Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 583/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. decembra 2014

v senáte zloženom z predsedu Lajosa Mészárosa a sudcov Sergeja Kohuta (sudca

spravodajca) a Ladislava Orosza prerokoval sťažnosť A. B. a M. D., zastúpených

advokátom JUDr. Martinom Olosom, M. R. Štefánika 71, Žilina, ktorou namietajú

porušenie svojich základných práv podľa a ,

práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd a práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline č. k.

-74 zo 6. júna 2013, a takto

rozhodol:

1. Základné práva A. B. a M. D. podľa a Slovenskej

republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd a podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. -74 zo 6. júna

2013 p o r u š e n é b o l i .

2. Uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. -74 zo 6. júna 2013

z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Žiline na ďalšie konanie.

3. A. B. a M. D. p r i z n á v a úhradu trov konania v sume 331,15 € (slovom

tristotridsaťjeden eur a pätnásť centov), ktoré j e Krajský súd v Žiline p o v i n n ý zaplatiť

im na účet právneho zástupcu JUDr. Martina Olosa, M. R. Štefánika 71, Žilina, do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 9. septembra

2013 doručená sťažnosť A. B. a M. D. (ďalej len „sťažovateľky“), ktorou namietajú

porušenie svojich základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“), základného práva na právnu pomoc podľa čl. 37 ods. 2 Listiny

základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)

a práva podľa čl. 1 ods. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uznesením Krajského súdu v Žiline

(ďalej len „krajský súd“) č. k. -74 zo 6. júna 2013 a žiadajú vydať tento

nález:

„1. Základné právo sťažovateľa A. B... a M. D... na súdnu na inú právnu ochranu

zaručené podľa a podľa Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné právo na spravodlivý súdny proces

zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, základné

právo podľa Listiny, základné právo na vlastníctvo podľa

a základné právo na majetok podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu č. 1 k Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd zo dňa 06. 06. 2013 uznesením Krajského

súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 06. 06. 2013 porušené bolo.

2. Uznesenie Krajského súdu v Žiline sp. zn. zo dňa 06. 06. 2013 sa

zrušuje a vec sa vracia Krajského súdu v Žiline na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Žiline je povinný uhradiť sťažovateľom A. B... a M. D... do tridsať

dní od právoplatnosti tohto nálezu trovy konania vo výške 331,15 EUR (slovom

tristotridsaťjeden eur pätnásť centov) na účet advokáta JUDr. Martina Olosa...“

Ústavný súd uznesením č. k. -18 z 5. novembra 2013 prijal sťažnosť

sťažovateliek v časti namietajúcej porušenie ich základných práv podľa čl. 20 a čl. 46 ods. 1

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru a práva podľa

ods. 1 dodatkového protokolu uznesením krajského súdu č. k. -74 zo 6. júna

2013 na ďalšie konanie a vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol.

Ako vyplynulo zo sťažnosti sťažovateliek, k nej pripojených listín a spisu Okresného

súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. , ktorý ústavný súd pripojil pre

účely rozhodovania o podanej sťažnosti, sťažovateľky sa ako žalobkyne v tejto veci

domáhali proti K. H. (ďalej len „žalovaná“) žalobou z 22. septembra 2011 určenia, že

sťažovateľky sú každá v podiele 5/48 podielovými spoluvlastníčkami pozemku KNC parc.

2

č... o výmere 1 026 m, orná pôda, nachádzajúceho sa v meste..., v katastrálnom území...,

zapísanom v katastri nehnuteľností vedenom Správou katastra Žilina pre kat. úz... na liste

vlastníctva č... (ďalej len „nehnuteľnosť“). Svoju žalobu odôvodnili tým, že žalovaná bola

ako podielová spoluvlastníčka nehnuteľnosti v týchto podieloch zapísaná na základe zmluvy

uzatvorenej so sťažovateľkami (ako predávajúcimi), ktorá je absolútne neplatným právnym

úkonom pre nedostatok vôle. Kúpna zmluva bola sťažovateľkám podsunutá pri podpise

iných listín zástupkyňou žalovanej I. M., ktorá bola za toto konanie právoplatne uznaná

vinnou z trestného činu podvodu rozsudkom krajského súdu sp. zn. z 24. mája

2011 (ďalej len „trestné konanie“).

