Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26CoCsp/7/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Jančíkovej a sudkýň JUDr. Marianny Hirkovej a JUDr. Viery Kandrikovej v spore žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/X, XXX XX C., 2/ B. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX/X, XXX XX C., obaja zastúpení E. & F. G., so sídlom H. X, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanej: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, zastúpená Advokátska kancelária I. J. a F. G., so sídlom K. XX, XXX XX H., IČO: XX XXX XXX, o zdržanie sa výkonu záložného práva a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, o odvolaní strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. – 132 zo dňa 23.05.2025, takto

r o z h o d o l :

I. P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku I.

II. Z r u š u j e rozsudok vo výroku II., ktorým žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a tiež vo výroku III o trovách konania a v tejto časti vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozsudkom č. k – 132 zo dňa 23.05.2025 v I. výroku uložil žalovanej povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, predmetom ktorej sú nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, kat. úz. C. na vymoženie pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 5.2.2010 a to v tej časti pohľadávky, ktorá bola predčasne zosplatnená vyhlásením splatnosti úveru zo dňa 7.10.2023, v II. výroku v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a v III. výroku vyslovil, že žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania.

2. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali uloženia povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou na základe oznámenia o jeho výkone vo vzťahu k nehnuteľnostiam zapísaných na LV č. XXXX pre kat. úz. C. a tiež vylovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky nachádzajúcej sa v produktových obchodných podmienkach pre hypotekárne a splátkové úvery žalovanej s účinnosťou od 1.1.2015 nachádzajúcej sa v bode 8.1. písm. a) týchto podmienok v znení „Omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky o viac ako tri mesiace“.

3. Žalobcovia navrhli vykonať dokazovanie – pripojením spisu súdu prvej inštancie sp. zn. , listinami priloženými k žalobe (výpis z LV XXXX pre kat. úz. C., listová komunikácia medzi žalovanou a právnym zástupcom žalobcov, výzva na poskytnutie súčinnosti pri obhliadke predmetu dražby, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti) a listinami, ktoré navrhli, aby boli vyžiadané od žalovanej (úverovú zmluvu zo dňa 5.2.2010, Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery, predpis splátok s uvedením omeškaných a zaplatených splátok, listiny k postupu podľa , listiny k preukázaniu skúmania bonity žalobcov, doklad o doručení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalobkyni 2/, potvrdenie o doručení obchodných podmienok,

potvrdenie o oznámení zmeny obchodných podmienok, listiny preukazujúce začatie výkonu záložného práva)

4. Žalovaná namietala svoju pasívnu legitimáciu v spore, pretože žalobcovia požadujú (deklaratórne) uloženie časovo i vecne nelimitovanej povinnosti zdržať sa výkonu riadne zriadeného záložného práva, pričom netvrdia a ani nepreukazujú existenciu takého právneho vzťahu s bankou, v rámci ktorého by žalovanú zaťažovala takáto povinnosť. Pričom pre žalovanú vyplýva presný opak, a to oprávnenie a povinnosť banky na výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou (najmä a ). Žalovaná tiež namietala, že žalobcovia neprodukovali žiadne skutkové tvrdenie, z ktorého by vyplývalo, že záložné právo platne nevzniklo, resp. že by došlo k jeho zániku a ak teda žalobcovia uplatňujú uloženie zákazu výkonu záložného práva ako takého, malo by byť ich hlavnou povinnosťou tvrdiť a preukázať, že v plnom rozsahu uspokojili zabezpečenú pohľadávku, že táto zanikla inak, resp. že došlo k zániku záložného práva zriadeného v prospech banky z iného dôvodu podľa . K neprijateľnosti zmluvnej podmienky žalovaná namietala, že žalobcovia si nesplnili svoju povinnosť uviesť pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočnosti, teda namieta hlavne spôsob, akým žalobcovia odôvodnili svoj žalobný návrh na určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, pretože chýba objasnenie, v čom má príslušné ustanovenie zakladať hrubú nerovnováhu medzi zmluvnými stranami , ktorú nerovnováhu žalobcovia len genericky konštatujú.

5. Žalovaná tiež namietala voči návrhom žalobcov na vykonanie dokazovanie vyžiadaním si listín od žalovanej, čím by došlo k neprípustnému prenášaniu povinností a bremien tvrdenia a dôkazu na žalovanú.

6. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav:

- žalobcovia 1/ a 2/ uzavreli so žalovanou dňa 05.02.2010 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalobcom poskytnutý úver vo výške 39.600,- eur, ktorý sa žalobcovia zaviazali splácať v 349 mesačných splátkach s konečnou splatnosťou dňa 20.01.2040,

- na zabezpečenie úveru bola uzavretá Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam evidovaných na LV č. XXXX pre kat. úz. C. pozemky parcely reg. „C“ parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 109 m2, parc. č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 432 m2, parc. č. XXXX - záhrada o výmere 248 m2, parc. č. XXXX/X - záhrada o výmere 925 m2 a stavba - rodinný dom so súp. č. XX stojaci na parcele č. XXXX(ďalej aj ako „nehnuteľnosti“),

- listom zo dňa 07.10.2023 žalovaná vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru ku dňu 06.10.2023, keďže nastal prípad porušenia v zmysle bodu 8.1 písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne s účinnosťou od 01.01.2015 v aktuálnom znení - omeškanie Dlžníka so splácaním Pohľadávky Banky o viac ako 3 mesiace,

- žalovaná uzatvorila s dražobníkom B. J., a. s. dňa 08.02.2024 zmluvu o realizácii dražby, pričom predmetom dražby mali byť vyššie uvedené nehnuteľnosti,

- žalovaná ako navrhovateľ dražby vyhlásila, že pohľadávka zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXX je ku dňu 07.02.2024 vo výške 74.990,51 eur.

7. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. až 4, , , , až 4, až 3, (ďalej len „“).

8. Súd prvej inštancie ustálil, že zmluva o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX je zmluva spotrebiteľská a s poukazom na obsah žaloby na námietku žalovanej, že žalobcovia požadujú (deklaratórne) uloženie časovo i vecne nelimitovanej povinnosti zdržať sa výkonu riadne zriadeného záložného práva, uviedol, že žalobcovia sa nedomáhajú paušálneho zákazu výkonu záložného práva na neurčitý čas, ale sa domáhajú zdržania konkrétneho výkonu záložného práva na základe oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 07.10.2023. Podľa súdu prvej inštancie žalobcovia v konaní žiadnym spôsobom nerozporovali, že došlo k platnému uzatvoreniu záložnej zmluvy medzi nimi a žalovanou, avšak tvrdili, že oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti je neplatný právny úkon, keďže bol vykonaný na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. K prípustnosti žaloby súd prvej inštancie poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 10.04.2025, sp. zn. .

