Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_9Co-129-2026.pdf
PDF · 170.13 KB
Case nature
Subarea
9Co/129/2026
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Šuleka (sudca spravodajca) a sudcov JUDr. Jany Kotrčovej a JUDr. Jany Vargovej, o návrhu žalobcov: 1/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. D. XXXX/XX, 2/ C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D., E. D. XXXX/XX, proti žalovanej: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom v Bratislave, Mlynské nivy 1, IČO: 31 320 155, právne zastúpenej advokátskou kanceláriou: soukeník
- štrpka, s.r.o., so sídlom Strážnická 8141/5, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, o návrhu žalobcov 1/ a 2/ na nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcov proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo č.k. 15Csp/9/2026-121 zo dňa 17. júla 2026, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalovaná m á voči žalobcom 1/ a 2/ p r á v o na náhradu dôvodne vynaložených trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1.
Napadnutým uznesením súd prvej inštancie výrokom I. návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol. Výrokom II. žalovanej náhradu trov prvoinštančného konania nepriznal. 1.1 Súd prvej inštancie rozhodnutie uviedol, žalobcovia žiadali, aby súd nariadil žalovanej, aby sa zdržala výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXX vedeným Okresným úradom Dolný Kubín, katastrálny odbor, okres Dolný Kubín, obec C. D., katastrálne územie F. ako rodinný dom súp. č. XXXX na pozemku registra C KN parc. č. 192/4 a rodinný dom s. č. XXXX na pozemku registra C KN parc. č. 186/40, zapísaný dňa 30.12.2019-45/19, na pozemky registra C KN parc. č. 186/40, parc. č. 186/45, parc. č. 192/4, parc. č. 192/6, parc. č. 192/4, a to do právoplatného skončenia súdneho konania vo veci samej. 1.2 Súd prvej inštancie konštatoval, že z úverovej zmluvy (ďalej aj len „ÚZ“) vyplýva, že ňou bola dojednaná výška úveru vo výške 170.000,- eur, ktorého účelom bolo splatenie skôr poskytnutého úveru s dojednanou fixovanou úrokovou sadzbou 0,99 % p.a., s dojednanou výškou úroku z omeškania 3 % p.a. zvyšujúcou sadzbu úroku z dlžnej sumy, so splatnosťou úveru do 22 rokov odo dňa splatnosti prvej anuitnej splátky, s dojednanou výškou anuitnej splátky 716,87 eura s celkovým počtom splátok 264. Celková čiastka, ktorú musí dlžník zaplatiť v súvislosti s úverom, bola vyčíslená na 189.519,68 eura, z čoho celková výška nákladov dlžníka (nad rámec poskytnutej istiny) predstavovala 19.519,68 eura. RPMN predstavovala 1,01 %, výška odplaty 0,99 %, keď najvyššie prípustná výška odplaty pre takýto úver predstavovala 10,48 %. Pohľadávka z ÚZ bola zabezpečená ZZ založenými nehnuteľnosťami, ktorých hodnota bola ustálená sumou 345.000,- eur. Pod bodom 8a. s názvom „Následky nesplácania úveru“ je ako jeden z viacerých následkov uvedené aj oprávnenie veriteľa (žalovanej) požadovať
predčasnú splatnosť úveru (vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru) za podmienok uvedených v ÚZ a Obchodných podmienkach a tiež aj zrealizovať záložné právo k predmetu zabezpečenia, pokiaľ pohľadávka veriteľa nebola zo strany dlžníka uhradená napriek vykonaným predchádzajúcim úkonom. Z záložnej zmluvy (ďalej aj len „ZZ“) uzavretej na zabezpečenie pohľadávky žalovanej ako záložného veriteľa voči žalobcom ako dlžníkom vyplývajúcej z ÚZ je predmet zálohu špecifikovaný v článku I. a tvoria ho: nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX pre obec C. D. a katastrálne územie F. na žalobcov v celosti (spoluvlastnícky podiel 1/1 - BSM) rodinný dom súp. č. XXXX na pozemku parc. KN-C č. 186/40 a pozemky parc. KN-C č. 186/40 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 90 m2 a KN-C č. 192/7 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1389 m2, ďalej rodinný dom súp. č. XXXX na parcele KN-C č. 192/4 a pozemky parc. KN-C č. 186/45 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 64 m2, KN- C č. 192/2 - trvalé trávne porasty o výmere 390 m2, KN-C č. 192/4 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 97 m2 a KN-C č. 192/6 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 363 m2 (ďalej len „založené nehnuteľnosti“) vrátane všetkých ich súčastí a príslušenstva. Podľa čl. V. ZZ založené nehnuteľnosti boli žalovanou ohodnotené na výšku 345.000,- eur. Vo vzťahu k predmetu zálohu definovaného ZZ žalobcovia „nežiadali“ uložiť požadované zdržanie sa výkonu záložného práva k parc. KN-C č. 192/7
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1389 m2, keď naproti tomu dvakrát v petite návrhu uviedli parc. KN-C č. 192/4. V čl. VIII. ZZ s názvom „Podmienky výkonu záložného práva podľa § 151j až § 151ma Občianskeho zákonníka“ je v bode 1. stanovené pre prípad riadneho a včasného nesplatenia zabezpečenej pohľadávky, alebo čo i len čiastočného nesplnenia záväzkov záložcom alebo dlžníkom, právo záložného veriteľa uspokojiť svoje pohľadávky predajom zálohu na dražbe - napr. podľa zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách alebo podľa osobitných zákonov (podľa CSP alebo Exekučného poriadku). Podľa bodu 2. je záložca povinný strpieť výkon záložného práva a poskytnúť záložnému veriteľovi súčinnosť potrebnú na výkon záložného práva. Predať záloh môže záložný veriteľ najskôr po uplynutí 30 dní od oznámenia záložcovi a aj dlžníkovi (ak nie je totožný zo záložcom) začatie výkonu záložného práva (bod 3.).
