Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_15Csp-9-2026.pdf
PDF · 117.31 KB
Case nature
Area
Subarea
15Csp/9/2026
Uznesenie
Okresný súd Námestovo v právnej veci žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. D. XXXX/ XX, 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. D. XXXX/XX, proti žalovanej: F. G. H., I.; J. E.: F., I., J. J. F. H., K. E. X, L.: XXXXXXXX, o návrhu žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia, takto
r o z h o d o l :
I. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamieta.
II. Žalovanej nepriznáva voči žalobcom 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Návrhom datovaným k 02.07.2026, podaným na tunajší súd 06.07.2026, označeným ako „Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zdržať sa výkonu záložného práva a úkonov smerujúcich k realizácii dobrovoľnej dražby“, sa žalobcovia voči žalovanej domáhajú s poukazom na § 324 ods. 1, § 325 ods. 2 písm. d) Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), nariadenia neodkladného opatrenia v nasledovnom znení: „Súd nariaďuje žalovanej, aby sa zdržala výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedeným M. G. C. D., katastrálny odbor, okres C. D., obec C. D., katastrálne územie K. ako rodinný dom súp. č. XXXX na pozemku registra C KN parc. č. XXX/X a rodinný dom s. č. XXXX na pozemku registra C KN parc. č. XXX/XX, zapísaný dňa 30.12.2019-45/19, na pozemky registra C KN parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/XX, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, parc. č. XXX/X, a to do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej.“
2. Návrh odôvodnili tým, že: 2.1. Dňa 04.12.2019 uzatvorili so žalovanou – bankou Zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie č. XXX/ XXXXXX/XX-001/000 (ďalej len „ÚZ“) s výškou poskytnutého úveru 170.000,- eur a aj Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXX/XXXXXX/XX-001/000 (ďalej len „ZZ“) týkajúca sa nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX pre obec C. D. a katastrálne územie K. ako rodinný dom súp. č. XXXX na pozemku parc. KN-C č. XXX/X a rodinný dom s. č. XXXX na pozemku parc. KN-C č. XXX/XX a na pozemky parc. KN-C č. XXX/XX, č. XXX/XX, č. XXX/X, č. XXX/X, č. XXX/X a č. XXX/X v spoluvlastníctve žalobcov – BSM. 2.2. So žiadnou dobrovoľnou dražbou nikdy nesúhlasili ani nesúhlasia. Do tejto situácie sa dostali s ohľadom nesplácania úveru z dôvodu ich dočasného zhoršenia finančnej situácie, nakoľko žalobkyňa 1/ ostala bez práce a z jedného platu sa nedal úver splácať. Žalovanú oslovili o odklad splátok a nebolo im vyhovené. Žalovaná trvala na vysokých mesačných splátkach, čo bolo pre nich neúnosné. Majú obavu, že výkon záložného práva či prípadnej dražby ich ohrozí v ich právach a spôsobí im vážnu ujmu, ku ktorej by došlo uplatňovaním práva žalovanej dražbou s následným udelením príklepu, ku ktorému žalovaná pristúpila, nehľadiac na ich vysťahovanie z nehnuteľnosti, keď nemajú zaistené náhradné ubytovanie. So žalovanou sa neúspešne skúšali niekoľkokrát dohodnúť na riešení dlhu voči nej. Žalovaná sa nesnažila čokoľvek riešiť a rovno pristúpila k výkonu záložného práva. 2.3. Vyslovili domnienku, že pri uzatváraní zmluvy bola z toho titulu obmedzená autonómia vôle. Takisto sa žalobkyňa chcela dohodnúť s dražobnou spoločnosťou, že bude splácať dlh, nejakú sumu uhradí v
celku a zvyšok by doplácala formou splátkového kalendára. Najskôr jej to z dražobnej spoločnosti B. po telefonickej komunikácii prisľúbili a dohodli sa, že nebudú vykonávať dražbu, aby to zaplatila v splátkach, ale keď si pýtala o tom písomný doklad, aby bola krytá, tak dražobná spoločnosť od toho upustila. Podľa jej názoru nešlo zo strany dražobky o poctivý zámer. 