Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 123/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. februára 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

advokátom doc. JUDr. Ľubomírom Fogašom, CSc., advokátska kancelária, Kýčerského 5,

Bratislava, vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod

sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. decembra

2017 doručená sťažnosť (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (ďalej len „“) a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ je ako žalobca stranou súdneho konania

vedeného na okresnom súde pod sp. zn. , ktorého predmetom sú peňažné

nároky sťažovateľa ako zmenkového veriteľa vyplývajúce zo zmenky t. č. predloženej

okresnému súdu. Sťažovateľ uvádza, že toto súdne konanie nielenže nie je ku dňu podania

tejto sťažnosti právoplatne skončené, ale v súdnom konaní nebolo ku dňu podania tejto

sťažnosti vykonané ani len jedno pojednávanie a termín pojednávania stále nie je určený.

Závažnosť následkov, ktoré z nečinnosti súdu vyplývajú pre sťažovateľa, ešte viac

znásobuje podľa jeho slov skutočnosť, že nečinnosť súdu vytvorila pre zmenkovo zaviazané

osoby dostatočný priestor pre zbavovanie sa majetku do miery, že ani prípadný

(no pravdepodobný a predpokladaný) úspech v konaní nemusí pre sťažovateľa viesť

k reálnemu vymoženiu uplatňovaného peňažného nároku

2.1 Sťažovateľ opisuje priebeh konania sp. zn. takto:

„Dňa 13. 2. 2015 podal sťažovateľ cestou svojho právneho zástupcu návrh na

vydanie zmenkového platobného rozkazu (o zaplatenie 82 984,80 EUR s príslušenstvom).

Toto konanie je vedené pod sp. zn. a vec je pridelená sudkyni Mgr.

Martine Hrušovskej, PhD.

Dňa 12. 6. 2015 vydal zmenkový platobný rozkaz č. -31, ktorý bol

právnemu zástupcovi sťažovateľa doručený 24. 6. 2015.

Dňa 14. 10. 2015 boli právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené námietky

žalovaného v 1. rade a žalovanej v 2. rade, obidvaja zastúpený Advokátskou kanceláriou

& partners, s.r.o.

Dňa 28. 10. 2015 sa sťažovateľ, v nadväznosti na výzvu súdu, k týmto námietkam

v stanovenej lehote písomne vyjadril.

V roku 2016 okresný súd vo veci samej nekonal vôbec.

Dňa 3. 1. 2017 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené predvolanie

na pojednávanie, ktoré súd stanovil na 23. 2. 2017. Predvolanie na pojednávanie je

datované 19. 12. 2016 a ako vyplýva aj zo skutočností uvedených v súdnom spise, pokyn

sudcu na určenie termínu pojednávania bol daný 19. 4. 2016.

Dňa 14. 2. 2017 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa (elektronicky/e-mailom)

doručené oznámenie o zrušení uvedeného pojednávania a to z dôvodu neprítomnosti

zákonného sudcu. Ako však vyplýva zo súdneho spisu, žalovaní cestou svojho právneho

zástupcu požiadali o odročenie pojednávania z dôvodu dlhodobo plánovanej zahraničnej

dovolenky právneho zástupcu v termíne počas jarných prázdnin v Bratislavskom kraji.

Dňa 27. 2. 2017 podal sťažovateľ podľa o

súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sťažnosť na

postup okresného súdu.

Dňa 14. 3. 2017 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené stanovisko

predsedu okresného súdu JUDr. Dušana Srogončíka, podľa ktorého bolo pojednávanie

stanovené na 23. 2. 2017 zrušené pre zdravotné dôvody a dlhotrvajúcu práceneschopnosť

zákonného sudcu s tým, že vo veci je vytýčený termín pojednávania na 14. 6. 2017, na ktorý

bude sťažovateľ predvolaný.“

2.2 Sťažovateľ namieta, že dosiaľ nebol predvolaný na nijaké pojednávanie.

Pojednávanie, ktorého termín bol údajne nariadený na 14. jún 2017, sa podľa vyjadrenia

sťažovateľa nekonalo, resp. podľa informácie zo súdu na tento deň (ani žiadny iný)

pojednávanie v tejto veci nebolo nariadené. Sťažovateľ sa o tejto skutočnosti dozvedel len

preto, že napriek informácii priamo od predsedu okresného súdu mu nebolo doručené

predvolanie na toto (údajne nariadené) pojednávanie, vec mu bola vzhľadom na blížiaci sa

termín „podozrivá“ a dopytoval sa na ňu na okresnom súde. Zo strany okresného súdu však

nebola podľa slov sťažovateľa vyvinutá nijaká procesná aktivita.