Okresný súd žalobe sťažovateliek vyhovel rozsudkom č. k. -46

z 9. januára 2013 a určil, že každá zo sťažovateliek je v podiele 5/48 podielovou

spoluvlastníčkou nehnuteľnosti. Zároveň zaviazal žalovanú nahradiť sťažovateľkám trovy

konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 1 202,26 € a náhrady iných trov

konania vo výške 99,50 €. Pri určení výšky trov právneho zastupovania s poukazom na § 10

ods. 1 a 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov (ďalej len „advokátska tarifa“) vychádzal okresný súd z hodnoty predmetu sporu

(spoluvlastnícke podiely k nehnuteľnosti určené do vlastníctva sťažovateliek), za ktorú

2

považoval priemernú cenu pozemkov v... (80 €/m), a z nej zistenú cenu týchto

spoluvlastníckych podielov. Rozsudok v určovacích výrokoch nadobudol právoplatnosť

7. marca 2013. Proti výroku o náhrade trov konania podala žalovaná odvolanie.

Žalovaná podané odvolanie odôvodnila tým, že v danom prípade mal okresný súd

vychádzať z toho, že hodnota predmetu sporu sa nedá určiť na základe doteraz vykonaných

dôkazov a odmena advokáta mala byť určená podľa § 11 ods. 1 písm. a) advokátskej tarify.

Okresný súd vychádzal z priemernej ceny pozemkov v..., neuviedol však, akým spôsobom a

z akých dôkazov ju zistil. Advokát (sťažovateliek), ktorý túto cenu okresnému súdu uviedol,

2

nie je osobou odborne znalou na posudzovanie ceny nehnuteľností. Za cenu 80 €/msa v...

nepredávajú ani stavebné pozemky, tobôž orná pôda, ktorá bola predmetom konania.

Okresný súd aj súdny poplatok vyrubil z ceny neurčitej. V trestnom konaní bola znalcom v

roku 2006 určená hodnota nehnuteľnosti sumou 711,50 Sk (23,61 €). Žalovaná navrhla

odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku zmeniť a sťažovateľkám

priznať náhradu trov konania v časti trov právneho zastupovania iba vo výške 229,86 €.

Krajský súd uznesením č. k. -74 zo 6. júna 2013 rozsudok okresného

súdu v napadnutom výroku zmenil tak, že žalovanú zaviazal nahradiť sťažovateľkám trovy

konania, pokiaľ ide o trovy právneho zastúpenia vo výške 311,05 € a iné trovy konania

vo výške 99,50 €. Zároveň priznal žalovanej náhradu trov odvolacieho konania vo výške

92,42 €. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že predmetom konania nebolo vyslovenie

vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (ako veci, ktorá je peniazmi oceniteľná), ale posúdenie

platnosti právneho úkonu (kúpnej zmluvy) z hľadiska jeho náležitostí (kde hodnota nie je

finančne vyčísliteľná), a preto pri stanovení tarifnej hodnoty veci je potrebné vychádzať

z § 11 ods. 1 písm. a) advokátskej tarify.

Výrok o náhrade trov konania rozsudku okresného súdu č. k. -46

z 9. januára 2013 v spojení s uznesením krajského súdu č. k. -74 zo 6. júna

2013 nadobudol právoplatnosť 22. júla 2013.

Sťažovateľky sťažnosť na porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 a čl. 46

ods. 1 , práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

a práva podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu uznesením krajského súdu č. k.

-74 zo 6. júna 2013 doručenú ústavnému súdu odôvodnili tým, že právne

posúdenie veci odvolacím súdom je svojvoľné, arbitrárne, nesprávne a neudržateľné. Petit

žaloby sťažovateliek znie na určenie vlastníckeho práva; o určovaní neplatnosti zmluvy

okresný súd nerozhodoval. Predmetom sporu je právo peniazmi oceniteľné a v takom

prípade sa tomu zodpovedajúca čiastka v konaniach o určenie vlastníckeho práva považuje

za základ pre tarifnú hodnotu – ako to konštatoval i ústavný súd (). Krajský

súd sa od tohto názoru bez relevantného dôvodu odklonil a rovnakú otázku vyriešil odlišne

ako ústavný súd, čím porušil navyše i princíp právnej istoty.

