Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 180/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. marca 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , ,

, , Kanada, a ,

, zastúpených advokátom JUDr. Jurajom Kulom, advokátska kancelária,

Mäsiarska 30, Košice, vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20

ods. 1, a , práva podľa

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového

protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Okresného

súdu Košice I sp. zn. z 15. januára 2018 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , a o d m i e t a ako

zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. marca

2018 doručená sťažnosť , a (ďalej len

„sťažovateľky“) vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 46

ods. 1 a (ďalej len „“), práva podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1

Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

uznesením Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 15. januára 2018 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že okresný súd uznesením č. k.

610 zo 7. júla 2017 rozhodol o výške náhrady trov konania tak, že žalovaným v I. až

III. rade uložil povinnosť nahradiť sťažovateľkám ako úspešným žalobkyniam vo veci

samej (konanie o neplatnosť zmlúv a určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti) trovy

konania vo výške 10 650,64 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Juraja Kulu. Proti tomuto

uzneseniu podali sťažovateľky sťažnosť. Okresný súd napadnutým uznesením zamietol

sťažnosť sťažovateliek a zároveň zmenil uvedené uznesenie tak, že žalovaní v I. až III. rade

sú povinní nahradiť sťažovateľkám ako žalobkyniam spoločne a nerozdielne trovy konania

vo výške 9 453,69 eur na účet právneho zástupcu JUDr. Juraja Kulu. Okresný súd

v odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol:

„Trovy konania žalobkýň súd vyčíslil vo výške 9.453,69 EUR, pričom tieto

pozostávajú zo súdnych poplatkov za žalobu vo výške 33,19 EUR a 645,45 EUR podľa

Sadzobníka tvoriaceho prílohu o súdnych poplatkoch a poplatku za

výpis z registra trestov v platnom znení a z odmeny za zastupovanie, pretože žalobkyne

v spore zastupoval advokát.

Trovy právneho zastúpenia žalobcu súd vyčíslil vo výške 8.775,05 EUR pričom tieto

pozostávajú z trov právneho zastúpenia, ktoré predstavuje odmena za 19 úkonov právnej

služby a to:

Keďže hodnota pohľadávky bola pri začiatku poskytovania právnej služby 13.574,32

EUR odmena za jeden úkon právnej služby v súlade s vyhláškou č. , pri

zastúpení troch žalobkýň predstavuje sumu 696,23 EUR (1 úkon x 3 žalobkyne, odmena

znížená o 20%) (§ 13 ods. 1 v spojení s § 13 ods. 7 a § 17 ods. 2 vyhlášky č. 163/2002

Z. z.)...

Keďže hodnota pohľadávky bola pri začiatku poskytovania právnej služby 13.574,32

EUR odmena za jeden úkon právnej služby v súlade s vyhláškou č. (v znení

noviel č. , č. 649/2005 Z. z, a č. ), pri zastúpení troch žalobkýň

predstavuje sumu 728,94 EUR (1 úkon x 3 žalobkyne, odmena znížená o 20%) (§ 10 ods. 1,

§ 10 ods. 2 a § 13 ods. 3 citovanej vyhlášky)...

účinná od 01.06.2010 v ustanovení určuje, že

základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní

dvoch alebo viacerých osôb. Z uvedeného dôvodu odmena za jeden úkon právnej služby

v súlade s vyhláškou č. (v znení noviel č. a č. ),

pri zastúpení troch žalobkýň predstavuje sumu 455,61 EUR (1 úkon x 3 žalobkyne, odmena

znížená o 50%) (§ 10 ods. 1, § 10 ods. 2 a § 13 ods. 2 cit. vyhlášky)...

Súd žalobkyniam nepriznal

- odmenu za úkon zo dňa 25.09.2002 - výzva žalovaným v 1. a 2. rade na mimosúdne

vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, nakoľko išlo o úkon realizovaný pred začatím

konania, t.j. pred podaním žaloby na súde. Podľa ustálenej súdnej judikatúry náklady

spojené s tzv. predsúdnou korešpondenciou nemožno považovať za trovy konania v zmysle

ust.