9. Ďalej sa súd prvej inštancie zaoberal posúdením vyhlásenia mimoriadnej splatnosti, pričom s poukazom na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR ( sp. zn. zo dňa 19.03.2025, sp.

zn. zo dňa 31.07.2024 a sp. zn. zo dňa 25.09.2024) s konštatovaním, že žalovaná nepreukázala splnenie podmienok pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru, dospel k záveru, že vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru pre neuvedenie splátky, pre ktorú došlo k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti úveru, je neplatný právny úkon a bez platnosti takéhoto právneho úkonu nebolo možné pristúpiť k dobrovoľnej dražbe v tej časti pohľadávky, ktorá bola predčasne zosplatnená oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 07.10.2023. Z uvedeného dôvodu súd prvej inštancie žalobe v časti zdržania sa výkonu dobrovoľnej dražby vyhovel.

10. Čo sa týka zamietnutia žaloby v časti o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky v bode 8.1. písm. a) produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne, a. s.. s účinnosťou od 01.01.2015 v aktuálnom znení: „Omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky banky viac ako tri mesiace“, súd prvej inštancie uviedol, že uvedenú zmluvnú podmienku mohol posudzovať iba v znení ako ju navrhovali žalobcovia, pričom obchodné podmienky žalobcovia nepredložili a tieto nepredložila ani žalovaná. K tomu súd prvej inštancie poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 24.10.2022, podľa ktorého „Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie sa pokúsil úverovú zmluvu zabezpečiť postupom podľa avšak bez výsledku, z tohto dôvodu nebolo možné dôkaz navrhovaný žalobkyňou vykonať. Pokiaľ teda žalobkyňa navrhovaný dôkaz nepredložila a súd prvej inštancie z tohto dôvodu žalobu zamietol, nie je možné mu nesplnenie povinnosti predložiť dôkaz, či už zo strany žalobkyne alebo žalovanej na výzvu súdu, pričítať ako nesprávnosť jeho procesného postupu. V tomto prípade neunesenie dôkazného bremena žalobkyňou ide výlučne na jej ťarchu“. Podľa súdu prvej inštancie zmluvnú podmienku v znení ako ju navrhovali žalobcovia, nie je možné vyhlásiť za neprijateľnú, keďže nespôsobuje značnú nerovnováhu v práva a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa, keďže hovorí iba o omeškaní dlžníka, pričom z nej neplynú dôsledky, z ktorých žalobcovia vyvodzovali jej neprijateľnosť, pričom za dôvod neprijateľnosti nemožno považovať ani to, že sa nachádza v obchodných podmienkach a navyše nebolo súdu prvej inštancie zrejmé, či sa táto zmluvná podmienka vzťahuje na právny vzťah strán, keďže obchodné podmienky, v ktorých sa má nachádzať, boli účinné od 01.01.2015, pričom zmluva bola uzatvorená dňa 05.02.2010.

11. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle podľa zásady úspechu v konaní, pričom skonštatoval, že žalobcovia boli úspešní v časti zdržania sa výkonu dobrovoľnej dražby a neúspešní v časti určenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, preto vzhľadom na čiastočný úspech a neúspech strán súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

12. Proti rozsudku podali žalobcovia v zákonom stanovenej lehote odvolanie z dôvodov nesprávnych skutkových zistení a z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci ( a h) ).

12.1 Prvá odvolacia námietka žalobcov smeruje k možnosti vykonávania dokazovania v spotrebiteľských sporoch súdom ex offo resp. možnosti požiadať o predloženie príslušných listín aj dodávateľa hoci v pozícii žalovaného, pričom v tejto súvislosti poukázali na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 13.03.2025 vo veci C-337/23 bod. 77. Žalobcovia sú preto presvedčení, že žalovaná bola povinná nimi navrhnuté listiny predložiť a tiež predložiť aj listiny požadované súdom, keďže všetky tieto listiny mohli objasniť a preskúmať postup žalovanej.

12.2 Vo vzťahu k I. výroku napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie sa žalobcovia odvolávajú do tej časti, v ktorej je uvedené, že žalovaná je povinná zdržať sa výkonu záložného práva v tej časti pohľadávky, ktorá bola predčasne zosplatnená vyhlásením splatnosti úveru dňa 07.10.2023, pretože žalobcovia požadovali zdržanie sa výkonu záložného práva vo vzťahu k celej pohľadávke a nie len k pohľadávke vyplývajúcej zo zosplatnenia. Z formulácie tohto výroku žalobcom vyplýva, že záložné právo sa ďalej môže vykonávať na sumy, ktoré boli splatné pred vyhlásením predčasnej splatnosti úveru, s čím nemožno súhlasiť, pretože výšku pohľadávky, pre ktoré sa má vykonávať dobrovoľná dražba, nemožno takýmto spôsobom rozdeliť. Žalobcovia sa chceli domáhať zdržania sa výkonu záložného práva na základe konkrétneho oznámenia o jeho výkone s tým, že požadovaný petit by boli doplnili na základe predloženia dokladov zo strany žalovanej vrátane dokladu o oznámení začiatku výkonu záložného práva, avšak žalovaná uvedené odmietla predložiť, preto bolo potrebné zo strany súdu prvej inštancie tento výrok formulovať tak, aby sa dosiahla ochrana požadovaná žalobcami, prípadne aspoň v odôvodnení dovysvetliť, že zdržanie sa výkonu záložného práva sa týka celej pohľadávky, pre ktorú sa k výkonu záložného práva pristúpilo, keďže pohľadávka v žalovanou uvádzanej sume neexistuje, hoci žalobcovia nepopierajú, že sú s niektorými splátkami v omeškaní.

