Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 477/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. októbra 2018

predbežne prerokoval sťažnosť obchodných spoločností

, a , právne zastúpených

advokátom , vo veci

namietaného porušenia základných práv podľa a Slovenskej

republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

a práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uzneseniami Okresného súdu Námestovo č. k. -804

z 1. marca 2018 a sp. zn. z 8. decembra 2017 a takto

rozhodol:

Sťažnosť obchodných spoločností , a , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. mája 2018

doručená sťažnosť obchodných spoločností , a (ďalej len

„sťažovateľky“), ktorou namietajú porušenie základného práva na súdnu a inú právnu

ochranu podľa (ďalej len „“),

práva na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), základného práva na vlastníctvo

podľa a práva na majetok podľa Dodatkového protokolu

k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“)

uznesením Okresného súdu Námestovo (ďalej len „okresný súd“) č. k. -804

z 1. marca 2018 (ďalej len „napadnuté uznesenie okresného súdu“) a uznesením okresného

súdu sp. zn. z 8. decembra 2017 (ďalej len „uznesenie okresného súdu vydané

súdnym úradníkom“). Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 7. mája 2018.

2. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľky boli účastníčkami konania

vedeného na okresnom súde pod sp. zn. na strane žalovaných. Mesto

Tvrdošín (ďalej len „žalobca“) sa žalobou z 27. mája 1997 domáhalo uloženia povinnosti

strane žalovaných na vypratanie nehnuteľnosti, a to Hotela so súpisným číslom ,

ktorý je postavený na parcele registra , s príslušnými pozemkami. Okresný súd

uznesením sp. zn. zo 14. septembra 2016 konanie o vypratanie nehnuteľnosti

zastavil a sťažovateľkám priznal nárok na náhradu trov konania. Proti výroku o trovách

konania podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) uznesením sp. zn. z 28. apríla 2017 tak, že uznesenie

okresného súdu v časti trov konania potvrdil a sťažovateľkám priznal nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu.

Sťažovateľky si 6. septembra 2017 uplatnili trovy konania a trovy právneho

zastúpenia v celkovej sume 90 971,95 €, pričom pri vyúčtovaní trov uviedli, že pri výpočte

hodnoty úkonu vychádzali z hodnoty nehnuteľnosti určenej znaleckým posudkom č. 4/1995

z 2. júna 1995.

Okresný súd uznesením vydaným súdnym úradníkom určil trovy právneho

zastúpenia v sume 511,61 € a vo výroku II rozhodol, že sťažovateľkám náhradu trov

odvolacieho konania nepriznáva. Súdny úradník dospel k záveru, že pre určenie sumy

náhrady trov právneho zastúpenia, pre určenie základu výpočtu hodnoty jedného právneho

úkonu právnej služby je potrebné vychádzať z § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“),

pretože hodnotu veci nemožno určiť, alebo ju možno zistiť len s nepomernými ťažkosťami.

Predmetom konania bolo vypratanie nehnuteľnosti.

Proti uzneseniu okresného súdu vydanému súdnym úradníkom sťažovateľky podali

v zákonnej lehote sťažnosť, o ktorej bolo rozhodnuté napadnutým uznesením okresného

súdu z 1. marca 2018 tak, že sťažnosť sťažovateliek bola ako nedôvodná zamietnutá.

3. Sťažovateľky v ústavnej sťažnosti uviedli, že závery okresného súdu

v napadnutom uznesení sú nezákonné, nesprávne a nemajú oporu v platných právnych

predpisoch ani v rozhodovacej činnosti všeobecných súdov. Podľa názoru sťažovateliek

napadnuté uznesenie okresného súdu a uznesenie okresného súdu vydané súdnym

úradníkom nie sú dostatočne odôvodnené a navyše „súd prvej inštancie aplikoval príslušné

ustanovenia vyhlášky č. , takým spôsobom, že ním bol popretý účel a zmysel

tejto právnej úpravy.