Krajský súd sa k sťažnosti sťažovateliek vyjadril podaním č. Spr 636/2013

z 9. decembra 2013 tak, že poukázal na dôvody rozhodnutia uvedené v odôvodnení

uznesenia č. k. -74 zo 6. júna 2013, ďalej uviedol, že „sťažnosť

nepovažujem za opodstatnenú z dôvodov uvedených v pripojenom vyjadrení predsedníčky

dotknutého senátu 10 Co, ktorý v namietanej veci rozhodoval a s ktorými dôvodmi sa

stotožňujem“, a zároveň uviedol, že netrvá na ústnom prerokovaní veci pred ústavným

súdom.

Sťažovateľky sa na výzvu ústavného súdu z 11. decembra 2013 nevyjadrili.

Ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie namietaného porušenia základného

práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na

inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prerokovaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Podľa každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo

všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Dedenie sa zaručuje.

Podľa čl. 1 dodatkového protokolu každá fyzická alebo právnická osoba má právo

pokojne užívať svoj majetok. Nikoho nemožno zbaviť jeho majetku s výnimkou verejného

záujmu a za podmienok, ktoré ustanovuje zákon a všeobecné zásady medzinárodného práva.

Vo všeobecnosti úlohou súdnej ochrany ústavnosti poskytovanej ústavným súdom

nie je chrániť občana pred skutkovými omylmi všeobecných súdov, ale chrániť ho pred

takými zásahmi do jeho práv, ktoré sú z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné (). Z rozdelenia súdnej moci v ústave medzi ústavný súd

a všeobecné súdy totiž vyplýva, že ústavný súd nie je opravnou inštanciou vo veciach

patriacich do právomoci všeobecných súdov (napr. ).

Ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory

všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu, ani

preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi bol alebo nebol náležite zistený

skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil.

Úloha ústavného súdu sa vymedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie

a aplikácie s , prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach

a základných slobodách. Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať

rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo

samotným rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové

a právne závery všeobecného súdu môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného

súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak

z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné, a zároveň by mali za následok

porušenie základného práva alebo slobody (mutatis mutandis ).

Citovaný je vyjadrením základného práva domáhať sa súdnej

ochrany. Tento článok je primárnou ústavnou bázou pre zákonom upravené konanie

súdov a iných orgánov Slovenskej republiky príslušných na poskytovanie právnej ochrany,

a tým aj „bránou“ do ústavnej úpravy jednotlivých aspektov práva na súdnu a inú právnu

ochranu. Zároveň v zmysle sa možno domáhať práv podľa

len v medziach zákonov, ktoré toto ustanovenie vykonávajú, pričom však v súlade s čl. 152

ods. 4 musí byť výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných

všeobecne záväzných právnych predpisov v súlade s , a súčasne v zmysle c

ods. 1 majú príslušné medzinárodné zmluvy vrátane dohovoru prednosť

pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd ().

Rozhodovanie o náhrade trov konania je integrálnou súčasťou súdneho konania,

a preto všeobecný súd pri poskytovaní súdnej ochrany podľa môže

rozhodnutím, ako aj postupom predchádzajúcim jeho vydaniu, ktorý nie je v súlade

so zákonom ( a ), porušiť základné právo účastníka konania

na súdnu ochranu (obdobne ). Obsahom práva na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 je ratione materiae aj právo na rozhodnutie o trovách konania, resp. o náhrade

trov konania v súlade so zákonom (Robins c. Spojené kráľovstvo z 23. 9. 1997).

V prípadoch, keď sťažovatelia namietajú porušenie svojich garantovaných

práv rozhodnutím všeobecného súdu týkajúcim sa náhrady trov konania, je ústavný súd

vo svojej doterajšej judikatúre zdržanlivý, keďže problematika trov konania má vo vzťahu

k predmetu konania pred všeobecnými súdmi akcesorickú povahu, a preto sa k zrušeniu

napadnutého výroku o trovách konania uchyľuje iba výnimočne, napr. keď zistí, že

v posudzovanej veci došlo k extrémnemu zásahu do základného práva na súdnu ochranu

(spravodlivý proces), alebo ak zistí, že zároveň došlo k neprípustnému zásahu aj do iného

základného práva (porovnaj m. m. , , ,

, ).

Vychádzajúc z týchto ústavne významných úvah, zaoberal sa ústavný súd posúdením

obsahu napadnutého rozhodnutia z uvedených hľadísk.

