Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 630/2017

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-49

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. apríla 2018 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcu Rudolfa Tkáčika

v konaní o prijatej sťažnosti obchodnej spoločnosti SLOVAK SOLAR ENERGY, s. r. o.,

Račianska 96, Bratislava, zastúpenej spoločnosťou Lukačka s. r. o., Tehelná 25, Bratislava,

v mene ktorej koná konateľ a advokát Mgr. Juraj Lukačka, vo veci namietaného porušenia

základného práva na súdnu ochranu podľa a práva

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn.

z 13. apríla 2017 takto

rozhodol:

1. Základné právo obchodnej spoločnosti SLOVAK SOLAR ENERGY, s. r. o.,

na súdnu a inú právnu ochranu podľa a právo

na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd uznesením Okresného súdu Košice II sp. zn.

z 13. apríla 2017 p o r u š e n é b o l i .

2. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesenie Okresného súdu Košice II sp. zn.

z 13. apríla 2017 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Okresný súd Košice II j e p o v i n n ý uhradiť obchodnej spoločnosti SLOVAK

SOLAR ENERGY, s. r. o., trovy právneho zastúpenia v sume 468,51 € (slovom

štyristošesťdesiatosem eur a päťdesiatjeden centov) na účet jej právneho zástupcu Lukačka

s. r. o., Tehelná 25, Bratislava, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Uznesením č. k. -21 z 10. októbra 2017 Ústavný súd Slovenskej

republiky (ďalej len „ústavný súd“) prijal na ďalšie konanie sťažnosť obchodnej spoločnosti

SLOVAK SOLAR ENERGY, s. r. o., Račianska 96, Bratislava (ďalej aj „sťažovateľka“),

vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(ďalej len „“) a práva na spravodlivé súdne konanie

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) uznesením Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) sp. zn.

z 13. apríla 2017 a zároveň odložil vykonateľnosť tohto uznesenia.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh, ako aj z obsahu spisu okresného súdu sp. zn.

vyplýva, že obchodná spoločnosť 3PSTAV s. r. o. ako oprávnený (ďalej

len „pôvodný oprávnený“) sa návrhom podaným 17. júna 2013 domáhala po zmene

súdneho exekútora u súdnej exekútorky JUDr. Denisy Regináčovej Mihalovej (ďalej len

„súdna exekútorka“) vymoženia pohľadávky proti sťažovateľke ako povinnému v sume

142 000 € s príslušenstvom. Exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný platobný

rozkaz okresného súdu č. k. -19 z 30. mája 2013, ktorým bola sťažovateľka

zaviazaná zaplatiť 142 200 € s 9,75 % ročným úrokom z omeškania z tejto sumy od 4. mája

2013 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške zaplateného súdneho poplatku

8 532 € (ďalej len „pohľadávka“). Okresný súd vydal 18. júna 2013 poverenie na vykonanie

exekúcie, vec bola vedená u súdnej exekútorky pod sp. zn. EX 914/2013.

3. Zmluvou o postúpení pohľadávky z 27. decembra 2013 postúpil pohľadávku

pôvodný oprávnený ako postupca spoločnosti PERSPEKTIVA Znojmo s. r. o. ako

postupníkovi za odplatu 72 875 €, splatnú pri podpise zmluvy. Spoločnosť PERSPEKTIVA

Znojmo s. r. o. bola spoločníkom v spoločnosti SLOVAK SOLAR ENERGY, s. r. o. Podľa

§ 57 ods. 1 Exekučného poriadku požiadal postupník o zastavenie exekúcie, pretože nemal

záujem na zexekvovaní svojej dcérskej spoločnosti. Návrh na zastavenie exekúcie bol

súdnej exekútorke doručený 7. apríla 2014. Súdna exekútorka na základe tejto žiadosti

podala 19. júna 2014 na okresnom súde návrh z 15. júna 2014 na zmenu účastníkov

exekučného konania na strane oprávneného a na zastavenie exekúcie s tým, že vyčíslila

trovy exekúcie súdneho exekútora (pozostávajúce z odmeny, náhrady hotových výdavkov

a dane z pridanej hodnoty) vo výške 68,88 €. Ešte predtým ako okresný súd rozhodol

o zastavení exekúcie, postúpila pohľadávku spoločnosť PERSPEKTIVA Znojmo s. r. o. ako

postupca zmluvou z 19. mája 2014 spoločnosti MMPT a. s. ako postupníkovi. Táto

spoločnosť listom z 27. januára 2015 oznámila postúpenie pohľadávky súdnej exekútorke

s tým, že na ňu prešli i práva a povinnosti oprávneného v exekučnom konaní a oznámila

súdnej exekútorke, že pohľadávka jej bola uhradená čo sa týka istiny aj súdneho poplatku

za žalobu, a preto navrhla exekúciu zastaviť.