2.4. Nakoľko sa dostali do omeškania s platením mesačných splátok, veriteľ pristúpil k výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Bolo im doručené začatie výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby k nehnuteľnostiam, ktoré vlastnia, a to listom z 15.06.2026. Dražobná spoločnosť splnomocnená žalovanou – B., J., K. X, XXX XX H. K. (ďalej len „dražobná spoločnosť“) dala vypracovať znalecký posudok, ktorým znalec L. I. K. ohodnotil nehnuteľnosti na 344.000,- eur. S takýmto odhadom vôbec nesúhlasia. Nehnuteľnosti majú oveľa vyššiu hodnotu. Nachádzajú sa v lukratívnej časti C. D. N. K., kde sa predáva m3 (správne m2) za 1.800,- eur. 2.5. Výkonom rozhodnutia by žalobcom bola spôsobená závažná ujma a jej naplnenie by bolo pre nich a celú rodinu likvidačné. Žalovaná vykonáva dražbu aj napriek tomu, že žalobcovia nesúhlasia s dobrovoľnou dražbou. Dražobná spoločnosť zverejňuje ich nehnuteľnosť a na stránke O.. 2.6. Z oznámenia o začatí výkonu záložného práva vyplýva, že veriteľ sa snaží uspokojiť pohľadávku predajom nehnuteľností. Následne im bolo doručené oznámenie o dobrovoľnej dražbe, z ktorého je zrejmé, že predmetom dražby sú uvádzané nehnuteľnosti. 2.7. Výkon záložného práva formou dobrovoľnej dražby je s prihliadnutím na výšku pohľadávky neprimeraný a takémuto výkonu nie je možné poskytnúť ochranu. Výkonom záložného práva by mohlo dôjsť k vážnemu zásahu do vlastníckeho práva, nakoľko v prípade úspešnej dražby by došlo k prechodu vlastníckeho práva vydražiteľa. Strata obydlia je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia (rozsudok Cosic v. Chorvátsko z 05.06.2009 – sťažnosť č. 28261/06). Dražba nehnuteľnosti, v ktorej majú žalobcovia zabezpečené bývanie, predstavuje podľa nich podstatný zásah do ich rodinného života, ktorý už nie je možné vrátiť, preto by súd mal dočasnú úpravu pomerov strán sporu považovať za dôvodnú vrátane skutočnosti, že vzhľadom na bezprostrednosť hrozby a tým súvisiacu naliehavosť ich ochrany. Nariadenie neodkladného opatrenia je primerané vyššie uvedenému sledovanému legitímnemu účelu. Vzhľadom na prebiehajúci výkon záložného práva je podľa nich naplnená zásada potreby naliehavosti a rýchleho a pružného riešenia situácie, ktorá neznesie odklad pre nebezpečenstvo, ktoré inak hrozí ich záujmom, a preto je nariadenie neodkladného opatrenia na mieste. 2.8. ÚZ je zmluvou spotrebiteľskou, a teda je potrebné na jej výklad aplikovať ustanovenia o ochrane spotrebiteľa. Majú za to, že ÚZ obsahuje viacero neprijateľných zmluvných podmienok rozpore zo zákonom. Napríklad jedna z nich je: „Omeškanie dlžníka so splácaním pohľadávky o viac ako tri mesiace.“ 2.9. Namietli neplatné zosplatnenie úveru z dôvodu, že nebol riadne dodržaný postup pri tomto úkone. Vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje ustanovenie § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“). Zákonodarca vyžaduje jednoznačne 2 úkony, prvým úkonom je výzva v zmysle § 53 ods. 9 OZ a druhým úkonom je vyhlásenie mimoriadnej splatnosti. Žalovaná im neposlala žiadne výzvy preukazujúce zosplatnenie úveru. Pre neplatné zosplatnenie úveru sa nemôže vykonávať dražba nehnuteľnosti. Poukázali na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/61/2422 z 25.04.2023, sp. zn. 9Cdo/98/2022 z 25.04.2023, sp. zn. 2Cdo/298/2021 z 30.03.2023, sp. zn. 4Cdo/250/2021 z 28.03.2023 a sp. zn. 4Cdo/201/2022 z 26.01.2023 a zbierku stanovísk NS SR č. 3/2025. V uznesení sp. zn. 6Cdo/152/2022 je rozhodnuté, že neurčenie splátky, pre ktorú sa zosplatňuje vo výzve banky a oznámení o zosplatnení úveru spôsobuje neplatnosť týchto právnych úkonov, a preto je neplatné. 2.10. Účelom podaného návrhu je zachovanie existujúceho faktického a právneho vzťahu k nehnuteľnostiam, vyplývajúcim z dôvodnej obavy, aby prípadným výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby zo strany dražobnej spoločnosti nedošlo k nezvrátiteľnému následku alebo k stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím. Poukázali na právoplatné rozhodnutia Okresného súdu Liptovský Mikuláš sp. zn. 5C/83/2025 z 31.10.2025 a Krajského súdu v Prešove sp. zn. 26CoCsp/7/2025 z 25.11.2025, v ktorých súdy vydali neodkladné opatrenie: aby sa zdržali výkonu záložného práva.