12.3 Vo vzťahu k II. výroku napadnutého rozsudku žalobcovia nesúhlasia so závermi súdu prvej inštancie z dôvodu, že nebolo sporné medzi stranami sporu, že k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti došlo na základe práve citovanej zmluvnej podmienky uvedenej v Produktových obchodných podmienkach pre hypotekárne a splátkové úvery Slovenskej sporiteľne a. s. s účinnosťou od 1.1.2015, preto súd prvej inštancie mal z týchto podmienok vychádzať, keďže sa na zmluvný vzťah vzťahovali. Podľa žalobcov uvedená zmluvná podmienka je neprijateľná preto, lebo nerešpektuje judikatúru Súdneho dvora EÚ (vec C-598/21, najmä body 81. a 82.) a jej znenie vytvára neprimerané zaťaženie a riziko pre žalobcov, prihliadajúc najmä na to, že dobrovoľnou dražbou mohli prísť o svoje obydlie. Žalobcovia dodali, že s predmetnou zmluvnou podmienkou neboli ani oboznámení, čo považujú za dôvod jej neprijateľnosti podľa .

12.4 Vychádzajúc z kritérií neprijateľných zmluvných podmienok stanovených v rozhodnutí Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-415/11 je pre žalobcov zrejmé, že pri individuálnom vyjednávaní by s takouto zmluvnou podmienkou nesúhlasili, preto majú žalobcovia za to, že nevyhlásenie neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky, je nesprávnym právnym posúdením.

12.5 Vo vzťahu k III. výroku o náhrade trov konania, žalobcovia uviedlo, že aj keby boli hypoteticky neúspešní vo veci uplatnenia nekalej zmluvnej podmienky, podľa žalobcov v tejto časti konania by náhrada trov nemala patriť žiadnej zo strán, pretože zaťaženie náhradou trov konania neúspešného spotrebiteľa by porušilo ciele smernice Rady 93/13 a viedlo by k tomu, že spotrebiteľ, ktorý sám nevie určiť, či zmluvná podmienka je alebo nie je neprijateľná, by sa z opatrnosti radšej takejto neprijateľnosti zmluvnej podmienky na súde nedomáhal.

12.6 Žalobcovia navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, že výrok rozsudku o zdržanie sa výkonu záložného práva sformuluje tak, že sa bude týkať celej pohľadávky nielen pohľadávky zosplatnenej, vyhlási neprijateľnosť požadovanej zmluvnej podmienky a prizná náhradu trov konania žalobcom v plnom rozsahu.

13. Proti rozsudku podala odvolanie tiež žalovaná, a to proti I. výroku a III výroku. z dôvodov že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ), súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ), a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ) ).

13.1 Prvá námietka žalovanej smeruje voči porušeniu procesného pravidla o viazanosti súdu podanou žalobou, pretože podľa bodu 31 odôvodnenia súd prvej inštancie vyhovel v celom rozsahu návrhu žalobcov na uloženie povinnosti žalovanej zdržať sa výkonu záložného práva, pričom napriek tomu, že žalobcovia zreteľne prepojili žalobnú požiadavku zákazu dražobného výkonu záložného práva na oznámenie o začatí výkonu záložného práva, táto spojitosť sa do I. výroku napadnutého rozsudku vôbec nepremietla, ale miesto toho doň súd prvej inštancie úplne svojvoľne doplnil formuláciu „na vymoženie pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 5.2.2010 a to v tej časti pohľadávky, ktorá bola predčasne zosplatnená vyhlásením splatnosti úveru zo dňa 7.10.2023“, ktorá nemá absolútne žiadnu oporu v obsahu žaloby ani v neskorších procesných úkonov žalobcov. Podľa žalovanej nejde o žiadnu „kozmetickú“ úpravu alebo sémantické spresnenie, naopak, dramatickým spôsobom sa zmenil rozsah aj obsah petitórnej ochrany, keď sa rozsudok prepojil s akousi „časťou úverovej pohľadávky“, na uspokojenie ktorej sa začal výkon záložného práva. Takýto postup súdu prvej inštancie je podľa žalovanej evidentným excesom z dispozičnej zásady, podľa ktorej strana sporu, a nie súd, určuje predmet civilného sporového konania.

13.2 V prejednávanej veci podľa žalovanej existuje hneď niekoľko dôvodov, prečo súd prvej inštancie nebol oprávnený „preformulovať“ žalobný návrh a zásadne tak zmeniť predmet sporu :

- zásah súdu do obsahu žalobnej požiadavky neprichádza do úvahy proti vôli dotknutej sporovej strany (stanoviská žalobcov, resp. ich právneho zástupcu), pričom žalovaná netuší na základe čoho dospel súd prvej inštancie k „zisteniu“, že „zo samotnej žaloby, ale aj z repliky, jednoznačne vyplynulo, že žalobcovia sa nedomáhajú paušálneho zákazu výkonu záložného práva na neurčitý čas, ale sa domáhajú zdržania

konkrétneho výkonu záložného práva na základe oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 07.10.2023“ (bod 23 odôvodnenia napadnutého rozsudku);

- fakt kvalifikovaného právneho zastúpenia žalobcov od úplného začiatku sporu, od ktorého podľa žalovanej možno očakávať a vyžadovať, že presne sformuluje žalobné dôvody i požiadavky, a že ich jazykové vyjadrenie verne odráža procesnú vôľu jeho klientov;

- prekročenie limitov posudzovania úkonov strán sporu, najmä neprípustnosť domýšľania obsahu úkonu alebo vyvodzovania záverov, ktoré z neho v skutočnosti nevyplývajú;

- obchádzanie procesných pravidiel o zmene žaloby. Preto podľa žalovanej postupom súdu prvej inštancie došlo k závažnému porušeniu jej práv, keď tento „vstúpil“ do sporu v prospech žalobcov a ich presne formulovaný žalobný návrh nahradil návrhom iným, kvalitatívne významne odlišným, ktorý následne aj meritórne prejednal a rozhodol o ňom.

13.3 V ďalšom bode odvolania žalovaná uviedla, že rozsudok je svojvoľný a nepreskúmateľný, pretože v ňom úplne chýba presvedčivé objasnenie, aké konkrétne skutočnosti dali podľa súdu prvej inštancie vzniknúť právnej povinnosti, ktorú vyslovil vo výroku I. Na preukázanie svojich domnienok žalovaná odkázala na rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 27.11.2002, sp. zn. zo dňa 14.09.2006, sp. zn. zo dňa 11.11.2010 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 27.11.2019. Podľa žalovanej súd môže autoritatívne uložiť splnenie určitej povinnosti iba v prípade, ak takáto povinnosť žalovanej voči žalobcovi existuje už v rozhodujúcom okamihu vyhlásenia rozsudku (, prvá veta, ), teda musí existovať konkrétny právny vzťah medzi žalobcami a žalovanou, v ktorom existuje príslušná povinnosť Keďže nejde o konštitutívny rozsudok (na základe výslovného zákonného zmocnenia), súd nemôže podľa žalovanej „z ničoho“ vytvoriť určitú právnu povinnosť, a teda rozsudok vôbec nevysvetľuje, v akom právnom vzťahu medzi žalobcami a bankou mala vzniknúť, a na základe akej konkrétnej skutočnosti, naša údajná povinnosť zdržať sa dražobného výkonu záložného práva (v akomkoľvek rozsahu).