4. Súdna exekútorka po doručení tohto podania spoločnosťou MMPT a. s. a zároveň

ešte pred tým, ako okresný súd rozhodol o skoršom návrhu na zmenu v osobe oprávneného

a na zastavenie exekúcie, doručila 11. februára 2015 okresnému súdu návrh na zmenu

oprávneného na spoločnosť MMPT a. s., ako aj návrh na čiastočné zastavenie exekučného

konania, čo sa týka vymáhaného nároku, a zároveň požiadala o pokračovanie v exekučnom

konaní, čo sa týka trov exekúcie súdneho exekútora. Súdna exekútorka tento návrh

odôvodnila tým, že pohľadávka týkajúca sa istiny a súdneho poplatku za žalobu bola

uhradená a nový oprávnený požiadal o zastavenie exekúcie. Zároveň súdna exekútorka

žiadala, aby jej okresný súd v prípade, ak bude toho názoru, že exekúcia má byť zastavená

ako celok, priznal odmenu podľa § 16 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov

v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého ak súdny exekútor pri

exekúcii na peňažné plnenie vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania

exekúcie alebo pred jej zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5

vyhlášky s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky, t. j.

aby priznal súdnej exekútorke okrem náhrady hotových výdavkov tak, ako boli vyčíslené

v podaní z 15. júna 2014 (24,20 € + 4,84 €), aj odmenu súdneho exekútora z vymoženej

pohľadávky. Odmenu, ktorú žiadala súdna exekútorka priznať podľa § 5 vyhlášky vyčíslila

sumou 30 146,50 € a daň z pridanej hodnoty sumou 6 029,30 €, ktorá zodpovedá 20 %

zo súčtu sťažovateľkou uhradenej istiny pohľadávky a súdneho poplatku za žalobu

(142 200 € + 8 532 €). Ďalej súdna exekútorka uviedla, že pokiaľ by okresný súd bol toho

názoru, že exekúcia má byť zastavená ako celok a súdnej exekútorke má patriť okrem

náhrady hotových výdavkov iba odmena ako pri upustení od vykonania exekúcie, i v takom

prípade je potrebné vychádzať zo sťažovateľkou uhradenej sumy a vyčíslila i túto odmenu.

5. Uznesením č. k. -181 z 12. augusta 2015 okresný súd pripustil

zmenu účastníka konania na strane oprávneného z pôvodného oprávneného na spoločnosť

MMPT a. s.

6. Uznesením č. k. -232 zo 6. februára 2017 okresný súd exekúciu

zastavil a rozhodol o trovách exekúcie. Zastavenie exekúcie odôvodnil tým, že 7. apríla

2014 oprávnený doručil súdnej exekútorke návrh na zastavenie exekúcie a pretože exekučné

konanie je konaním návrhovým a ovládaným dispozičnou zásadou, exekúciu zastavil podľa

§ 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku. Pokiaľ súdna exekútorka návrhom doručeným

11. februára 2015 navrhla zastaviť exekučné konanie iba čiastočne, o tomto návrhu už

nerozhodoval, pretože exekúciu zastavil ako celok. Druhým výrokom rovnakého uznesenia

zaviazal oprávneného MMPT a. s. uhradiť súdnej exekútorke trovy exekúcie vo výške

68,88 €. Tento výrok odôvodnil poukazom na § 200 ods. 1 a 5, § 196, § 203 Exekučného

poriadku a § 3, § 14 ods. 1 a 2, § 15 ods. 1 vyhlášky. Okresný súd vychádzal z toho, že ak je

exekúcia zastavená, a to zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie

nevyhnutných trov (§ 203 ods. 1 Exekučného poriadku). V prípade zastavenia exekúcie

patrí súdnemu exekútorovi okrem náhrady hotových výdavkov odmena, ktorá sa určuje

paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti, najmenej vo výške 33,19 € (§ 14

ods. 1 a 2 vyhlášky). Súdnej exekútorke priznané trovy exekúcie v celkovej sume 68,88 €

pozostávali z odmeny 33,20 €, náhrady hotových výdavkov (poštovné) 24,20 € a dane

z pridanej hodnoty.

