Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 21/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-41

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. mája 2018

v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika, sudkyne Jany Baricovej a sudcu Mojmíra

Mamojku o sťažnosti ,

zastúpeného advokátom JUDr. Igorom Ribárom, advokátska kancelária,

Námestie sv. Michala 11, Hlohovec, vo veci namietaného porušenia základného práva

na osobnú slobodu zaručeného v a 5 a práva

na slobodu a bezpečnosť zaručeného v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn.

a uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 19. októbra

2017 takto

rozhodol:

1. Základné právo na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2 a 5

a právo na slobodu a bezpečnosť zaručené v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s požiadavkou

neodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu

postupom Okresného súdu Galanta v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l i .

2. Základné právo na osobnú slobodu zaručené v čl. 17 ods. 2 a 5

a právo na slobodu a bezpečnosť zaručené v

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s porušením zásady

kontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní uznesením Krajského súdu v Trnave sp. zn.

z 19. októbra 2017 p o r u š e n é b o l i .

3. Uznesenie Krajského súdu v Trnave sp. zn. z 19. októbra 2017

z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu v Trnave na ďalšie konanie.

4. Okresný súd Galanta j e p o v i n n ý vyplatiť finančné

zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur) do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Galanta a Krajský súd v Trnave s ú p o v i n n é spoločne

a nerozdielne uhradiť trovy právneho zastúpenia v sume 312,34 (slovom

tristodvanásť eur a tridsaťštyri centov) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. Igora Ribára,

advokátska kancelária, Námestie sv. Michala 11, Hlohovec, do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

č. k. -14 z 23. januára 2018 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ,

(ďalej len „sťažovateľ“), ktorou

namietal porušenie základného práva na osobnú slobodu zaručeného v čl. 17 ods. 2 a 5

(ďalej len „“) a práva na slobodu a bezpečnosť

zaručeného v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len

„dohovor“) postupom Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom

pod sp. zn. v súvislosti s požiadavkou neodkladnosti a urýchlenosti

rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu a uznesením Krajského súdu

v Trnave (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. z 19. októbra 2017 v súvislosti

s porušením zásady kontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní. Vo zvyšnej časti sťažnosť

sťažovateľa odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

2. Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je okresným súdom

v konaní vedenom pod sp. zn. väzobne trestne stíhaný pre zločin nedovolenej

výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držania

a obchodovania s nimi podľa a Trestný

zákon v znení neskorších predpisov.

3. Podaním doručeným okresnému súdu 10. augusta 2017 sa sťažovateľ domáhal

prepustenia z väzby na slobodu.

4. Okresný súd uznesením sp. zn. z 27. septembra 2017 v jeho prvom

výroku podľa v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) žiadosť sťažovateľa zamietol, avšak vo výroku II

podľa sťažovateľa prepustil na slobodu

za súčasného nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka z dôvodu

uvedeného v . Zároveň mu okresný súd uložil

povinnosť „oznámiť policajtovi, prokurátorovi alebo súdu, ktorý vedie konanie, každú

zmenu miesta pobytu“ ( ) a povinnosť „pravidelne sa

dostavovať a podrobovať sa probačnému dohľadu“ [§ 82 ods. 1 písm. f) Trestného

poriadku].

5. Proti uzneseniu okresného súdu z 27. septembra 2017 podala Krajská prokuratúra

v Trnave (ďalej len „krajská prokuratúra“) sťažnosť, na základe ktorej krajský súd

uznesením sp. zn. z 19. októbra 2017 podľa § 194 ods. 1 písm. a) Trestného

poriadku zrušil napadnuté prvostupňové rozhodnutie a podľa § 73 ods. 3 Trestného

poriadku žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu zamietol a podľa § 80 ods. 1

písm. c) jeho väzbu dohľadom probačného a mediačného úradníka

nenahradil.

6. Podľa názoru sťažovateľa boli porušené jeho základné práva zaručené v čl. 17

ods. 2 a 5 a právo zaručené v dohovoru, a to «uznesením Krajského

súdu... v konaní vedenom 3 zo dňa 06. 11. 2017 [správne má byť „zo dňa 19.

10. 2017“, pozn.]... v dôsledku nerešpektovania zásady kontradiktórnosti konania a princípu

rovnosti zbraní (spôsobom primeraným pre konanie týkajúce sa preskúmania zákonnosti

pozbavenia osobnej slobody väzbou)», a postupom okresného súdu v konaní vedenom

pod sp. zn. „v dôsledku nerozhodnutia o žiadosti o prepustenie z väzby na

slobodu urýchlene a včas“.