13.4 Žalovaná už v priebehu konania jednoznačne argumentovala, že buď musí existovať ustanovenie právneho predpisu, v zmysle ktorého záložný veriteľ všeobecne, za určitých okolností, napriek omeškaniu dlžníka so splnením zabezpečeného záväzku, nie je oprávnený vykonať záložné právo - takáto právna norma však v platnom právnom poriadku jednoducho nie je; alebo musí existovať dohoda medzi subjektmi záložného (zabezpečovacieho) právneho vzťahu, v zmysle ktorej záložný veriteľ, napriek omeškaniu dlžníka so splnením zabezpečeného záväzku, nesmie vykonať konkrétne záložné právo - žiadnu takúto dohodu však žalobcovia ako záložcovia vo vzájomnom vzťahu s bankou ako záložným veriteľom neoznačili, a v skutočnosti ani nikdy nevznikla. Rozhodujúca otázka sporu je pritom podľa žalovanej nasledovná: keďže neexistovala osobitná dohoda medzi stranami sporu, ktorá právna norma v platnom právnom poriadku umožňuje súdu, aby rozhodnutím vo veci samej uložil záložnému veriteľovi zdržať sa jediného možného spôsobu výkonu záložného práva? Súd prvej inštancie sa s touto otázkou podľa žalovanej nedokázal vysporiadať.

13.5 Z meritórneho hľadiska považuje žalovaná za neudržateľný najmä právny názor súdu prvej inštancie, že rozhodnutím vo veci samej možno subjektu zakázať výkon jeho práva, čo je popretím samotnej podstaty všeobecného súdnictva, ktorého poslanie je presne opačné – ochrana subjektívnych práv, nie znemožňovanie ich realizácie. V tejto súvislosti žalovaná poukázala na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. zo dňa 27.11.2000 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 16.4.2009.

13.6 Podľa žalovanej pre správne posúdenie, či možno vyhovieť žalobnej požiadavke, boli rozhodujúce dve okolnosti a to, že (1) v konaní nebolo zistené, že záložné právo vôbec, resp. že po jeho vzniku nastala taká právna skutočnosť, s ktorou normatívna úprava spája zánik záložného práva ( a (2) nebolo zistené, že by nebola splnená jediná zákonná podmienka pre oprávnené začatie výkonu záložného práva, ktorou je existencia omeškanej zabezpečenej pohľadávky ( ), keďže žalobcovia nielen nepreukázali, že riadne a včas splnili všetky povinnosti zo záväzkového vzťahu založeného zmluvou o splátkovom úvere zo dňa 05. 02. 2010, ale dokonca sami výslovne priznali, že sa dostali do omeškania s plnením základnej povinnosti na platenie dohodnutých splátok. Z uvedeného žalovaná rezultuje, že záložné právo banky existuje a je ho oprávnená aj vykonať. Preto podľa žalovanej súd nemôže mať právomoc, aby subjektu, ktorý je nositeľom určitého subjektívneho práva, u ktorého sú navyše splnené zákonné predpoklady jeho vykonateľnosti, meritórne odňať možnosť jeho výkonu. Osobitne žalovaná zdôraznila, že v

spotrebiteľských právnych vzťahoch predstavuje výkon záložného práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby jediný dovolený a kogentne preferovaný spôsob jeho výkonu. Preto ak súd meritórne zakáže záložnému veriteľovi dražobný výkon záložného práva zriadeného na zabezpečenie pohľadávky zo spotrebiteľského právneho vzťahu, fakticky ho podľa žalovanej tohto práva úplne zbavuje, resp. zbavuje ho jeho uhradzovacej funkcie, pretože žiaden iný spôsob jeho výkonu už potom neprichádza do úvahy.

13.7 Žalovaná poukázala, že právnou skutočnosťou, od ktorej sa odvíja začatie jeho výkonu, je oznámenie o začatí výkonu záložného práva ( ), a nie akýkoľvek úkon alebo iná skutočnosť týkajúca sa zabezpečenej pohľadávky (napr. jej zosplatnenie). Záložný veriteľ je oprávnený začať výkon záložného práva nie preto, že predtým vyhlásil predčasnú splatnosť zabezpečenej pohľadávky – jeho výkon by mohol začať aj bez predošlého zosplatnenia – ale výlučne preto, že dlžník sa dostal do omeškania s jej splnením. Naviac, výška zabezpečenej pohľadávky nie je počas výkonu záložného práva statická a nezmeniteľná, naopak, môže sa v priebehu času vyvíjať, napr. v dôsledku prirastajúcich úrokov z omeškania alebo odpustenia časti dlhu. Napadnutý rozsudok je podľa žalovanej neprípustne neurčitý a materiálne nevykonateľný v stanovení „časti pohľadávky“, na uspokojenie ktorej bolo zakázané viesť výkon záložného práva, ale je najmä príkrym porušením aj ďalšieho procesného pravidla, že rozsudkom sa má rozhodnúť o celej prejednávanej veci ( ), pretože ak bolo uložené zdržať sa dražobného výkonu záložného práva vo vzťahu k „časti pohľadávky“, aký je právny režim jej „zvyšku“.

13.8 Žalovaná v ďalších bodoch odvolania odmietala názor súdu prvej inštancie, že záložca nemá inú možnosť, ako sa brániť proti prebiehajúcemu výkonu záložného práva, než práve prostredníctvom žaloby o zdržanie sa jeho výkonu a tiež poukázala, že nevyhnutným predpokladom takého zásahu je, že v okamihu rozhodovania súdu musí takýto výkon aj reálne prebiehať. Tu však súd prvej inštancie „opomenul“, že žiaden výkon záložného práva sa aktuálne neuskutočňuje, keďže bol už predtým zakázaný uznesením Okresného súdu Prešov č. k. -20 zo dňa 21. 02. 2024, v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č. k. -189 zo dňa 11. 04. 2024, ktorým bolo nariadené neodkladné opatrenie ukladajúce zdržať sa výkonu záložného práva.