Právny názor porušovateľa a vyššieho súdneho úradníka o tom, že hodnotu veci

nemožno určiť alebo je možné ju zistiť len s nepomernými ťažkosťami nie je správny,

nakoľko predmetom tohto konania v merite bolo vypratanie nehnuteľností, ktoré nesúžili

na bývanie a ktorých hodnota bola určená a vyčíslená v znaleckom posudku č.4/1995 zo

dňa 02.06.1995 vyhotoveným znalcom , ktorý vypočítal hodnotu nehnuteľnosti

na sumu 1 856 304,49 Eur.

Uvedený znalecky posudok tvoril súčasť spisu a porušovateľ ho mal v čase

rozhodovania o nároku sťažovateľov 1/ a 2/ na náhradu trov konania k dispozícii, preto

bola aplikácia ust. vyhlášky č. o odmenách a náhradách

advokátov vo vzťahu k určeniu výšky odmeny za jeden úkon právnej služby v tomto prípade

vylúčená.“.

Podľa názoru sťažovateliek mal okresný súd správne aplikovať § 10 ods. 2 vyhlášky

vo vzťahu k určeniu sumy odmeny za jeden úkon právnej služby. Na podporu svojej

argumentácie poukázali sťažovateľky na nález ústavného súdu sp. zn. ,

pričom uviedli:

„Z uvedeného gramatického, logického a systematického posúdenia citovaných

ustanovení vyhlášky č. možno vyvodiť záver, že pokiaľ je vec, právo alebo

plnenie, ktoré je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto

čiastka (suma) považuje za základ pre tarifnú hodnotu, pretože citovaný právny predpis

dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu,

o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný, a kedy nie je.

Preto podľa názoru sťažovateľov nebolo možné vychádzať z názoru, že daná situácia

nie je právom regulovaná a že vždy, keď je predmetom konania vypratanie nehnuteľnosti,

nemožno tento predmet konania peniazmi oceniť z hľadiska tarifnej odmeny.

Predmetom sporu v danej veci bolo vypratanie nehnuteľností, ktoré sú oceniteľné

peniazmi, v dôsledku čoho Okresný súd Námestovo pri priznávaní náhrady trov konania

nemohol vychádzať z tarifnej odmeny stanovenej v § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004

Z. z., ale mal vychádzať z tarifnej odmeny podľa cit. vyhlášky č. “

Sťažovateľky ďalej v sťažnosti namietajú aj skutočnosť, že im nebola priznaná

odmena za 9 úkonov právnej pomoci a prináležiace režijné paušály. Podľa ich názoru boli

tieto úkony právnej služby reálne uskutočnené a vykonané účelne, keďže išlo štandardné

úkony, ktoré boli jednak v súlade s povinnosťou advokáta presadzovať práva a záujmy

klienta a jednak napomáhali rýchlosti celého konania.

Sťažovateľky sú presvedčené, že od nich nemožno spravodlivo požadovať, aby

rozdiel medzi skutočnou sumou trov konania a sumou náhrady trov konania, ktorá im bola

priznaná, znášali ony samy, pretože tieto úkony boli bezpochyby potrebné na účelné

uplatňovanie alebo bránenie ich práv proti žalobcovi. Podľa ich názoru napadnuté uznesenie

okresného súdu a jeho uznesenie vydané súdnym úradníkom vybočujú z doterajšej

rozhodovacej činnosti okresného súdu, ako aj ostatných všeobecných súdov a sú celkom

zjavne arbitrárne.

Sťažovateľky taktiež namietajú skutočnosť, že okresný súd im nepriznal náhradu trov

odvolacieho konania, a to napriek tomu, že tento nárok im bol priznaný krajským súdom

v plnom rozsahu. Podľa ich názoru je takýto postup okresného súdu v rozpore so zákonom

a princípmi právneho štátu

Ďalej sťažovateľky uviedli, že napadnutým uznesením okresného súdu a uznesením

okresného súdu vydaným súdnym úradníkom boli porušené ich základné právo na súdnu

a inú právnu ochranu práva podľa a právo na spravodlivý súdny proces

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a ďalšie identifikované práva v dôsledku toho, že okresný súd

v konaní svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, vec nesprávne právne posúdil, a tiež

z dôvodu, že rozhodnutie založil na takej aplikácii právnej normy, ktorá popiera ich účel

a zmysel, a to aj v kontexte doterajšej rozhodovacej praxe ústavného súdu, odvolávajúc sa

na nález ústavného súdu sp. zn. .