3. Žalobcovia k návrhu pripojili:
- ÚZ - Zmluvu o poskytnutí úveru na bývanie „F. Hypotéka refinančná“ reg. č.: XXX/XXXXXX/XX-001/000 uzavretú 04.12.2019 medzi žalovanou a žalobcami;
- ZZ - Zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti reg. č.: XXX/XXXXXX/XX-001/000, uzavretú 04.12.2019 medzi žalovanou a žalobcami;
- výpis z LV č. XXXX pre obec C. D., k. ú. K. vytvorený cez katastrálny portál;
- list žalobkyne adresovaný B. J. z 03.03.2026 označený VEC: Žiadosť o súčinnosť s podacím lístkom;
- e-mail žalobkyne adresovaný B. J. z 24.02.2026;
- list B. J. adresovaný žalobkyni z 26.01.2026 označený VEC: Oznámenie o začatí výkonu záložného práva;
- list B. J. adresovaný žalobkyni zo 04.03.2026 označený VEC: Žiadosť o súčinnosť – odpoveď;
- Zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby, uzavretú 22.01.2026 medzi žalovanou a B. J., H.;
- Návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby HP 006/26 z 22.01.2026 a plnomocenstvami na zastupovanie a konanie v mene B. J.;
- P. B. J. adresovaný žalobkyni z 30.03.2026 označený VEC: Sprievodný list k znaleckému posudku;
- znalecký posudok č. 21/2026 L. I. K., znalca z odboru Stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad nehnuteľnosti z 25.03.2026;
- fotodokumentáciu zo stránky O., B. J. s uvedením inzerátov o predaji v dražbe z regionálnych novín;
- list B. J. adresovaný žalobkyni zo 17.06.2026 označený VEC: Sprievodný list;
- Oznámenie o dobrovoľnej dražbe z 15.06.2026;
- Opravné uznesenie Okresného súdu Liptovský Mikuláš 5C/83/2025 z 31.10.2025;
- Rozsudok Krajského súdu v Prešove 26CoCsp/7/2025 z 25.11.2025.
4.1. Podľa § 324 ods. 1 a 3 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. 4.2. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 4.3. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. 4.4. Podľa § 330 ods. 1 CSP, súd môže určiť, že neodkladné opatrenie bude trvať len po určený čas. 4.5. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.
5. Neodkladné opatrenie možno v prípade jeho odôvodnenosti (ak existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo obava z ohrozenia možnej exekúcie a ak súčasne sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením) nariadiť pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení, pričom navrhované neodkladné opatrenie ani nemusí mať nevyhnutne väzbu na konanie vo veci samej, teda môže mať aj samostatný režim a za určitých okolností nemusí na rozhodnutie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nadväzovať ani podanie žaloby, ak týmto spôsobom možno docieliť (nielen dočasnú), ale trvalú a súčasne potrebnú úpravu pomerov subjektov takéhoto konania práve navrhovaným spôsobom. Z ust. § 330 ods. 2 CSP totiž výslovne vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej, najmä ak obsahom neodkladného opatrenia sú tzv. zdržovacie nároky. Základnými predpokladmi pre jeho nariadenie všeobecne je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, ďalej že tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu práve takej neodkladnej úpravy pomerov vo forme, akú jeho navrhovateľ požaduje (princíp efektívnosti), že navrhovaný spôsob úpravy je primeraný (proporcionálny) sledovanému cieľu, teda taký, ktorý neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah neobmedzia povinnú osobu a pokiaľ toto obmedzenie má mať dočasný charakter, že požadovaný spôsob nevytvorí nenávratný stav. Pri posudzovaní týchto predpokladov súd vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli v podanom návrhu tvrdené a v potrebnej miere osvedčené. Neodkladné opatrenie je založené na princípe ochrany práv a oprávnených záujmov jeho navrhovateľa zásadne bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, ktoré má trvať dovtedy, dokým pretrvávajú dôvody jeho nariadenia. Subjekt iniciujúci vydanie navrhovaného neodkladného opatrenia zaťažuje povinnosť, aby v potrebnom rozsahu (rozsahu nevyhnutnom pre osvedčenie danosti uplatneného nároku – žiadanej potreby úpravy vzťahov sporových strán) jednak opísal rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov a k týmto tvrdeniam dostatočne konkrétnym aj predložil jemu dostupné dôkazy nasvedčujúce ním tvrdeným skutočnostiam. Zaťažuje ho teda povinnosť pre dosiahnutie úspechu sledovaného neodkladným opatrením tvrdiť a dostatočne osvedčiť existenciu predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Súd zásadne vyhodnocuje základné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia zo samotného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a k nemu pripojených listinných dokladov.