Sťažovateľky ako dôvod svojej ústavnej sťažnosti uviedli, že uznesenie krajského

súdu č. k. -74 zo 6. júna 2013 je založené na takom výklade § 9, § 10 a § 11

advokátskej tarify, ktoré popiera ich účel a zmysel, a to aj v kontexte doterajšej

rozhodovacej praxe ústavného súdu.

Krajský súd uznesenie č. k. -74 zo 6. júna 2013 odôvodnil takto:

„Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ) po zistení, že odvolanie

podal účastník konania ( prvá veta ) v zákonom stanovenej lehote (

), preskúmal vec v rozsahu danom ustanovením (z tohto titulu

ponechal nedotknutým rozsudok súdu prvého stupňa v odvolaním nenapadnutých výrokoch

vo veci samej) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( ) rozsudok

okresného súdu v napadnutej časti zmenil podľa tak, ako je uvedené vo

výroku tohto rozhodnutia.

Aj s poukazom na závery nálezu Ústavného súdu SR je správnym

tvrdenie (navrhovateliek), že nemožno stotožňovať prípad určenia súdneho poplatku za

určovací návrh s prípadom určenia odmeny advokáta. Základná hodnota tarifnej odmeny

advokátov sa stanovuje podľa tarifnej hodnoty veci alebo práva, pričom tarifnou hodnotou

sa rozumie výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba

týka ( a 10 vyhl. č. ). Pokiaľ je teda vec, právo alebo plnenie, ktoré je

predmetom súdneho sporu peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka považuje za základ

pre tarifnú hodnotu aj vo veciach určenia vlastníckeho práva k takejto veci.

V súdenom prípade však ide o určenie neplatnosti právneho úkonu, čo je nepochybne

iná právna skutočnosť než určenie samotného vlastníckeho práva. Predmetom konania teda

nie je priame vyslovenie vlastníckeho práva k určitej peniazmi oceniteľnej veci (čo

odôvodňuje považovať za základ pre tarifnú hodnotu cenu veci), ale posudzovanie platnosti

právneho úkonu – kúpnej zmluvy z hľadiska jej náležitostí, kde hodnota právneho úkonu

(zmluvy) ako takého finančne vyčísliteľná nie je. S ohľadom na to, je pri určení tarifnej

hodnoty potrebné vychádzať z vyhlášky č. , t. j. keď

predmet konania nie je oceniteľný v peniazoch.“

Ako vyplýva z obsahu odôvodnenia uznesenia krajského súdu č. k.

74 zo 6. júna 2013, toto je založené na právnom názore, podľa ktorého v prípade, ak je

predmetom konania určenie vlastníckeho práva k veci, avšak rozhodnutie súdu vo veci sa

odvíja od posúdenia platnosti zmluvy v tom zmysle, že v prípade jej neplatnosti je potrebné

určiť vec do vlastníctva žalobcu, je potrebné vychádzať z toho, že odmena advokáta sa

určuje podľa § 11 ods. 1 advokátskej tarify (a hodnota sporu nie je peniazmi oceniteľná).

Naopak, sťažovateľky zastávajú názor, že aj v takomto prípade je nevyhnutné

vychádzať z petitu žaloby, pričom ak je z neho zrejmé (ako v tejto veci), že žalobca žiada

určiť vec do vlastníctva, je potrebné odmenu advokáta určiť, vychádzajúc z hodnoty veci,

určenia vlastníctva ku ktorej sa žalobca domáha.

Podľa § 9 ods. 1 advokátskej tarify základná sadzba tarifnej odmeny sa stanoví podľa

tarifnej hodnoty veci alebo druhu veci, alebo práva a podľa počtu úkonov právnej služby,

ktoré advokát vo veci vykonal, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 10 ods. 2 advokátskej tarify (v znení účinnom do 30. júna 2013) ak nie je

ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci

alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby;

za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky a hodnota.

Podľa § 11 ods. 1 písm. a) advokátskej tarify základná sadzba tarifnej odmeny za

jeden úkon právnej služby je jedna trinástina výpočtového základu, ak a) nie je možné

vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, alebo ju možno zistiť len s nepomernými

ťažkosťami...