2.3 Podľa sťažovateľa z už uvedených skutočností vyplýva, že hoci sa súdne konanie

začalo pred približne 33 mesiacmi, okresný súd dosiaľ nedokázal zabezpečiť ani len jedno

verejné prerokovanie veci a vzhľadom na doterajšiu skúsenosť je možné dôvodne

predpokladať, že najbližšie mesiace k takémuto prerokovaniu veci ani len nedôjde. Z už

uvedenej chronológie, ako aj z obsahu súdneho spisu podľa mienky sťažovateľa vyplýva, že

činnosť, resp. nečinnosť okresného súdu vykazuje znaky „absolútneho“ prieťahu, keď

okresný súd vo veci vôbec nekonal (napr. prakticky celý rok 2016) a z pohľadu sťažovateľa

neurobil v tomto konaní vôbec nijaký pokrok. Posledné právne relevantné podanie vo veci

samej urobil sťažovateľ pred viac ako 2 rokmi (vyjadrenie k námietkam).

2.4 Sťažovateľ je presvedčený, že uvedeným postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. bolo porušené jeho základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , ako aj jeho právo na prejednanie

záležitosti súdom v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

3. S poukazom na uvedenú argumentáciu sťažovateľ ústavnému súdu navrhol vydať

tento nález:

„Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn. porušil

základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

, ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

Okresnému súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.

prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 5.000,-

EUR, ktoré je Okresný súd Bratislava V povinný vyplatiť do jedného mesiaca od

právoplatnosti tohto nálezu.

Okresný súd Bratislava V je povinný nahradiť trovy konania

vo výške 1.427,36 EUR vrátane DPH do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet

advokáta doc. JUDr. Ľubomíra Fogaša, CSc...“

II.

4. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

III.

5. Podľa má každý právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru má každý právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

5.1 Účel základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov vymedzil

ústavný súd vo svojej skoršej judikatúre tak, že „účelom práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba

domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu“ (). Základné právo na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také

konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre subjekty práva. Základné právo na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zákonodarca zabezpečuje prostredníctvom procesno-

právnych inštitútov, ktoré sú štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne

a vecne správne využívať.

5.2 Je však prirodzené a ústavný súd to už vo svojej judikatúre zdôraznil, že každé

namietané porušenie základného práva podľa sa skúma vždy s ohľadom

na konkrétne okolnosti prípadu a ústavný súd akcentuje tri základné kritériá v súvislosti

s namietanými prieťahmi v konaní pred všeobecnými súdmi: zložitosť veci, správanie

účastníkov konania a postup súdu (porov. napr. alebo ). Medzi kritériá,

na ktoré ústavný súd tiež prihliada pri svojom rozhodovaní, patrí aj predmet sporu

v posudzovanom konaní a význam sporu pre sťažovateľa (porov. napr. alebo

). Napokon ústavný súd taktiež prihliada v konkrétnom prípade na čas trvania

konania (porov. napr. ), resp. na celkovú dĺžku konania (porov. napr.

). Obdobne i Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo vzťahu

k právu na prejednanie veci v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru skúma

primeranosť lehoty (reasonable time) konania v rámci konkrétnych okolností prípadu

aplikujúc pritom štyri základné kritériá pre posúdenie primeranosti danej lehoty: zložitosť

veci, správanie sa sťažovateľa, postup štátnych orgánov a význam sporu pre sťažovateľa

(pozri napr. Sürmeli v. Nemecko, č. 75529/01, rozhodnutie ESĽP z 8. 6. 2006, bod 128;

Frydlender v. Francúzsko, č. 30979/96, rozhodnutie ESĽP z 27. 6. 2000, bod 43).

5.3 Ústavný súd však poukazuje na svoje predchádzajúce rozhodnutia, v ktorých

opakovane vyslovil, že ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama

osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (pozri napr. alebo

) a že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(pozri napr. , alebo , príp. ). Na kratšie

obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla prihliada len vtedy, keď sa

vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili celkovú dĺžku súdneho

konania (rovnaké závery ústavný súd vyslovil taktiež napr. v alebo

).

