckého posudku a vypočul ho aj v rámci pojednávania vo veci.

9. Ústavný súd nezistil dôvod na prijatie sťažnosti a jej prípadné vyhovenie

v súvislosti s doterajšou dĺžkou konania okresného súdu. Z predloženej sťažnosti zistil

plynulý postup okresného súdu, ktorý smeroval k rozhodnutiu vo veci samej. Okresný súd

poskytol sťažovateľom lehotu na uzavretie súdneho zmieru, o ktorý účastníci konania

prejavili záujem. (Podľa zistení na okresnom súde konanie vo veci je právoplatne ukončené,

keďže účastníci konania uzavreli na poslednom pojednávaní uskutočnenom 4. októbra 2010

súdny zmier, ktorý nadobudol právoplatnosť 30. októbra 2010; pozn.)

10. Ústavný súd z predloženej sťažnosti zistil plynulý postup okresného súdu, ktorý

smeroval k rozhodnutiu vo veci samej a už pri predbežnom prerokovaní dospel k záveru, že

argumentácie a dôkazy sťažovateľov nepreukázali v čase podania ich sťažnosti takú

intenzitu možného porušenia základného práva nimi označeného v petite na to, aby prijal

ich sťažnosť na ďalšie konanie.

11. Sťažovatelia podali 23. marca 2010 predsedníčke okresného súdu sťažnosť na

prieťahy v konaní, v ktorej poukázali na neefektívnosť konania okresného súdu.

Predsedníčka okresného súdu vo svojej odpovedi č. z 20. apríla 2010

uviedla, že uskutočnila podrobný rozbor priebehu konania a uskutočnených úkonov v danej

veci, na základe ktorého dospela k záveru, že sťažnosť nie je opodstatnená.

12. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, , ,

, ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu

všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné

kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle , čo platí, aj pokiaľ ide

o čl. 6 ods. 1 dohovoru, nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku

(napr. , ), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ),

alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. , , ,

).

13. Doterajšia dĺžka konania vedeného okresným súdom (viac ako 5 rokov, v rámci

ktorých sa vec opakovane nachádzala na krajskom súde, kde došlo v dôsledku úmrtia

účastníka konania aj k prerušeniu konania), s prihliadnutím na charakter veci a skutočnosť,

že v čase rozhodovania ústavného súdu je právoplatne ukončená, vylučuje, aby konanie

vedené okresným súdom pod sp. zn. bolo možné pokladať za konanie

so zbytočnými prieťahmi.

14. Vzhľadom na už uvedené skutočnosti nepovažoval ústavný súd postup okresného

súdu za taký, ktorý by mohol byť východiskom na vyvodenie záveru o príčinnej súvislosti

s možným porušením základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa , resp. práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Neprichádza preto podľa názoru ústavného súdu

do úvahy, aby doterajší namietaný postup okresného súdu signalizoval možnosť

kvalifikovať ho po prijatí návrhu na ďalšie konanie ako porušenie označených práv

sťažovateľov.

15. Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú. Keďže ústavný súd sťažnosť odmietol,

nezaoberal sa už ďalšími návrhmi sťažovateľov.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. novembra 2010