7. Uznesenie okresného súdu č. k. -232 zo 6. februára 2017

nadobudlo v oboch výrokoch právoplatnosť 20. februára 2017. Doručené bolo právnemu

zástupcovi oprávneného MMPT a. s. elektronicky 17. februára 2017, sťažovateľke poštou

20. februára 2017 a súdnej exekútorke elektronicky 16. februára 2017.

8. Súdna exekútorka doručila okresnému súdu 23. marca 2017 podanie, v ktorom

uviedla, že po tom, čo jej bolo doručené 16. februára 2017 uznesenie okresného súdu č. k.

-232 zo 6. februára 2017, proti ktorému nie je prípustné odvolanie, žiada

„o vydanie uznesenia, ktorým súd rozhodne o nároku súdneho exekútora podľa § 16 ods. 2

vyhlášky“. Túto žiadosť odôvodnila súdna exekútorka tým, že okresný súd rozhodoval

o trovách exekúcie súdneho exekútora na základe návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý mu

bol doručený 19. júna 2014, a o zastavení exekúcie rozhodol na základe návrhu, ktorý mu

bol doručený 11. februára 2015. Súdna exekútorka sa dozvedela o úhrade vymáhanej sumy

sťažovateľkou oprávnenému MMPT a. s. až 27. januára 2015. Okresný súd mal o trovách

exekúcie súdnej exekútorky rozhodnúť na základe jej návrhu doručeného súdu 11. februára

2015, ktorý mal k dispozícii a z ktorého bolo zrejmé, že sťažovateľka uhradila oprávnenému

MMPT a. s. istinu a súdny poplatok za žalobu. Súdna exekútorka mala preto nárok

na odmenu vypočítanú v zmysle § 16 ods. 2 a § 5 vyhlášky zo základu, ktorým je výška

vymoženej pohľadávky, a postup okresného súdu bol nesprávny aj s ohľadom

na rozhodovaciu prax (Najvyšší súd Slovenskej republiky, sp. zn.

z 28. februára 2007).

9. Okresný súd uznesením sp. zn. z 13. apríla 2017 priznal súdnej

exekútorke odmenu podľa § 5 ods. 1 vyhlášky v spojení s § 16 ods. 2 vyhlášky v sume

36 175,80 €, na ktorej zaplatenie zaviazal sťažovateľku. V odôvodnení uviedol, že „dňa

06. 02. 2017 rozhodol tunajší súd uznesením o zastavení exekúcie

a priznal súdnej exekútorke JUDr. Denise Regináčovej Mihalovej trovy exekúcie vo výške

68,88 Eur avšak nerozhodol o odmene podľa ust. § 5 ods. 1 v spojení s ust. § 16 ods. 2

vyhlášky č. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Dňa 23.03.2017

bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora na vydanie rozhodnutia podľa

ust. vyhlášky o odmenách a náhradách súdnych

exekútorov. Súd z listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise ako aj v spise

súdneho exekútora Ex 914/2013 zistil, že povinný dňa 22. 05. 2014 (čl. 162 súdneho spisu)

uhradil oprávnenému pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní v plnej výške a podľa ust.

vyhlášky č. má súdny exekútor nárok na odmenu z vymoženej

pohľadávky. Podľa vyhlášky č. odmena súdneho exekútora je 20%

zo základu na jej určenie, najmenej však 33,19 eura a najviac 33 193,92 eura. Podľa ust.

vyhlášky č. ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie

vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej

zastavením, pri určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie

tejto odmeny je výška vymoženej pohľadávky. Odmena súdneho exekútora podľa vyhlášky