13.9 Žalovaná navrhla odvolaciemu súdu aby v napadnutom rozsahu rozsudok zrušil a vec v tomto rozsahu vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

14. Ďalšie vyjadrenia strany sporu v odvolacom konaní nepodali

15. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom stanovenej lehote ( (ďalej len „“) oprávnenou osobou ( ), prejednal odvolanie podané stranami sporu a preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez toho, aby nariadil pojednávanie podľa (a contrario). Pretože rozsudok vo veci samej musí byť verejne vyhlásený, odvolací súd uverejnil v zákonom stanovenej lehote miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove (, , 3 ).

16. Strany sporu podané odvolania odôvodňovali odvolacími dôvodmi podľa /d nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces), spočíva v tom, že nesprávny procesný postup súdu, znemožňujúci realizáciu práv strany sporu dosiahne určitú intenzitu, ktorá odôvodní záver o tom, že celé konanie sa nejaví ako spravodlivé. Žalovaná nesúhlasí s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie, považuje ho za svojvoľné a nepreskúmateľné a zároveň žalovaná napáda postup súdu prvej inštancie pri rozhodovaní o uložení povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva obídením procesných pravidiel.

18. Odvolací dôvod podľa (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

19. Napokon právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Riešenie právnej otázky (quaestio iuris) prebieha v procese právneho posudzovania veci, pri ktorom súd uvažuje o určitej právnej norme, zamýšľa sa nad možnosťou (potrebou) jej aplikácie, skúma jej obsah, zmysel a účel, normu interpretuje a na podklade svojich skutkových zistení prijíma právne závery o existencii alebo neexistencii dôvodu pre aplikovanie predmetnej právnej normy na posudzovaný prípad (pozri napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. z 29.09.2021). Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

20. V súdnom konaní sa žalobcovia proti žalovanej domáhajú uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva ku konkrétnym nehnuteľnostiam, a zároveň žiadajú vysloviť neprijateľnosť zmluvnej podmienky nachádzajúcu sa v obchodných podmienkach žalovanej.

21. Čo sa týka uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva, súd prvej inštancie žalobe vyhovel, avšak návrh žalobcov limitoval tak, že uložená povinnosť sa týka pohľadávky podľa úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX zo dňa 5.2.2010 a to v tej časti, ktorá bola predčasne zosplatnená vyhlásením splatnosti úveru zo dňa 7.10.2023. Proti uvedenému rozhodnutiu namietali žalobcovia, že požadovali uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva k celej pohľadávke, nie len k tej vyplývajúcej zo zosplatnenia. Proti uloženiu povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva namietala aj žalovaná, podľa ktorej súd prvej inštancie dostatočne nevysvetlil, prečo vôbec takúto povinnosť uložil a tiež namietala, že rozhodol nad rámec toho, čo žalobcovia vlastne požadovali.

22. Zo zisteného skutkového stavu pritom vyplýva, že medzi žalobcami a žalovanou bola uzatvorená zmluva o poskytnutí splátkového úveru, teda žalovaná poskytla žalobcom úver, ktorý sa žalobcovia zaviazali vrátiť spolu s úrokmi žalovanej v pravidelných mesačných splátkach. Na zabezpečenie splnenia povinnosti žalobcovia a žalovaná uzatvorili tiež zmluvu o zriadení záložného práva, čo nebolo medzi stranami sporné, pričom zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam bolo zapísané na príslušnom liste vlastníctva v katastrálnom konaní. Preukázané tiež bolo a žalobcovia nespochybňovali, že svoju povinnosť uhrádzať žalovanej pravidelné mesačné splátky neplnili. Žalovaná preto vyhlásila mimoriadnu splatnosť úveru listom zo dňa 7.10.2023 a žiadala, aby žalobcovia uhradili sumu 72.997,77 eur. Zároveň žalovaná začala výkon záložného práva, pričom v súdnom konaní vedenom pred súdom prvej inštancie pod sp. zn. bola žalovanej uložená povinnosť zdržať sa tohto výkonu do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

23. Odvolací súd nespochybňuje, že dobrovoľná dražba je jeden zo zákonných spôsobov výkonu záložného práva. Odvolací súd sa však nestotožňuje s názorom žalovanej, že neexistujú žiadne obmedzenia výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou. Aj tak silné právo, akým nepochybne záložné právo je, môže pri jeho výkone čeliť obmedzeniu vo svetle princípov súkromného práva. ,,Smernica Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle zásady efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej úpravy, akou je v prejednávanej veci v spojení s ďalšími ustanoveniami právnej úpravy dotknutej vo veci samej, ktorá umožňuje veriteľovi vymôcť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok tak, že vykoná záložné právo predajom nehnuteľnosti aj napriek námietkam spotrebiteľa a bez posúdenia zmluvných podmienok súdom alebo iným nezávislým tribunálom“ (C-482/12 Macinský/Getfin, C-34/13 Kušionová/SMART Capital).

24. Odvolací súd konštatuje, že sama o sebe zmluvná podmienka o dobrovoľnej dražbe nemôže byť nekalá, keďže ide o zákonný prostriedok výkonu záložného práva. Problém nastáva vtedy, ak sa má inak legálnym prostriedkom vymôcť nečestné plnenie. Vtedy už je možné zmluvnú klauzulu, ktorá inak má oporu v zákonom regulovanom pravidle, posúdiť ako nekalú (za nekalé sa považujú podmienky, ak v spojení s inými zmluvnými podmienkami, čl.4 ods.1 Smernice rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, cit. so zreteľom ...a na iné podmienky...).

25. Pri realizácii dobrovoľnej dražby chýba kontrola neprijateľných zmluvných podmienok, lebo ju vykonáva súkromná osoba na podnet veriteľa, tiež súkromnej osoby. Môže sa preto realizovať na pohľadávku, ktorej výšku a ďalšie zmluvné podmienky spotrebiteľ - dlžník namieta. Je preto možné ustáliť, že pri realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ktorú iniciuje žalovaná, by mohlo byť vymožené plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok, keďže by tieto neboli podrobené súdnej kontrole. Aby bolo možné zabezpečiť súdnu ochranu tohto ústavného práva, je nevyhnutná súdna kontrola neprijateľnosti zmluvných podmienok právneho vzťahu účastníkov konania.

26. V danom prípade, žalovaná ako veriteľ sama určila výšku pohľadávky, vychádzajúc pritom z vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru a začala výkon záložného práva dobrovoľnou dražbou, pričom žalobcovia výkon záložného práva namietajú práve z dôvodu, že nesúhlasia s výškou pohľadávky, ktorá má byť v procese dobrovoľnej dražby uspokojená a to vzhľadom jednak na neplatnosť zosplatnenia spotrebiteľského úveru a jednak na sumu, ktorú už uhradili počas dĺžky trvania zmluvy. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu, sa správne žalobcovia domáhajú ochrany svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, keďže sa obávajú, že žalovaná môže získať plnenie, na ktoré jej nárok nevznikol a žalobcovia stratia nielen vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, ale aj svoje obydlie.