6. Z ÚZ vyplýva, že ňou bola dojednaná výška úveru vo výške 170.000,- eur, ktorého účelom bolo splatenie skôr poskytnutého úveru s dojednanou fixovanou úrokovou sadzbou 0,99 % p.a., s dojednanou
výškou úroku z omeškania 3 % p.a. zvyšujúcou sadzbu úroku z dlžnej sumy, so splatnosťou úveru do 22 rokov odo dňa splatnosti prvej anuitnej splátky, s dojednanou výškou anuitnej splátky 716,87 eura s celkovým počtom splátok 264. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s úverom, bola vyčíslená na 189.519,68 eura, z čoho celková výška nákladov dlžníka (nad rámec poskytnutej istiny) predstavovala 19.519,68 eura. RPMN predstavovala 1,01 %, výška odplaty 0,99 %, keď najvyššie prípustná výška odplaty pre takýto úver predstavovala 10,48 %. Pohľadávka z ÚZ bola zabezpečená ZZ založenými nehnuteľnosťami, ktorých hodnota bola ustálená sumou 345.000,- eur. Pod bodom 8a. s názvom „Následky nesplácania úveru“ je ako jeden z viacerých následkov uvedené aj oprávnenie veriteľa (žalovanej) požadovať predčasnú splatnosť úveru (vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru) za podmienok uvedených v ÚZ a Obchodných podmienkach a tiež aj zrealizovať záložné právo k predmetu zabezpečenia, pokiaľ pohľadávka veriteľa nebola zo strany dlžníka uhradená napriek vykonaným predchádzajúcim úkonom.
7. V ZZ uzavretej na zabezpečenie pohľadávky žalovanej ako záložného veriteľa voči žalobcom ako dlžníkom vyplývajúcej z ÚZ je predmet zálohu špecifikovaný v článku I. a tvoria ho: nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre obec C. D. a katastrálne územie K. na žalobcov vcelosti (spoluvlastnícky podiel 1/1 – BSM) rodinný dom súp. č. XXXX na pozemku parc. KN-C č. XXX/XX a pozemky parc. KN- C č. XXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2 a KN-C č. XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1389 m2, ďalej rodinný dom súp. č. XXXX na parcele KN-C č. XXX/X a pozemky parc. KN-C č. XXX/XX – zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2, KN-C č. XXX/X – trvalé trávne porasty o výmere 390 m2, KN-C č. XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2 a KN-C č. XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2 (ďalej len „založené nehnuteľnosti“) vrátane všetkých ich súčastí a príslušenstva. Podľa čl. V. ZZ založené nehnuteľnosti boli žalovanou ohodnotené na výšku 345.000,- eur. Vo vzťahu k predmetu zálohu definovaného ZZ žalobcovia „nežiadali“ uložiť požadované zdržanie sa výkonu záložného práva k parc. KN-C č. XXX/X – zastavané plochy a nádvoria o výmere 1389 m2, keď naproti tomu dvakrát v petite návrhu uviedli parc. KN-C č. XXX/X. V čl. VIII. ZZ s názvom „Podmienky výkonu záložného práva podľa § 151j až § 151ma Občianskeho zákonníka“ je v bode 1. stanovené pre prípad riadneho a včasného nesplatenia zabezpečenej pohľadávky, alebo čo i len čiastočného nesplnenia záväzkov záložcom alebo dlžníkom, právo záložného veriteľa uspokojiť svoje pohľadávky predajom zálohu na dražbe – napr. podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách alebo podľa osobitných zákonov (podľa CSP alebo Exekučného poriadku). Podľa bodu 2. je záložca povinný strpieť výkon záložného práva a poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Predať záloh môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní od oznámenia záložcovi a aj dlžníkovi (ak nie je totožný zo záložcom) začatie výkonu záložného práva (bod 3.).