7. Porušenie zásady kontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní napadnutým

rozhodnutím krajského súdu sťažovateľ vidí v tom, že o sťažnosti krajskej prokuratúry proti

uzneseniu okresného súdu z 27. septembra 2017 súd druhého stupňa rozhodol bez toho, aby

písomné odôvodnenie tejto sťažnosti bolo sťažovateľovi a jeho obhajcovi doručené, a teda

bez toho, aby sa s ním mohli oboznámiť a vyjadriť sa k nemu (vyvrátiť alebo spochybniť

v ňom uvedené argumenty).

8. Sťažovateľ ďalej namieta, že od doručenia jeho žiadosti o prepustenie z väzby

na slobodu okresnému súdu 10. augusta 2017 do rozhodnutia okresného súdu o tejto

žiadosti 27. septembra 2017 uplynulo „celkom 48 dní“. Celková doba rozhodovania

o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby takmer presiahla dobu 80 dní, čo podľa jeho

názoru nemožno považovať za urýchlené rozhodovanie tak, ako ho má na mysli ustanovenie

čl. 5 ods. 4 dohovoru.

9. Sťažovateľ dodáva, že „Zo skutkového hľadiska považujeme za preukázané, že

žiadosť sťažovateľa o prepustenie z väzby bola okresnému súdu doručená 10. 08. 2017.

Akceptuje záver, že senát nedisponoval podaním sťažovateľa z dôvodu administratívneho

pochybenia pracovníkov súdu, to však nezbavuje súd povinnosti konať o predmetnej

žiadosti. Sťažovateľ vykonal svoje elektronické podanie plne v súlade so zákonom 305/2013

Z. z. pričom potvrdenie o doručení predmetného podania predložil aj Okresnému súdu.

O žiadosti sťažovateľa sa začalo konať až po doručení kópie elektronickej žiadosti

písomnou formou, teda súd pôvodné elektronické podanie ani nedohľadával. V záujme

úplnosti dodávame, že senát okresného súdu v Galante sa o doručení žiadosti dozvedel dňa

06. 09. 2017 na pojednávaní.“.

10. Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd (v rozsahu časti

sťažnosti prijatej na ďalšie konanie) nálezom vyslovil porušenie jeho základného práva

na osobnú slobodu zaručeného v a 5 a práva na slobodu a bezpečnosť

zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru uznesením krajského súdu sp. z.

z 19. októbra 2017 a postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zároveň sa sťažovateľ domáhal zrušenia uznesenia krajského súdu sp. zn. Tos 144/2017

z 19. októbra 2017 a svojho prepustenia z väzby na slobodu, „eventuálne“ vrátenia veci

na ďalšie konanie. Taktiež požadoval priznať mu primerané finančné zadosťučinenie

v sume 3000 €, ako aj úhradu trov jeho právneho zastúpenia advokátom v konaní

pred ústavným súdom v sume 312,34 €.

11. Ústavný súd výzvou z 31. januára 2018 požiadal okresný súd a krajský súd, aby

sa k vecnej stránke prijatej sťažnosti vyjadrili.

12. Okresný súd na výzvu ústavného súdu reagoval oznámením, že trestný spis

vedený pod sp. zn. sa v tom čase nachádza na krajskom súde a po jeho vrátení

bude výzve ústavného súdu „vyhovené“. Došlo k tomu prípisom sp. zn. Spr 143/2018

z 15. marca 2018, v ktorom podpredsedníčka okresného súdu v podstate uviedla prehľad

vo veci (v relevantnom čase) vykonaných procesných úkonov a vyslovila súhlas

s upustením od ústneho pojednávania v tejto veci.

13. Krajský súd sa k prijatej sťažnosti vyjadril prípisom sp. zn. Spr 110/2018

z 12. februára 2018, v ktorom okrem iného uviedol:

„Prokurátor Krajskej prokuratúry v Trnave podal sťažnosť proti uzneseniu

okresného súdu dňa 9. 10. 2017 teda v čase, kedy sa spis nachádzal na okresnom súde.

Krajský súd predpokladal, že okresný súd postupoval v zmysle ustanovenia

(per analogiam k sťažnosti proti uzneseniu) a v zmysle

o Spravovacom a kancelárskom poriadku a sťažnosť krajského prokurátora doručil

procesným stranám...