1.3
Súd prvej inštancie konštatoval, že z predložených dokladov k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva následná časová súvislosť jednotlivých úkonov: Listom z 26.01.2026 dražobná spoločnosť z poverenia žalovanej ako záložného veriteľa oznámila žalobkyni 1/ začatie výkonu záložného práva, ktoré bude záložný veriteľ realizovať formou dobrovoľnej dražby a bude sa týkať všetkých založených nehnuteľností. Zároveň žalobcov upozornila, že od realizácie dražby môže záložný veriteľ upustiť a prehodnotiť realizáciu dražby, resp. nepokračovať v dražbe, ak záložný veriteľ schváli splatenie dlhu formou mimoriadneho splátkového kalendára. Na to reagovala žalobkyňa 1/ e-mailom doručeným dražobnej spoločnosti, ktorým žiadala preukázať oprávnenie dražobnej spoločnosti konať vo veci vymáhania záložného práva zapísaného na LV č. XXXX pod V 2289/2019 z 27.12.2019. Žiadala tiež zaslať oznámenie o postúpení pohľadávky a overenej kópie dokladu, že sú noví veritelia a banka predala pohľadávku ich spoločnosti. K tomu súd poznamenáva, že zo zaslaného oznámenia o začatí výkonu záložného práva nevyplýva, že by malo dôjsť k nejakému postupovaniu pohľadávky zo strany záložného veriteľa, o to viac na dražobnú spoločnosť. Tiež žalobkyňa požiadala o vyhotovenie splátkového kalendára podľa dohodnutých podmienok na základe telefonickej komunikácie. Doporučeným listom z 03.03.2026 zaslaným dražobnej spoločnosti žalobkyňa požiadala o súčinnosť ohľadne výkonu záložného práva, nakoľko na základe telefonického dohovoru sa zrejme s p. G. dohodli na možnosti splátok a zrušenie realizácie dražby. Požiadala o odklad realizácie dražby do doby pokiaľ jej budú doručené požadované doklady, splátkový kalendár a transparentné čísla účtov, ktoré je možné overiť. Listom zo 04.03.2026 dražobná spoločnosť oznámila žalobkyni 1/, že na ňu nebola postúpená vymáhaná pohľadávka a že žalovaná je stále veriteľom tejto pohľadávky a že dražobná spoločnosť pripravuje ako dražobník podľa zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZoDD“) dražbu založených nehnuteľností ako výkon záložného práva žalovanej, vzhľadom na to, že pohľadávka bola zosplatnená. Žalobkyni 1/ v jeho prílohe zaslal Návrh na vykonanie dražby, Zmluvu o vykonaní dražby a dve plnomocenstvá z 01.06.2020 udelené žalovanou dražobnej spoločnosti. Tiež jej oznámil číslo svojho účtu a uviedol, že v prípade uhradenia dohodnutej prvej zvýšenej splátky do 20.03.2026, podpísania dohody o úhrade záväzku formou splátkového kalendára a Uznania dlhu, následného plnenia splátkového kalendára, nedôjde k realizácii dražby. V prílohe listu z 30.03.2026 dražobná spoločnosť zaslala žalobkyni 1/ znalecký posudok k predmetu dražby, konkrétne znalecký posudok znalca H. I. F. č. 21/2026 z 25.03.2026 oceňujúcim všetky dražené nehnuteľnosti na celkovú sumu 344.000,- eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že z predložených dôkazov nie je zrejmé,
že by na uvedenú skutočnosť žalobcovia akokoľvek reagovali. V prílohe listu zo 17.06.2026 dražobná spoločnosť zaslala žalobkyni 1/ oznámenie o dobrovoľnej dražbe zo dňa 15.06.2026 s dátumom jej konania 23.07.2026 o 14.00 hod. (prvá dražba) s miestom jej konania Stredný salónik - Hotel Galileo, Žilina, Hlinská 2584/25.
1.4
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia v návrhu ani neuviedli, kedy im bolo doručené oznámenie o dobrovoľnej dražbe, podali návrh na nariadenie neodkladného opatrenia dňa 06.07.2026, t.j. (len) 18 dní pred určeným termínom konania dražby a rovnako 18 dní po tom, ako bolo vyhotovené predmetné oznámenie o dobrovoľnej dražbe. Žalobcovia v návrhu opakovane uvádzali, že s dobrovoľnou dražbou nikdy nesúhlasili a ani nesúhlasia. Mal za to, že ich aktuálne uvádzaný nesúhlas je ľudsky pochopiteľný, v komplexe ich zmluvného vzťahu so žalovanou je zrejmé, že v rámci neho bolo dojednané zabezpečenie poskytnutého úveru v pomerne vysokej sume jeho zabezpečením (ako predpokladu poskytnutia úveru v takej výške a za tam uvedených podmienok - pozn. súdu) formou záložného práva, ohľadne čoho bola uzavretá samostatná ZZ, v ktorej, tak ako je to zrejmé z už uvádzaného pod bodom 7., bola dojednaná možnosť realizácie výkonu záložného práva práve speňažením zálohu jeho predajom na dražbe aj podľa ZoDD. Žalobcovia podľa súdu prvej inštancie nespochybňujú, že sa dostali do omeškania so splácaním úveru (rozsah sumy a dĺžku omeškania v návrhu nijako nekonkretizovali) a len tvrdili bez doloženia akéhokoľvek dôkazu, že žalovanú dokonca opakovane oslovili o odklad splátok, čomu nebolo vyhovené, keď žalovaná mala trvať na vysokých mesačných splátkach, ktoré boli pre nich neúnosné vzhľadom na situáciu, do ktorej sa dostali (tvrdená strata práce u žalobkyne 1/). Žalobcovia bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia len vo forme „domnienky“ vyslovili, že pri uzatváraní zmluvy (nevedno či ÚZ alebo ZZ, prípadne oboch) bola obmedzená autonómia ich vôle. Ide teda a naviac len vo forme „domnienky“ všeobecné, nekonkrétne a ničím nepodložené tvrdenie, nespôsobilé osvedčiť takto tvrdenú skutočnosť. V návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobcovia tvrdia, že žalobkyni 1/ dražobná spoločnosť mala prisľúbiť a dohodli sa, že nebude vykonávať dražbu, aby to zaplatila v splátkach. Pritom existencia takto kategoricky tvrdenej dohody nevyplýva z dokladov predložených žalobcami. Také niečo vôbec nesvedčí z reakcie dražobnej spoločnosti zo 04.03.2026 uvádzanej pod bodom 8.4. a dokonca ani z doloženej korešpondencie žalobkyne 1/ vo vzťahu k dražobnej spoločnosti, keď v liste z 03.03.2026 žalobkyňa 1/ uvádza, že „na základe nášho telefonického rozhovoru sme sa zrejme s pánom G. dohodli na možnosti splátok a zrušenie realizácie dražby“. Týmto aj samotná žalobkyňa potvrdzuje minimálne svoju „pochybnosť“ o existencii takejto dohody (že aj z jej pohľadu určite došlo k jej uzatvoreniu), keď žalobcovia ani bližšie nešpecifikovali, čo presne ňou malo byť dohodnuté. Žalobcovia namietali neprimeranosť výkonu záložného práva na založené nehnuteľnosti s ohľadom na výšku pohľadávky. Z návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby vyplýva, že celková výška pohľadávky ku dňu 21.01.2026 má predstavovať 150.218,20 eura, narastajúca následne o základnú úrokovú sadzbu a sankčný úrok. Nehnuteľnosti boli ZP ocenené ku dňu 25.03.2026 na 344.000,- eur. Špecifikovaná pohľadávka, na uspokojenie ktorej žalovaná pristúpila k výkonu záložného práva, je tak nižšia len o cca 40.000,- eur, než celková suma, ktorú v prípade riadneho splácania záväzku mali žalobcovia v súvislosti s úverom zaplatiť uvádzaná v sume 189.519,68 eura a založené nehnuteľnosti boli žalovanou v čase uzavretia ÚZ a ZZ ocenené na sumu 345.000,- eur. Z uvádzaných údajov nemožno konštatovať existenciu neprimeranosti výkonu záložného práva na všetky založené nehnuteľnosti vo vzťahu k žalovanou špecifikovanou aktuálnou výškou nesplatenej pohľadávky. Žalobcovia síce v návrhu spochybnili dané ocenenie (konkrétnejšie namietli len jednotkovú cenu za pozemky, tvrdiac, že v danej lokalite, označiac ju za lukratívnu, sa pozemky predávajú za cenu 1.800,- eur/m2), k čomu však opäť nepredložili čokoľvek, čo by podporilo ich tvrdenia. Žalobcovia ani len netvrdili, že by takéto ocenenie namietali u dražobníka v lehote 10 dní od jeho doručenia, tak ako to predpokladá ust. § 12 ods. 5 ZoDD, s čím by následne vznikla dražobníkovi povinnosť sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať zaslaním písomnej odpovede najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby. V kontexte nevyužitej zákonnej možnosti namietať ocenenie znaleckým posudkom u dražobníka, resp. ani len netvrdenia, že by sa tak malo stať, nemožno považovať za osvedčenú v návrhu vznesenú námietku proti znaleckému posudku.