č. pozostáva z vymoženej istiny a súdneho poplatku (142 200 Eur +

8 532 Eur) podľa ust. vyhl. č. je odmena 36 175,80 Eur (z toho

DPH 6 029,30 Eur).“. Pokiaľ zaviazal na zaplatenie odmeny súdnej exekútorke

sťažovateľku ako povinného, vychádzal z § 196, § 197 Exekučného poriadku, v zmysle

ktorých náklady exekúcie uhrádza povinný. Procesne okresný súd vydanie uznesenia

odôvodnil poukazom na ustanovenia

v znení neskorších predpisov (ďalej len „CSP“) upravujúce vydanie doplňujúceho rozsudku,

ktoré sa použijú i na uznesenie (, , , ) a v závere

odôvodnenia konštatoval, že „vzhľadom na vyššie uvedené, súd rozhodol tak, ako je

uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia, priznal odmenu z vymoženej pohľadávky

súdnemu exekútorovi vo výške 36 175,80 Eur a na úhradu zaviazal povinného“.

10. Uznesenie sp. zn. z 13. apríla 2017 nadobudlo právoplatnosť

11. mája 2017.

11. Sťažovateľka v sťažnosti na porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa

a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

uznesením okresného súdu č. k. z 13. apríla 2017 poukázala na to, že

postup súdnej exekútorky pri uplatňovaní si nároku na náhradu trov exekučného konania je

v rozpore s Exekučným poriadkom, ako aj vyhláškou, vymyká sa princípu účelnosti

a nevyhnutnosti nákladov na náhradu trov exekučného konania. Sťažovateľka tvrdila, že

v obdobných situáciách, keď príde k zastaveniu exekučného konania na návrh oprávneného

po dobrovoľnom splnení pohľadávky povinného, nepovažuje sa v súdnej praxi táto úhrada

za vymoženie zo strany súdneho exekútora, a to ani vtedy ak k úhrade došlo formálne ešte

počas exekučného konania, teda pred právoplatným rozhodnutím o jeho zastavení.

Poukázala na to, že v jej prípade došlo k úhrade pohľadávky v čase, keď už bol podaný

návrh na zastavenie exekúcie, a teda exekútorka ani nemohla vykonávať ďalšie úkony

na vymoženie sumy.

12. Sťažovateľka ďalej citovala § 4 ods. 1, ako aj § 14 ods. 1 a 2 vyhlášky a uviedla,

že je toho názoru, že „... ak dôjde k zastaveniu exekúcie, určenie trov exekúcie podlieha

inému režimu ako pri ukončení exekučného konania upustením alebo vymožením.

Predovšetkým sa v takomto prípade odmena súdneho exekútora určuje odlišne ako pri

výpočte odmeny v zmysle § 4 a § 5 vyhlášky. Ak teda súd exekúciu zastaví, výpočet odmeny

súdneho exekútora sa spravuje iba ust. 14 a § 15 vyhlášky. V takomto prípade sa teda

odmena vypočíta len za úkony exekučnej činnosti, ktoré sú taxatívne vymenované v § 15

ods. 1 vyhlášky, pričom za každý takýto úkon prináleží súdnemu exekútorovi odmena

vo výške 3,32 Eur. Ustanovenie § 5 vyhlášky, zmysle ktorého sa vypočíta odmena exekútora

vo výške 20 % z vymoženej sumy sa v takomto prípade vôbec neaplikuj, pretože k žiadnemu

vymoženiu zo strany súdneho exekútora nedošlo, keďže povinný uhradil pohľadávku

dobrovoľne a navyše priamo oprávnenému.“.

13. V tejto súvislosti sťažovateľka poukázala i na rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. (35/2006 ZSP), z ktorého vyplýva, že

v zmysle § 4 ods. 1 vyhlášky je základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon

exekučnej činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie zásadne výška vymáhanej pohľadávky.

To však neplatí v prípadoch, v ktorých § 6 a § 14 až § 16 vyhlášky určujú inak. „Inak“

(odlišne než v § 4 ods. 1 vyhlášky) upravuje určenie odmeny súdneho exekútora § 14 ods. 1

vyhlášky aj v prípade, že súd zastaví exekúciu – odmena súdneho exekútora za výkon

exekučnej činnosti sa vtedy neurčuje podľa výšky vymáhanej pohľadávky.

