Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 122/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. februára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť a , ,

zastúpených advokátom JUDr. Jánom Vajdom, advokátska kancelária, Hviezdoslavovo

námestie 201, Námestovo, vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Námestovo

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť a o d m i e t a ako zjavne

neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. decembra

2017 doručená sťažnosť a (ďalej len

„sťažovatelia“) vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (ďalej len „“)

a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Námestovo (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti vyplýva, že na okresnom súde pod sp. zn. od 1. marca

2016 do súčasnosti prebieha konanie, v ktorom sú sťažovatelia žalovanými, o určenie toho,

že spoluvlastnícke podiely patria do dedičstva. Napriek tomu, že odo dňa začatia tohto

konania uplynulo 21 mesiacov, do dnešného dňa nie je toto konanie podľa sťažovateľov

právoplatne skončené. Vo veci sa do dnešného dňa neuskutočnilo žiadne pojednávanie

a nebolo vydané žiadne meritórne rozhodnutie.

2.1 Sťažovatelia uvádzajú, že listom z 5. septembra 2016 podali JUDr. Gabriele

Kyseľovej, predsedníčke okresného súdu, sťažnosť na prieťahy v tomto konaní podľa § 62

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov z dôvodu, že vo veci sa riadne nekoná.

2.2 Listom Krajského súdu v Žiline sp. zn. Spr. 11098/16 z 22. septembra 2016 bolo

oznámené, že celková dĺžka tohto konania súvisí s nemožnosťou doručenia písomností

žalobcom v 2. a 4. rade, pretože bolo zistené ich úmrtie, a že v tomto konaní sa priebežne

vykonávajú procesné úkony. Zároveň bolo sťažovateľom oznámené, že vo veci neboli

zistené zbytočné prieťahy, a preto nie je potrebné prijať žiadne opatrenia pre plynulý postup

v tomto konaní.

2.3 Samotná skutočnosť, že toto konanie trvá už 21 mesiacov podľa sťažovateľov

preukazuje porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Takáto dĺžka konania predlžuje stav právnej neistoty do tej miery, že právo na súdnu

ochranu sa podľa sťažovateľov stáva iba iluzórnym právom. Odporca koná spôsobom,

ktorému chýba účelnosť a efektívnosť, čo má výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku tohto

občianskeho súdneho konania.

2.4 Sťažovatelia dodávajú, že v posudzovanom konaní žalobcovia iba postupne

odstraňujú vady svojej žaloby z 26. februára 2016, na základe ktorej 1. marca 2016 začalo

dotknuté konanie. Do dnešného dňa sa podľa slov sťažovateľov vo veci neuskutočnilo

žiadne pojednávanie. Okresný súd do dnešného dňa nerozhodol o návrhu sťažovateľov na

odmietnutie žaloby žalobcov pre procesné nedostatky ich žaloby. Do dnešného dňa nebolo

podľa vyjadrenia sťažovateľov vo veci vydané žiadne meritórne rozhodnutie, neustále sa

riešia procesné veci, čo je spôsobené nedostatkami a vadami žaloby žalobcov.

3. S poukazom na uvedenú argumentáciu sťažovatelia ústavnému súdu navrhli vydať

tento nález:

„Základné právo sťažovateľov a rod.

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2

Slovenskej republiky a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa článku 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Námestovo v konaní vedenom pod sp.zn. porušené bolo.

Okresnému súdu Námestovo prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp.zn.

konal bez zbytočných prieťahov.

sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume 1.000,- EUR,

ktoré je mu Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

rod. sa priznáva finančné zadosťučinenie v sume

1.000,- EUR, ktoré je jej Okresný súd Námestovo povinný zaplatiť do 2 mesiacov od

právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Námestovo je povinný zaplatiť a

rod. trovy konania v sume 468,51 EUR ...“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo

ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „) ústavný súd návrh

predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon

neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

III.

5. Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

5.1 Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil

ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „účelom práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (). Základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také

konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesno-

právnych inštitútov, ktoré sú štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne

a vecne správne využívať.

5.2 Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé

namietané porušenie základného práva podľa sa skúma vždy s ohľadom

na konkrétne okolnosti prípadu a ústavný súd akcentuje tri základné kritériá v súvislosti

s namietanými prieťahmi v konaní pred všeobecnými súdmi: zložitosť veci, správanie

účastníkov konania a postup súdu (porov. napr. alebo ). Medzi kritériá,

na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu

v posudzovanom konaní a význam sporu pre sťažovateľa (porov. napr. alebo

). Napokon ústavný súd taktiež prihliada v konkrétnom prípade na čas trvania

konania (porov. napr. ), resp. na celkovú dĺžku konania (porov. napr.

). Obdobne i Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo vzťahu

k právu na prejedanie záležitosti v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma

primeranosť lehoty (reasonable time) konania v rámci konkrétnych okolností prípadu

aplikujúc pritom štyri základné kritériá pre posúdenie primeranosti danej lehoty: zložitosť

veci, správanie sa sťažovateľa, postup štátnych orgánov a význam sporu pre sťažovateľa

(pozri napr. Sürmeli v. Nemecko, č. 75529/01, rozhodnutie ESĽP z 8. 6. 2006, bod 128;

Frydlender v. Francúzsko, č. 30979/96, rozhodnutie ESĽP z 27. 6. 2000, bod 43).