V súvislosti s porušením zásady kontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní si

tunajší súd uvedomuje, že sťažnosť prokurátora krajskej prokuratúry nebola doručená

procesným stranám je však toho názoru, že túto mal doručovať okresný súd, nakoľko

doručená bola okresnému súdu predtým, ako bol spis predložený odvolaciemu súdu.

Navrhujem preto ústavnému súdu sťažnosť proti krajskému súdu odmietnuť.“

14. Zároveň predseda krajského súdu súhlasil s upustením od ústneho pojednávania

o prijatej sťažnosti.

15. Vyjadrenia krajského súdu a okresného súdu ústavný súd zaslal sťažovateľovi

(jeho právnemu zástupcovi) na zaujatie stanoviska a zároveň ho požiadal o vyjadrenie, či

súhlasí s upustením od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti s poučením, že ústavný súd

bude tento súhlas považovať za daný, ak sa v určenej lehote k tejto otázke nevyjadrí.

Sťažovateľ (jeho právny zástupca) na túto výzvu nereagoval, a teda určenej lehote

k vyjadreniam všeobecných súdov stanovisko nezaujal.

16. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej

rady Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej

republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej

len „“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože

po oboznámení sa s obsahom sťažnosti a jej príloh, ako aj vyjadreniami k jej

opodstatnenosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie

objasnenie veci.

II.

17. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

18. Podľa nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak,

ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len

pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.

19. Podľa do väzby možno vziať iba z dôvodov a na čas

ustanovený zákonom a na základe rozhodnutia súdu.

20. Podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím alebo

iným spôsobom, má právo podať návrh na konanie, v ktorom by súd urýchlene rozhodol

o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie, ak je pozbavenie slobody

nezákonné.

K namietanému porušeniu základného práva na osobnú slobodu zaručeného

v a 5 a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v

dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

21. Ústavný súd vo svojej judikatúre k uviedol, že vo vzťahu

k väzbe obsahuje také práva, akými sú napríklad právo byť vo väzbe len zo zákonného

dôvodu a na základe rozhodnutia sudcu alebo súdu; právo podať návrh na konanie, v ktorom

by súd neodkladne alebo urýchlene rozhodol o zákonnosti väzby a nariadil prepustenie, ak

je táto nezákonná; právo nebyť vo väzbe dlhšie ako po nevyhnutnú, resp. primeranú dobu

alebo byť prepustený počas konania, pričom prepustenie môže byť podmienené zárukou

(, ).

22. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vyplýva,

že väzba má mať striktne obmedzené trvanie, a preto má byť zaručená možnosť jej kontroly

v krátkych intervaloch. V texte čl. 5 ods. 4 dohovoru použitý anglický výraz „speedily“

a francúzsky výraz „a bref délai“ (v slovenskom preklade „urýchlene“) jasne indikuje, čo

musí byť v danom prípade hlavným predmetom záujmu. Aké časové obdobia budú

akceptovateľné a aké nie, bude zrejme závisieť od konkrétnych okolností (Bezicheri z roku

1989, A–164, § 21, Neumeister z roku 1968, A–8, § 24 a Sanchez – Reisse z roku 1986, A–

107, § 55). Prieskumné súdne konanie musí byť vedené v súlade s hmotnoprávnymi

a procesnými vnútroštátnymi právnymi predpismi a tiež aj účelom čl. 5 dohovoru, to

znamená ochranou jedinca proti svojvôli, osobitne aj s ohľadom na čas, ktorý uplynie

do vyhlásenia rozhodnutia (rozsudok vo veci Koendjbiharie v. Holandsko, 25. 10. 1990,

§ 27).

23. Z judikatúry ústavného súdu tiež vyplýva, že jednotlivé lehoty z hľadiska

požiadavky neodkladnosti alebo urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby

v zmysle a , ale aj z hľadiska dohovoru sa posudzujú podľa

všetkých okolností prípadu, spravidla lehoty rátané na mesiace sú príliš dlhé a nevyhovujú

požiadavke rýchlosti (obdobne pozri aj , ). Tejto požiadavke preto

spravidla nemôže zodpovedať lehota konania presahujúca na jednom stupni súdu dobu

jedného mesiaca a ani nečinnosť trvajúca týždne (, ).