- plnú odmenu za pojednávania dňa 01.12.2005, 16.03.2006, 15.06.2006, 09.11.2006

a 12.04.2007, keďže podľa zápisníc z pojednávaní tieto sa síce konali, avšak z obsahu

zápisníc je zrejmé, že sa nepojednávalo o veci samej

- režijný paušál uplatnený pri žalobkyniach v 2. a 3. rade - režijný paušál v zmysle

vyhlášky č. patrí za jednotlivé úkony právnej služby bez ohľadu

na to, koľko klientov advokát zastupuje, nakoľko pri zastupovaní viacerých osôb ide

o spoločné úkony, a preto náhrada režijného paušálu sa nenásobí počtom klientov ani

neznižuje o 20 %, resp. od 01.06.2010 o 50 %. (uznesenie Najvyššieho súdu SR

z 31.08.2010, sp. zn. )

- za podstatné je potrebné uviesť, že súd nepriznal práv. zást. žalobkýň vyúčtovanú

odmenu v zmysle tretej hlavy vyhl. č. t.j. ustanovení ,

ods. 3, (v znení noviel č. 649/2005 a č. ), ktoré upravujú tarifnú

odmenu advokáta za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi v občianskom súdnom konaní,

(aj keď právny zástupca žalobkýň v sťažnosti argumentoval, že si odmenu podľa tejto časti

vyhlášky nevyčíslil) keďže v konaní nebolo preukázané, že žalobkyne sa v materiálnej núdzi

nachádzajú, neboli oslobodené od súdnych poplatkov (poplatky v sume 33,19 EUR resp.

645,45 EUR uhradili) a nebolo preukázané, že advokát bol žalobkyniam pridelený Centrom

právnej pomoci; z uvedených dôvodov súd priznal odmenu podľa druhej hlavy cit. vyhlášky,

teda podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, ktoré sa vzťahujú na právne zastúpenie

v rozhodnom období

- odmenu za podanie zo dňa 17.10.2008 (úprava označenia žalovaných) a za podanie

zo dňa 13.12.2013 (úprava petitu z dôvodu úpravy označenia žalovaného v 1. rade), keďže

tieto podania sa netýkali veci samej a nemožno ich považovať za trovy konania v zmysle ust.

; za podanie týkajúce sa veci samej nemožno považovať návrhy na doplnenie

dokazovania, rôzne žiadosti a návrhy procesného charakteru. Úkony právnej služby za

nahliadnutie do spisu a za návrh zmenu účastníka na strane žalobcu, ktoré nie sú

vymedzené v ust. § 13a ods. 1 písm. a) až h) ani v § 13a ods. 2 písm. a) až f) vyhlášky a pre

tieto úkony neprichádza do úvahy ani použitie ods. 5 ustanovenia § 13a vyhlášky.

(Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 31.01.2017 sp. zn. ).

Vzhľadom k tomu, že žalobkyne zastupoval v konaní advokát, súd v súlade s ust.

určil ako prijímateľa náhrady trov konania advokáta žalobkýň.

Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných ustanovení zákona a vyhlášok

súd sťažnosť žalobkýň zamietol, sťažnosť žalovaného v 3. rade posúdil súd ako dôvodnú

a zmenil výrok uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom č.k.: -610 zo

dňa 07.07.2017 tak, že žalovaní v I. až III. rade sú povinní nahradiť žalobkyniam spoločne

a nerozdielne trovy konania vo výške 9.453,69 EUR na účet právneho zástupcu: JUDr.