1.5
Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že žalobcovia po tom, ako im bolo doručené oznámenie o začatí výkonu záložného práva, dokladovali svoju nejakú aktivitu v smere zabránenia vykonania dražby len vo forme e-mailu z 24.02.2026 a listu z 03.03.2026 zasielaných dražobnej spoločnosti. Na dané reakcie žalobcov, konkrétne žalobkyne 1/ reagovala dražobná spoločnosť listom zo 04.03.2026, ktorým žalobkyni 1/ zaslala požadované odpovede, ako aj doklady preukazujúce jej oprávnenie konať
aj v mene žalovanej ako záložného veriteľa. Po tom už len podali tento návrh, a to dokonca s významnejším časovým odstupom po tom, ako im bolo doručené oznámenie o termíne dobrovoľnej dražby. Žalobcovia v súvislosti s namietanou stratou ich obydlia, ku ktorej by úspešnou dražbou mohlo dôjsť, s ohľadom na okruh nehnuteľností tvoriacich založené nehnuteľnosti, nepovažovali za potrebné uviesť ani to, ktorá z dotknutých dvoch domových nehnuteľností má reálne predstavovať ich obydlie, keď súčasne obe sú evidované v katastri ako rodinný dom. Každý z rodinných domov (bez pozemkov nimi zastavaných) predstavuje z celkovej všeobecnej ceny založených nehnuteľností (podľa znaleckého posudku vo výške 344.000,- eur) ich významnú časť, predstavujúcu necelú 1/3-inu z celkovej ceny založených nehnuteľností (110.727,65 eura a 117.970,19 eura). Napokon žalobcovia namietli neplatnosť zosplatnenia úveru z dôvodu, že žalovaná nedodržala postup podľa § 53 ods. 9 a § 565 OZ, tvrdiac, že im žalovaná neposlala žiadne výzvy preukazujúce zosplatnenie úveru, pre čo podľa nich sa nemôže vykonať dražba nehnuteľností. Žalobcovia tvrdia nedoručovanie len výziev a netvrdia, že im žalovaná nedoručila oznámenie o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, ale ani takéto oznámenie k návrhu nepripojili. V prípade, že by žalobcom skutočne nemali byť doručené výzvy v zmysle § 53 ods. 9 OZ, nie je zrejmé, prečo žalobcovia takéto niečo (dokonca prioritne ako skutočne významnú okolnosť) netvrdili už vo svojich reakciách z 24.02.2026 a 03.03.2026, v ktorých namietali a požadovali (obrazne povedané) všetko možné, včítane uvádzania a požadovania niečoho, čo nemá základ v oznámení o začatí výkonu záložného práva, na ktoré takýmto spôsobom reagovali, požadujúc dokladovanie toho, čo ani z podaní dražobnej spoločnosti nevyplývalo a nie je zrejmé, z čoho také niečo vyvodzovali (napr. dokladovanie postúpenia pohľadávky žalovanou). V tomto kontexte potom nevyznieva dôveryhodne ich terajšie tvrdenie, že im skutočne nebola žalovanou ako veriteľom doručená výzva zaslaná v súlade s § 53 ods. 9 OZ po uplynutí 3 mesiacov od omeškania žalobcov so splatnosťou splátky a že v lehote nie kratšej ako 15 dní upozornila žalobcov ako spotrebiteľov na uplatnenie tohto práva. Súd za uvedenej situácie potom nemal osvedčené žalobcami len tvrdené neplatné zosplatnenie úveru, považujúc v kontexte uvádzaného za účelové namietanie nedoručenia, resp. účinného doručenia podaní veriteľa predpokladaných zákonom a v lehotách v ňom uvádzaných, nevyhnutných pre účinné predčasné zosplatnenie úveru, včítane osvedčenia toho, že tieto listiny - predovšetkým výzvy, skutočne mali mať žalobcami tvrdený deficit ohľadne určitosti označenia tej zo splátok, pre ktorej nezaplatenie mala následne žalovaná pristúpiť k predčasnej splatnosti úveru. V súvislosti s touto námietkou súd poznamenáva, že v ÚZ v časti 8a. obsiahnuté dojednanie oprávňujúce žalovanú požadovať predčasnú splatnosť úveru (vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru) za podmienok uvedených v ZZ a Obchodných podmienkach a v časti 10. s názvom „Ustanovenia o predčasnej splatnosti úveru z podnetu VÚB prípadne zmien na strane dlžníka“, je hneď pod bodom 1. uvedený ako dôvod, že dlžník neplní podmienky tejto Zmluvy, vrátane nedodržania účelu Úveru, alebo neplní podmienky z ostatných súvisiacich dokumentov. Pritom jednou zo základných povinností dlžníka z ÚZ je platiť riadne, t. j. aj včas splátky úveru.
1.6
Súd prvej inštancie vyslovil názor, že realizácia dražby na založené nehnuteľnosti v prípade jej úspešnosti bude mať významný vplyv na majetkové práva a postavenie žalobcov. Zo skutočností uvádzaných žalobcami v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemal v potrebnej miere osvedčenú potrebu nevyhnutnosti okamžitého - žalobcami požadovaného zásahu predstavujúceho fakticky obmedzenie práv žalovanej aktuálne domôcť sa uspokojenia svojej pohľadávky spôsobom predpokladaným ÚZ a ZZ, ktorý iniciovala, kedy by takýto zásah odôvodňovalo žalobcami dostatočné osvedčenie toho, že žalovaná skutočne v rozpore so zákonom - v dôsledku porušenia nejakých svojich povinností, či už zo zákona alebo jej zmluvných povinností, nezákonne pristúpila k realizácii svojho záložného práva za účelom uspokojenia svojej splatnej pohľadávky k dražbe založených nehnuteľností formou dobrovoľnej dražby. Za potrebné osvedčenie uvedeného by bolo možné považovať stav, ak by bolo možné z tvrdení žalobcov a nimi predložených dôkazov usudzovať minimálne vyššiu pravdepodobnosť pravdivosti takých tvrdení žalobcov ohľadne porušenia povinností žalovanou v procese realizovaného výkonu záložného práva, majúcou v konečnom dôsledku za následok jeho nezákonnosť, než že takéto ich tvrdenia sú nepravdivé a boli produkované len účelovo v snahe oddialiť predpokladaný následok. Takúto potrebnú mieru pravdepodobnosti ich pravdivosti, ktorá by potom mohla odôvodňovať vyhovenie žalobcami požadovanému zásahu do práv žalovanej, súd preukázanú nemal. Z predložených dokladov nevyplýva žiadna aktivita žalobcov po tom, ako títo naposledy kontaktovali dražobnú spoločnosť listom z 03.03.2026, na ktorý a aj ich predchádzajúci e-mail dražobná spoločnosť promptne reagovala. Ich jedinou pre súd známou reakciou je až podanie tohto návrhu, podaného krátko pred určeným termínom dražby, v ktorom, ako už súd uviedol, žalobcovia nedostatočne