24. Predmetom tejto časti sťažnosti smerujúcej proti postupu okresného súdu je

posúdiť ústavnosť sťažovateľom tvrdeného zásahu do obsahu základného práva na osobnú

slobodu podľa a 5 a práva na urýchlené rozhodnutie o zákonnosti

pozbavenia slobody podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru postupom okresného súdu pri rozhodovaní

o žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu, ktoré sťažovateľ považuje

za neprimerane dlhé.

25. Z listinných dôkazov, ktoré mal ústavný súd k dispozícii, ako aj z tvrdení

účastníkov konania je možné zo skutkového hľadiska ustáliť tieto rozhodujúce skutočnosti:

Sťažovateľ elektronickým podaním doručeným okresnému súdu 10. augusta 2017

požiadal o prepustenie jeho osoby z väzby na slobodu. Urobil tak elektronicky

prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy, t. j. prístupového miesta určeného

pre centrálnu elektronickú úradnú komunikáciu s orgánmi verejnej moci. Podľa tvrdenia

okresného súdu uvedeného vo vyjadrení k prijatej sťažnosti sp. zn. Srp 143/2018

z 15. marca 2018 k doručeniu elektronického podania (žiadosti) došlo 11. augusta 2017,

avšak tento nepatrný rozpor nebolo z hľadiska poskytovanej ústavnoprávnej ochrany

základným právam sťažovateľa nevyhnutné odstraňovať.

Na hlavnom pojednávaní 6. septembra 2017 okresný súd sťažovateľovi oznámil,

že predmetnou žiadosťou nedisponuje, preto bol vyzvaný na jej doručenie v listinnej

podobe. Následne bola žiadosť okresnému súdu doručená poštou 13. septembra 2017.

Rozhodnuté o nej bolo na hlavnom pojednávaní 27. septembra 2017. K doručovaniu

rozhodnutia okresný súd pristúpil 28. septembra 2017 a sťažovateľovi bolo doručené

2. októbra 2017, jeho obhajcovi a krajskej prokuratúre 4. októbra 2017.

Písomné odôvodnenie sťažnosti krajskej prokuratúry proti prvostupňovému

rozhodnutiu podanej na hlavnom pojednávaní konanom 27. septembra 2017 bolo

okresnému súdu doručené 9. októbra 2017.

O opravnom prostriedku krajskej prokuratúry krajský súd rozhodol 19. októbra 2017

po tom, ako mu bol trestný spis predložený okresným súdom 12. októbra 2017.

Druhostupňové rozhodnutie, ktoré doručoval krajský súd, sťažovateľ a jeho obhajca

prevzali 6. novembra 2017.

26. Na základe uvedeného možno zo skutkového hľadiska konštatovať,

že od doručenia žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu okresnému súdu

10. augusta 2017 do vydania prvostupňového rozhodnutia 27. septembra 2017 uplynulo

celkom 48 dní. K predloženiu trestného spisu na rozhodnutie o sťažnosti krajskej

prokuratúry krajskému súdu došlo až 12. októbra 2017, t. j. o ďalších 15 dní. Celková doba

rozhodovania o osobnej slobode sťažovateľa tak na okresnom súde predstavovala dobu 63

dní, čo už neakceptovateľne zasiahlo do sťažovateľom označeného základného práva

na osobnú slobodu zaručeného a 5 a jeho práva na urýchlené

rozhodnutie o zákonnosti trvania väzby zaručeného čl. 5 ods. 4 dohovoru.

27. Z uvedeného prehľadu vyplýva, že pomerne dlhú dobu (27 dní) okresný súd

vo veci žiadosti sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu nekonal kvôli skutočnosti,

že táto v trestnom spise absentovala v listinnej podobe, keďže ju sťažovateľ podal

elektronicky. Túto okolnosť však nemožno hodnotiť ako takú, ktorá by ospravedlnila

neúmerne dlhú nečinnosť okresného súdu o žiadosti sťažovateľa. Sťažovateľom zvolenú

formu podania procesnoprávny predpis, ktorým sa konanie riadilo, t. j.

(§ 62 ods. 1) pripúšťa, a teda okresný súd ju bol povinný akceptovať a zabezpečiť, aby

takéto podanie bolo včas a riadne vybavené. V konečnom dôsledku okresný súd vo svojom

vyjadrení k podanej sťažnosti tento záver nijako nepopiera.