8. Z predložených dokladov k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva následná časová súvislosť jednotlivých úkonov: 8.1. Listom z 26.01.2026 dražobná spoločnosť z poverenia žalovanej ako záložného veriteľa oznámila žalobkyni 1/ začatie výkonu záložného práva, ktoré bude záložný veriteľ realizovať formou dobrovoľnej dražby a bude sa týkať všetkých založených nehnuteľností. Zároveň žalobcov upozornila, že od realizácie dražby môže záložný veriteľ upustiť a prehodnotiť realizáciu dražby, resp. nepokračovať v dražbe, ak záložný veriteľ schváli splatenie dlhu formou mimoriadneho splátkového kalendára. 8.2. Na to reagovala žalobkyňa 1/ e-mailom doručeným dražobnej spoločnosti, ktorým žiadala preukázať oprávnenie dražobnej spoločnosti konať vo veci vymáhania záložného práva zapísaného na LV č. XXXX pod V 2289/2019 z 27.12.2019. Žiadala tiež zaslať oznámenie o postúpení pohľadávky a overenej kópie dokladu, že sú noví veritelia a banka predala pohľadávku ich spoločnosti. K tomu súd poznamenáva, že zo zaslaného oznámenia o začatí výkonu záložného práva nevyplýva, že by malo dôjsť k nejakému postupovaniu pohľadávky zo strany záložného veriteľa, o to viac na dražobnú spoločnosť. Tiež žalobkyňa požiadala o vyhotovenie splátkového kalendára podľa dohodnutých podmienok na základe telefonickej komunikácie. 8.3. Doporučeným listom z 03.03.2026 zaslaným dražobnej spoločnosti žalobkyňa požiadala o súčinnosť ohľadne výkonu záložného práva, nakoľko na základe telefonického dohovoru sa zrejme s p. J. dohodli na možnosti splátok a zrušenie realizácie dražby. Požiadala o odklad realizácie dražby do doby pokiaľ jej budú doručené požadované doklady, splátkový kalendár a transparentné čísla účtov, ktoré je možné overiť. 8.4. Listom zo 04.03.2026 dražobná spoločnosť oznámila žalobkyni 1/, že na ňu nebola postúpená vymáhaná pohľadávka a že žalovaná je stále veriteľom tejto pohľadávky a že dražobná spoločnosť pripravuje ako dražobník podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD“) dražbu založených nehnuteľností ako výkon záložného práva žalovanej, vzhľadom na to, že pohľadávka bola zosplatnená. Žalobkyni 1/ v jeho prílohe zaslal Návrh na vykonanie dražby, Zmluvu o vykonaní dražby a dve plnomocenstvá z 01.06.2020 udelené žalovanou dražobnej spoločnosti. Tiež jej oznámil číslo svojho účtu a uviedol, že v prípade uhradenia dohodnutej prvej zvýšenej splátky do 20.03.2026, podpísania dohody o úhrade záväzku formou splátkového kalendára a Uznania dlhu, následného plnenia splátkového kalendára, nedôjde k realizácii dražby. 8.5. V prílohe listu z 30.03.2026 dražobná spoločnosť zaslala žalobkyni 1/ znalecký posudok k predmetu dražby, konkrétne znalecký posudok znalca L. I. K. č. 21/2026 z 25.03.2026 oceňujúcim všetky dražené nehnuteľnosti na celkovú sumu 344.000,- eur. Z predložených dôkazov nie je zrejmé, že by na uvedenú skutočnosť žalobcovia akokoľvek reagovali. 8.6. V prílohe listu zo 17.06.2026 dražobná spoločnosť zaslala žalobkyni 1/ oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 15.06.2026 s dátumom jej konania 23.07.2026 o 14.00 hod. (prvá dražba) s miestom jej konania Stredný salónik – Hotel Galileo, Žilina, Hlinská 2584/25.
9. Žalobcovia, ktorí v návrhu ani neuviedli, kedy im bolo doručené oznámenie o dobrovoľnej dražbe, podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 06.07.2026, t. j. (len) 18 dní pred určeným termínom konania dražby a rovnako 18 dní po tom, ako bolo vyhotovené predmetné oznámenie o dobrovoľnej dražbe.
10. Žalobcovia v návrhu opakovane uvádzajú, že s dobrovoľnou dražbou nikdy nesúhlasili a ani nesúhlasia. Hoci ich aktuálne uvádzaný nesúhlas je ľudsky pochopiteľný, v komplexe ich zmluvného vzťahu so žalovanou je zrejmé, že v rámci neho bolo dojednané zabezpečenie poskytnutého úveru v pomerne vysokej sume jeho zabezpečením (ako predpokladu poskytnutia úveru v takej výške a za tam uvedených podmienok – pozn. súdu) formou záložného práva, ohľadne čoho bola uzavretá samostatná ZZ, v ktorej, tak ako je to zrejmé z už uvádzaného pod bodom 7., bola dojednaná možnosť realizácie výkonu záložného práva práve speňažením zálohu jeho predajom na dražbe aj podľa ZoDD.