osvedčili nimi tvrdené skutočnosti, z ktorých niektoré (napr. tvrdenie, že nikdy nesúhlasili s dobrovoľnou dražbou) nie sú pravdivé, u niektorých sú veľmi významné pochybnosti o ich pravdivosti (napr. tvrdené nedoručenie výziev) a javia sa ako účelové a iné sú uvádzané len vo forme všeobecných tvrdení (napr. tvrdená obmedzená autonómia ich vôle pri uzatváraní zmluvy). Napriek tomu, že žalobcovia majú status spotrebiteľa, to im ešte nezaručuje automatické vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ak aspoň v tej najnevyhnutnejšej miere neosvedčia porušenie ich práv, ktoré by odôvodňovali nimi požadovanú dočasnú úpravu pomerov. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia v celom rozsahu, z dôvodu, že nemal preukázané splnenie jedného zo základných predpokladov pre jeho nariadenie, medzi ktoré patrí aj osvedčenie nároku, ktorému sa má uvedeným spôsobom poskytnúť dočasná ochrana, zamietol. Uviedol, že uvedené však neznamená, že žalobcovia definitívne strácajú možnosť ochrany svojich práv. Za splnenia predpokladov uvedených v § 21 ods. 2 ZoDD sa môžu v prípade úspešnej dražby ako osoby dotknuté na svojich právach v dôsledku porušenia ustanovení ZoDD, alebo v prípade ak spochybňujú platnosť záložnej zmluvy, domáhať neplatnosti dražby zásadne v lehote do 3 mesiacov odo dňa príklepu, ktorá lehota neplatí v prípade, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt. Nárok na náhradu trov konania úspešnej žalovanej nepriznal, nakoľko jej žiadne trovy nevznikli. 2. Proti uzneseniu podali včas odvolanie žalobcovia (ďalej aj len „odvolatelia“). Odvolanie odôvodnili podľa § 365 písm. f), g) a h) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej aj len „CSP“) a teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa žalobcov napadnutým uznesením bolo porušené právo na spravodlivý proces. Uvedené uznesenie vychádza z nesprávneho posúdenia veci, vo veci nebol úplne zistený stav veci nakoľko súd sa nedostatočne vysporiadal s námietkami žalobcov v 1/ a 2/ rade, riadne neodôvodnil uznesenie, interpretácia súdu je v rozpore s obsahom právnej praxe, pričom tento odklon nie je riadne zdôvodnený. Mali za to, že došlo k ohrozeniu ich práv a právom chráneným záujmov. Odvolatelia následne popísali, z akých predpokladov by súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní vychádzať, a čo predstavuje základ pre rozhodnutie a osvedčenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia. Mali za to, že osvedčili existenciu právneho vzťahu medzi nimi a žalovanou. Poukázali na to, že spochybnili riadne zosplatnenie a doručenie výziev zo strany žalovanej, ktoré z dôvodu nedoručenia nemohli predložiť. Poukázali na § 53 ods. 9 a § 565 Občianskeho zákonníka a rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/61/2022 zo dňa 25.4.2023, sp. zn. 9Cdo/98/2022 zo dňa 25,4.2023, sp.zn.2Cdo/298/2021 zo dňa 30.03.2023, sp. zn. 4Cdo/250/2021 zo dňa 28.3.2023, sp.zn. 4Cdo/201/2022 zo dňa 26.01.2023. Ďalej namietali, že žalovaná svojvoľne zmenila úrokovú sadzbu z 0,99% na 5,29% ročne, čím sa zmenila splátka zo sumy 716,87 eur na sumu 1042,32 eur mesačne. Ďalej nesúhlasili s ocenením nehnuteľnosti v znaleckom posudku na sumu 344.000,- eur, pričom tvrdili, že pri poskytnutí úveru boli nehnuteľnosti ocenené na 345.000,- eur. Žalobcovia 1/ a 2/ poukázali na to, že v oblasti je na predaj je zverejnený 2 izbový apartmán 37 m2 s predzáhradkou na ulici F., C. D., Rekonštruovaná budova sa predávala za 1800,- eur/m2 obytnej plochy, pozemok F. E. J. C. D. pozemok pre rodinné domy 600m2 za 72 000,- eur - 120,- eur/m2. Stavebný pozemok v obci K. C. D. 500m2, suma 67.500,- eur - 135,- eur/m2. Rozporovali závery bodu 13. napadnutého uznesenia, že nepreukázali dohodu o možnosti splátok a zrušení dražby s poukazom na odpoveď dražobnej spoločnosti zo dňa 03.03.2026. Odvolatelia tvrdili, že možnosť splátkového kalendára (dohoda) znela tak, že splátky budú - prvá splátka uhradená do konca februára 5000,- Eur a 2. splátka uhradená do konca marca 10000,- eur a ostatná dlžná suma sa bude od apríla splácať po 2000,- eur mesačne. Takáto bola telefonická dohoda o splátkovom kalendári. Bola to len ústna dohoda. Žalobkyňa žiadala dražobnú spoločnosť, aby jej poslala písomnú dohodu a splátkový kalendár. Dražobná spoločnosť do dnešného dňa neposlala „splátkový kalendár". Až potom neskôr, keď dražobná spoločnosť po telefonickom rozhovore nereagovala a písomne nezaslala doklady, a to dohodu o urovnaní dlhu a splátkového kalendára, ich vyzvala už písomne a na to prišla reakcia list od dražobky, pričom tieto doklady sa nachádzajú v súdnom spise. Záverom konštatovali, že v dvoch domov žijú 5 ľudia, ktorí majú aj trvalý pobyt v týchto nehnuteľnostiach obidva domy sú obývane. Realizáciou záložného práva formou dobrovoľnej dražby by bolo významným a zásadným spôsobom zasiahnuté do majetkovej sféry žalobcov, keď naviac nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom výkonu záložného práva, sú obydlím žalobcov. Žiadali, aby odvolací súd neodkladnému opatreniu vyhovel. 2.1
V doplnení odvolania (v zákonnej lehote) žalobcovia uviedli, že si zásielku s uznesením prevzali dňa 20.07.2026, pričom zásielka doručená žalobcovi 2/ bola doručená až v deň konania dražby. Mali za to, že cena stanovená znaleckým posudkom nie je adekvátna, nakoľko ide o dva rodinné domy a rozľahlý pozemok v lokalite C. D. – F.. Ohodnotenie bolo po siedmych rokoch nižšie o 1000,- eur. Poukázali opätovne na zvýšenie splátky zo sumy 716,87 eur na sumu 1.042,32 eur. Poukázala na to, že keď dňa 21.07.2026 požiadala o vyčíslenie hodnoty pohľadávky a nákladov dražobnej spoločnosti, tak nedostala adekvátnu odpoveď. Uviedla, že dňa 23.07.2026 sa osobne zúčastnila dražby, pričom sa kriticky vyjadrila k miestu konania dražby (úroveň miesta), pričom na dražbe bol prítomný pán v modrej košeli (ktorého poznala), ktorý však miestnosť po jej príchode opustil. Konštatovali, že nehnuteľnosť má oveľa vyššiu hodnotu s poukazom na cenu apartmánu v hodnote 153.900,- eur o výmere 36,95m2. Mali za to, že ceny pozemkov v oblasti sa pohybujú v cenovom rozsahu cca 120 až 165 eur/m2, pričom cena stanovená v znaleckom posudku nezodpovedá ani cene pozemkov. Tvrdila, že ceny bytov v C. D. sa pohybujú v cenách od 2000-3000 eur za m2. Za navrhovanú dražobnú cenu podľa odvolateľov nie je možné kúpiť ani samotný stavebný pozemok, lebo v danej lokalite nie sú k dispozícii stavebné pozemky a ešte k tomu s existujúcimi inžinierskymi sieťami. Vyjadrili názor, že v celom procese ide o podvod, nakoľko im chodia telefonické ponuky, ako aj písomné ponuky na odkúpenie. Jednanie s pánom L. (realitná kancelária OREA) bolo pre žalobcov zarážajúce. Uviedli, že nemajú právnické vzdelanie, pričom do súčasnosti zaplatili 450 eur bez dokladu, pričom právne zastúpenie by ich stálo 5000 eur bez dokladu. Podľa ich názoru, ak sudca mal pochybnosti, mal ich vyzvať na doloženie dokladov, pričom svojim postupom nechránil spotrebiteľa. 3. Odvolací súd vyzval žalovaného na vyjadrenie k návrhu na vydanie neodkladného opatrenia a k samotnému odvolaniu žalobcov v lehote 10 dní, vrátane preukázania splnenia podmienok zosplatnenia hypotekárneho úveru v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka.
3.1
Žalovaný v písomnom vyjadrení k odvolaniu (a k návrhu) sa nestotožnil s odvolaním a napadnuté uznesenie žiadal potvrdiť. Mal za to, že navrhovaný petit je neurčitý a nevykonateľný, nakoľko v súčasnosti neexistuje konanie, do právoplatnosti, ktorého by konanie mohlo byť prerušené.