28. Ďalšie obdobie, ktoré ústavný súd považuje z časového hľadiska za neúmerné

v rámci dispozície vecou okresným súdom, bolo obdobie od 6. septembra 2017, keď sa

okresný súd dozvedel, že sťažovateľ už 10. augusta 2017 podal žiadosť o jeho prepustenie

z väzby na slobodu, do 27. septembra 2017 (t. j. 21 dní), keď sa konalo hlavné

pojednávanie, na ktorom okresný súd o tejto žiadosti rozhodol. Okresný súd v súvislosti

s týmto obdobím na svoju obranu vo vyjadrení neuviedol žiadnu skutočnosť, a už vôbec nie

takú, ktorú by bolo možné prijať ako objektívnu prekážku nariadenia skoršieho konania

hlavného pojednávania, zvlášť v situácii, keď si musel byť vedomý potreby rýchleho

konania o osobnej slobode sťažovateľa.

29. Postup okresného súdu v namietanom konaní tak nespĺňal požiadavku

neodkladnosti a urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby v intenciách

práv zaručených a 5 a dohovoru.

30. Vzhľadom na uvedené zistenie ústavný súd vyslovil, že okresný súd postupom

v konaní vedenom pod sp. zn. porušil základné právo sťažovateľa na osobnú

slobodu zaručené v a 5 , ako aj jeho právo na slobodu a bezpečnosť

zaručené v čl. 5 ods. 4 dohovoru, a to v súvislosti s požiadavkou neodkladnosti

a urýchlenosti rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu (bod 1 výroku

tohto nálezu).

K namietanému porušeniu základného práva na osobnú slobodu zaručeného

v a 5 a práva na slobodu a bezpečnosť zaručeného v

dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. z 19. októbra 2017

31. Podstatou sťažnosti v tejto časti je tvrdenie sťažovateľa, že nedoručením mu

dôvodov sťažnosti krajskej prokuratúry proti rozhodnutiu okresného súdu o nahradení

väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka došlo k porušeniu zásady

kontradiktórnosti a princípu rovnosti zbraní.

32. Krajský súd napadnutým uznesením sp. zn. z 19. októbra 2017

zrušil uznesenie okresného súdu sp. zn. z 27. septembra 2017 a žiadosť

sťažovateľa o prepustenie z väzby na slobodu zamietol. Rozhodol tak o pokračovaní jeho

väzby.

33. Ústavný súd poukazuje na svoju doterajšiu judikatúru (napr. sp. zn.

), v ktorej už uviedol, že súdne konanie v súvislosti s rozhodovaním

o zákonnosti väzby musí poskytovať určité garancie procesnej povahy vyjadrené v čl. 6

ods. 1 dohovoru. So zreteľom na to, že čl. 6 ods. 1 dohovoru sa nevzťahuje na konanie

a rozhodovanie o väzbe, procesné záruky uvedené v odseku 1 nemožno bez ďalšieho

uplatniť aj v prípade v čl. 5 ods. 4 dohovoru. Z doterajšej judikatúry vyplýva, že určité

základné procesné záruky sa musia poskytovať aj v konaní podľa čl. 5 ods. 4 dohovoru,

i keď nemusia byť nutne rovnaké, ako tie, ktoré vyplývajú z čl. 6 ods. 1 dohovoru pri

rozhodovaní vo veci samej. V každom prípade musí mať osoba vo väzbe možnosť predložiť

argumenty a dôvody proti svojmu ponechaniu vo väzbe. Vždy musí byť zaručená

kontradiktórnosť konania a rovnosť zbraní (de Wilde c. Belgicko, Trzaska c. Poľsko

a ďalšie).

34. Osobe vo väzbe teda musí byť daná možnosť vyjadriť sa k tvrdeniam prokurátora

o odôvodnenosti trvania väzby a vyvracať ich. Pre tento účel jej nemôže byť odopreté právo

oboznámiť sa s dôkazmi a skutočnosťami, o ktoré by sa malo opierať rozhodnutie súdu

o väzbe (kontradiktórnosť konania). Procesný postup súdu musí zabezpečiť, aby bola

obvinenému, resp. obžalovanému v týchto smeroch poskytnutá rozumná príležitosť

obhajovať svoje záujmy za podmienok, ktoré ho nepostavia do podstatne nevýhodnejšej

pozície v porovnaní s druhou stranou (princíp rovnosti zbraní). Zabezpečenie

kontradiktórnej povahy konania a rešpektovanie princípu rovnosti zbraní predstavujú

základné procesné garancie uplatniteľné vo veciach týkajúcich sa pozbavenia osobnej

slobody väzbou (, ).