Juraj Kula, so sídlom Mäsiarska 30, 040 01 Košice, do 15 dní od právoplatnosti tohto

uznesenia.“

3. Podľa sťažovateliek okresný súd rozhodol o trovách konania tak, že im priznal

v spore ako suverénne (100 %) úspešným účastníkom konania len nepatrnú časť nimi

uplatneného nároku na náhradu trov konania, a tak rozhodol v rozpore so zákonom, pretože

súd pri svojom rozhodovaní svojvoľne porušil zákaz prekvapivého rozhodnutia. Počas

celého trvania súdneho sporu (od 17. júna 2002 do 22. mája 2014) podľa sťažovateliek

okresný súd použil na výpočet odmeny normy vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), konkrétne § 10 ods. 1

a § 13 ods. 3, účinné od 1. januára 2005 do 31. decembra 2005, podľa ktorých určil hodnotu

jedného úkonu právnej služby aj na úkony právnej služby vykonané pred účinnosťou tejto

vyhlášky a aj na úkony právnej služby vykonané po skončení účinnosti predmetnej vyhlášky

a vykonané počas účinnosti neskorších noviel predmetnej vyhlášky. Okresný súd podľa

sťažovateliek ďalej nezákonne krátil režijný paušál, argumentujúc skutočnosťou, ktorá

podľa mienky sťažovateliek nemá oporu v zákone, že keďže pri zastupovaní viacerých osôb

ide o spoločné úkony, tak náhrada režijného paušálu sa nenásobí počtom klientov ani

neznižuje o 20 %, resp. o 50 %. Pri úvahe okresného súdu o neuznaní predžalobných výziev

sťažovateliek podľa ich odkazu okresný súd najprv uviedol, že tieto sa v spise

nenachádzajú, a neskôr v napadnutom uznesení uviedol, že podľa ustálenej súdnej

judikatúry náklady spojené s tzv. predsúdnou korešpondenciou nemožno považovať za

trovy konania v zmysle .

3.1 Podľa názoru sťažovateliek z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia

okresného súdu nie je možné zistiť dôvod takejto svojvôle súdu. Nepatričnou sa

sťažovateľkám javí skutočnosť, že okresný súd napriek tomu neustále argumentuje, že

nepriznal právnemu zástupcovi sťažovateliek vyúčtovanú odmenu v zmysle tretej hlavy

vyhlášky, t. j. § 14b ods. 2, § 14f ods. 3 a § 14a ods. 1, ktoré upravujú tarifnú odmenu

advokáta za zastupovanie osoby v materiálnej núdzi v občianskom súdnom konaní. Ďalej

z obsahu odôvodnenia napadnutého uznesenia nie je podľa sťažovateliek možné zistiť,

v čom konkrétne sťažnosť žalovaného v 3. rade posúdil okresný súd ako dôvodnú a zmenil

výrok uznesenia vydaného vyšším súdnym úradníkom č. k. -610 zo 7. júla

2017.

3.2 Podľa sťažovateliek uvedené závery svedčia o tom, že v príčinnej súvislosti

s výrokom o trovách konania došlo napadnutým uznesením k porušeniu nimi označených

ústavných práv.

4. Sťažovateľky navrhli vydať tento nález:

„Základné práva sťažovateliek na súdnu ochranu, zaručené v čl. 46 ods. 1 a čl. 47

ods. 3 , základného práva vlastniť majetok zaručeného v

, práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na ochranu majetku

zaručeného v čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd, Uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn.:

z 15.1.2018, oboma výrokmi, porušené boli.

Uznesenie Okresného súdu Košice I sp.zn.: z 15.1.2018, v celom

rozsahu zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

Sťažovateľkám priznáva úhradu trov právneho zastúpenia v sume 257,88 EUR.“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento

zákon neustanovuje inak.

Podľa návrhy vo veciach, na ktorých

prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané

náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj

návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť

uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je

zjavne neopodstatnený.

6. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, ak namietaným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom orgánu verejnej moci nemohlo vôbec dôjsť

k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre

nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným rozhodnutím, opatrením alebo

iným zásahom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie

ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto

možno považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po

jej prijatí na ďalšie konanie (porov. napr. , , ,

).

III.