3.2 K splneniu podmienok zosplatnenia uviedol, že upomienku zo dňa 16.09.2025 zaslal obom žalobcom upozornenie na omeškané splátky, v ktorom ich upozornil na omeškanie trvajúce od splátky splatnej dňa 20.03.2025 a na možné dôsledky ďalšieho omeškania. Obom žalobcom bola upomienka doručená dňa 22.09.2025 (podacie čísla RG76637194SK a RG76637198SK). Výzva na vrátenie splátok pod sankciou splatnosti celého zostatku úveru zo dňa 20.10.2025 (výzva podľa § 53 ods. 9 a 10 OZ) – žalovaný vyzval oboch žalobcov na úhradu omeškaných splátok vo výške 8.427,06 EUR v dodatočnej lehote do 01.12.2025 s výslovným upozornením, že „ak neuhradíte omeškané splátky v stanovenej lehote, jej uplynutím sa stáva úver splatným v celom rozsahu“. Výzva bola doručená žalobcovi 2/ dňa 27.10.2025 (podacie číslo RG79489197SK) a žalobkyni 1/ dňa 29.10.2025 (podacie číslo RG79489192SK). Výzva na úhradu celého zostatku úveru (oznámenie o zosplatnení) zo dňa 11.12.2025 – po márnom uplynutí dodatočnej lehoty (01.12.2025) žalovaný zaslal obom žalobcom oznámenie, v ktorom konštatoval, že keďže omeškané splátky neboli uhradené v dodatočnej lehote, „jej uplynutím sa Váš úver stal splatným v celom rozsahu“. Oznámenie bolo doručené obom žalobcom dňa 16.12.2025 (podacie čísla RG79438111SK a RG79438102SK). Všetky zásielky boli zaslané doporučeným listom s doručenkou do vlastných rúk na adresu trvalého pobytu oboch žalobcov (E. D. XXXX/XX, XXX XX C. D.), ktorá je zhodná s adresou uvedenou v úverovej zmluve. Doručenie je preukázané záznamom zo sledovania zásielok Slovenskej pošty.
3.3
K splneniu hmotnoprávnych podmienok podľa § 53 ods. 9 OZ uviedol, že žalobcovia boli v omeškaní minimálne so 7 splátkami (od 20.03.2025), pričom zákon vyžaduje omeškanie aspoň s 3 splátkami. Suma omeškaných splátok činila 8 427,06 EUR, čo predstavuje 4,96 % z poskytnutej sumy úveru (170 000 EUR). Keďže doba trvania zmluvy bola dohodnutá na 22 rokov (t.j. viac ako 10 rokov), zákon vyžaduje minimum 2,5 % z poskytnutej sumy úveru, t.j. 4 250 EUR. Zákonný minimálny prah bol teda prekročený takmer dvojnásobne. K splneniu procesných požiadaviek výzvy podľa § 53 ods. 10 OZ uviedol, že dodatočná lehota na plnenie bola stanovená do 01.12.2025, čo od doručenia výzvy (27.10.2025 resp. 29.10.2025) predstavuje 33–35 dní. Zákon vyžaduje minimum 15 dní od doručenia výzvy. Výzva obsahuje výslovné upozornenie na následok neuhradenia: „ak neuhradíte omeškané
splátky v stanovenej lehote, jej uplynutím sa stáva úver splatným v celom rozsahu“. Výzva obsahuje informáciu počnúc ktorou splátkou sa žalobcovia dostali do omeškania (od splátky 20.03.2025) a taktiež obsahuje aj špecifikáciu dlžného nároku s členením na istinu (3 308,96 EUR), úroky (5 077,37 EUR) a úroky z omeškania (40,73 EUR).
Keďže boli splnené podmienky podľa § 53 ods. 9 OZ, aplikácia § 565 OZ je v zmysle ods. 10 citovaného ustanovenia ex lege vylúčená. Právna argumentácia žalobcov postavená na judikatúre pojednávajúcej o § 565 OZ je preto právne irelevantná. Tvrdenie žalobcov, že im žalovaný „neposlal žiadne výzvy“ a že „žalovaná sa nám neunúvala poslať takúto výzvu“, sú zavádzajúce a preukázateľne nepravdivé. Podľa žalovaného sledovanie zásielok Slovenskej pošty jednoznačne preukazuje, že všetky zásielky boli obom žalobcom riadne doručené. 3.4 K námietke zmeny úrokovej sadzby uviedol, že zmluva o úvere bola uzatvorená s fixovanou úrokovou sadzbou 0,99 % p.a. na fixované obdobie 4 rokov. Po uplynutí fixovaného obdobia (cca december 2023) bol žalovaný oprávnený podľa článku 4 zmluvy stanoviť novú fixovanú úrokovú sadzbu a to z dôvodov taxatívne vymedzených v zmluve, zahŕňajúcich zmenu na finančnom alebo bankovom trhu spôsobilú ovplyvniť poskytovanie produktov a služieb, zmenu rizikového profilu dlžníka a zmenu nákladov žalovaného. Zmena úrokovej sadzby bola žalobcom riadne oznámená v súlade so zmluvou. K námietke nesprávneho ohodnotenia uviedol, že Znalecký posudok bol vypracovaný nezávislým znalcom H. I. F. v súlade s vyhláškou MS SR č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, a to na základe riadnej objednávky v zmysle § 12 zák. č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. Žalobcovia voči tomuto posudku nepredložili žiadny protidôkaz znaleckej povahy, svoje námietky opierajú výlučne o neformálne porovnania inzerátnych cien nehnuteľností v okolí, ktoré nemajú dôkaznú hodnotu 3.5 Žalovaný k námietkam o možnosti splácať záväzok uviedol, že aktívne ponúkol žalobcom alternatívne riešenie. Priamo v Oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 26.01.2026, ako aj vo Výzve na umožnenie vykonania obhliadky a hodnotenia predmetu dražby zo dňa 03.02.2026 dražobník na pokyn žalovaného upozornil žalobcov, že „od realizácie dražby môže Banka upustiť a prehodnotiť realizáciu dražby, resp. nepokračovať v dražbe, ak Banka schváli splatenie dlhu formou mimoriadneho splátkového kalendára“. Žalobcom boli poskytnuté aj konkrétne kontaktné údaje. Dražobník HeyPay s.r.o. v odpovedi žalobkyni zo dňa 04.03.2026 výslovne potvrdil, že „v prípade uhradenia dohodnutej prvej zvýšenej splátky do 20.03.2026, podpísania Dohody o úhrade záväzku formou splátkového kalendára a Uznania dlhu, následného plnenia splátkového kalendára, nedôjde k realizácii dražby“. Žalobcovia na tieto podmienky nepristúpili. 4. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdiť z nasledovných dôvodov:
5.
Podľa § 324 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
5.1.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. 5.2 Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.11.2024) ak má spotrebiteľ plniť podľa spotrebiteľskej zmluvy v splátkach, môže obchodník požadovať vrátenie celého plnenia, ak je spotrebiteľ celkom alebo čiastočne v omeškaní aspoň s tromi splátkami a suma splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, je najmenej vo výške
a) desiatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá najviac na tri roky,
b) piatich percent poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako tri roky a najviac na desať rokov, alebo
c) dva a pol percenta poskytnutej sumy úveru alebo iného plnenia, na ktorého vrátenie je spotrebiteľ podľa spotrebiteľskej zmluvy povinný, ak je doba trvania spotrebiteľskej zmluvy dohodnutá na viac ako desať rokov.