35. Právo účastníkov konania na doručenie procesných vyjadrení ostatných

účastníkov treba považovať za súčasť práva na spravodlivý proces. Pritom nie je podstatné,

či podľa názoru prokuratúry alebo všeobecného súdu ide o podanie skutkovo a právne

významné alebo bezvýznamné, pretože túto skutočnosť posudzuje výlučne druhý účastník

konania. Ten rozhodne o tom, aké stanovisko zaujme (, ,

). Porušenie tohto práva treba považovať za porušenie práva na spravodlivý

súdny proces, ktoré musí byť dodržiavané nielen v konaní vo veci samej, ale aj v rámci

preskúmavania dôvodnosti väzby ().

36. Pri skúmaní daného prípadu je potrebné z pohľadu ústavného súdu najprv

konštatovať, že medzi účastníkmi konania je nesporné, že dôvody sťažnosti krajskej

prokuratúry neboli sťažovateľovi, resp. jeho obhajcovi doručené, a preto sa sťažovateľ

nemohol k týmto dôvodom vyjadriť.

37. Podľa názoru krajského súdu však za danú situáciu zodpovedá okresný súd,

ktorého povinnosťou bolo písomné dôvody sťažnosti krajskej prokuratúry doručiť stranám

trestného konania, keďže tieto boli doručené súdu prvého stupňa pred predložením trestného

spisu druhostupňovému súdu.

38. Z prehľadu o priebehu konania vyplýva, že okresný súd uznesením sp. zn.

z 27. septembra 2017 prepustil sťažovateľa z väzby na slobodu za súčasného

nahradenia väzby dohľadom probačného a mediačného úradníka. Proti tomuto rozhodnutiu

krajská prokuratúra podala sťažnosť, o ktorej rozhodol krajský súd na neverejnom zasadnutí

senátu 19. októbra 2017. Sťažnosť krajskej prokuratúry bola podaná ihneď po vyhlásení

rozhodnutia súdom prvého stupňa a neskôr písomne odôvodnená a zaslaná okresnému súdu

(doručená 9. októbra 2017).

39. Aj keď obrana krajského súdu o povinnosti okresného súdu doručiť písomné

dôvody riadneho opravného prostriedku krajskej prokuratúry sťažovateľovi a jeho

obhajcovi je racionálna a podložená príslušnou právnou úpravou, ústavný súd ju v súvislosti

s ochranou základných práv sťažovateľa nemohol akceptovať. Ak totiž o pochybení

okresného súdu v tejto otázke vedel, a z predlženého trestného spisu to vedieť mal a mohol,

bol povinný túto chybu napraviť a tým dať základným právam a slobodám sťažovateľa

zadosť. Je zrejmé, že krajský súd vychádzajúc z konkrétnych okolností predmetnej veci mal

relatívne dostatočný časový priestor na to, aby postupoval v konaní rešpektujúc

predovšetkým judikatúru ESĽP. Pri rozhodovaní o sťažnosti krajskej prokuratúry proti

rozhodnutiu o nahradení väzby sťažovateľa krajský súd tak vychádzal (len) z obsahu

(dôvodov) sťažnosti krajskej prokuratúry bez možnosti sťažovateľa oboznámiť sa s jej

obsahom a prípadne k nej zaujať i stanovisko na obhajobu svojich práv. Aj podľa príslušnej

zákonnej úpravy ( ôsma veta ) sa návrhy a žiadosti

prokurátora majú bez meškania doručiť obvinenému, čo v súlade s judikatúrou ústavného

súdu možno považovať za súčasť záruk vyplývajúcich z čl. 5 ods. 4 dohovoru (,

, , ).

40. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd konštatuje, že pokiaľ

krajský súd uznesením sp. zn. z 19. októbra 2017 rozhodol o sťažnosti

krajskej prokuratúry bez toho, aby písomné dôvody tejto sťažnosti doručil sťažovateľovi

a jeho obhajcovi, porušil základné právo sťažovateľa na osobnú slobodu podľa čl. 17 ods. 2

a 5 , ako aj jeho právo na slobodu podľa dohovoru uznesením krajského

súdu (bod 2 výroku nálezu).