4. Sťažovateľky v petite ústavnej sťažnosti navrhujú, aby ústavný súd nálezom takto

rozhodol:

„1. Uznesením Okresného súdu Námestovo sp. zn. -804 zo dňa

01.03.2018 a ktorým súd rozhodol, že sťažnosť sťažovateľov v 1/ a 2/ rade proti uzneseniu

Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 8.12.2017 zamieta a uznesením

Okresného súdu Námestovo sp. zn. zo dňa 8.12.2017, ktorým súd vo výroku

I. rozhodol, že určuje trovy právneho zastúpenia vo výške 511,61 Eur, ktoré žalobca zaplatí

v lehote do 3 dní od právoplatnosti uznesenia, na účet právneho zástupcu žalovaných

v 1/ a 2/rade a vo výroku II. rozhodol, že žalovaným v 1/ a 2/ rade náhradu trov

odvolacieho konania nepriznáva, bolo porušené základné právo sťažovateľov 1/ a 2/ na

súdnu na inú právnu ochranu zaručené podľa a

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo

sťažovateľov 1/ a 2/ na spravodlivý súdny proces zaručené podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo sťažovateľov 1/ a 2/

na vlastníctvo zaručené podľa a základné právo na majetok podľa

dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

zo dňa 06. 06. 2013.

2. Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Okresného súdu Námestovo

sp. zn. -804 zo dňa 01.03.2018 a uznesenie Okresného súdu Námestovo

sp. zn. zo dňa 8.12.2017 a vec vracia Okresnému súdu Námestovo na ďalšie

konanie.

3. Zároveň sťažovatelia 1/ a 2/ žiadajú priznať náhradu trov právneho zastúpenia

vo výške 390,50 €, a túto poukázať jeho právnemu zástupcovi na účet...“

II.

5. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola spravodlivo,

verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore

s právnym poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má

právo pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou

verejného záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady

medzinárodného práva.

III.

8. Ako to z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, sťažovateľky namietajú porušenie

základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa , práva na spravodlivé súdne

konanie podľa dohovoru, ako aj základného práva na vlastníctvo podľa a práva

na majetok podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu rozhodnutiami okresného súdu

o určení výšky náhrady trov konania tým, že napadnuté uznesenia sú nedostatočne

odôvodnené, nezákonne, arbitrárne a nemajú oporu v právnych predpisoch.

K namietanému porušeniu základných práv podľa a práv podľa dohovoru

a dodatkového protokolu uznesením okresného súdu vydaným súdnym úradníkom

9. Z vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv

a slobôd je rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných

súdov je založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný

súd“) a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.

10. Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranu

základným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôd

nerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri uplatňovaní svojej právomoci riadi

zásadou, že všeobecné súdy sú povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť.

Právomoc ústavného súdu je preto subsidiárna a uplatní sa až vtedy, ak nie je daná

právomoc všeobecných súdov (m. m. ). Ak ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní sťažnosti zistí, že sťažovateľ sa ochrany svojich základných práv alebo slobôd

môže domôcť využitím jemu dostupných a účinných prostriedkov nápravy pred iným

(všeobecným) súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku právomoci

na jej prerokovanie (m. m. ).

11. Proti uzneseniu okresného súdu vydanému súdnym úradníkom z 8. decembra

2017 mohli sťažovateľky podať sťažnosť (čo aj využili), o ktorej bol oprávnený a aj

povinný rozhodnúť okresný súd. Právomoc okresného súdu v danom prípade vylučuje

právomoc ústavného súdu. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd pri predbežnom

prerokovaní túto časť sťažnosti odmietol podľa

z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva podľa

čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutým uznesením okresného súdu

12. Ústavný súd v súlade so svojou ustálenou judikatúrou konštatuje, že obsahom

základného práva podľa a práva podľa dohovoru sú obdobné

záruky, že vec bude spravodlivo prerokovaná nezávislým a nestranným súdom postupom

ustanoveným zákonom. Z uvedeného dôvodu v týchto právach nemožno vidieť podstatnú

odlišnosť ().

