Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 190/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. mája 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

zastúpenej advokátkou Mgr. Martinou Krišťákovou, Moyzesova 3, Bratislava, vo veci

namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2

a podľa Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom

pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ,,ústavný súd“) bola

5. októbra 2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľka“),

ktorou namietala porušenie svojich základných práv na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a (ďalej len

,,ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len ,,dohovor“) postupom Okresného

súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej len „napádané konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka 2. októbra 2015 podala

na okresnom súde návrh na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov

k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva, pričom napádané konanie nebolo

skončené ani do podania ústavnej sťažnosti. Sťažovateľka v sťažnosti opisuje priebeh

konania, osobitne okresnému súdu vytýka obdobie nečinnosti od 27. apríla 2016

do 2. októbra 2017 a zdôrazňuje, že v tomto časovom rozpätí „nebol okresným súdom

v predmetnom konaní urobený žiadny úkon smerujúci k právoplatnému rozhodnutiu o veci,

čím prišlo, podľa názoru sťažovateľky, k porušeniu jej právna na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov a práva na prejednanie záležitostí v primeranej lehote“.

Okrem nečinnosti sťažovateľka namieta aj neefektívnosť a nehospodárnosť konajúceho

súdu, spôsobenej „okrem iného aj tým, že do dnešného dňa neustanovil kolízneho

opatrovníka pre maloleté dieťa...“.

3. Sťažovateľka hodnotí svoj postup ako aktívny, uvádza, že sa riadne dostavila

na všetky pojednávania, riadne a včas predkladala listinné dôkazy, bola aktívna aj vo

vzťahu k súdom nariadeným stretnutiam na odbore poradensko-psychologických služieb

príslušného úradu práce sociálnych vecí a rodiny. S cieľom ochrany svojich práv

sťažovateľka podala 12. júna 2017 predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy

podľa o súdoch a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá bola prípisom

sp. zn. Spr 2087/2017 z 12. júla 2017 vyhodnotená ako dôvodná.

4. V petite ústavnej sťažnosti sťažovateľka žiadala vydať nález, ktorým by ústavný

súd vyslovil porušenie základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v napádanom konaní vedenom na okresnom súde, prikázal

okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznal sťažovateľke primerané

zadosťučinenie v sume 2 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

5. Výšku primeraného zadosťučinenia sťažovateľka odôvodnila tým, že neprimerane

dlhé konanie má za následok osobnostné zmeny u jej detí a zároveň znamená zvýšené

náklady na ich starostlivosť. V tejto súvislosti sťažovateľka uvádza: „Sťažovateľka

sa márne domnievala, vzhľadom na skutočnosť, že okresný súd viackrát vytýčil termín

pojednávania, že tak otázka starostlivosti o maloleté deti, ako aj otázka výživného a tým

aj znášania nákladov na starostlivosť o maloleté deti bude v dohľadnej dobe rozhodnutá

súdom. Keďže súd ale následne termíny pojednávaní viackrát rušil, nebolo o tejto otázke

súdom stále rozhodnuté a stav právnej neistoty Sťažovateľky spôsobený prieťahmi v súdnom

konaní stále trvá, pričom je spojený s nemožnosťou uspokojovať všetky jej oprávnené

potreby, ale hlavne oprávnené potreby maloletých detí. Z tohto dôvodu bola nútená

pristúpiť k reštriktívnym opatreniam vo vzťahu k svojim potrebám, ako aj potrebám detí.

Okrem ujmy finančnej, pociťuje Sťažovateľka ako závažnejšiu ujmu na psychike svojej

ako aj jej detí, tým, že vo svojom veku sú si vedomé následkov rozhodnutia súdu v prípade

podania návrhu na rozvod a úpravu práv a povinností k maloletým deťom a dlho trvajúca

neistota sa prejavuje na ich psychike o to viac, že odporca sa pokúša deti manipulovať

a citovo vydierať.“

6. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa ,

ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody

podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie práv

alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten,

kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

7. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

8. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené

v nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto

zákonného ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo

návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže

ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

9. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti v zmysle judikatúry ústavného súdu možno

hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu (súdu) nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označila sťažovateľka, a to buď

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi namietaným rozhodnutím a základným

právom alebo slobodou, ktorých porušenie sa namietalo, alebo z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť možno preto považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej

ústavný súd nezistí možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej

reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

, , ).

10. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

11. Sťažovateľka v petite sťažnosti napádala aj porušenie , avšak

z odôvodnenia ústavnej sťažnosti nevyplýva, že by okrem prieťahov v konaní namietala

arbitrárnosť rozhodnutia či iné porušenie práva na súdnu ochranu, ústavný súd preto

prieskum sťažnosti zameral na posúdenie zbytočných prieťahov a v tejto súvislosti zároveň

konštatuje, že pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k

ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného

dôvodu nemožno v obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (porovnaj ,

, ).

12. Ústavný súd po predbežnom prerokovaní sťažnosti v prvom rade uvádza,

že celková dĺžka konania na okresnom súde vo veci sťažovateľky predstavuje ku dňu

podania ústavnej sťažnosti dva roky, čo ústavný súd v konaní o rozvod považuje stále

za ústavne akceptovateľnú dobu konania na prvom stupni. Ústavný súd vníma

tú skutočnosť, že sťažovateľka v ústavnej sťažnosti argumentovala nevyhnutnosťou

rýchleho rozhodnutia v záujme citovej a napokon aj finančnej stability maloletých detí,

avšak pokiaľ sa sťažovateľka domnieva, že výchova či výživa jej maloletých detí

je ohrozená, má k dispozícii aj iné právne prostriedky ochrany, ktoré sú mimo konania

o rozvod a ktoré potenciálne poskytnú rýchlu a efektívnu ochranu oprávneným záujmom

maloletých detí. V prejednávanej veci však okresný súd primárne posudzuje okolnosti

týkajúce sa rozvodu a v takomto konaní sa má vždy snažiť o zmier (čo aj učinil nariadením

poradensko-psychologických služieb), čo môže znamenať aj dlhšiu dobu konania. Z dôvodu

presvedčivosti svojho rozhodnutia ústavný súd dodáva, že nález ústavného súdu, na ktorý sa

sťažovateľka vo svojej sťažnosti v súvislosti s potrebou rýchleho konania v záujme

maloletých detí odvoláva (), sa týkal konania o zverenie maloletého dieťaťa

pochádzajúceho z manželstva do výchovy a určenia vyživovacej povinnosti k maloletému,

teda konania po rozvode a aj celková dĺžka tohto konania bola dlhšia než vo veci

sťažovateľky.

13. Pre úplnosť ústavný súd dáva za pravdu sťažovateľke v tom smere, že konanie

bolo poznačené istou nečinnosťou súdu, avšak nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa , resp. práva podľa dohovoru

(, , ). Ojedinelá nečinnosť súdu, hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov, sama osebe ešte nemusí zakladať porušenie sťažovateľom

označeného základného práva (, ). Na obdobia nečinnosti ústavný

súd spravidla prihliada vtedy, keď významným spôsobom ovplyvnili dĺžku súdneho konania

(, , ), čo sa však vo veci sťažovateľky nestalo.

14. Naostatok sa žiada dodať, že sťažovateľka nesprávne interpretovala včasnosť

podania ústavnej sťažnosti (čl. III ústavnej sťažnosti) a jej podanie v krátkej lehote necelých

dvoch mesiacov od doručenia odpovede na sťažnosť na prieťahy znamená, že sťažnosť

sťažovateľky podanú predsedovi okresného súdu možno hodnotiť len ako formálny akt bez

toho, aby sťažovateľka poskytla primeraný časový priestor na nápravu. Aj táto skutočnosť

mala vo vzájomnej spojitosti s už uvedeným vplyv na rozhodnutie ústavného súdu.

15. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou a s jej prílohami dospel k záveru,

že sťažnosť je zjavne neopodstatnená. Vzhľadom na uvedené možno iba zopakovať,

že ústavný súd nepovažoval postup okresného súdu za taký, ktorý by signalizoval možnosť

kvalifikovať ho po prijatí sťažnosti sťažovateľky na ďalšie konanie ako porušenie

základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa , prípadne

podľa , resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

16. Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené

vo výroku tohto uznesenia. Keďže sťažnosť bola odmietnutá pre zjavnú neopodstatnenosť,

ústavný súd sa už ďalšími návrhmi sťažovateľky uplatnenými v sťažnosti nezaoberal.

17. Ústavný súd v závere konštatuje, že toto rozhodnutie nezakladá prekážku veci

rozhodnutej v zmysle , a v prípade, že by v ďalšom

priebehu napadnutého konania dochádzalo k zbytočným prieťahom, nič nebráni tomu,

aby sťažovateľka po splnení všetkých zákonom predpísaných náležitostí predložila

ústavnému súdu novú sťažnosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. mája 2018