5.4 V duchu záverov deklarovaných v predchádzajúcom bode ústavný súd napríklad

v minulosti nepovažoval postup všeobecného súdu v sporovom konaní po uplynutí jedného

roka od podania žaloby na tomto súde do podania sťažnosti ústavnému súdu za taký postup,

ktorý by bolo možné kvalifikovať ako prieťahy v konaní takej intenzity, ktorá by zakladala

porušenie práva zaručeného v (pozri ). Z najnovšej

judikatúry možno odkázať na uznesenie sp. zn. , ktorým ústavný súd

odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti sťažnosť na porušenie práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov, keďže ústavný súd vyhodnotil dĺžku nečinnosti súdu od

11. marca 2015 do 22. septembra 2017 (do podania sťažnosti ústavnému súdu), t. j. 30

mesiacov, ako dĺžku, ktorá nesignalizuje porušenie označeného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov. Ústavný súd uviedol: „Pri rozhodovaní ústavný súd vychádza aj

z charakteru... konania... Skutočnosť, že v posudzovanej veci nedošlo dosiaľ

k fakultatívnemu nariadeniu pojednávania, resp. k iným úkonom zistiteľným z pohľadu

sťažovateľa, ešte samo osebe neznamená, že odvolací súd je vo veci úplne nečinný. Ústavný

súd aj preto nevyhodnotil doterajšiu dĺžku odvolacieho konania od predloženia veci

odvolaciemu súdu (11. marca 2015, pozn.) do podania tejto sťažnosti (22. septembra 2017,

pozn.) za nezlučiteľnú so základným právom podľa a právom podľa

ods. 1 dohovoru. K takémuto záveru ústavný súd dospel aj s prihliadnutím na krajským

súdom oznámený predpokladaný termín rozhodnutia vo veci (december 2017, pozn.)...

Po preskúmaní sťažnosti a postupu krajského súdu v napadnutom konaní ústavný súd

dospel k záveru, že doterajšia dĺžka napadnutého odvolacieho konania nesignalizuje

nečinnosť v ústavne relevantnej intenzite, na základe ktorej by po prijatí sťažnosti na ďalšie

konanie bolo možné vysloviť porušenie sťažovateľom označených práv. Ústavný súd preto

sťažnosť sťažovateľa pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.“

5.5 Prístup ústavného súdu nie je špecifickým ani z komparatívneho pohľadu

zohľadňujúc najmä judikatúru ESĽP. Medzi mnohými možno poukázať na viaceré

rozhodnutia ESĽP, v zmysle ktorých ESĽP v súvislosti s právom na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru s ohľadom na ojedinelú nečinnosť súdu

členského štátu a charakter súdneho konania toleroval napr. 20 mesiacov nečinnosti

odvolacieho súdu, kým rozhodol o odvolaní sťažovateľa (pozri Cesarini v. Taliansko,

č. 11892/85, rozhodnutie ESĽP z 12. 10. 1992, body 20-21) alebo 28 mesiacov trvajúce

obdobie nečinnosti súdu (od podania žaloby do výzvy súdu k jej doplneniu) v rámci

civilného konania (pozri Dostál v. Česká republika, č. 52859/99, rozhodnutie ESĽP

z 25. 5. 2004, body 192-193).

6. Aplikujúc popísané východiská na vec sťažovateľa ústavný súd vyhodnotil ako

nečinnosť okresného súdu obdobie celého roka 2016 a obdobie 11 mesiacov roka 2017

(do podania sťažnosti ústavnému súdu), teda spolu obdobie 23 mesiacov nečinnosti.

Ústavný súd nepokladal obdobie roka 2015 (od podania sťažovateľom podaného návrhu na

vydanie zmenkového platobného rozkazu 13. februára 2015 do konca roka 2015)

za obdobie nečinnosti okresného súdu, keďže v tomto období okresný súd jednak vydal

12. júna 2015 zmenkový platobný rozkaz č. k. -31, ktorý bol právnemu

zástupcovi sťažovateľa doručený 24. júna 2015, ako aj doručoval sťažovateľovi námietky

žalovaných a sťažovateľ mal priestor na podanie vyjadrenia k námietkam. Toto obdobie

nemožno pripísať na ťarchu okresného súdu.

6.1 Zohľadniac (i) sťažovateľom opísaný skutkový stav a chronológiu úkonov

v predmetnom konaní, (ii) charakter skutkového stavu, (iii) posudzované kritériá v konaní

o sťažnosti pre namietané porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a (iv) ustálenú judikatúru ústavného súdu ústavný súd konštatuje, že výsledné namietané

obdobie nečinnosti okresného súdu v predmetnom konaní nemožno posúdiť ako prieťahy

takej intenzity, ktoré by zakladali porušenie sťažovateľovho základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v alebo

porušenie jeho práva na prejednanie veci v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1

dohovoru.

6.2 Ústavný súd na základe uvedených dôvodov sťažnosť sťažovateľa pri

predbežnom prerokovaní odmietol podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

7. Pre úplnosť ústavný súd dodáva, že toto rozhodnutie nebráni sťažovateľovi obrátiť

sa opätovne so sťažnosťou na ústavný súd, ak by v budúcnosti okresný súd v napadnutom

konaní sp. zn. konal s neodôvodnenými prieťahmi.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. februára 2018