13. Ústavný súd konštantne judikuje, že súčasťou obsahu základného práva na súdnu

a inú právnu ochranu podľa , ako aj práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho

rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo

relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov

a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky

otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam,

prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie

rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ

rozhodnutia, preto postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné

právo účastníka na spravodlivý proces (, ). Splnenie povinnosti

odôvodniť rozhodnutie je preto vždy posudzované so zreteľom na konkrétny prípad

(porovnaj napríklad Georgidias v. Grécko z 29. 5. 1997, Recueil III/1997).

14. V súvislosti s námietkami sťažovateliek ústavný súd poukazuje aj na svoju

stabilizovanú judikatúru, podľa ktorej odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu

a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane (, ,

), pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania

tvoria jeden celok. Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania

všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu),

ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania (). Pri

posudzovaní otázky, či mohli byť napadnutým uznesením okresného súdu porušené

označené práva sťažovateliek, je preto potrebné zohľadniť nielen odôvodnenie napadnutého

uznesenia okresného súdu, ale aj dôvody uznesenia okresného súdu vydaného súdnym

úradníkom.

15. Okresný súd v uznesení vydanom súdnym úradníkom v relevantnej časti

odôvodnenia najmä uviedol:

„Súd pri určovaní výšky náhrady trov konania žalovaných ohľadne určenia základu

pre výpočet hodnoty jedného úkonu právnej služby vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 1

písm. a/ vyhlášky, nakoľko hodnotu veci určiť nemožno, alebo ju možno zistiť len

s nepomernými ťažkosťami. V súdenej veci bolo predmetom konania vypratanie

nehnuteľnosti.

Z uvedeného vyplýva záver, že v danej veci je základom pre jeden úkon právnej

služby 1/13 výpočtového základu platného v čase začatia poskytovania právnej služby

v roku 2008 1/13 výpočtového základu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, čo

predstavuje sumu 48,63 Eur, v roku 2011 1/13 výpočtového základu podľa ustanovenia § 11

ods. 1 písm. a/ vyhlášky, čo predstavuje sumu 57 Eur, v roku 2013 1/13 výpočtového

základu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, čo predstavuje sumu 60,07 Eur,

v roku 2016 1/13 výpočtového základu podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. a/ vyhlášky, čo

predstavuje sumu 66 Eur. Právny zástupca žalovaných v 1/ a 2/rade zastupoval žalovaného

v 1/rade od júna 2008 (č.l.279 spisu), žalovaného v 2/rade od júna 2008 (č.1.294 spisu),

s tým, že podľa ustanovenia §13 ods. 3 v znení účinnom do 31.12.2008 základná sadzba

tarifnej odmeny sa zníži o 20 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo

viacerých osôb, podľa ustanovenia §13 ods. 2 v znení účinnom od 01.06.2010 základná

sadzba tarifnej odmeny sa zníži o 50 %, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch

alebo viacerých osôb. Sadzba náhrady trov konania v tomto konaní potom za jeden úkon

právnej pomoci predstavuje za rok 2008 sumu 77,80 Eur (2 účastníci x 38,90 Eur),

za rok 2011 sumu 57 Eur (2 účastníci x 28.50 Eur), za rok 2013 sumu 60,07 Eur

(2 účastníci x 30,035 Eur), za rok 2016 sumu 66 Eur (2 účastníci x 33 Eur).“

V bode 14 uznesenia okresného súdu vydaného súdnym úradníkom sú podrobne

uvedené dôvody priznania odmeny za 6 úkonov právnej pomoci, náhrady cestovných

výdavkov a náhrady za stratu času a v tomto bode je uvedené: „Odmena a náhrady

advokáta sa podľa vyhl. č. zvýšili o 20 % DPH, čo predstavuje

sumu vo výške 85,27 Eur (20 % zo sumy 426,34 Eur). Súdom určené trovy právneho

zastúpenia žalovaných predstavujú spolu sumu 511,61 Eur.“

V bode 15 uznesenia okresného súdu vydaného súdnym úradníkom sú podrobne

uvedené dôvody nepriznania odmeny za 9 úkonov právnej pomoci a prináležiacich

režijných nákladov, ako aj dôvod nepriznania náhrady za súdny poplatok za vznesenú

námietku zaujatosti.