5.3
Podľa § 53 ods. 10 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom od 01.11.2024) ak sú splnené podmienky podľa odseku 9, obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, poskytnúť spotrebiteľovi dodatočnú lehotu na plnenie, ktorá nesmie byť kratšia ako 15 dní od doručenia výzvy. Ak spotrebiteľ neuhradí splátky, s ktorými je v omeškaní, v dodatočnej lehote poskytnutej mu obchodníkom, jej uplynutím sa stáva celé plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy splatným; ustanovenie § 565 sa nepoužije. Obchodník je povinný vo výzve na vrátenie splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní, upozorniť spotrebiteľa na následok podľa predchádzajúcej vety a uviesť sumu splátok, s ktorými je spotrebiteľ v omeškaní. 5.4 Podľa § 879y ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré sú v rozpore s ustanoveniami § 53 ods. 9 a 10 v znení účinnom od 1. novembra 2024 a v ktorých nedošlo k uplatneniu práva obchodníka podľa § 53 ods. 9 v znení účinnom do 31. októbra 2024, sa od 1. novembra 2024 nepoužijú. 5.5 Podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného znalca. 6. Ako vyplýva z uvedených ustanovení CSP, nariadiť neodkladné opatrenie je možné vtedy, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Účelom neodkladných opatrení je bezodkladná úprava pomerov strán sporu a podmienkou pre jeho nariadenie je osvedčenie, že bez takejto bezodkladnej úpravy právnych pomerov by bolo právo strany sporu, ktorá podáva návrh na nariadenie neodkladného opatrenia ohrozená, prípadne by bola ohrozená exekúcia. Preto je potrebné, aby boli aspoň osvedčené základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana ako aj osvedčenie, že je tu nebezpečenstvo bezprostrednej ujmy. Je potrebné teda vychádzať z naliehavosti a nutnej potreby bezodkladnej úpravy pomerov, ktorá je osvedčená jedine za predpokladu, ak sa preukáže, že existencia takýchto konkrétnych úkonov strán sporu, voči ktorej návrh na nariadenie neodkladného opatrenia smeruje, v dôsledku ktorých strana, ktorá podáva návrh na neodkladné opatrenie, môže sa dôvodne obávať nenapraviteľnej, alebo ťažko napraviteľnej ujmy na jej strane. Splnenie predpokladov pre jeho nariadenie nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa a je potrebné tieto tvrdenia aspoň osvedčiť do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti, keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia pred požiadavkou úplnosti skutkových zistení.
7.
V preskúmavanej veci ide o návrh na nariadenie neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. c) a d) CSP, ktorým sa navrhovateľ domáha, aby súd zakázal žalovanej výkon záložného práva. Svoje odvolanie založili na tom, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy, odňal im možnosť konať pred súdom, nesprávne vec právne posúdil. Žalobcovia majú za to, že žalovaný zasahuje neprimerane do ich práva na obydlie, pričom podľa ich názoru výkon záložného práva nemôže byť realizovaný z dôvodu ich ochrany ako spotrebiteľa, pričom neboli splnené podmienky na výkon záložného práva. 8. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré aj správne vyhodnotil a právne posúdil, pričom neporušil procesné práva žalobcov. Súčasne rozhodol v súlade s ustálenou súdnou praxou. Konkrétne k námietkam žalobcov uvádza odvolací súd nasledovné.
8.1
Nedôvodná je námietka, že súd prvej inštancie nevzal v úvahu existenciu vzťahu medzi sporovými stranami. Súd prvej inštancie v ods. 6 a 7 napadnutého uznesenia jednoznačne konštatoval existenciu zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami. Pokiaľ namietali, že spochybnili riadne zosplatnenie úveru, tak odvolací súd uvádza, že vyzval žalovaného na preukázanie riadneho zosplatnenia úveru. Odvolací súd musí konštatovať, že žalovaný preukázal, že došlo k riadnemu zosplatneniu hypotekárneho úveru v súlade s aktuálne platnou a účinnou právnou úpravou podľa § 53 ods. 9 a 10 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd uvádza, že žalovaný vyzval oboch žalobcov na úhradu omeškaných splátok vo výške 8 427,06 EUR v dodatočnej lehote do 01.12.2025 (uvedená suma presahovala 2,5% poskytnutého úveru) s výslovným upozornením, že „ak neuhradíte omeškané splátky v stanovenej lehote, jej uplynutím sa stáva úver splatným v celom rozsahu“. Výzva bola doručená žalobcovi 2/ dňa 27.10.2025 (podacie číslo RG79489197SK) a žalobkyni 1/ dňa 29.10.2025 (podacie číslo RG79489192SK). Výzva na úhradu celého zostatku úveru (oznámenie o zosplatnení) zo dňa 11.12.2025 – po márnom uplynutí dodatočnej lehoty (01.12.2025) žalovaný zaslal obom žalobcom oznámenie, v ktorom konštatoval, že keďže omeškané splátky neboli uhradené v dodatočnej lehote, „jej uplynutím sa Váš úver stal splatným v celom rozsahu“. Oznámenie bolo doručené obom žalobcom dňa 16.12.2025 (podacie čísla RG79438111SK a RG79438102SK). Žalovaný predložil jednotlivé listiny k svojmu vyjadreniu, ktoré preukazujú že postupoval správne pri zosplatnení úveru (viď sledovanie zásielok, výzvy č.l. 191-203). 8.2 Nedôvodnou je aj námietka poukazujúca na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo/61/2022 zo dňa 25.4.2023, sp. zn. 9Cdo/98/2022 zo dňa 25.4.2023, sp.zn.2Cdo/298/2021 zo dňa 30.03.2023, sp. zn. 4Cdo/250/2021 zo dňa 28.3.2023, sp.zn. 4Cdo/201/2022 zo dňa 26.01.2023. Uvedené rozhodnutia riešili otázku zosplatnenia úverov podľa právnej úpravy účinnej do 31.10.2024, a preto nie sú priamo aplikovateľné na posudzovanú vec. Odvolací súd naviac opätovne zdôrazňuje, že podľa predložených dôkazov žalovaným tento pri zosplatnení postupoval v súlade so zákonom účinným v čase vykonania zosplatnenia (identifikoval riadne sumu omeškaných splátok, ktorá presiahla 2,5% poskytnutého úveru, poskytol lehotu na plnenie dlhšiu ako 15 dní a následne úver zosplatnil). Námietka, že žalovaná zvýšila sumu splátky z výšky 716,87 eur na sumu 1.042,32 eur je rovnako nedôvodná. Je všeobecne známou skutočnosťou, že po uplynutí doby fixácie úveru (môže byť dohodnutá napr. na 1, 3, 5, 10 rokov) dochádza k zmene sadzby úveru. Podľa bodu 1.3 zmluvy (rub č.l. 5) bolo fixované obdobie dohodnuté na 4 roky. Po uplynutí tohto obdobia mohla žalovaná zvýšiť úrokovú sadzbu podľa aktuálnych podmienok na trhu v súlade so zmluvou a všeobecnými obchodnými podmienkami. Odvolací súd konštatuje, že v roku 2023 vystúpili úrokové sadzby hypoték na priemernú úroveň približne 4,5% a pohybovali sa od približne 4% do viac ako 5% (v závislosti od bonity klienta), preto ani zmena úrokovej sadzby na hypotekárnom úvere nepredstavuje takú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala nariadenie neodkladného opatrenia. 