11. Žalobcovia nespochybňujú, že sa dostali do omeškania so splácaním úveru (rozsah sumy a dĺžku omeškania v návrhu nijako nekonkretizovali) a len tvrdili bez doloženia akéhokoľvek dôkazu, že žalovanú dokonca opakovane oslovili o odklad splátok, čomu nebolo vyhovené, keď žalovaná mala trvať na vysokých mesačných splátkach, ktoré boli pre nich neúnosné vzhľadom na situáciu, do ktorej sa dostali (tvrdená strata práce u žalobkyne 1/).
12. Žalobcovia bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia len vo forme „domnienky“ vyslovili, že pri uzatváraní zmluvy (nevedno či ÚZ alebo ZZ, prípadne oboch) bola obmedzená autonómia ich vôle. Ide teda a naviac len vo forme „domnienky“ všeobecné, nekonkrétne a ničím nepodložené tvrdenie, nespôsobilé osvedčiť takto tvrdenú skutočnosť.
13. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia tvrdia, že žalobkyni 1/ dražobná spoločnosť mala prisľúbiť a dohodli sa, že nebude vykonávať dražbu, aby to zaplatila v splátkach. Pritom existencia takto kategoricky tvrdenej dohody nevyplýva z dokladov predložených žalobcami. Také niečo vôbec nesvedčí z reakcie dražobnej spoločnosti zo 04.03.2026 uvádzanej pod bodom 8.4. a dokonca ani z doloženej korešpondencie žalobkyne 1/ vo vzťahu k dražobnej spoločnosti, keď v liste z 03.03.2026 žalobkyňa 1/ uvádza, že „na základe nášho telefonického rozhovoru sme sa zrejme s pánom J. dohodli na možnosti splátok a zrušenie realizácie dražby“. Týmto aj samotná žalobkyňa potvrdzuje minimálne svoju „pochybnosť“ o existencii takejto dohody (že aj z jej pohľadu určite došlo k jej uzatvoreniu), keď žalobcovia ani bližšie nešpecifikovali, čo presne ňou malo byť dohodnuté.
14. Žalobcovia namietajú neprimeranosť výkonu záložného práva na založené nehnuteľnosti s ohľadom na výšku pohľadávky. Z návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby vyplýva, že celková výška pohľadávky ku dňu 21.01.2026 má predstavovať 150.218,20 eura, narastajúca následne o základnú úrokovú sadzbu a sankčný úrok. Nehnuteľnosti boli ZP ocenené ku dňu 25.03.2026 na 344.000,- eur. Špecifikovaná pohľadávka, na uspokojenie ktorej žalovaná pristúpila k výkonu záložného práva, je tak nižšia len o cca 40.000,- eur, než celková suma, ktorú v prípade riadneho splácania záväzku mali žalobcovia v súvislosti s úverom zaplatiť uvádzaná v sume 189.519,68 eura a založené nehnuteľnosti boli žalovanou v čase uzavretia ÚZ a ZZ ocenené na sumu 345.000,- eur. Z uvádzaných údajov nemožno konštatovať existenciu neprimeranosti výkonu záložného práva na všetky založené nehnuteľnosti vo
vzťahu k žalovanou špecifikovanou aktuálnou výškou nesplatenej pohľadávky. Žalobcovia síce v návrhu spochybnili dané ocenenie (konkrétnejšie namietli len jednotkovú cenu za pozemky, tvrdiac, že v danej lokalite, označiac ju za lukratívnu, sa pozemky predávajú za cenu 1.800,- eur/m2), k čomu však opäť nepredložili čokoľvek, čo by podporilo ich tvrdenia. Žalobcovia ani len netvrdili, že by takéto ocenenie namietali u dražobníka v lehote 10 dní od jeho doručenia, tak ako to predpokladá ust. § 12 ods. 5 ZoDD, s čím by následne vznikla dražobníkovi povinnosť sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať zaslaním písomnej odpovede najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby. V kontexte nevyužitej zákonnej možnosti namietať ocenenie znaleckým posudkom u dražobníka, resp. ani len netvrdenia, že by sa tak malo stať, nemožno považovať za osvedčenú v návrhu vznesenú námietku proti znaleckému posudku, ktorú ako už bolo uvedené žalobcovia nepodopreli žiadnym tobôž relevantným dôkazom.