K nepriznaniu náhrad trov odvolacieho konania okresný súd v uznesení vydanom

súdnym úradníkom uviedol: „Krajský súd v Žiline uznesením č. k. -739 zo dňa

28.04.2017 uznesenie súdu prvej inštancie v časti trov konania potvrdil a žalovaným

v 1/ a 2/rade priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa a tak, že súd priznal

žalovaným v 1/ až 2/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Uznesenie

Krajského súdu v Žiline č. k. -739 zo dňa 28.04.2017 nadobudlo

právoplatnosť dňa 25.05.2017, preto súd následne rozhodoval o výške náhrady trov

odvolacieho konania v zmysle . Po preskúmaní súdneho spisu možno

konštatovať, že žalovaní v 1/ až 2 /rade si trovy odvolacieho konania neuplatnili a ani zo

samotného spisu nevyplývajú žiadne trovy, ktoré by žalovaným v 1/ až 2/rade v odvolacom

konaní vznikli. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaným v 1/ až 2/rade preukázateľne žiadne

účelne vynaložené výdavky ako trovy odvolacieho konania nevznikli, súd rozhodol, že

žalovaným v 1/ až 2 /rade náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, aj napriek tomu že

nárok na ich náhradu im bol priznaný.“

16. Okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia predovšetkým uviedol:

„Súd sa stotožnil z rozhodnutím vyššieho súdneho úradníka jednak pri určovaní

základu pre výpočet hodnoty jedného úkonu právnej služby, keď vychádzal z ust. § 11 ods. 1

písm. a/ vyhl. č. č. , nakoľko hodnotu veci určiť nemožno, alebo ju možno

zistiť s nepomernými ťažkosťami a s použitím 1/13 výpočtového základu platného v čase

začatia poskytovania právnej služby v roku 2008 ako aj s výškou priznanej odmeny

za poskytnuté úkony právnej služby. Predmetom konania je vypratanie nehnuteľnosti a tento

predmet je sám o sebe neoceniteľným a preto si vyžaduje aplikáciu ust. § 11 ods. 1 písm. a/

vyhlášky o odmenách advokátov. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na poznámku

k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha ), podľa ktorej

zo žaloby na určenie, či tu právo je, alebo nie je, a zo žaloby na vypratanie nehnuteľnosti,

bytu a nebytových priestorov alebo na vydanie veci sa poplatok vyberie podľa písmena b)

tejto položky. Položka b/ stanovuje, že ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi je

poplatok 99,50 Eur. Aj keď v predmetnej veci nejde o stanovenie súdneho poplatku, ale je

rozhodne potrebné poukázať na to, že u tejto položky zákonodarca pre účely poplatkovej

povinnosti počíta s vyprataním nehnuteľnosti a s tým, že ide o tzv. neoceniteľný predmet

konania.

Súd sa ďalej v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením vyššieho súdneho úradníka

v napadnutom rozhodnutí aj pokiaľ ide o zistený skutkový stav - úkony právnej služby,

za ktoré nebola žalovaným priznaná odmena a to vrátane rozhodnutia, že žalovaným

v 1/ a 2/ rade sa náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Trovy odvolacieho konania

u žalovaných neboli v spise vyčíslené a neboli zaznamenané žiadne úkony zo strany

právneho zástupcu žalovaných v súvislosti s podaným odvolaním. V tejto súvislosti súd

poukazuje aj na výklad k (Veľký komentár - Beck).“

17. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú

hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba

týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota

pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej

vydanie je predmetom súdneho sporu.

18. Podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky základná sadzba tarifnej odmeny za jeden

úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak nie je možné vyjadriť

hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými

ťažkosťami.