Ústavný súd v náleze č. k. -24 zo 16. mája 2012, na obsah ktorého

poukazuje krajský súd i sťažovateľky, vyslovil, že pokiaľ je vec, právo alebo plnenie, ktoré

je predmetom daného súdneho sporu, peniazmi oceniteľné, potom sa táto čiastka (suma)

považuje za základ pre tarifnú hodnotu, a to aj vo veciach určenia vlastníckeho práva

k takejto veci, pretože citované ustanovenia advokátskej tarify dôsledne rozlišujú situácie

pre náhrady trov konania, kedy je predmet právneho sporu, o ktorom vlastníctve sa

rozhoduje, peniazmi oceniteľný, a kedy nie je. Inými slovami, explicitná úprava § 9 ods. 1

advokátskej tarify vylučuje použitie § 11 ods. 1 písm. a) advokátskej tarify.

Predmetom sporu vo veci sťažovateliek bolo určenie vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti (ako to vyplýva z petitu žaloby sťažovateliek, ako aj z výroku rozsudku

okresného súdu). Je síce pravdou, že rozhodnutie o podanej žalobe záviselo od posúdenia

predbežnej otázky, ktorou bola platnosť kúpnej zmluvy, avšak to nič na predmete konania

nemôže zmeniť. Preto sa právny názor vyslovený ústavným súdom v náleze č. k.

-24 zo 16. mája 2012 nepochybne vzťahuje aj na prípad sťažovateliek;

ústavný súd nevidí dôvod, pre ktorý by sa mal od tohto názoru odchýliť.

Vlastnícke právo k nehnuteľnosti bolo oceniteľné peniazmi, v dôsledku čoho krajský

súd pri priznávaní náhrady trov konania nemohol vychádzať z tarifnej odmeny ustanovenej

v § 11 ods. 1 písm. a) advokátskej tarify, ale bol povinný na vec aplikovať § 10 ods. 2

advokátskej tarify.

Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov

konania, ktoré úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces

a tiež súvisí, pokiaľ ide konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým

právom podľa a dodatkového protokolu. Ak krajský súd

náhradu nákladov v správnej výške určenej podľa príslušnej právnej normy sťažovateľkám

nepriznal, odoprel im ochranu označených práv zakotvených v ústavnom poriadku.

Vo vzťahu k základnému právu na vlastníctvo a právu na majetok považuje ústavný

súd za potrebné uviesť aj to, že účastníkovi občianskeho súdneho konania svedčí vždy

legitímna nádej na náhradu trov konania, pokiaľ sú splnené zákonné predpoklady na ich

priznanie, a to vo výške vyplývajúcej z právnych predpisov. Takáto legitímna nádej požíva

ochranu ako majetok v zmysle dodatkového protokolu, resp. .

Ústavný súd preto dospel k záveru, že uznesením krajského súdu č. k.

-74 zo 6. júna 2013 bolo porušené nielen základné právo sťažovateliek na

súdnu ochranu podľa a právo na spravodlivé súdne konanie podľa

ods. 1 dohovoru, ale aj ich základné právo na vlastníctvo podľa a právo

na majetok podľa čl. 1 ods. 1 dodatkového protokolu.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby

podľa vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným

rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie,

opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby

vo veci konal. Podľa môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby,

ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

V záujme ochrany garantovaného základného práva na súdnu ochranu podľa

, práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru,

základného práva na vlastníctvo podľa a práva na majetok podľa

dodatkového protokolu, ktoré boli u sťažovateliek porušené uznesením krajského súdu č. k.

-74 zo 6. júna 2013, bolo potrebné toto uznesenie krajského súdu zrušiť

a vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie krajskému súdu.

Bude úlohou krajského súdu v ďalšom priebehu odvolacieho konania rozhodnúť

o odvolaní žalovanej takým spôsobom, ktorý bude ústavne konformný a bude v súlade

s právnym názorom ústavného súdu vysloveným v tomto náleze.

Ústavný súd sťažovateľkám podľa priznal nárok

na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s ich právnym zastupovaním

advokátom v konaní pred ústavným súdom vo výške 331,15 € (§ 11 ods. 3, § 14 ods. 1

a § 16 ods. 3 advokátskej tarify) za dva úkony právnej služby, a to prevzatie a príprava

zastúpenia a podanie sťažnosti ústavnému súdu.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto nálezu.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. decembra 2014