14. Sťažovateľka upriamila pozornosť ústavného súdu i na to, že na okresnom súde

prebiehajú ďalšie tri exekučné konania (sp. zn. , sp. zn.

a sp. zn. ) u rovnakej súdnej exekútorky a s rovnakým priebehom,

v ktorých je sťažovateľka, resp. spoločnosť SLOVAK SOLAR ENERGY II, s. r. o.,

povinným. Vo všetkých týchto konaniach boli súdnej exekútorke priznané trovy exekúcie

podľa § 14 ods. 1, 2 v spojení s § 15 ods. 1 a § 22 ods. 1 vyhlášky, na uhradenie ktorých

bola v zmysle § 203 ods. 1 Exekučného poriadku zaviazaná spoločnosť MMPT a. s., teda

oprávnený. Súdna exekútorka sa v týchto konaniach proti výroku o zastavení exekúcie, ako

aj proti výroku o priznaní trov odvolala a žiadala o priznanie odmeny vo výške 20 %

z vymáhanej sumy v zmysle § 16 ods. 2 vyhlášky v spojení s § 5 ods. 1 vyhlášky. V čase

podania sťažnosti ústavnému súdu ešte o odvolaniach súdnej exekútorky nebolo

rozhodnuté.

15. V nadväznosti na uvedené je sťažovateľka toho názoru, že okresný súd porušil jej

základné právo na súdne konanie podľa , ako aj jej právo na spravodlivý

proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, rozhodol v rozpore so zákonom, rozhodovacou praxou

najvyšších súdnych autorít a jeho konanie nesie znaky arbitrárnosti. Vzhľadom na to, že

v napadnutom uznesení sa okresný súd „odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe a porušil

tak princíp právnej istoty sťažovateľa a vzhľadom k tomu, že v uvedenom prípade navyše

absentuje akékoľvek zdôvodnenie tohto odklonu, máme za to, že postup súdu prvej inštancie

pri vydaní a odôvodnení Uznesenia spĺňa všetky náležitosti toho, že ide o postup, ktorý

nesie výrazné prvky arbitrárnosti a je protiústavný“.

16. V závere sťažnosti sťažovateľka zdôraznila, že pohľadávka, ktorá bola

predmetom exekučného konania, nebola reálna, išlo o fiktívne vytvorenú pohľadávku, ktorá

vznikla účelovo s cieľom bývalého konateľa sťažovateľky obohatiť sa. Navyše, pohľadávka

vznikla v dôsledku takého jeho konania, ktoré nemalo vôbec spôsobovať právne účinky,

keďže valné zhromaždenie, na základe ktorého ustanovil seba ako jedinú osobu konajúcu

za sťažovateľku, bolo súdom vyhlásené za neplatné. Napriek tomu sa však spoločnosť

PERSPEKTIVA Znojmo s. r. o. rozhodla túto pohľadávku odkúpiť, aby neprišlo

k vyhláseniu konkurzu, resp. k likvidácii sťažovateľky. V exekučnom konaní preto

spočiatku vystupovala ako oprávnený subjekt materská spoločnosť PERSPEKTIVA

Znojmo s. r. o. proti sťažovateľke, svojej dcérskej spoločnosti, ako povinnému. Takisto

spoločnosť MMPT a. s., na ktorú bola následne pohľadávka prevedená, bola a je

spriaznenou voči spoločnosti PERSPEKTIVA Znojmo s. r. o. Z tohto dôvodu sťažovateľka

ako povinný ani nemusela predmetnú pohľadávku v exekučnom konaní uhradiť, oprávnený

mohol podať výlučne návrh na zastavenie exekúcie. Skutočnosť, že pohľadávka bola

napokon dobrovoľne uhradená, bola iba výsledkom dohody medzi spriaznenými

spoločnosťami (ktoré majú v riadiacej štruktúre rovnaké osoby), keďže tento postup bol pre

obe spoločnosti z účtovno-daňového hľadiska výhodnejší. Aj v súvislosti s uvedeným

je zrejmé, že súdna exekútorka sa nijakým spôsobom nepričinila a ani sa nemohla pričiniť

k vymoženiu pohľadávky, o účelnosti a nevyhnutnosti vyčíslených trov exekúcie ani

nehovoriac.

17. Na základe uvedeného sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd nálezom rozhodol,

že napadnutým uznesením okresného súdu bolo porušené jej základné právo podľa čl. 46

ods. 1 , ako aj jej právo podľa dohovoru, toto rozhodnutie zrušil a priznal

jej náhradu trov právneho zastúpenia.