15. Žalobcovia po tom, ako im bolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva, dokladovali svoju nejakú aktivitu v smere zabránenia vykonania dražby len vo forme e-mailu z 24.02.2026 a listu z 03.03.2026 zasielaných dražobnej spoločnosti. Na dané reakcie žalobcov, konkrétne žalobkyne 1/ reagovala dražobná spoločnosť listom zo 04.03.2026, ktorým žalobkyni 1/ zaslala požadované odpovede, ako aj doklady preukazujúce jej oprávnenie konať aj v mene žalovanej ako záložného veriteľa. Po tom už len podali tento návrh, a to dokonca s významnejším časovým odstupom po tom, ako im bolo doručené oznámenie o termíne dobrovoľnej dražby.
16. Žalobcovia v súvislosti s namietanou stratou ich obydlia, ku ktorej by úspešnou dražbou mohlo dôjsť, s ohľadom na okruh nehnuteľností tvoriacich založené nehnuteľnosti, nepovažovali za potrebné uviesť ani to, ktorá z dotknutých dvoch domových nehnuteľností má reálne predstavovať ich obydlie, keď súčasne obe sú evidované v katastri ako rodinný dom. Každý z rodinných domov (bez pozemkov nimi zastavaných) predstavuje z celkovej všeobecnej ceny založených nehnuteľností (podľa znaleckého posudku vo výške 344.000,- eur) ich významnú časť, predstavujúcu necelú 1/3-inu z celkovej ceny založených nehnuteľností (110.727,65 eura a 117.970,19 eura).
17. Napokon žalobcovia namietli neplatnosť zosplatnenia úveru z dôvodu, že žalovaná nedodržala postup podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ, tvrdiac, že im žalovaná neposlala žiadne výzvy preukazujúce zosplatnenie úveru, pre čo podľa nich sa nemôže vykonať dražba nehnuteľností. Žalobcovia tvrdia nedoručovanie len výziev a netvrdia, že im žalovaná nedoručila oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ale ani takéto oznámenie k návrhu nepripojili. V prípade, že by žalobcom skutočne nemali byť doručené výzvy v zmysle § 53 ods. 9 OZ, nie je zrejmé, prečo žalobcovia takéto niečo (dokonca prioritne ako skutočne významnú okolnosť) netvrdili už vo svojich reakciách z 24.02.2026 a 03.03.2026, v ktorých namietali a požadovali (obrazne povedané) všetko možné, včítane uvádzania a požadovania niečoho, čo nemá základ v oznámení o začatí výkonu záložného práva, na ktoré takýmto spôsobom reagovali, požadujúc dokladovanie toho, čo ani z podaní dražobnej spoločnosti nevyplývalo a nie je zrejmé, z čoho také niečo vyvodzovali (napr. dokladovanie postúpenia pohľadávky žalovanou). V tomto kontexte potom nevyznieva dôveryhodne ich terajšie tvrdenie, že im skutočne nebola žalovanou ako veriteľom doručená výzva zaslaná v súlade s § 53 ods. 9 OZ po uplynutí 3 mesiacov od omeškania žalobcov so splatnosťou splátky a že v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornila žalobcov ako spotrebiteľov na uplatnenie tohto práva. Súd za uvedenej situácie potom nemal osvedčené žalobcami len tvrdené neplatné zosplatnenie úveru, považujúc v kontexte uvádzaného za účelové namietanie nedoručenia, resp. účinného doručenia podaní veriteľa predpokladaných zákonom a v lehotách v ňom uvádzaných, nevyhnutných pre účinné predčasné zosplatnenie úveru, včítane osvedčenia toho, že tieto listiny – predovšetkým výzvy, skutočne mali mať žalobcami tvrdený deficit ohľadne určitosti označenia tej zo splátok, pre ktorej nezaplatenie mala následne žalovaná pristúpiť k predčasnej splatnosti úveru. V súvislosti s touto námietkou súd poznamenáva, že v ÚZ v časti 8a. obsiahnuté dojednanie oprávňujúce žalovanú požadovať predčasnú splatnosť úveru (vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru) za podmienok uvedených v ZZ a Obchodných podmienkach a v časti 10. s názvom „Ustanovenia o predčasnej splatnosti úveru z podnetu F. prípadne zmien na strane dlžníka“, je hneď pod bodom 1. uvedený ako dôvod, že dlžník neplní podmienky tejto Zmluvy, vrátane nedodržania účelu Úveru, alebo neplní podmienky z ostatných súvisiacich dokumentov. Pritom jednou zo základných povinností dlžníka z ÚZ je platiť riadne, t. j. aj včas splátky úveru.
