Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 331/09

Legal thesis Official

Log in to see the legal thesis

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 11. novembra 2010

v senáte zloženom z predsedu Milana Ľalíka a zo sudcov Petra Brňáka a Marianny

Mochnáčovej prerokoval sťažnosť Ing. J. O., B., zastúpeného advokátom Ľ. S., Advokátska

kancelária, B., ktorou namieta porušenie a Slovenskej

republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 30. júna 2009, a takto

rozhodol:

1. Právo Ing. J. O. na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn.

z 30. júna 2009 p o r u š e n é b o l o .

2. Rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. z 30. júna 2009 z r u š

u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

3. Krajský súd v Žiline j e p o v i n n ý uhradiť Ing. J. O. trovy konania v sume 120,88 €

na účet jeho právneho zástupcu advokáta Ľ. S. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

nálezu.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti Ing. J. O. n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) podľa § 25 ods. 3

o organizácii Ústavného súdu

Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) uznesením č. k. -9

z 28. októbra 2009 prijal na ďalšie konanie sťažnosť Ing. J. O. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie a (ďalej

len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkom Krajského súdu

v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 30. júna 2009 (ďalej aj

„rozsudok krajského súdu“).

2. Krajský súd napadnutým rozsudkom potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa,

ktorým bola zamietnutá žaloba sťažovateľa o náhradu škody na motorovom vozidle

z dôvodu premlčania nároku, a zaviazal sťažovateľa na náhradu trov konania. Stotožnil sa

so záverom Okresného súdu Liptovský Mikuláš (ďalej len „okresný súd“), že sťažovateľ

podal žalobný návrh proti škodcovi (20. decembra 2000) po uplynutí trojročnej premlčacej

lehoty počítanej od škodovej udalosti z 12. októbra 1997.

3. Sťažovateľ považoval napadnutý rozsudok krajského súdu za ústavne

nekonformný, keď sa domnieval, že rozhodnutím odvolacieho súdu bol porušený zákon

v jeho neprospech, v dôsledku čoho boli porušené jeho základné ľudské práva a

slobody; touto sťažnosťou sa domáhal ich ochrany, pretože nápravu už nebolo možné

dosiahnuť inými právnymi prostriedkami. Dodal, že „dňa 12.10.1997 mal s uvedeným

motorovým vozidlom dopravnú nehodu 5 km pred R., kde mu nedal prednosť v jazde P. M...

so svojim motorovým vozidlom... K uvedenej dopravnej nehode boli ihneď privolaní

policajti, ktorí spísali o tejto dopravnej nehode záznam so záverom, že za vinníka tejto

dopravnej nehody bol určený P. M., ktorý mu vošiel do jazdnej dráhy z vedľajšej cesty.

Ďalej uviedol, že na motorovom vozidle, podľa jeho zistení, vznikla škoda v rozsahu

asi 900 000 Sk..., ktorú mu spôsobil P. M..., ktorú mal podľa dohody ešte presne zistiť

zamestnanec poisťovne, ale do podania žaloby tak neurobil.“

Z týchto dôvodov potom nebolo namieste, aby odvolací súd posudzoval jeho nárok

za premlčaný, najmä keď sa sťažovateľ o výške škody dozvedel postupne tak, ako sa táto

objavovala po odstraňovaní jednotlivých poškodených dielov, čo sa ustálilo až zaplatením

faktúry z 23. marca 1999 za celkovú opravu motorového vozidla. Rozsudkom krajského

súdu preto došlo k porušeniu práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ktorý zaručuje spravodlivé

súdne konanie a podľa ktorého, každý má pravo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo

prejednaná pred nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom.

4. Sťažovateľ v ďalšej časti svojej sťažnosti poukazoval na to, že napadnutým

rozsudkom krajského súdu došlo aj k porušeniu a . Bližšie

dôvody porušenia označených článkov však neuvádzal.

5. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil

porušenie označených práv podľa dohovoru a rozsudkom krajského súdu s tým, aby

bol napadnutý rozsudok krajského súdu zrušený a vec bola vrátená na nové konanie

a rozhodnutie. Sťažovateľ zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

6. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci vyjadril 19. januára 2010 krajský

súd v zastúpení predsedníčkou senátu, ktorá uviedla, že «sťažovateľ nesprávne vymedzil

okruh účastníkov na strane žalovaného, tento nedostatok odstránil až v priebehu

prvostupňového konania, pričom medzičasom však uplynula premlčacia lehota voči tomu

subjektu, s ktorým mal byť žalobca v hmotno-právnom vzťahu. To, že z opísania skutku, tak

ako bol uvedený v žalobe vyplývalo, že zodpovedným má byť P. M., nemohlo viesť k záveru,

že súd musí konať voči tomuto subjektu ako k hlavnému účastníkovi. Pokiaľ aj sťažovateľ

zdôraznil, že sa „nachádzal v konaní“ (P. M.), nie je podľa názoru krajského súdu právne

významné, majúce za následok prerušenie plynutia premlčacej lehoty. Toto by mohlo nastať

jedine v tom prípade, ak by bol v označení hlavného účastníka.» Z týchto dôvodov

považovala sťažnosť sťažovateľa za neopodstatnenú.

7. Predsedníčka senátu krajského súdu v podaní z 19. januára 2010 a právny

zástupca sťažovateľa v podaní z 15. januára 2010 uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom

pojednávaní. V súlade so súhlasom účastníkov konania ústavný súd podľa § 30 ods. 2

upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

8. Podľa ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany

ústavnosti. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických

osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

9. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo

o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

10. Právo na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru obsahuje dve zložky,

a to jednak právo na prístup k súdu, t. j. právo obrátiť sa na súd na vymoženie či ochranu

subjektívneho práva, a jednak právo na určitú kvalitu procesu, ktorá je zabezpečená celou

radou inštitucionálnych a procesných záruk. Právo na spravodlivý proces je tak samostatné

subjektívne verejné právo voči štátu na poskytnutie právnej ochrany v takom procese, ktorý

maximálne garantuje spravodlivý výsledok.

11. Podľa stabilizovanej judikatúry ústavného súdu (, )

každý má právo na to, aby sa v jeho veci v konaní pred všeobecnými súdmi rozhodovalo

podľa relevantnej právnej normy, ktorá môže mať základ v platnom právnom poriadku

Slovenskej republiky alebo takých medzinárodných zmluvách, ktoré Slovenská republika

ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom, ktorý predpisuje zákon. Súčasne má každý právo na

to, aby sa v jeho veci vykonal ústavne súladný výklad aplikovanej právnej normy, ktorý

predpokladá použitie ústavne súladne interpretovanej platnej a účinnej normy na zistený

stav veci.

12. Z pohľadu ústavnoprávneho treba určiť povahu prípadov, v ktorých nesprávna

aplikácia jednoduchého práva všeobecným súdom má za následok porušenie základných

práv a slobôd. V konaní o ústavnej sťažnosti možno za také považovať prípady, v ktorých

nesprávna aplikácia jednoduchého práva je spätá s konkurenciou jednotlivých noriem tohto

práva, prípadne s konkurenciou rôznych interpretačných alternatív, v ktorých sa odráža

kolízia ústavných princípov, a naostatok za také možno považovať aj prípady svojvoľnej

aplikácie jednoduchého práva.

13. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď všeobecný súd urobí taký

výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s princípom spravodlivosti

alebo ho urobí v inom, než v zákonom ustanovenom a právnom myslení, či konsenzuálne

akceptovanom význame alebo bez bližších nerozpoznateľných kritérií.

14. Označené porušenie niektorej z noriem jednoduchého práva v dôsledku svojvôle

alebo v dôsledku interpretácie, ktorá je v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti,

mohlo byť spôsobilé zasiahnuť do označených základných práv sťažovateľa.

15. V danej veci k takej situácii došlo, pretože právny záver krajského súdu

o premlčaní nároku na náhradu škody sťažovateľa voči škodcovi, ktorý zavinil dopravnú

nehodu, z ktorej predmetná škoda vznikla, je totiž v extrémnom nesúlade s princípom

spravodlivosti, ale aj v rozpore so zaužívanou interpretáciou príslušných ustanovení

týkajúcich sa náhrady škody ( a nasl. )

vzniku a premlčania tohto nároku ( ).

16. Začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby podľa § 106 ods. 2 Občianskeho

zákonníka je viazaný v prvom rade na udalosť, z ktorej škoda vznikla. Pojem „udalosť,

z ktorej škoda vznikla“, však zahŕňa nielen protiprávny úkon či právne kvalifikovanú

udalosť, ktoré viedli ku vzniku škody, ale najmä vznik škody samej. Z hľadiska ustanovenia

totiž nemožno udalosť, z ktorej škoda vznikla,

stotožňovať len so škodnou udalosťou, keďže v takom prípade by objektívna premlčacia

doba mohla začať plynúť skôr, ako ku škode na majetku vôbec došlo, prípadne škoda by

mohla vzniknúť až po uplynutí objektívnej premlčacej doby alebo by nemusela vzniknúť

vôbec.

17. Pri úvahe o tom, kedy sa poškodený dozvedel o škode (§ 106 ods. 1 Občianskeho

zákonníka), treba vychádzať z preukázanej vedomosti poškodeného o vzniknutej škode

a nielen z jeho predpokladanej vedomosti o tejto škode. Ak nárok na náhradu škody tvorí

neoddeliteľný celok, premlčacia doba začína plynúť až vtedy, keď sa poškodený dozvie

o celej škode (porovnaj R 38/1975, R 9/1986). Ďalšou podmienkou bola vedomosť

poškodeného o tom, kto (konkrétny subjekt) za škodu zodpovedá. Obe podmienky sú

súčasne podmienkami, aby si poškodený mohol uplatniť právo na náhradu škody na súde

(actio nata). Až od tohto momentu môže začať plynúť 2-ročná, tzv. subjektívna premlčacia

doba.

18. Z uvedených záverov vyplýva, že sťažovateľ ako poškodený sa nemohol

dozvedieť (ani sa nedozvedel) o zodpovednom subjekte (okrem vodiča ním mohol byť aj

prevádzkovateľ motorového vozidla, teda osoba odlišná od vodiča - škodcu) ani o tom, že

mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú bolo možné objektívne vyjadriť

v peniazoch, v deň protiprávneho úkonu (t. j. 12. októbra 1997), ale až následne po tejto

„škodnej udalosti“.

19. Z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. bolo zistiteľné, že sťažovateľ

sa o celkovej výške škody na poškodenom motorovom vozidle dozvedel najskôr až

z faktúry č. ... vystavenej 23. marca 1999 príslušnou autoopravovňou.

20. Ústavný súd preto uzatvára, že iným spôsobom vedený postup pri zisťovaní

podmienok na uplatnenie náhrady škody na súde krajským súdom možno hodnotiť ako

svojvoľný, opomínajúci skutočný účel relevantnej právnej normy. Ústavne nekonformným

rozsudkom potom krajský súd sťažovateľovi odňal právo domáhať sa spravodlivej súdnej

ochrany zaručenej v čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to opísal (síce nekonzistentne)

sťažovateľ v podanej sťažnosti, ktorej ústavný súd v podstatnej časti vyhovel.

21. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie

v porušovaní základných práv a slobôd alebo ľudských práv a základných slobôd

vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola

vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo ak je to možné, prikázať, aby ten, kto

porušil práva alebo slobody podľa odseku 1, obnovil stav pred porušením.

22. Podľa ak sa základné právo alebo sloboda

porušili rozhodnutím alebo opatrením, ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší.

Podľa ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže

vrátiť vec na ďalšie konanie.

23. Vzhľadom na to, že napadnutým rozsudkom krajského súdu došlo k porušeniu

práva sťažovateľa na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd

zrušil rozsudok krajského súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie (bod 2 výroku nálezu).

24. Ústavný súd sa zaoberal aj namietaným porušením čl. 7 ods. 5 a čl. 144 ods. 1

. Ústavný súd k tomu konštatuje, že namietané články neupravujú základné

práva a slobody, majú všeobecný, deklaratórny charakter, a nie charakter základného práva,

a preto nemôžu byť predmetom konania o sťažnosti podľa . Ústavný súd

sťažnosti v tejto časti nevyhovel.

25. Napokon ústavný súd rozhodol o náhrade trov konania úspešného sťažovateľa

(bod 3 výroku nálezu). S poukazom na a vyhlášku

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách

advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov ústavný súd

priznal sťažovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 120,88 € (2 úkony právnej

pomoci v roku 2009 po 53,49 €, t. j. prevzatie a príprava zastúpenia, spísanie ústavnej

sťažnosti, 2 x paušálna náhrada hotových výdavkov po 6,95 €, spolu 120,88 €). Priznanú

náhradu trov právneho zastúpenia je krajský súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu

sťažovateľa ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku).

26. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. novembra 2010