18. Predseda okresného súdu sa k sťažnosti vyjadril podaním sp. zn.

z 31. októbra 2017, v ktorom uviedol, že okresný súd sa pri svojom

rozhodovaní opieral o vykonané dôkazy, rozhodol v súlade s platnými právnymi predpismi,

a preto sťažnosť nie je opodstatnená. Súčasne vyslovil súhlas s upustením od ústneho

pojednávania.

19. Sťažovateľka vo vyjadrení z 22. novembra 2017 k stanovisku predsedu

okresného súdu zhrnula dôvody sťažnosti, zdôraznila, že sa pridržiava doterajšej

argumentácie. Zároveň predložila ústavnému súdu uznesenie Krajského súdu v Košiciach

sp. zn. z 27. júla 2017, ktorým rozhodol o odvolaní súdnej exekútorky proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -195 zo 16. júla 2015 (vydanému v jednej

z obdobných vecí, na ktoré sťažovateľka poukazovala už v sťažnosti), a to tak, že odvolanie

odmietol, pretože smerovalo proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie nie je prípustné.

Sťažovateľka zdôraznila, že v právnom štáte nie je prípustné, aby v totožných konaniach

rozhodovali všeobecné súdy rôzne, pretože takáto situácia je v rozpore s princípom právnej

istoty. Sťažovateľka ďalej poukázala i na to, že okresný súd v uznesení, ktorým exekúciu

zastavil, rozhodol i o trovách exekúcie, a teda vyčerpal predmet prejednávanej veci. Z tohto

dôvodu už nebol následne okresný súd oprávnený vydať akékoľvek doplňujúce uznesenie

a opätovne rozhodovať o trovách exekúcie. Predpokladom vydania doplňujúceho

rozhodnutia totiž je, že v doplňovanom rozhodnutí nebolo rozhodnuté o niektorej časti

predmetu konania. Navyše, postup okresného súdu je i v rozpore s , podľa

ktorého súd je viazaný uznesením, len čo ho vyhlási. Okresný súd preto nemal ani

právomoc napadnuté uznesenie vydať. V závere vyjadrenia sťažovateľka poukázala

s ohľadom na výšku priznanej odmeny súdnej exekútorke znova na to, že táto je v hrubom

rozpore s princípom účelnosti a nevyhnutnosti nákladov na náhradu trov exekučného

konania, keď sťažovateľka pohľadávku splnila dobrovoľne. Aj sťažovateľka vyslovila

súhlas s upustením od ústneho pojednávania.

20. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania upustil podľa § 30 ods. 2 zákona

Národnej rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) od ústneho pojednávania v danej veci,

pretože po oboznámení sa s ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

21. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti.

22. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

23. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie.

24. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe

konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

25. Podľa každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným

postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených

zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

26. Podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru každý má právo, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

27. Ústavný súd poukazuje na to, že jeho úlohou nie je posudzovať vhodnosť

a účelnosť výkladu príslušného právneho predpisu všeobecným súdom. Ústavný súd

hodnotí, či v konkrétnej veci uskutočnený výklad právnej normy je ústavne udržateľný, t. j.

či nie je arbitrárny (svojvoľný) alebo zjavne neodôvodnený. Rovnako tak ústavný súd

nezosúlaďuje rozdielnu judikatúru všeobecných súdov (m. m. ,

, , ). Ústavný súd zdôrazňuje, že nie je

oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri

výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej. Úloha ústavného súdu sa

obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov interpretácie a aplikácie s , prípadne

medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Z tohto postavenia

ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať rozhodnutie všeobecného súdu v prípade, ak

v konaní, ktoré mu predchádzalo, alebo samotným rozhodnutím došlo k porušeniu

základného práva alebo slobody. Posúdenie veci všeobecným súdom sa môže stať

predmetom kritiky zo strany ústavného súdu iba v prípade, ak by závery, ktorými sa

všeobecný súd vo svojom rozhodovaní riadil, boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne.