19. Ústavný súd poukazuje na svoju judikatúru, podľa ktorej rozhodovanie o trovách

konania pred všeobecnými súdmi zásadne patrí do právomoci týchto súdov, pri ktorej sa

prejavujú atribúty ich nezávislého súdneho rozhodovania, a ústavný súd preto iba celkom

výnimočne podrobnejšie preskúmava rozhodnutia všeobecných súdov o trovách konania

a k zrušeniu rozhodnutia o náhrade trov konania pristupuje len za celkom výnimočných

okolností. Ústavný súd môže zasiahnuť do rozhodnutí všeobecných súdov o trovách

konania iba za predpokladu, že by rozhodnutím všeobecného súdu došlo k procesnému

excesu, ktorý by zakladal zjavný rozpor s princípmi spravodlivého súdneho konania

(, , , , ,

).

20. Ústavný súd už v skoršom rozhodnutí sp. zn. judikoval, že

pri aplikácii § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky má rozhodujúci význam najmä v ňom uvedené

slovné spojenie „ak nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch“. Vyjadriť

hodnotu (v danom prípade práva) predovšetkým znamená vysporiadať sa so skutočným

obsahom predmetu konania, t. j. s tým, aké účinky má pre účastníkov meritórne rozhodnutie

súdu v tomto konaní. V posudzovanom prípade okresný súd ako sťažnostný súd

v napadnutom uznesení uviedol, že predmetom konania vo veci bolo rozhodovanie

o vyprataní nehnuteľnosti a tento predmet je sám osebe neoceniteľným, a preto si vyžaduje

aplikáciu § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky. Na podporu svojho tvrdenia poukázal aj

na poznámku k položke 1 Sadzobníka súdnych poplatkov (príloha zákona Slovenskej

národnej rady č. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov

v znení neskorších predpisov), podľa ktorej zo žaloby na vypratanie nehnuteľnosti, bytu

a nebytových priestorov sa poplatok vyberie pevnou sumou podľa písmena b) tejto položky,

ktorá sa aplikuje na prípady, ak nemožno predmet konania oceniť peniazmi.

21. Vychádzajúc z uvedeného, ústavný súd konštatuje, že z napadnutého uznesenia

vyplýva, že okresný súd v ňom dostatočne jasne vysvetlil svoj postoj k spornej otázke trov

konania s poukazom na predmet konania a zaujal zrozumiteľné stanovisko k vyjadriteľnosti

predmetu konania v danom type súdneho konania, najmä však v konkrétnej prerokúvanej

veci. Aplikácia § 11 ods. 1 vyhlášky je preto v danom prípade podľa názoru ústavného súdu

odôvodnená ústavne konformným spôsobom (dostatočne a relevantne). Okresný súd

aplikoval na vec sa vzťahujúce právne normy vyhlášky spôsobom, ktorý nemožno

považovať za arbitrárny a ani za zjavne neodôvodnený, ako to tvrdia sťažovateľky, ale

za jeden z možných a prípustných výkladov.

22. Ústavný súd sa z obsahu napadnutého uznesenia presvedčil, že odvolací súd sa

námietkami sťažovateliek zaoberal v rozsahu, ktorý postačuje na konštatovanie, že

sťažovateľky v tomto konaní dostali odpoveď na všetky podstatné okolnosti prípadu.

Z ústavnoprávneho hľadiska preto niet žiadneho dôvodu, aby sa spochybňovali závery

napadnutého uznesenia okresného súdu. Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nie je

a ani nemôže byť ďalšou opravnou inštanciou v systéme všeobecného súdnictva.

23. Skutočnosť, že sa sťažovateľky s názorom okresného súdu nestotožňujú, sama

osebe nepostačuje na prijatie záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti

napadnutého rozhodnutia. Aj stabilná rozhodovacia činnosť ústavného súdu (,

, ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu

stotožňovať s procesným úspechom, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať

v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania vrátane ich dôvodov

a námietok.

24. Ústavný súd sa v okolnostiach posudzovanej veci nestotožňuje s obranou

sťažovateliek, keď poukazujú na nálezy ústavného súdu sp. zn. a sp. zn.