8.3 Ďalšou námietkou žalobcov bolo nesprávne ocenenie nehnuteľnosti. Odvolací súd sa v tejto časti stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcovia neosvedčili v návrhu na vydanie neodkladného opatrenia nimi tvrdené skutočnosti o nesprávnom ocenení nehnuteľnosti. Ich tvrdenia o hodnote 1800,- eur/m2 boli len tvrdeniami. V odvolaní síce pripojili inzeráty(ceny apartmánov, pôdy), ktoré by svedčili vyššej cene nehnuteľností, avšak ani tieto nie sú spôsobilé osvedčiť bezodkladnú úpravu pomerov. Je potrebné si uvedomiť, že správnosti postupu žalovaného (dražobnej spoločnosti) svedčí súdnym znalcom vypracovaný posudok, ktorý bol predložený v konaní a proti nemu stoja tvrdenia žalobcov podporené inzerátmi. Odvolací súd konštatuje, že znalec pri stanovení všeobecnej ceny vychádza z reálnych trhových predpokladov, za koľko by bolo možné určitú nehnuteľnosť predať, a teda nestanovuje čiastkové teoretické ceny, ktoré by bolo možné niekedy dosiahnuť. Nemožno porovnávať byt alebo apartmán s rodinným domom. Každá z uvedených nehnuteľností má svoje špecifiká a možný okruh záujemcov. Niekedy má čistý stavebný pozemok vyššiu hodnotu ako pozemok so stavbou na ňou stojacou. Všetko závisí od polohy a umiestnenia a bonity klientov. Oveľa skôr sa predá lacnejšia nehnuteľnosť ako drahšia, do ktorej je potrebné prípadne ešte investovať. Odvolací súd zdôrazňuje že ocenenie ceny nehnuteľností znalcom je odborná otázka, ktorú je povinný zodpovedať znalec. Len zjavný hrubý nepomer medzi cenou určenou znaleckým posudkom a známymi cenami nehnuteľností v oblasti by odôvodňovali spochybniť závery znaleckého posudku. Preto len porovnanie inzerátov na cenu stavebných pozemkov, prípadne cenu apartmánov s cenou nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov nemožno porovnať 1:1. Celková cena nehnuteľností vo výške 344.000,- eur je vysoká suma, ktorá sa javí nateraz ako adekvátna s ohľadom na jej umiestnenie. Tu odvolací súd poznamenáva, že
žalobcovia nehnuteľnosť pre znalca nesprístupnili. Ďalej odvolací súd uvádza, že žalobcovia neosvedčili (nepreukázali), aké bolo ocenenie nehnuteľností v roku 2019 – uvedené, len tvrdili, ale znalecký posudok nepredložili, a to ani v odvolacom konaní. Skutočnosť, že v záložnej zmluve bola hodnota nehnuteľností ocenená na 345.000,- eur neznamená, že hodnota za 7 rokov je vyššia. Súd prvej inštancie správne poukázal na to, že žalobcovia nevyužili možnosť podľa § 12 ods. 5 zákona č. 527/2002 Z.z., a teda vzniesť námietky voči oceneniu predmetu dražby, kedy by musel dražobník vyhotoviť nový znalecký posudok. Z tohto dôvodu je teraz osvedčenie tvrdenia o nesprávnosti stanovenia ceny na žalobcoch, pričom za účelom uvedeného nestačí predložiť inzeráty o cenách v oblasti, ale je potrebné predložiť nový znalecký posudok, ktorý by spochybnil závery toho predchádzajúceho. Odvolací súd poznamenáva, že znalecký posudok si môžu dať vypracovať žalobcovia sami. Nateraz však nemožno uzavrieť, že by žalobcovia osvedčili potrebu bezodkladnej úpravy pomerov preukázaním nesprávne stanovenej ceny predmetu dražby znaleckým posudkom. Odvolací súd zdôrazňuje, že konanie o návrhu na vydanie neodkladného opatrenia je konaním sporovým, pričom súdy musia zostať nestranné, a teda je na žalobcoch aby osvedčili nimi tvrdené skutočnosti (o neprimeranosti ceny). Nie je úlohou súdu vyzývať žalobcov na predloženie konkrétnych dôkazov, aby títo boli úspešní. V konaní platí rovnosť strán, ktorá sa nesmie porušovať. Odvolací súd využil ustanovenie § 295 CSP, aby preveril či žalovaný platne zosplatnil úver, čo žalovaný preukázal. Uvedené ustanovenie však neslúži na to, aby súdy zabezpečili úspech spotrebiteľa v každom spore. Tu je potrebné zdôrazniť, že konanie o nariadení neodkladného opatrenia je skrátené konanie a súd prvej inštancie ani odvolací súd nemá priestor aby v ňom nariaďoval znalecké dokazovanie, ktoré môže trvať 3-6 mesiacov za účelom preukázania skutkových tvrdení o cene (osvedčenia dôvodnosti) pre nariadenie neodkladného opatrenia. 8.4 Námietka o existencii dohody o možnosti splátok a zrušení dražby je nedôvodná. Bolo na žalobcoch aby takúto dohodu preukázali. Rokovania o dohode pokiaľ nedospeli do písomnej formy nie sú dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia. Odvolací súd, ani súd prvej inštancie nemôže nariadiť žalovanej, aby so žalobcami podpísala nejakú formu dohody. Podpis dohody je vyslovene na vôli oboch zmluvných (sporových) strán. Preto okolnosti priebehu vzájomných rokovaní nemajú na posudzovanú vec vplyv. Podstatným je, či žalovaná platne zosplatnila pohľadávku, ak áno, tak potom je na žalobcoch aby vynaložili úsilie o dohodu so žalovanou, alebo si zabezpečili vyplatenie záväzku z iných zdrojov. Momentom zosplatnenia sa žalobcovia dostali do omeškania s plnením celej nesplatenej sumy úveru. Aktivitu zo strany žalobcov bolo potrebné vyvíjať už v prvých mesiacoch nesplácania úveru, a nie až keď hrozí dobrovoľná dražba. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil aj otázku existencie vôle na uzavretie UZ a ZZ, keď tieto posúdil ako platné, pričom správne konštatoval, že žalobcovia nijako nepreukázali, že by nemali vôľu uzavrieť záložnú zmluvu. Tu je si dôležité uvedomiť, že momentom uzavretia ZZ a zavkladovaním do katastra nehnuteľností je možný postup podľa zákona č. 527/2002Z.z. o dobrovoľných dražbách. Uvedený zákon má tento názov, pričom znamená, že dražba sa realizuje za splnenia zákonných podmienok prostredníctvom súkromných subjektov bez účasti štátu. Preto sa označuje ako dobrovoľná. Uzavretím záložnej zmluvy žalobcovia súhlasili s takýmto možným postupom, pričom následné tvrdenia, že nesúhlasia s dobrovoľnou dražbou sú bezpredmetné. Pojem dobrovoľná dražba je technický termín (zákonné označenie) pre označenie procesu speňaženia založených nehnuteľností (zo záložnej zmluvy) za účelom uspokojenia pohľadávky záložného veriteľa. 8.5 K námietke, že žalovaný zasahuje do ich práva na obydlie odvolací súd uvádza, že táto námietka nie je spôsobilá na nariadenie neodkladného opatrenia. Áno, žalovaný výkonom záložného práva zasahuje do práv žalobcov na obydlie, avšak tento zásah má zákonný rámec na podklade uzavretej úverovej a záložnej zmluvy a teda je prípustný. Pokiaľ postup nevybočuje zo zákonných rámcov je prípustný, preto aj bola prijatá právna úprava týkajúca sa záložných zmlúv, dobrovoľných dražieb. Na jednej strane je právo žalobcov na obydlie a na druhej strane je právo žalovanej ako veriteľa na splatenie úveru. Je evidentné, že žalobcovia prakticky od marca 2025 nesplácajú svoj záväzok (ani netvrdia, že by uhradili ďalšiu časť pohľadávky), preto žalovaná zosplatnila úver a domáha sa výkonu záložného práva. Pri pomerovaní vzájomných práv - žalobcov na obydlie a žalovaného na uspokojenie svojej splatnej pohľadávky vo výške 150.000,- eur (a viac) musí odvolací súd konštatovať, že žalovaný má právo na uspokojenie svojej pohľadávky, a to aj predajom zálohu na dobrovoľnej dražbe. Skutočnosť, že v nehnuteľnosti býva 5 osôb neodôvodňuje zabránenie výkonu záložného práva, pokiaľ toto je vykonávané v súlade so zákonom. Výška pohľadávky 150.000 eur k hodnote zálohu 344.000 eur je primeraná. 8.6