27. Odvolací súd poukazuje na bod 19. odôvodnenie uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. -196 zo dňa 25.11.2020, v ktorom najvyšší súd uviedol, že podstatnou pre posúdenie dôvodnosti žalobného návrhu je posúdenie, či zdržanie výkonu záložného práva neobmedzene do budúcna, je adekvátnym prostriedkom ochrany práv žalobcov. Najvyšší súd poukázal na svoju doterajšiu rozhodovaciu prax, ktorá dospela k záveru, že právna úprava dobrovoľných dražieb, resp. možnosť vymáhania plnení zo spotrebiteľských zmlúv takouto formou, nie je v rozpore s ochranou spotrebiteľa, ktorá vyplýva z práva Európskej únie, avšak len za predpokladu, že príslušná právna úprava umožňuje zabezpečenie ochrany práv spotrebiteľa, resp. ju aspoň prakticky neznemožňuje alebo nadmerne nesťažuje. Konštatoval, že právo na obydlie spotrebiteľa nemožno chápať ako absolútne nedotknuteľné. Pri kolízii garantovaných práv a to práva žalobcov na ochranu obydlia zaručeného , či dohovoru a na druhej strane práva žalovanej na ochranu majetku zaručeného a Dodatkového protokolu, je potrebné vykonať test proporcionality ,,stricto sensu“ za účelom zistenia, či obmedzenie ustanovené zákonom resp. na základe zákona, zodpovedá legitímnemu cieľu a je nevyhnutné v demokratickej spoločnosti (porov. Rozhodnutia ústavného súdu napr. , , ).

28. Odvolací súd pripomína, že špeciálnu pozornosť musí všeobecný súd venovať prípadom, keď je predmetom sporu nehnuteľnosť slúžiaca pre potreby bývania, pretože v takom prípade je nepriamo dotknuté nielen právo na súkromný a rodinný život podľa a dohovoru, z ktorého vyplývajú tiež určité procedurálne garancie (porovnaj nález z 11. októbra 2018, bod 12), ale aj právo každého na zachovanie ľudskej dôstojnosti zaručené . Všeobecný súd musí byť preto ostražitý v prípadoch, keď je žaloba podaná práve z dôvodu ochrany pred tvrdeným nezákonným zásahom do vlastníckeho práva k rodinnému domu uspokojujúceho základnú potrebu bývania.

29. Ak chcela žalovaná byť úspešná, teda ak chcela, aby súd jej neuložil povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva, žalovaná mala súd prvej inštancie dôkazmi presvedčiť, že jej postup pri výkone záložného práva, teda aj postup pred začatím výkonu záložného práva pri zosplatnení pohľadávky, je správny a taktiež mala preukázať aj správnosť výšky dlhu, ktorý si v rámci procesu dobrovoľnej dražby uplatnila.

30. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaná nepreukázala, že by splnila podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru (absencia uvedenia splátky, pre ktorú dochádza

k zosplatneniu, R 34/2025). Tento záver súdu prvej inštancie žalovaná vo svojom odvolaní ani nenamietala, namietala len, že súd prvej inštancie vymedzil uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva na základe tohto zosplatnenia nad rámec toho, čo žalobcovia požadovali. Žalobcovia naproti tomu namietali, že žiadali uloženie povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva k celej pohľadávke.

31. Podľa odvolacieho súdu, súd prvej inštancie správne postupoval, ak nepristúpil k absolútnej časovo neobmedzenej povinnosti veriteľa zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou, ale tento zákaz výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou obmedzil v súvislosti s pohľadávkou, ktorá bola predčasne zosplatnená oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 7.10.2023. Súd prvej inštancie neprekročil žalobný návrh, ale ani neprisúdil žalobcom viac, ako sa domáhali, tak ako sa žalovaná domnieva (princíp „vo väčšom je obsiahnuté menšie“). Je teda zrejmé, že toto obmedzenie sa netýka prípadných ďalších nárokov z predmetnej zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi stranami sporu dňa 5.2.2010. Taktiež nie je vylúčený ani opätovný výkon záložného práva žalovanej, avšak výška pohľadávky bude musieť odrážať tú skutočnosť, že ku dňu 6.10.2023 k platnému vyhláseniu mimoriadnej splatnosti nedošlo, avšak aj žalobcom musí ostať zachované právo brániť sa proti výške vymáhanej pohľadávky, a to aj v čase pred samotným výkonom záložného práva.

32. Odvolací súd považuje po zohľadnení eurokonformného výkladu za neudržateľné, aby na jednej strane dôvodom neplatnosti dobrovoľnej dražby bola veriteľom nesprávne uvedená výška vymáhanej pohľadávky (uznesenia Najvyššieho súdu SR sp.zn. , ), no na druhej strane predísť takejto dražbe by sa nedalo. Takýto stav, ak by sa ako podmienka ochrany spotrebiteľa proti vymáhaniu plnenia z neprijateľnej podmienky stanovilo najprv vykonanie dražby, by bol absurdný. Strata vlastníctva (príklep) je najzávažnejším zásahom do obydlia spotrebiteľa (C-598/21). Bez akejkoľvek súdnej kontroly je možné prostredníctvom inštitútu dobrovoľnej dražby predajom nehnuteľnosti zbaviť záložcu a jeho rodinných príslušníkov obydlia a to len na základe písomného vyhlásenia záložného veriteľa o pravosti, výške a splatnosti pohľadávky, pre ktorú sa výkon záložného práva realizuje, ktoré je postavené na roveň exekučnému titulu, teda má priamy dosah na ústavné práva záložcu. V danej veci ide o právne vzťahy, ktoré sú založené spotrebiteľskou zmluvou, preto je aj povinnosťou súdu dbať na zabezpečenie ochrany slabšej strany tohto právneho vzťahu, v danom prípade žalobcov.

33. Vzhľadom na uvedené odvolací súd konštatuje, že odvolacie námietky žalovanej nie sú dôvodné a skutočnosti uvedené v jej odvolaní neboli spôsobilé spochybniť správnosť skutkových a právnych záverov, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, preto bol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa potvrdený.