18. Súd nespochybňuje, že realizácia dražby na založené nehnuteľnosti v prípade jej úspešnosti bude mať významný vplyv na majetkové práva a postavenie žalobcov. Súd však zo skutočností uvádzaných žalobcami v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemal v potrebnej miere osvedčenú potrebu
nevyhnutnosti okamžitého – žalobcami požadovaného zásahu predstavujúceho fakticky obmedzenie práv žalovanej aktuálne domôcť sa uspokojenia svojej pohľadávky spôsobom predpokladaným ÚZ a ZZ, ktorý iniciovala, kedy by takýto zásah odôvodňovalo žalobcami dostatočné osvedčenie toho, že žalovaná skutočne v rozpore so zákonom – v dôsledku porušenia nejakých svojich povinností, či už zo zákona alebo jej zmluvných povinností, nezákonne pristúpila k realizácii svojho záložného práva za účelom uspokojenia svojej splatnej pohľadávky k dražbe založených nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby. Za potrebné osvedčenie uvedeného by bolo možné považovať stav, ak by bolo možné z tvrdení žalobcov a nimi predložených dôkazov usudzovať minimálne vyššiu pravdepodobnosť pravdivosti takých tvrdení žalobcov ohľadne porušenia povinností žalovanou v procese realizovaného výkonu záložného práva, majúcou v konečnom dôsledku za následok jeho nezákonnosť, než že takéto ich tvrdenia sú nepravdivé a boli produkované len účelovo v snahe oddialiť predpokladaný následok. Takúto potrebnú mieru pravdepodobnosti ich pravdivosti, ktorá by potom mohla odôvodňovať vyhovenie žalobcami požadovanému zásahu do práv žalovanej, súd preukázanú nemal. Z predložených dokladov nevyplýva žiadna aktivita žalobcov po tom, ako títo naposledy kontaktovali dražobnú spoločnosť listom z 03.03.2026, na ktorý a aj ich predchádzajúci e-mail dražobná spoločnosť promptne reagovala. Ich jedinou pre súd známou reakciou je až podanie tohto návrhu, podaného krátko pred určeným termínom dražby, v ktorom, ako už súd uviedol, žalobcovia nedostatočne osvedčili nimi tvrdené skutočnosti, z ktorých niektoré (napr. tvrdenie, že nikdy nesúhlasili s dobrovoľnou dražbou) nie sú pravdivé, u niektorých sú veľmi významné pochybnosti o ich pravdivosti (napr. tvrdené nedoručenie výziev) a javia sa ako účelové a iné sú uvádzané len vo forme všeobecných tvrdení (napr. tvrdená obmedzená autonómia ich vôle pri uzatváraní zmluvy). Napriek tomu, že žalobcovia majú status spotrebiteľa, to im ešte nezaručuje automatické vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ak aspoň v tej najnevyhnutnejšej miere neosvedčia porušenie ich práv, ktoré by odôvodňovali nimi požadovanú dočasnú úpravu pomerov.
19. S poukazom na doposiaľ uvedené súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu, z dôvodu, že nemal preukázané splnenie jedného zo základných predpokladov pre jeho nariadenie, medzi ktoré patrí aj osvedčenie nároku, ktorému sa má uvedeným spôsobom poskytnúť dočasná ochrana, zamietol. To však neznamená, že žalobcovia definitívne strácajú možnosť ochrany svojich práv. Za splnenia predpokladov uvedených v § 21 ods. 2 ZoDD sa môžu v prípade úspešnej dražby ako osoby dotknuté na svojich právach v dôsledku porušenia ustanovení ZoDD, alebo v prípade ak spochybňujú platnosť záložnej zmluvy, domáhať neplatnosti dražby zásadne v lehote do 3 mesiacov odo dňa príklepu, ktorá lehota neplatí v prípade, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt.
20. Pretože týmto uznesením sa konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia končí, súd súčasne rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania (§ 262 ods. 1 CSP) tak, že žalovanej, ktorej by s poukazom na § 255 ods. 1 CSP prináležal nárok na náhradu prípadne vzniknutých trov v súvislosti s týmto sporom, nárok na ich náhradu nepriznal, pretože žalovanej, ktorá ani z vlastnej iniciatívny v tomto konaní nebola doposiaľ akýmkoľvek spôsobom činná, v rámci tohto konania žiadne trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 357 písm. d) a m) a § 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1 a 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) – § 363 CSP.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 CSP).
V prípade, že nebude dobrovoľne splnená alebo bude porušená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa zákona NR SR č. 233/1995 Z. z. v znení neskorších zmien.