7. Ústavný súd považuje rozhodovanie všeobecného súdu o trovách konania za

integrálnu súčasť civilného procesu a je zásadne výsadou všeobecného súdu. V rámci tohto

rozhodovania však v zásade ide vždy o aplikáciu jednoduchého práva, takže ústavný súd

rozhodnutia o trovách konania meritórne preskúmava iba celkom výnimočne, a to

v prípadoch, ak samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek

kladených na spravodlivý proces alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu

spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny, a teda i do práv

účastníka konania, ktorý podal ústavnému súdu sťažnosť. Inak povedané, problematika

náhrady trov konania by mohla dosiahnuť ústavnoprávny rozmer len v prípade extrémneho

vybočenia z pravidiel upravujúcich toto konanie, k čomu by mohlo dôjsť najmä na základe

takej interpretácie a aplikácie príslušných ustanovení aplikovateľného právneho predpisu,

ktorá by v sebe zahŕňala črty svojvôle (rovnaké závery porov. napr. aj v ,

, , , , z novšej judikatúry pozri

, , ).

8. Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti nezistil v skutkových

a právnych záveroch napadnutého uznesenia okresného súdu nič ústavne nekonformné, čo

by nasvedčovalo jeho arbitrárnosti alebo ústavnej neakceptovateľnosti.

8.1 V rámci rozhodovania o otázke priznania náhrady trov konania predstavujúcej

trovy právneho zastúpenia okresný súd aplikoval na vec sa vzťahujúce právne normy

vyhlášky spôsobom, ktorý nemožno označiť za arbitrárny, ale za jeden z možných

a prípustných výkladov.

8.2 Sťažovateľky boli navyše v otázke priznania náhrady trov právneho zastúpenia

úspešné a všeobecné súdy im priznali právo na náhradu trov právneho zastúpenia vo výške

9 453,69 eur. Pokiaľ sa sťažovateľky domnievajú, že priznaná náhrada trov právneho

zastúpenia mala byť vo vyššej sume (resp. že mala byť okresným súdom priznaná náhrada

trov právneho zastúpenia aj za ďalšie úkony), ide o otázku, ktorá spadá pod aplikáciu

jednoduchého práva upravujúceho spôsob výpočtu výšky trov právneho zastúpenia a pod

aplikáciu konkrétnych ustanovení vyhlášky a nemožno teda hovoriť primárne

o ústavnoprávnom aspekte danej veci (ten by bolo možné potenciálne nachádzať napr.

v prípade, ak by sťažovateľkám žiadna náhrada trov právneho zastúpenia nebola

všeobecnými súdmi priznaná, hoci by vzhľadom na výsledok konania a skutkový stav veci

podľa príslušných právnych noriem priznaná mala byť. V takom prípade by ústavný súd

skúmal, či samotné rozhodnutie všeobecného súdu je takým excesom z požiadaviek

kladených na spravodlivý proces, alebo ide o také extrémne vybočenie z princípu

spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny).

8.3 Ako ústavný súd navyše konštatoval, odôvodnenie aplikácie konkrétnej právnej

normy, pod ktorú všeobecné súdy subsumovali otázku výpočtu výšky priznanej náhrady

trov právneho zastúpenia, bolo zo strany všeobecných súdov vzhľadom na predmet konania

pred všeobecnými súdmi (konanie o neplatnosť zmlúv a určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti) podľa mienky ústavného súdu ústavne udržateľné.

8.4 Ústavný súd tak nie je v tejto veci oprávnený vstupovať a nahradzovať prijaté

právne závery okresného súdu, čo sa výkladu a aplikácie jednoduchého (podústavného)

práva týka. Okresný súd riadne odôvodnil svoje závery (i) k aplikovateľnosti konkrétnych

právnych noriem vyhlášky a (ii) k nepriznaniu náhrady trov právneho zastúpenia

za konkrétne úkony vykonané v danom spore.

8.5 Ústavný súd tak na základe uvedeného odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2

pre jej zjavnú neopodstatnenosť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 22. marca 2018