5.3 Ústavný súd však poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých

opakovane vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama

osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (pozri napr. alebo

) a že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(pozri napr. , alebo , príp. ). Na kratšie

obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa

vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho

konania (rovnaké závery ústavný súd vyslovil taktiež napr. v alebo

).

5.4 Na základe záverov deklarovaných v predchádzajúcom bode ústavný súd

napríklad v minulosti nepovažoval postup všeobecného súdu v sporovom konaní

po uplynutí jedného roka od podania žaloby na tomto súde do podania sťažnosti ústavnému

súdu za taký postup, ktorý by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy v konaní

takej intenzity, ktorá by zakladala porušenie práva zaručeného v (pozri

). Z najnovšej judikatúry možno odkázať na uznesenie sp. zn.

, ktorým ústavný súd odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti sťažnosť

na porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, keďže ústavný súd

vyhodnotil dĺžku nečinnosti súdu od 11. marca 2015 do 22. septembra 2017 (do podania

sťažnosti ústavnému súdu), t. j. 30 mesiacov, ako dĺžku, ktorá nesignalizuje porušenie

označeného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd uviedol:

„Pri rozhodovaní ústavný súd vychádza aj z charakteru... konania... Skutočnosť, že

v posudzovanej veci nedošlo dosiaľ k fakultatívnemu nariadeniu pojednávania, resp. k iným

úkonom zistiteľným z pohľadu sťažovateľa, ešte sama osebe neznamená, že odvolací súd je

vo veci úplne nečinný. Ústavný súd aj preto nevyhodnotil doterajšiu dĺžku odvolacieho

konania od predloženia veci odvolaciemu súdu (11. marca 2015, pozn.) do podania tejto

sťažnosti (22. septembra 2017, pozn.) za nezlučiteľnú so základným právom podľa čl. 48

ods. 2 a právom podľa dohovoru. K takémuto záveru ústavný súd dospel

aj s prihliadnutím na krajským súdom oznámený predpokladaný termín rozhodnutia vo veci

(december 2017, pozn.)... Po preskúmaní sťažnosti a postupu krajského súdu v napadnutom

konaní ústavný súd dospel k záveru, že doterajšia dĺžka napadnutého odvolacieho konania

nesignalizuje nečinnosť v ústavne relevantnej intenzite, na základe ktorej by po prijatí

sťažnosti na ďalšie konanie bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľom označených práv.

Ústavný súd preto sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25

ods. 2 ako zjavne neopodstatnenú.“

5.5 Prístup ústavného súdu nie je špecifickým ani z komparatívneho pohľadu

zohľadňujúc najmä judikatúru ESĽP. Medzi mnohými možno poukázať na viaceré

rozhodnutia ESĽP, v zmysle ktorých ESĽP v súvislosti s právom na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru s ohľadom na ojedinelú nečinnosť súdu

členského štátu a charakter súdneho konania toleroval napr. 20 mesiacov nečinnosti

odvolacieho súdu, kým rozhodol o odvolaní sťažovateľa (pozri Cesarini v. Taliansko,

č. 11892/85, rozhodnutie ESĽP z 12. 10. 1992, body 20 – 21) alebo 28 mesiacov trvajúce

obdobie nečinnosti súdu (od podania žaloby do výzvy súdu k jej doplneniu) v rámci

civilného konania (pozri Dostál v. Česká republika, č. 52859/99, rozhodnutie ESĽP

z 25. 5. 2004, body 192 – 193).

6. Aplikujúc popísané východiská na vec sťažovateľov ústavný súd hodnotil

z pohľadu potenciálnych prieťahov (resp. nečinnosti) obdobie konania pred okresným

súdom od 1. marca 2016 (začatie konania) do decembra 2017 (podanie tejto sťažnosti), teda

spolu obdobie 21 mesiacov. Ústavný súd nepokladá celé vymedzené obdobie za obdobie

nečinnosti okresného súdu, keďže vo veci okresný súd jednak konal s cieľom odstránenia

vád žaloby, ako aj jeho povinnosťou bolo vysporiadať sa s relevantnou právnou

skutočnosťou, a to úmrtím žalobcov v 2. a 4. rade, a pre tieto účely vykonať procesné

úkony, kde úmrtie žalobcov predstavuje objektívnu právnu skutočnosť, pre ktorú sa

nevyhnutne dotknuté konanie predlžuje.

6.1 Zohľadniac (i) sťažovateľmi opísaný skutkový stav, (ii) charakter skutkového

stavu, (iii) posudzované kritériá v konaní o sťažnosti pre namietané porušenie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, (iv) okresným súdom nevyhnutne vykonané

úkony v predmetnom konaní a (v) ustálenú judikatúru ústavného súdu ústavný súd

konštatuje, že výslednú namietanú dĺžku konania pred okresným súdom (21 mesiacov)

v predmetnom konaní nemožno posúdiť ako prieťahy (resp. nečinnosť) takej intenzity, ktoré

by zakladali porušenie základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov zaručeného v alebo porušenie ich práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

6.2 Ústavný súd na základe uvedených dôvodov sťažnosť sťažovateľov pri

predbežnom prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

7. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľom obrátiť

sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti okresný súd v napadnutom

konaní konal s neodôvodnenými prieťahmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. februára 2018