28. Ústavný súd konštatoval už i to, že skutkové závery všeobecného súdu môžu byť

predmetom jeho preskúmavania iba vtedy, ak by z nich vyvodené závery boli zjavne

neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

(, mutatis mutandis , , , ) a tiež by

mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov

29. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (, )

každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo

podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku

Slovenskej republiky alebo v takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika

ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo

na to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy. Z toho

vyplýva, že k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav

veci použije ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma.

30. Z pohľadu ústavnoprávneho teda treba určiť povahu prípadov, v ktorých

nesprávna aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má za následok porušenie

základných práv a slobôd. V konaní o ústavnej sťažnosti možno za také považovať prípady,

v ktorých nesprávna aplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých

noriem tohto práva, prípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých

sa odráža kolízia ústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady

svojvoľnej aplikácie jednoduchého práva (m. m. , ). Inými

slovami, v prípadoch posudzovania individuálnych sťažností podľa nie

je úlohou ústavného súdu preskúmavať príslušné právne predpisy a prax in abstracto, ale

obmedziť sa, nakoľko je to len možné, na posúdenie konkrétneho prípadu na účely zistenia,

či spôsob, akým boli uvedené predpisy aplikované alebo sa dotkli sťažovateľa, viedol

k porušeniu a príslušných medzinárodných zmlúv.

31. Ako z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. vyplýva, uznesením

č. k. -232 zo 6. februára 2017 okresný súd rozhodol (okrem iného)

o trovách exekúcie, a to tak, že zaviazal oprávneného MMPT a. s. uhradiť súdnej

exekútorke trovy exekúcie vo výške 68,88 € a priznané trovy exekúcie pozostávali

z odmeny 33,20 €, náhrady hotových výdavkov (poštovné) 24,20 € a dane z pridanej

hodnoty. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť 20. februára 2017 a súdnej exekútorke bolo

doručené 16. februára 2017. Súdna exekútorka doručila návrh na vydanie uznesenia, ktorým

súd rozhodne o nároku súdneho exekútora podľa § 16 ods. 2 vyhlášky okresnému súdu

23. marca 2017.

32. Podľa právoplatnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia, ktorá

spôsobuje záväznosť a zásadnú nezmeniteľnosť rozhodnutia.

Podľa doručené uznesenie, ktoré nemožno napadnúť odvolaním

alebo sťažnosťou, je právoplatné.

Podľa ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať

a rozhodovať znova.

Podľa ak nerozhodol súd v rozsudku o niektorej časti predmetu

konania alebo o predbežnej vykonateľnosti, môže strana do 15 dní od doručenia rozsudku

navrhnúť jeho doplnenie. Súd môže rozsudok, ktorý nenadobudol právoplatnosť, doplniť aj

bez návrhu.

Podľa doplnenie urobí súd dopĺňacím rozsudkom, na ktorý sa

primerane použijú ustanovenia o rozsudku. Ak súd nevyhovie návrhu strany na doplnenie

rozsudku, návrh zamietne.

Podľa ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie

primerane ustanovenia o rozsudku.

33. Ako z hypotézy normy obsiahnutej v vyplýva, základným

predpokladom vydania doplňujúceho uznesenia je, že súd v doplňovanom rozhodnutí

nerozhodol o niektorej časti predmetu konania a strana navrhla doplnenie rozhodnutia

do 15 dní od doručenia rozhodnutia, ktoré navrhuje doplniť; súd môže bez návrhu

doplňujúcim rozhodnutím doplniť rozhodnutie iba do momentu nadobudnutia jeho

právoplatnosti.

34. V prípade sťažovateľky však okresný súd o trovách exekúcie súdnej exekútorky

už prv v celom rozsahu rozhodol, a to uznesením č. k. -232 zo 6. februára

2017. Nadobudnutím právoplatnosti výroku tohto uznesenia o náhrade trov súdnej

exekútorky sa toto rozhodnutie stalo záväzným a zásadne nezmeniteľným ( ),

v dôsledku čoho o trovách exekúcie súdnej exekútorky (jej odmene) nebolo možné

rozhodovať znova ( ). Prekážka právoplatne rozhodnutej veci je jednou

zo základných záruk právnej istoty ako súčasti požiadaviek materiálneho právneho štátu.