34. Predovšetkým je potrebné si uvedomiť, že výsledkom súdneho konania je autoritatívne rozhodnutie, podľa ktorého je v sporovom konaní vždy jedna strana sporu úspešná a druhá strana neúspešná. Súčasťou práva na spravodlivý proces tak nemôže byť právo na to, aby bola procesná strana (žalobca, i žalovaný) pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa všeobecný súd stotožnil práve s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (, , , a ). Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom strany sporu, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom sporových strán, vrátane ich dôvodov a námietok (porov. sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ).

35. K zamietnutiu žaloby súdom prvej inštancie odvolací súd zastáva názor, že v tomto smere je odvolanie žalobcov dôvodné. Čo sa týka odôvodnenia zamietnutia žaloby, je v tomto smere výrok II. rozsudku, aj vzhľadom na výrok I. (obmedzenie uloženia povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva k pohľadávke zosplatnenej listom zo dňa 7.10.2023), nepreskúmateľný. Nepreskúmateľný s nesprávnymi skutkovými zisteniami je aj časť týkajúca sa zmluvnej podmienky, ktorú žalobcovia navrhli určiť za neprijateľnú.

36. V prvom rade odvolací súd poukazuje v súvislosti s dokazovaním v spotrebiteľských sporoch na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie (ďalej len ,,Súdny dvor“), ktorý vo veci C-495/19 v bode

51 uviedol, že v prípade, ak by nebolo možné vykladať a uplatňovať vnútroštátnu právnu úpravu v súlade s požiadavkami smernice 93/13, sú vnútroštátne súdy povinné aj bez návrhu preskúmať, či dojednania dohodnuté medzi stranami majú nekalú povahu a na tento účel prijať nevyhnutné opatrenia na vykonanie dokazovania a neuplatniť akékoľvek vnútroštátne ustanovenia alebo judikatúru, ktoré sú v rozpore s uvedeným preskúmaním (pozri v tomto zmysle rozsudok zo 7. 11. 2019, Profi Credit Polska, C-419/18 a C-483/18, EU:C:2019:930, bod 76 a citovanú judikatúru). Vo veci C-724/22 Súdny dvor rozhodol, že čl. 7 ods. sa v spojení so zásadou efektivity má vykladať v tom zmysle, že bráni vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje súdu rozhodujúcemu o výkone platobného rozkazu prijať ex offo opatrenia na vykonanie dokazovania s cieľom zistiť skutkové a právne okolnosti potrebné na preskúmanie prípadnej nekalej povahy podmienok obsiahnutých v zmluve o úvere uzavretej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom, pokiaľ preskúmanie vykonané príslušným súdom v štádiu konania o platobnom rozkaze nespĺňa požiadavky zásady efektivity v súvislosti s touto smernicou.

37. Súdny dvor v rozsudku vo veci C-598/21 judikoval, že čl. 3 ods. 1, čl. 4 ods. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 7 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v spojení s čl. 7 a čl. 38 Charty základných práv Európskej únie sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia vnútroštátnej právnej úprave, podľa ktorej súdne preskúmanie nekalej povahy klauzuly o predčasnej splatnosti obsiahnutej v zmluve o spotrebiteľskom úvere nezohľadňuje proporcionalitu možnosti priznanej predajcovi alebo dodávateľovi uplatniť právo, ktoré mu vyplýva z tejto klauzuly, s ohľadom na kritériá súvisiace najmä so závažnosťou nesplnenia zmluvných povinností zo strany spotrebiteľa, takých ako výška splátok, ktoré neboli splatené vo vzťahu k celkovej výške úveru a dĺžke trvania zmluvy, ako aj s možnosťou, že uplatnenie uvedenej klauzuly povedie k tomu, že predajca alebo dodávateľ môže pristúpiť k vymáhaniu súm dlžných na základe tejto klauzuly predajom rodinného obydlia spotrebiteľa v mimosúdnom konaní.

38. Ústavný súd vo svojom rozhodnutí sp. zn. zo dňa 17.6.2025 (odvolací súd poukazuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie bolo vyhlásené pred týmto rozhodnutím) uvádza, že „ani zmluvná klauzula o možnosti predčasného zosplatnenia úveru odrážajúca nekogentné ustanovenie vnútroštátneho právneho predpisu nie je vyňatá spod kontroly v kontexte posudzovania nekalých zmluvných podmienok. V prípade sťažovateľky súdy nielenže neposudzovali prípadnú existenciu nekalej povahy zmluvného dojednania, ale sa ani len nepresvedčili, či možnosť predčasného zosplatnenia úveru bola medzi zmluvnými stranami dojednaná.“

39. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nesprávne postupoval, keď v časti o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky žalobu zamietol s odôvodnením, že túto mohol posudzovať len v znení, v akom ju požadovali žalobcovia a s vyslovením svojej pochybnosti, či sa táto podmienka na zmluvný vzťah vôbec vzťahuje. Práve táto pochybnosť, či sa zmluvná podmienka na zmluvný vzťah strán sporu vzťahuje, mala byť impulzom pre posúdenie, či vôbec sa strany sporu dohodli na práve veriteľa požadovať zaplatenie celého dlhu pri omeškaní s úhradou splátok.

40. Tak ako žalobcovia uviedli v odvolaní, nebolo sporné medzi stranami sporu, že Produktové obchodné podmienky pre hypotekárne a splátkové úvery s účinnosťou od 1.1.2015 sú súčasťou zmluvy o splátkovom úvere. Žalovaná však uvedené obchodné podmienky ani na výzvu súdu prvej inštancie nepredložila. Predložila však Obchodné podmienky účinné od 1.7.2007, na ktoré odkazuje aj zmluva o splátkovom úvere. V obchodných podmienkach, ktoré predložila žalovaná, je jednak upravená možnosť zmeny obchodných podmienok ( časť E. Záverečné ustanovenia), ale aj prípady porušenia v bode 8, pričom podľa bodu 8, 8.1 písm. a) sa prípadom porušenia rozumie aj omeškanie dlžníka so splatením pohľadávky banky, alebo iného peňažného záväzku voči banke o viac ako 5 dní, kedy podľa bodu 8.4 písm. a) je banka, ak dôjde k akémukoľvek prípadu porušenia, oprávnená vyhlásiť mimoriadnu splatnosť pohľadávky, t. j. požadovať splatenie pohľadávky banky v lehote, ktorú určí v Oznámení o mimoriadnej splatnosti.