, v ktorých ústavný súd vyslovil právny názor, že pokiaľ sú vec, právo alebo

plnenie, ktoré je predmetom daného právneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto

suma považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva

k takejto veci, pretože vyhláška dôsledne rozlišuje situácie pre náhrady trov konania, keď je

predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa rozhoduje, peniazmi oceniteľný a keď nie

je. V prerokúvanej veci však nešlo o spor týkajúci sa vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,

ale predmetom bol špecifický prípad uplatňovania vlastníckeho práva v podobe vypratania

nehnuteľnosti, ktorý sám osebe nie je oceniteľný v peniazoch, ako to odôvodnil aj okresný

súd.

25. Ústavný súd už viackrát konštatoval (napr. , ), že

pokiaľ sa sťažovateľ domnieva, že priznaná náhrada trov právneho zastúpenia mala byť

vo vyššej sume, resp. že mala byť priznaná náhrada trov právneho zastúpenia aj za ďalšie

úkony, ide o otázku, ktorá spadá pod aplikáciu jednoduchého práva upravujúceho spôsob

výpočtu sumy trov právneho zastúpenia a pod otázku aplikácie konkrétnych ustanovení

vyhlášky a nemožno teda hovoriť primárne o ústavnoprávnom aspekte danej veci (Ten by

bolo možné potenciálne nachádzať napr. v prípade, ak by sťažovateľkám žiadna náhrada

trov právneho zastúpenia všeobecnými súdmi nebola priznaná, hoci by vzhľadom

na výsledok konania a skutkový stav veci podľa príslušných právnych noriem priznaná mala

byť. V takom prípade by ústavný súd skúmal, či samotné rozhodnutie všeobecného súdu je

takým excesom z požiadaviek kladených na spravodlivý proces, alebo ide o také extrémne

vybočenie z princípu spravodlivosti, že je spôsobilé zasiahnuť do ústavnoprávnej roviny.).

Ako ústavný súd navyše konštatoval, odôvodnenie aplikácie konkrétnej právnej normy,

pod ktorú všeobecné súdy subsumovali otázku výpočtu výšky priznanej náhrady trov

právneho zastúpenia, bolo zo strany všeobecných súdov vzhľadom na predmet konania

(vypratanie nehnuteľnosti) podľa mienky ústavného súdu ústavne udržateľné a bolo

v súlade s jeho judikatúrou.

26. Ústavný súd tak nie je v tejto veci oprávnený vstupovať a nahradzovať prijaté

právne závery okresného súdu, čo sa týka výkladu a aplikácie jednoduchého (podústavného)

práva. Okresný súd riadne odôvodnil svoje závery k aplikovateľnosti konkrétnych právnych

noriem vyhlášky a k nepriznaniu náhrady trov právneho zastúpenia za konkrétne úkony

vykonané v danom spore.

27. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade neexistujú

skutočnosti, ktoré by signalizovali možnosť vyslovenia porušenia základného práva

sťažovateliek na súdnu a inú právnu ochranu podľa a práva

na spravodlivý súdny proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru po prípadnom prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie, a preto ju pri predbežnom prerokovaní v tejto časti odmietol z dôvodu

zjavnej neopodstatnenosti podľa .

K namietanému porušeniu základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dodatkového protokolu napadnutým uznesením okresného súdu

28. Sťažovateľky porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu odvíjajú zrejme od porušenia základného práva

podľa a práva podľa dohovoru. Keďže ústavný súd sťažnosť

v časti namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu ( )

a práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru) napadnutým uznesením

okresného súdu odmietol ako zjavne neopodstatnenú, konštatuje, že v takom prípade

nemohlo dôjsť ani k porušeniu sťažovateľkami označeného základného práva podľa čl. 20

ods. 1 a práva podľa dodatkového protokolu, a preto aj v tejto časti bolo

treba ich sťažnosť odmietnuť podľa ako zjavne

neopodstatnenú.

29. Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, že sťažnosť aj v tejto časti už

pri predbežnom prerokovaní podľa odmietol ako zjavne

neopodstatnenú.

30. Pretože sťažnosť bola odmietnutá ako celok, rozhodovanie o ďalších procesných

návrhoch sťažovateliek v uvedenej veci stratilo opodstatnenie, preto sa nimi ústavný súd už

nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. októbra 2018