35. Navyše, ako sa zo skutočnosti a tvrdení samotnej súdnej exekútorky javí, ak jej

uznesenie č. k. -232 zo 6. februára 2017 bolo doručené 16. februára 2017

a súdna exekútorka doručila návrh na vydanie doplňujúceho uznesenia okresnému súdu

23. marca 2017, splnená nebola ani podmienka podania návrhu v lehote stanovenej v § 225

ods. 1 . Pritom ak uznesenie č. k. -232 zo 6. februára 2017 nadobudlo

právoplatnosť 20. februára 2017 a doplňujúce uznesenie bolo vydané 13. apríla 2017, neboli

splnené podmienky ani na jeho doplnenie súdom bez návrhu, pretože takto môže súd

postupovať iba vo vzťahu k rozhodnutiu, ktoré právoplatnosť ešte nenadobudlo.

36. Ústavne neudržateľným a nekonzistentným sa potom javí opačný záver

okresného súdu, ktorý považoval podmienky stanovené v hypotéze normy obsiahnutej

v za naplnené a umožňujúce napadnuté rozhodnutie vydať.

37. Pretože každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými

súdmi rozhodovalo podľa relevantnej právnej normy (v tomto prípade podľa § 225 ods. 2

druhej vety , upravujúceho zamietnutie návrhu na vydanie doplňujúceho uznesenia)

a k reálnemu poskytnutiu súdnej ochrany dôjde len vtedy, ak sa na zistený stav veci použije

ústavne súladne interpretovaná platná a účinná právna norma, pokiaľ okresný súd napriek

uvedenému považoval podmienky na vydanie doplňujúceho uznesenia za splnené, aplikoval

jednoduché právo spôsobom, ktorý má za následok porušenie základných práv a slobôd.

Vzhľadom na nastavenie požiadaviek práva na spravodlivý proces napadnuté uznesenie

okresného súdu s poukazom na uvedené dôvody neobstojí, pretože postup okresného súdu

nie je zlučiteľný s a je preto z ústavného hľadiska neospravedlniteľný.

38. S ohľadom na uvedené dospel ústavný súd k záveru, že uznesením okresného

súdu došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na súdnu a inú právnu ochranu

podľa a práva na spravodlivé súdne konanie podľa dohovoru

(bod 1 výroku nálezu).

III.

39. Ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, rozhodnutie, ktorým bolo porušené základné

právo, zruší v rozsahu, v ktorom toto rozhodnutie porušilo základné právo (§ 56 ods. 2

), a v tomto rozsahu vec vráti na ďalšie konanie [

písm. b) ]. V danom prípade na ochranu základného práva

sťažovateľky bolo potrebné napadnuté rozhodnutie okresného súdu zrušiť a vec mu vrátiť

na ďalšie konanie.

40. V ďalšom konaní je okresný súd viazaný právnym názorom ústavného súdu

vysloveným v tomto náleze ( ). Okresný súd je tiež

viazaný rozhodnutím o vrátení veci na ďalšie konanie, ktoré je vykonateľné jeho doručením

( ; bod 2 výroku nálezu).

41. Úlohou okresného súdu bude rozhodnúť o žiadosti súdnej exekútorky, ktorá mu

bola doručená 23. marca 2017 a ktorá je svojím obsahom návrhom na vydanie doplňujúceho

uznesenia, a to so zohľadnením účinkov právoplatnosti svojho uznesenia č. k.

-232 zo 6. februára 2017, ktorým bolo už trovách exekúcie súdnej

exekútorky rozhodnuté. Posúdi i včasnosť podania návrhu súdnej exekútorky na vydanie

doplňujúceho uznesenia, rešpektujúc závery ústavného súdu obsiahnuté v tomto náleze.

42. Ústavný súd sťažovateľke napokon priznal náhradu za tri úkony právnej služby

[prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie sťažnosti 11. júla 2017 a stanovisko k vyjadreniu

z 22. novembra 2017 podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 3, § 13 ods. 2, § 13a ods. 1 písm. a) a c)

a vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov]. Základná sadzba za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017 je 147,33 €

a hodnota režijného paušálu 8,84 €. Celkovo trovy právneho zastúpenia sťažovateľky tak

predstavujú sumu 468,51 €.

43. Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný vyplatiť

na účet právneho zástupcu sťažovateľky ( v spojení s

ods. 1 ) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu ( zákona

o ústavnom súde; bod 3 výroku nálezu).

44. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. apríla 2018