III.

41. Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím

rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli

porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný

zásah. Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie. Podľa § 56 ods. 2 zákona

o ústavnom súde ak sa základné právo alebo sloboda porušili rozhodnutím alebo opatrením,

ústavný súd také rozhodnutie alebo opatrenie zruší. Podľa § 56 ods. 3 písm. b) zákona

o ústavnom súde ak ústavný súd sťažnosti vyhovie, môže vrátiť vec na ďalšie konanie.

42. Sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd zrušil napadnuté rozhodnutie krajského súdu

a prepustil ho z väzby na slobodu, „eventuálne“ vrátil vec na ďalšie konanie. Na základe

konštatovania porušenia ústavnosti v danej veci v dôsledku vyslovenia porušenia

základného práva sťažovateľa zaručeného v a 5 a práva zaručeného

v čl. 5 ods. 4 dohovoru ústavný súd uznesenie krajského súdu sp. zn.

z 19. októbra 2017 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na nové konanie (bod 3 výroku tohto

nálezu).

43. Pokiaľ išlo o požiadavku sťažovateľa prepustiť ho z väzby na slobodu, ústavný

súd sa vecnou dôvodnosťou ďalšieho trvania väzby sťažovateľa nemohol zaoberať a ani

nezaoberal. Treba tiež konštatovať, že po zrušení uznesenia krajského súdu sp. zn.

z 19. októbra 2017 i naďalej existuje neprávoplatné uznesenie okresného

súdu sp. zn. z 27. septembra 2017 o prepustení sťažovateľa z väzby, ktoré však

nie je vykonateľné bez rozhodnutia krajského súdu, preto nebolo možné vyhovieť sťažnosti

v časti požadujúcej, aby ústavný súd prikázal krajskému súdu prepustiť sťažovateľa z väzby

na slobodu (bod 6 výroku nálezu).

44. Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým

vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané

finančné zadosťučinenie (obdobne ).

45. Sťažovateľ požadoval priznať mu finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €.

46. Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného

práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje

nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúceho

porušovania základného práva (). Podľa názoru ústavného súdu vo vzťahu

k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v a 5 a práva

zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru v súvislosti s požiadavkou neodkladnosti a urýchlenosti

rozhodovania o žiadosti o prepustenie z väzby na slobodu postupom okresného súdu je

dôvodné priznať sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie. Pri určení finančného

zadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných ESĽP, ktorý

spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom

na konkrétne okolnosti prípadu.

47. Vo veci sťažovateľa s prihliadnutím na všetky jej konkrétne okolnosti (najmä

nečinnosť a celkovú dobu trvania rozhodovania okresného súdu) ústavný súd v súlade

so zásadou spravodlivosti považoval za primerané, aby okresný súd zaplatil sťažovateľovi

ako finančné zadosťučinenie za utrpenú nemateriálnu ujmu sumu 1 000 € (bod 4 výroku

nálezu).

48. Vo vzťahu k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 17 ods. 2 a 5

a práva zaručeného v dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn.

z 19. októbra 2017 podľa presvedčenia ústavného súdu vyslovením

porušenia označených práv, zrušením uznesenia krajského súdu a vrátením veci na ďalšie

konanie sa dostáva sťažovateľovi dostatočné zadosťučinenie za porušenie jeho práv, a preto

v tejto časti neprichádza do úvahy finančná náhrada.

49. Podľa ústavný súd môže v odôvodnených

prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby

úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

50. Ústavný súd rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli

v dôsledku jeho právneho zastúpenia advokátom JUDr. Igorom Ribárom a ktorý ich vyčíslil

na sumu 312,34 €.

51. Pri výpočte trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z príslušných

ustanovení vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších

predpisov. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2017 je

147,33 € a hodnota režijného paušálu je 8,84 €.

52. S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov

za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2017 (prevzatie a príprava zastúpenia

a podanie písomného vyhotovenia sťažnosti ústavnému súdu) v sume 312,34 € vrátane

režijného paušálu, ktorú ústavný súd sťažovateľovi priznal (bod 5 výroku tohto nálezu).

53. Priznanú náhradu trov právneho zastúpenia sú okresný súd a krajský súd povinní

spoločne a nerozdielne zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa (§ 31a ods. 1 zákona

o ústavnom súde v spojení s ) v lehote dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

54. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie

je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. mája 2018