41. Podľa účinného v čase zosplatenia, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

42. Podľa ust. účinného v čase zosplatnenia ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

43. Ust. v spojení s upravuje tak postup veriteľa, ktorý pre účinné zosplatnenie dlhu musí byť dodržaný: 1) dohoda strán zmluvného vzťahu o práve veriteľa žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, 2) upozornenie na uplatnenie práva na zosplatnenie v lehote nie kratšej ako 15 dní pred jeho uplatnením s uvedením konkrétnej splátky, pre ktorú prichádza zosplatnenie (pričom v čase upozornenia na takúto možnosť nemusí byť ešte dlžník v omeškaní so splátkou 3 mesiace, čiže veriteľ môže upozorniť dlžníka na uplatnenie svojho práva aj skôr), 3) omeškanie s uvedenou splátkou po dobu troch mesiacov, 4) uplatnenie práva najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Ochrana spotrebiteľa v týchto ustanoveniach je upravená aj preto, aby v prípade, ak veriteľ nedodrží stanovené podmienky pre podanie žiadosti o zaplatenie celej pohľadávky, spotrebiteľ nestratil výhodu splátok. V zmysle cieľov smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere členské štáty by mali prijať vhodné opatrenia na podporu zodpovedných postupov počas všetkých fáz úverového vzťahu.

44. Odvolací súd uvádza, že podľa judikatúry súdov Slovenskej republiky je v zásade prípustné uplatňovanie takých obchodných podmienok, v ktorých si zmluvné strany môžu dohodnúť obsah práv a povinností, ktorými sa vzájomne budú riadiť, pričom tieto práva a povinnosti sú obvykle obsiahnuté priamo v zmluve, avšak nie je vylúčená ani aplikácia všeobecných, či iných obchodných podmienok, na ktoré zmluva môže odkazovať. Uvedené uplatnenie obchodných podmienok však nie je neobmedzené, ale naopak, právna úprava stanovuje zákonné limity. Pre spotrebiteľské zmluvy platí, že nemôžu obsahovať dojednania, ktoré sú v rozpore s požiadavkami dobrej viery, alebo znamenajú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, ďalej také, s ktorými sa spotrebiteľ nemá možnosť oboznámiť pred podpisom zmluvy a pod. Ak majú byť takéto obchodné podmienky súčasťou zmluvy, ktorá na ne odkazuje, pre to, aby boli záväzné, je potrebné vyjadriť s nimi súhlas zmluvných strán, čomu musí predchádzať oboznámenie sa s ich obsahom. Na preukázanie oboznámenia sa s nimi však nepostačuje len konštatovanie a vyhlásenie spotrebiteľa vo formulárovej zmluve o tom, že bol s obchodnými podmienkami oboznámený. V spotrebiteľských zmluvách obchodné podmienky, na ktoré zmluva odkazuje alebo ktoré sú k nej pripojené, majú slúžiť predovšetkým na to, aby nebolo nevyhnutné do každej zmluvy prepisovať dojednania technického a vysvetľujúceho charakteru. Naopak, nesmú slúžiť na to, aby do nich v často neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme dodávateľ skryl dojednania, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa zrejme uniknú. Pokiaľ tak aj napriek tomu dodávateľ urobí, nespráva sa v právnom vzťahu poctivo a takémuto dojednaniu nemožno priznať právnu ochranu.

45. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu potom odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie s použitím ust. v napadnutom rozsahu v zamietajúcom výroku II., ako aj v závislom výroku III. o náhrade trov konania zrušil a vec mu v zrušenom rozsahu v zmysle vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

46. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný vyslovenými právnymi názormi odvolacieho súdu, bude opätovne riadne posúdiť neprijateľnosť zmluvnej podmienky tykajúcej sa práva banky vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru. Súd prvej inštancie sa bude zaoberať zmluvnými podmienkami zmluvy o splátkovom úvere uzavretej medzi stranami sporu dňa 5.2.2010 aplikujúc aj ust. , pričom doplnením dokazovania ( , CSP) zistí, ktoré obchodné podmienky sú pre zmluvný vzťah záväzné a či vôbec môžu byť záväzné vzhľadom na dojednania podľa čl. II zmluvy o splátkovom úvere. Súd prvej inštancie uvedené vyhodnotí aj vzhľadom na zákonné podmienky pre uplatnenie práva veriteľa požadovať zaplatenie dlhu v celosti pri omeškaní s platením dohodnutých splátok. Následne vo veci súd prvej inštancie opätovne rozhodne, tak, aby bolo zrejmé, ktorá časť nárokov žalobcov bola zamietnutá a ktorej sa vyhovelo, aby sa rozhodlo o celom predmete sporu, pričom rozhodnutie náležite v súlade s ust. vo všetkých jeho záveroch zrozumiteľne odôvodní.

47. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znovu o náhrade trov konania, včítane odvolacích ( ), pričom odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie rozsudok Súdneho dvora EÚ zn. C-224/19, zo dňa 16.7.2020, podľa ktorého „ a , ako aj zásada efektivity sa majú vykladať v tom zmysle, že bránia režimu, ktorý umožňuje, aby časť trov konania znášal spotrebiteľ, a to v závislosti od výšky súm zaplatených bez právneho dôvodu, ktoré sa mu vracajú v nadväznosti na vyhlásenie neplatnosti zmluvnej podmienky z dôvodu jej nekalej povahy, keďže takýto režim vytvára podstatnú prekážku, ktorá môže odradiť spotrebiteľa od uplatnenia práva na účinné súdne preskúmanie možnej nekalej povahy zmluvných podmienok, ako mu ho priznáva smernica 93/13“. Odvolací súd na uvedený rozsudok poukazuje pretože, z jeho odôvodnenia vyplýva aj nasledovné: „v prejednávanej veci smernica 93/13 priznáva spotrebiteľovi právo obrátiť sa na súd s cieľom určiť nekalú povahu zmluvnej podmienky a vylúčiť jej uplatnenie. Podmieňovanie výsledku rozdelenia trov takéhoto konania len sumami, ktoré boli zaplatené bez právneho dôvodu a ktorých vrátenie sa nariaďuje, však môže spotrebiteľa odradiť od uplatnenia uvedeného práva s ohľadom na poplatky spojené so súdnym podaním (bod 98)“. Zároveň odvolací súd dáva na zváženie súdu prvej inštancie aplikáciu ust. vzhľadom na predmet sporu a správanie sa strán sporu v priebehu dokazovania (nesplnenie povinnosti žalovanej pri predkladaní požadovaných listín).

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( )

Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody - a )) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. nie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.