Nedôvodnými sú aj námietky o doručení uznesenia dňa 20.07.2026. Súd prvej inštancie konal vo veci primerane rýchlo, keď o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol na 11 deň od podania návrhu. Lehotu na rozhodnutie mal 30 dní. Bežne trvá doručovanie rozhodnutia 5-8 dní (odoslanie rozhodnutia pošte, jeho spracovanie a následné doručovanie trvá pár dní) zvlášť, ak rozhodnutie bolo vydané v piatok a potom nasledoval víkend. Skutočnosť, že dražobná spoločnosť okamžite neodpovedala na žiadosť o vyčíslenej výšky pohľadávky nie je dôvodom na nariadenie neodkladného opatrenia. Skutočnosť, že miesto konania dražby nespĺňalo predstavy žalobcov o kvalite tohto prostredia nemôže osvedčiť potrebu nariadenia neodkladného opatrenia, rovnako tak, že dražba nebola v prvom kole úspešná. Odvolací súd ďalej uvádza, že je úplne bezpredmetné, či na dražbe bol niekto v modrej košeli, pričom ak žalobcovia neidentifikovali túto osobu menom priezviskom, s označením aký má mať táto osoba vplyv na posúdenie otázky na nariadenie neodkladného opatrenia, tak táto skutočnosť nemôže osvedčiť dôvodnosť návrhu. Odvolací súd zdôrazňuje, že súdy rozhodujú na základe osvedčených skutočností (pri návrhoch na nariadenie neodkladného opatrenia) a nie na základe domnienok, dohadov a nepreukázaných hypotéz. Rokovania s nejasným obsahom s nejakým zástupcom realitnej kancelárie rovnako nemá na vec žiadny vplyv, zvlášť ak ide o úplne iný tretí subjekt, ktorý nie je účastný tohto konania. Ak žalobcovia sú názoru, že v dobrovoľnej dražbe ide o podvod, je potrebné sa s uvedeným podozrením obrátiť na orgány činné v trestnom konaní. Súdy však nemôžu rozhodovať na podklade špekulácií a dohadov. Ďalej ak žalobcovia tvrdia platenie právnych služieb (bez dokladu), tak opäť ide o problém, ktorý si vytvárajú sami. Je potrebné si nájsť takého právneho zástupcu, ktorý bude konať na podklade riadnej zmluvy s riadnym vyúčtovaním, čo bude predstavovať ochranu pre žalobcov samých. K námietke, že súd prvej inštancie ich mal vyzvať na doplnenie dokladov, odvolací súd ako uviedol vyššie opätovne uvádza, že z dôvodu zabezpečenia rovnosti strán sa takto nepostupuje. Je vecou žalobcov, aby v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uviedli všetky skutočnosti a tieto osvedčili tak, aby návrh na nariadenie neodkladného opatrenia mohol byť vydaný. 9. Odvolací súd preskúmaním napadnutého uznesenia, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a vyhodnotením toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania odvolatelia – žalobcovia, konštatuje, že súd prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre právne posúdenie veci a po vykonaní dokazovania v potrebnom rozsahu dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia preto nemožno považovať za rozporné s požiadavkou vyplývajúcou z práva na spravodlivý proces, keďže je z neho zreteľné, z akého skutkového stavu súd prvej inštancie pri rozhodovaní vychádzal, o aké ustanovenia právnych predpisov sa jeho rozhodnutie opieralo a ako boli tieto relevantné ustanovenia ním interpretované. Pokiaľ ide o námietku nesprávneho právneho posúdenia veci, odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu (úplne ju opomenul aplikovať), alebo aplikoval nesprávnu právnu normu, alebo obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval, alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval. Odvolací súd pritom konštatuje, že iba samotná nespokojnosť sporovej strany (v tomto prípade žalobcov) s právnym názorom vysloveným súdom nezakladá odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP, pretože z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov a rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že žalobcami uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ a h/ CSP nie je daný. 9.1 K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd poznamenáva, že vada predpokladaná v § 365 ods. 1 písm. f/ CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) je vadou skutkovou. Rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ (skutkové zistenia). Nesprávnosť skutkových zistení pri tomto odvolacom dôvode je spôsobená nesprávnym postupom súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, keď buď súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo prípadne neprihliadol na skutočnosti, ktoré boli preukázané. Z odôvodnenia napadnutého uznesenia jednoznačne vyplýva, že
súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, v hodnotení dôkazov nie je logický rozpor, a aj z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Odvolací súd vzhľadom na uvedené konštatuje, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo v dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie nevyhnutné pre právne posúdenie predmetnej sporovej veci a meritórne rozhodnutie súdu. Z uvedeného vychádzal aj odvolací súd v zmysle ust. § 383 CSP, majúc za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a nemožno súdu prvej inštancie v tomto smere nič vyčítať. Odvolací súd v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Žalobcami uplatnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP preto nie je daný. 9.2 S ohľadom na uvedené skutočností má odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým zisteniam, ktoré aj správne právne posúdil, pričom rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Odvolací súd konštatuje, že v konaní nezistil vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, resp. že by súd prvej inštancie svojím procesným postupom znemožnil žalobcom, aby uskutočňovali im patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 10. Odvolací súd vzhľadom na uvedené, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil, a to aj v časti výroku o náhrade trov konania, voči ktorému osobitné námietky odvolateľov neboli podané, a ktorý je vecne správny, nakoľko žalovanému trovy prvoinštančného konania nevznikli. 11. Odvolací súd poznamenáva, že sporové strany sa môžu dohodnúť. Žalobcovia si musia uvedomiť to, že neplatili riadne svoj záväzok z úverovej zmluvy, a preto došlo k jeho zosplatneniu. Žalovaný tento záväzok môže vymáhať súdnou cestou (pri výške pohľadávky 150.000,- eur bude len súdny poplatok 9000,- eur), alebo pokračovať vo výkone záložného práva. Žalobcovia ak chcú zabrániť výkonu záložného práva sa musia buď dohodnúť so žalovaným na splátkovom kalendári, alebo vyplatiť záväzok iným úverom, nakoľko v súčasnosti majú záväzok vo výške približne 150.000,- eur, a to po splatnosti. Odvolací súd poznamenáva, že z obsahu podaní žalobcov nevyplýva, že by títo po splatnosti vykonali akúkoľvek úhradu na svoj záväzok voči žalovanému. Tak ako uviedol súd prvej inštancie aj odvolací súd uvádza, že toto rozhodnutie nebráni žalobcom podať žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby v prípade ak dôjde k príklepu. Odvolací súd poznamenáva, že prvé kolo dobrovoľnej dražby bolo neúspešné, pričom je možné, že dôjde k ďalším kolám dobrovoľnej dražby, pričom v ďalších kolách sa zväčša cena nehnuteľnosti znižuje. Súčasne odvolací súd poznamenáva, že pri dobrovoľných dražbách sa nehnuteľnosti dosahuje zväčša nižší výnos ako pri predaji, práve z dôvodu odporu majiteľov zálohu, možných žalôb o určenie neplatnosti dražby a často aj potreby iniciovania konania o vypratanie nehnuteľnosti. 12. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
12.1
Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12.2
Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
13.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd tak, že ich náhradu priznal žalovanej ako strane úspešnej v odvolacom konaní proti žalobcom. 14. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Žiline prijaté pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 430 CSP).